Lucas 14
INTATA ȽE'ȽIJEI (MCA) vs NVT
1 Qa ƚunye'jkii iye pa'aj pa' Jesús in uyifi pe' ƚetsi' pa' ewi'ƚ pekhewe' tenek'enhe'yij pe' fariseol, qe qa' neteki'ƚju' pa' neƚuji' witwapiihijii pa'aj (sábado). Qa pekhewe'en qa aje'eƚ nite' nitalket'ij pa'aj in yejeƚijkii pa'qu' ƚeqfenyeje' ƚewek pa' Jesús.
1 Certo sábado, Jesus foi comer na casa de um líder fariseu, onde o observavam atentamente.
2 Hik pakha' i'ni' pa'aj, ƚ'ejuyi'jii pa' Jesús, pa' ewi'ƚ jukhew wanqaats'e' qhofqhofi'k'i pa' ƚ'ajik'i.
2 Estava ali um homem com o corpo muito inchado.
3 Pa' Jesús qa nifaakan pa'aj pekhewe' i'nq'ijatshenij ke' Moisés ƚe'lijei qa pe' fariseol iye: —¿Me ƚenexke'ej qu' netiƚinhetii pa'qu' nanqaats'etax pa'qu' neƚuyeji' in witwapiihijii (sábado)? ¿Me i'nƚi'i qu' nite' ƚene'xkeyi'ij?—
3 Jesus perguntou aos fariseus e aos especialistas da lei: “A lei permite ou não curar no sábado?”.
4 Qa pekhewe'en qa hamƚe iyete' pa'aj. Qa t'eku'mets pa'aj pa' wanqaats'e', ma' qa yiƚin pa'aj qa yit'ijets qu' nak.
4 Eles nada responderam, e Jesus tocou no homem enfermo, o curou e o mandou embora.
5 Pa' Jesús qa yit'ijets iye pa'aj pe' fariseol: —¿Pa'n ƚii ekheweli'ƚ pa'qu' nanamik'iju' pe'qu' witijkiye' pa'qu' ƚa'se', i'nƚi'i qu' ƚoqokoyoyiwoye' wakka pa'qu' neƚuyeji' in mexe witwapiihijii, qa' nite' nentsine'pha'm aje'eƚ?—
5 Depois, perguntou a eles: “Qual de vocês, se seu filho ou seu boi cair num buraco, não se apressará em tirá-lo de lá, mesmo que seja sábado?”.
6 Qa nite'ƚe weju'ƚiju'ƚ pekhewe'en qu' nekuƚik'i aka'an.
6 Mais uma vez, não puderam responder.
7 Pa' Jesús in yi'wenij pa'aj pekhewe' wit'iyinhei in yejeƚji' qa i'niju'kii pe' ƚetsetitits ne' qitsji' pa' mesa'ajup, ma' qa yit'ijets pa'aj aka' ewi'ƚ yejeyumtshenijupi':
7 Quando Jesus observou que os convidados para o jantar procuravam ocupar os lugares de honra à mesa, deu-lhes este conselho:
8 —Qu' nana'l pa'qu' niyinij'ejupi' pa'qu' ƚe'wis neƚuye' witiwhe'yejiye', hasu'uj ni'iju' pa'qu' ƚetset'e pa'qu' qiye'ji', qe q'ax iye pakha'an qu' net'eqe'mets iye pakhape' iye qu' les nat'an epji' qu' qiye'ji'.
8 “Quando você for convidado para um banquete de casamento, não ocupe o lugar de honra. E se chegar algum convidado mais importante que você?
9 Qa pa' iyini'ƚ ei qa' nenek ei qa' nit'ij ewets: “Ƚisij qu' na'ni'ju' nakha' ƚa'niju' hane'en.” Ma' qa' ijayik'ui qi qu' mewepinkii qu' ni'iju' pa'qu' netweifik'i.
9 O anfitrião virá e dirá: ‘Dê o seu lugar a esta pessoa’, e você, envergonhado, terá de sentar-se no último lugar da mesa.
10 Les ƚe'wis yijat'ij qu' e'niyinhei, qa' ni'iju' pa'qu' netweifik'i. Hats'inha qu' nanam pakha' qu' niyin'ei qa' nit'ij ewets: “Waika', eniipha'm les ente'nijai teje'm yijat'ij.” Ma' qa' hayitse' yijat'ij qu' newqinhetji' week pekhewe' i'nijupju'kii pa' mesa.
10 “Em vez disso, ocupe o lugar menos importante à mesa. Assim, quando o anfitrião o vir, dirá: ‘Amigo, temos um lugar melhor para você!’. Então você será honrado diante de todos os convidados.
11 Qe pakha' qu' ƚakha' ye'ƚetax ƚete'm qu' neniwqinhetƚetaxji', qa' hik pakha'ye' qu' newepinkii qu' nite' netiwqinheti'ye'ji'. Qa pakha'ƚe qu' nite' neniwqinhete'ji' qa' hik pakha'ye' yijat'ij qu' netiwqinhetii.—
11 Pois os que se exaltam serão humilhados, e os que se humilham serão exaltados”.
12 Pa' Jesús qa yit'ijets iye pa'aj pakha' iyinii: —Qu' aqsiijkii pa'qu' etuj in neƚu'uj, i'nƚi'i qu' naja'xi'ij, qa' hasu'uj iyinii pe'qu' ejuwaikale', hasu'uj iye iyinii pe'qu' ejefetsi'ija qa hasu'uj iye iyinii pe'qu' e'metitsi'im yiwq'axin wekwek qe enewe'en q'ax qu' natqa'tjai ej qu' niyin eyek, ma' qa hats aja'ƚi'ij in neƚis.
12 Então Jesus se voltou para o anfitrião e disse: “Quando oferecer um banquete ou jantar, não convide amigos, irmãos, parentes e vizinhos ricos. Eles poderão retribuir o convite, e essa será sua única recompensa.
13 Qu' aqsiijkii ƚe'wis neƚuye' qa' les ƚe'wis yijat'ij qu' iyinii pekhewe' qu' if'iljetsitse', pekhewe' qu' uƚ'etse' ƚewek, pe'qu' onqokitse' qa pe'qu' puk'aletse' iye.
13 Em vez disso, convide os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos.
14 Ma' qa' qiye' yijat'ij qu' e'ƚe'wisi'imkii, qe pekhewe'en ham pa'qu' najaninij. Qa akha' qa' nana'l hatse' pa'qu' aja'ye' qu' iƚiye'tax iye kekhewe' yatsathen.—
14 Assim, na ressurreição dos justos, você será recompensado por ter convidado aqueles que não podiam lhe retribuir”.
15 In yepi'ye' ek'i aka'an pa' ewi'ƚ pekhewe' i'nijup pa' mesa, pakha'an qa yit'ijets pa' Jesús: —Ƚe'wisi'mkii week pa'qu' na'nij ji'teje'm pakha' qi witkujii hatse' pa' tenek'enhe'yi' pa' Dios.—
15 Ao ouvir isso, um homem que estava à mesa com Jesus exclamou: “Feliz será aquele que participar do banquete no reino de Deus!”.
16 Qa pakha'ƚe Jesús qa yit'ijets pa'aj pakha'an: —Ewi'ƚ pa' jukhew yaqsiijkii qu' qi qu' netekju', qa olots pe' iyinii.
16 Jesus respondeu com a seguinte parábola: “Certo homem preparou um grande banquete e enviou muitos convites.
17 Qa in yamets pe' hora qu' netekju', qa yukin pa' ƚeqejkunenek qu' niyaji'ik'i pe' hats jutsiqets qu' ƚekufetse': “Yapete' eneki'ƚ. Hats yijat'ets he' aqatsi'ƚ.”
17 Quando estava tudo pronto, mandou seu servo dizer aos convidados: ‘Venham, o banquete está pronto’.
18 Qa weekƚe ƚunyejei pekhewe'en in welku't iju'ƚkii. Pa' yojohontax pa'aj qa yit'ij: “Peyijaat'ij, hanee'ij hayaqha'yets pa' ewi'ƚ sehe' qa' hejeƚ eku'nii qe nite' ƚeke' qu'nte' hi'wene'. Qa k'iyinij ewets qu' hasu'uj utenij wat'ij.”
18 Mas todos eles deram desculpas. Um disse: ‘Acabei de comprar um campo e preciso inspecioná-lo. Peço que me desculpe’.
19 Qa pakhap qa yit'ijek: “Peyijaat'ij, i'nk'aa'ija hayaqha'yets he' week inyaqsii (10) wakka koyoyoyiwots, Qa' mexe eku'n qu' hijaajin. Qa k'iyinij ewets qu' hasu'uj utenij wat'ij.”
19 Outro disse: ‘Acabei de comprar cinco juntas de bois e quero experimentá-las. Sinto muito’.
20 Qa pakhap iye qa yit'ijek: “Peyijaat'ij, i'nk'aa'ija naxijik'i in heyewhe'yei qa nite' ƚeke' qu' henek.”
20 Ainda outro disse: ‘Acabei de me casar e não posso ir’.
21 Qa pa' witqejkunenek qa wapilii pa' ƚaqa patun qa week nifeli'm ekewe'en. Ma' qa pa' patun qa qi in nayu'kii, qa yit'ijets pa' ƚeqejkunenek: “If'elitik'i qu' ma'atsfik'i ne' wit'ikheijei ha'ne witsetji' qa' eqe'mets pe' if'iljetsits, pe' uƚ'ets ƚewek, pe' puk'alets qa pekhewe' iye onqokits.”
21 “O servo voltou e informou a seu senhor o que tinham dito. Ele ficou furioso e ordenou: ‘Vá depressa pelas ruas e becos da cidade e convide os pobres, os aleijados, os cegos e os mancos’.
22 Ma' qa nam iye pa' witqejkunenek qa yit'ijets pa' ƚaqa patun: “Yatsat'axyij, hats week haqsi'jijkii ka' hats ƚit'ij yiwets qa menjiit qi ha'ne ham i'ni'i'.”
22 Depois de cumprir essa ordem, o servo informou: ‘Ainda há lugar para mais gente’.
23 Ma' qa pa' patun qa yit'ijets pa' ƚeqejkunenek: “Yape, ma iye qa ma'ak'i ne' i'nfik'i ne' qits wit'ikheijei qa ne' wit'ikheijei ƚelits iye qa' eqe'mets pa'qu' i'wen qa' enka'x met iye, hats'inha qa' notpo'oj ene' yitsi'.
23 Então o senhor disse: ‘Vá pelas estradas do campo e junto às cercas entre as videiras e insista com todos que encontrar para que venham, de modo que minha casa fique cheia.
24 Qe yijaa'ija aka' hit'iƚij ewets in nite' ewii'ƚe' hekhewe' jukhew k'iyintaxii qu' ƚeke'ye' qu' nijaajin ha'ne qu' netnekui.”—
24 Pois nenhum dos que antes foram convidados provará do meu banquete’”.
25 Olootsija pa'aj pe' nijayanik'i pa' Jesús, ma' qa tetwek'elaxiju'ƚ pa'aj qa yit'ij:
25 Uma grande multidão seguia Jesus, que se voltou para ela e disse:
26 —Qu' nana'l pa'qu' ewi'ƚe' qu' nisu'un qu' natsjayan, qa qu' nite' les qiyi'ija qu' netsu'un qa' namitfik'i qu' nisu'unija pa'qu' ƚatataye' qa ƚenene iye, qa pe'qu' ƚewhe'ye'ye' qa ƚelitse' iye, qa pe'qu' ƚamatsitse' qa ƚek'injats iye, qa ƚekutii qa ƚek'injai iye qa ƚakha' iye pa' ƚiƚa'x qu' namitfik'i wiikfik'i qu' nisu'un, qa' nite' ƚeke'ye' qu' yijatshenek'i'ij.
26 “Se alguém que me segue amar pai e mãe, esposa e filhos, irmãos e irmãs, e até mesmo a própria vida, mais que a mim, não pode ser meu discípulo.
27 Qa pa'qu' nite' net'ekumi'i pe'qu' ƚeqe cruze' qa' natsjayantax, nite' ƚeke'ye' qu' yijatshenek'i'ij.
27 E, se não tomar sua cruz e me seguir, não pode ser meu discípulo.
28 Qe, ¿pa'n ƚii ekheweli'ƚ pa'qu' qu' nisu'un qu' naqsiijkii pe'qu' ewi'ƚ qaaxaye'pha'm wititsi' (torre), qu' nite' nojoye' qu' na'n eku'nijju' qu' nejeyumtshenji' pa'qu' uja'xe' pe'qu' nanaxi', hats'inha qu' nenikfe'lets me weju'ƚij pe' ƚaq'astai qu' nijat'ax?
28 “Quem começa a construir uma torre sem antes calcular o custo e ver se possui dinheiro suficiente para terminá-la?
29 Qu' naf'aliƚi'ij qu' nitsupintaxju' pe'qu' ƚetku'ye' qa nite' nijat'axe' qe nite' weju'ƚij pe'qu' ƚ'astaye', ma' qa week pe'qu' niwenji'ij qa' nawitjijiijikii ƚe'lijei.
29 Pois, se completar apenas os alicerces e ficar sem dinheiro, todos rirão dele,
30 Qa' nit'ijju': “Ha'ne jukhew in yitsupintaxju' ne' wititsi' qa nite'ƚe yaqhat'axij.”
30 dizendo: ‘Esse aí começou a construir, mas não conseguiu terminar!’.
31 I'nƚi'i pa'qu' ewi'ƚ wittataye' qu' nanwatlanheyu'uƚ pakhape' iye wittataye' ¿me nite' yojo iye qu' mexe na'n eku'nijju' qu' nijamti eku'nijupkii pe' diez mil (10.000) oq'opheƚinetsilets me les qu' t'unitse' qu' nat'anipji' pe' veinte mil (20.000) oq'opheƚinetsilets ƚelits pakha' t'ejuyiju'ƚ?
31 “Ou que rei iria à guerra sem antes avaliar se seu exército de dez mil poderia derrotar os vinte mil que vêm contra ele?
32 Qa qu' nite'ƚe ƚeke'ye' qu' net'ejuyiju'ƚ, qa pa' wittata in mexe toxiju'ƚ ma' qa' nukiniju'ƚ aje'eƚ pe'qu' ƚeqejkunenheye' qu' niyinijets pa'qu' nisu'un qa' week netisij hats'inha qu' ƚe'sitsi'iƚ wetju'ƚ.
32 E, se concluir que não, o rei enviará uma delegação para negociar um acordo de paz enquanto o inimigo está longe.
33 Hik aka' ƚunye'j, pa'qu' ƚunye'je'ƚe ekheweli'ƚ qu' nite' weeke' qu' niwu'm pe'qu' nana'li'm, qa nite' ƚeke' qu' yijatshenek'i'ij.
33 Da mesma forma, ninguém pode se tornar meu discípulo sem abrir mão de tudo que possui.
34 Qe na'aj witlepinek ƚe'wistax. Qa qu'nte' ek'eme'ye'ji', ¿pa'n qu' ƚunye'je' qu' ƚeke'ye' qu' newetk'emetji' iye?
34 “O sal é bom para temperar, mas, se perder o sabor, como torná-lo salgado outra vez?
35 Ham weju'ƚi'ij, nite' weju'ƚij iye ha'ne sehe' epji', qa nite' weju'ƚij iye na'aj yi'sinhetji' sehe' (abono), qa' netwu'mhitiiƚefik'i. Pakha' qu' nana'l ƚekfiye' qa' nepiye'ek'iha aka'an.—
35 O sal sem sabor não serve nem para o solo nem para adubo; é jogado fora. Quem é capaz de ouvir, ouça com atenção!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.