Romanos 7

Pop Hagä Do Panyyg Hanäm Do Hahỹỹh (MBJNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Wakãn haa hedoo doo, bëëh, Mosees ky n'aa jaw'yyk do hapäh do hã ỹ maher'oot. Ti hyb n'aa bë hapäh né hẽ hahỹỹh: Ta ky n'aa jaw'yyk do jããm hẽ ji hã tamejũũ, ji edëp nä bä.
1 Meus irmãos, vocês todos podem compreender muito bem o que vou dizer. Vocês conhecem as leis e sabem que elas só têm poder sobre uma pessoa enquanto essa pessoa está viva.
2 Ỹỹnh kat'ëë däk do ky n'aa gó bë ỹ maher'oot: Ta patug bawät nä bä, dooh ta ky n'aa jaw'yyk do an'oo bä ta see hã takat'ëë bä. Ta patug dajëp bä kä, tii bä dooh ta ky n'aa jaw'yyk do geä̃m wäd bä.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei ao marido enquanto ele estiver vivo; mas, se ele morrer, ela estará livre da lei que a liga ao marido.
3 Ti hyb n'aa kä, aj'yy see hã takat'ëë bä paawä ta patug bawät nä bä, “Nesaa do moo hew'ëët doo, ta patug nadoo do sii haỹỹh doo”, ramaneëënh tii bä ta ti ỹỹnh. Tii d' nado ta patug dajëb bä. Ta patug dajëp jawén paa bä, dooh ta ky n'aa jaw'yyk do geä̃m wäd bä ta see tagat'ëë bä. Ta patug dajëp bä kä, dooh nesaa do moo hew'ëët doo, ta patug nadoo do sii haỹỹh do tado wäd bä, ta see hã ỹỹnh kat'ëë bä.
3 De modo que, se ela viver com outro homem enquanto o marido estiver vivo, ela será chamada de adúltera. Mas, se o marido morrer, ela estará legalmente livre e não cometerá adultério se casar com outro homem.
4 Ti hyb n'aa kä, wakãn haa hedoo doo, bë na-ããj hẽ bë dajëp paa hadoo Mosees ky n'aa jaw'yyk do hã Kristo sii, P'op Hagä Do an'oo bä. Tii d' tawén hadoo, ta see hã bë h'yy kata däk hyb n'aa hỹỹ kä. Kristo, dejëp do mahang ganä wät do hã bë h'yy kata däk hyb n'aa, baad hadoo do P'op Hagä Do weh'ëëh do ër moo bok hyb n'aa kä.
4 O mesmo acontece com vocês, meus irmãos. Do ponto de vista da lei, vocês também já morreram, pois são parte do corpo de Cristo. E agora pertencem a ele, que foi ressuscitado para que nós possamos viver uma vida útil no serviço de Deus.
5 Pooj jé, ër h'yyb säg karẽn doo da ër babok noo gó, nesaa do tak'ëp ër h'yyb karẽn doo, ta ky n'aa jaw'yyk do nanoo do hyb n'aa tak'ëp ji karẽn doo, awät né paa ër hã. Nesaa do dajëb hanoo do ër moo bok ti noo gó.
5 Pois, quando vivíamos de acordo com a nossa natureza humana, os maus desejos despertados pela lei agiam em todo o nosso ser e nos levavam para a morte.
6 Hỹỹ kä, ër dajëb wät do hyb n'aa Mosees ky n'aa jaw'yyk do ër tamesoo do paa hã, dooh Mosees ky n'aa jaw'yyk do ër hã tamejõ wäd bä. Papuuj gó P'op Hagä Do wë ër moo bok hỹỹ kä, ta Sahee ër tah'yyb mahũũm do hyb n'aa. Dooh pooj jé ji bahed'oo doo da, ky n'aa jaw'yyk do hã takerii däk doo da tado wäd bä, P'op Hagä Do wë ër moo bok doo.
6 Porém agora estamos livres da lei porque já morremos para aquilo que nos mantinha prisioneiros. Por isso somos livres para servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à lei escrita, mas da maneira nova, obedecendo ao Espírito de Deus.
7 Nyy d' ỹ hanäng pé tii? Nesaa g'eeh P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do Mosees hã kan'oo däk doo? Dooh. Dooh nesaa do tado bä. Mosees ky n'aa jaw'yyk do tanado bä paawä, dooh ji hapëë bä paawä ny hadoo do nesaa do P'op Hagä Do matym gó. Dooh paawä ji hapëë bä baad nado ji h'ëëd nadoo do hã ji h'yyb däk doo, “Mah'yyb däg manä a da hadoo do ma hã” ta ky n'aa jaw'yyk do naher'ood bä paawä.
7 O que vamos dizer então? Que a própria lei é pecado? É claro que não! Mas foi a lei que me fez saber o que é pecado. Pois eu não saberia o que é a cobiça se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 Ti hadoo né hẽ, nesaa do tyw n'aa esóts kän, tii bä hajõng baad nadoo do ji h'yy karẽn do hedoo do hã ji h'yyb däg däk tan'oo bä, “Mah'yyb däg manä a h'ëëd nadoo do hã”, ta ky n'aa jaw'yyk do mejũũ do hyb n'aa. Ky n'aa jaw'yyk do badoo bä nesaa do hã ji moo ge'ỹỹm doo, tii bä dooh nesaa do ji tah'yyb tatug bä.
8 Porém o pecado se aproveitou dessa lei para despertar em mim todo tipo de cobiça. Porque, se não existe a lei, o pecado é uma coisa morta.
9 Pooj jé, Mosees ky n'aa jaw'yyk do mejũũ do hã ỹ h'yy ganahoot nä bä, dooh ỹ hyb n'aa p'eed bä ỹ bawät doo. Ta jawén, ta ky n'aa jaw'yyk do ỹ bahapäh bä kä, nesaa do banyy däg kän hëp ỹ tym gó.
9 Pois houve um tempo em que eu não conhecia a lei e estava vivo. Mas, quando fiquei conhecendo o mandamento, o pecado começou a viver,
10 Tii bä ỹ dajëb wät hadoo, dawëë P'op Hagä Do mahä̃nh ỹ bawäd kän, ỹ hanäng pé tii. P'op Hagä Do mejũũ doo, ta hã ji edëb had'yyt hẽ paawä ji ky dahé bä, dajëb tamana kän wë ỹỹ, tii b' ỹ bahapëë däk.
10 e eu morri. E o próprio mandamento que me devia trazer a vida me trouxe a morte.
11 Hahỹỹ da tii: Nesaa do ji h'yyb gó hanäng do ỹ tawadii. Ỹ hajaa, ỹ ed'oo, ỹ ky daheeh P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do Mosees hã kan'oo däk doo, P'op Hagä Do pa ỹ bawäd had'yyt hẽ hyb n'aa ta jawén. Tii bä, ỹ nahajaa do hyb n'aa tii, dajëb hã ỹ ky n'aa kety däg kän, dawëë P'op Hagä Do mahä̃nh ỹ ketyn hõm. Ti hyb n'aa, nesaa do ỹ tawadii ta tii hã, ỹ wén näng.
11 Porque o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 Ti hyb n'aa kä, dooh nesaa do tado bä P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do Mosees hã kan'oo däk doo. Tsyt hẽ, nesaa do mahä̃nh tii. Tsyt hẽ, nesaa do mahä̃nh P'op Hagä Do mejũũ doo. Baad had'op do tii. Taw'ããts hẽ tii.
12 Assim a lei vem de Deus; e o mandamento também vem de Deus, diz o que é certo e é bom.
13 Tii d' tahadoo do hyb n'aa, baad hadoo do an'oo bä g'eeh ỹ dajëb kän hadoo, dawëë P'op Hagä Do mahä̃nh ỹ bawäd däk? Dooh. Dooh ta ti tado bä ta ti hanoo doo. Nesaa do tii, tahana ỹ dajëp, dawëë P'op Hagä Do mahä̃nh ỹ bawäd däk doo. Baad hadoo do ỹ bahapäh bä kä, nesaa do ỹ tah'yyb tatug wät baad hadoo do ỹ ky nadaheeh hyb n'aa, nesaa do nas'aa né hẽ ji bahapëë däk hyb n'aa kä. Ti hyb n'aa kä, tak'ëp nas'aa né hẽ nesaa doo, P'op Hagä Do mejũũ do metä däk.
13 Então será que o que é bom me levou à morte? É claro que não! Foi o pecado que fez isso. Pois o pecado, usando o que é bom, me trouxe a morte para que ficasse bem claro aquilo que o pecado realmente é. E assim, por meio do mandamento, o pecado se mostrou mais terrível ainda.
14 Dooh Mosees ky n'aa jaw'yyk do hanaa tado bä nesaa doo. P'op Hagä Do Sahee hanaa né hẽ Mosees ky n'aa jaw'yyk doo, ër hapäh. Tii d' nado ỹỹh. Badäk hahỹỹ bä naa ỹỹh, ji daaj hẽ ji karẽn do jawén hawät doo. Nesaa doo, kariw ỹ n'aa hadoo. Tak'ëp tamejõ had'yyt hẽ hã ỹỹ.
14 Sabemos que a lei é divina; mas eu sou humano e fraco e fui vendido ao pecado para ser seu escravo.
15 Dooh ỹ h'yy ganyy bä ỹ bahed'oo do hã. Ỹ karẽn do ỹ moo wät doo, dooh ỹ moo hewëëd bä. Tak'ëp ỹ ganen'aak doo, ti né ti ỹ moo wät doo.
15 Eu não entendo o que faço, pois não faço o que gostaria de fazer. Pelo contrário, faço justamente aquilo que odeio.
16 Ỹ kanarẽn do ỹ moo wät do tahadoo do hyb n'aa, tii bä, “Te hub né hẽ, baad ub P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk doo”, näng ỹỹh.
16 Se faço o que não quero, isso prova que reconheço que a lei diz o que é certo.
17 Dooh ỹ tado wäd bä ta ti baad nadoo do moo wät doo. Nesaa do hëp ỹ tym gó hawät do ti ta ti moo wät doo.
17 E isso mostra que, de fato, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
18 Ỹ hapäh né hẽ, dooh baad hadoo pé hëp ỹ säg gó hawät péh. Ta ti ỹ wén hapäh, ỹ karẽn né hẽ paawä baad hadoo do ỹ moo wät, dooh ỹ haja bä.
18 Pois eu sei que aquilo que é bom não vive em mim, isto é, na minha natureza humana. Porque, mesmo tendo dentro de mim a vontade de fazer o bem, eu não consigo fazê-lo.
19 Baad hadoo do ỹ karẽn do nado ti ỹ moo hew'ëët doo. Ỹ kanarẽn doo, nesaa doo, ti ti ỹ moo wäd had'yyt hẽ.
19 Pois não faço o bem que quero, mas justamente o mal que não quero fazer é que eu faço.
20 Hỹỹ kä, ỹ kanarẽn do tado bä ti ỹ moo hew'ëët doo, dooh ỹ tado wäd bä ta ti moo wät doo. Nesaa do hëp ỹ tym gó hawät do moo wät ti ta tii.
20 Mas, se faço o que não quero, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
21 Ti hyb n'aa kä, hahỹỹ da hëp ỹỹ gó awäd had'yyt hẽ ỹ bahapäh: Baad hadoo do ỹ karẽn bä ỹ moo wäd paawä, nesaa do hëp ỹỹ gó takametëëh, ỹ tahewaat, baad hadoo do ỹ moo nawät hyb n'aa.
21 Assim eu sei que o que acontece comigo é isto: quando quero fazer o que é bom, só consigo fazer o que é mau.
22 Hëp ỹỹ gó P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do ỹ gen'aak.
22 Dentro de mim eu sei que gosto da lei de Deus.
23 Ti hadoo né hẽ, hã ỹỹ hẽ awät na-ããj hẽ, ỹ hapäh, hejój see péh, baad hadoo do ỹ hyb n'aa newëë do ỹ gen'aak do majĩĩ hadoo doo. Nesaa do hëp ỹỹ gó hanäng do ỹ moo wäd had'yyt hẽ tan'oo bä tii. Ỹ tamaso had'yyt hẽ tii hã.
23 Mas vejo uma lei diferente agindo naquilo que faço, uma lei que luta contra aquela que a minha mente aprova. Ela me torna prisioneiro da lei do pecado que age no meu corpo.
24 Tak'ëp baad nado né hẽ ỹỹh! Jaa ỹ hed'ëëp da dajëb hejój mahä̃nh hup ỹỹ gó hawät doo?
24 Como sou infeliz! Quem me livrará deste corpo que me leva para a morte?
25 P'op Hagä Do wë ỹ tsebé. Ti né ti ỹ hed'ëëp doo, ër Wahë N'aa Jesus Kristo hyb n'aa.
25 Que Deus seja louvado, pois ele fará isso por meio do nosso Senhor Jesus Cristo! Portanto, esta é a minha situação: no meu pensamento eu sirvo à lei de Deus, mas na prática sirvo à lei do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.