Apocalipse 10

Ị́jọ́ Úꞌdí rĩ (LUC) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Ị́jọ́ ꞌdã ꞌbã ũngúkú gá, ándre mãlãyíkã ãzí ũkpó ru la ꞌbã asị́ agá vụ̃rụ́ ꞌdõlé angájó ꞌbụ̃ gâlé. Bõngó ĩꞌdi ꞌbã sulé rĩ imve rú cécé ụ̃rụ́ꞌbụ̃ áni ãzíla drị̃kã la gá ꞌdãá dị̃zã ãzí ãlápítí cécé gẹ́rị́ áni la; mẹ́lẹ́tị la indré cécé ị̃tụ́ áni ãzíla pá la kí cécé ãcí áni.
1 Vi outro anjo forte descendo do céu, envolto em nuvem, com o arco-íris por cima de sua cabeça; o rosto era como o sol, e as pernas, como colunas de fogo;
2 Rụ ĩꞌdidrị́ gá bụ́kụ̃ wereŋá tị nzị̃lé mgbọ la. ꞌBã ru pá ãndá rĩ ị̃yị́ drị̃ gá, ãzíla pá ị̃jị́ rĩ ụ̃nọ́kụ́ drị̃ gá,
2 e tinha na mão um livrinho aberto. Pôs o pé direito sobre o mar e o esquerdo, sobre a terra,
3 za re ụ́ꞌdụ́kọ́ ụrụgá ꞌụlépi cécé kẹ̃mị̃ ụ́ꞌdụ́kọ́ áni la sĩ. Ĩꞌdi mụ zalé ꞌbo, ãvi ázị̂rị̃ rĩ ãꞌị̃ kí tị la nĩ.
3 e bradou em grande voz, como ruge um leão, e, quando bradou, desferiram os sete trovões as suas próprias vozes.
4 Ãvi ꞌdã kí mụ ị́jọ́ delé jọ agá ꞌbo, ma tí ãni rú lẽ agá ị́jọ́ ị́jộ lịŋá drị́ ꞌdã kí sĩ agá vụ̃rụ́. Wó má are ụ́ꞌdụ́kọ́ angájó ụrụgâlé la jọ mání, “Ísĩ ị́jọ́ ꞌdĩ kí bụ́kụ̃ agá ku, mí aꞌbó kí cí.”
4 Logo que falaram os sete trovões, eu ia escrever, mas ouvi uma voz do céu, dizendo: Guarda em segredo as coisas que os sete trovões falaram e não as escrevas.
5 Ị́jọ́ ꞌdĩ ꞌbã ũngúkú gá, mãlãyíkã tá mání ndrelé pá ꞌbãlépi ị̃yị́ drị̃ gá, ãzíla ụ̃nọ́kụ́ drị̃ gá rĩ, inga ru drị́ ãndá rĩ sulé ꞌbụ̃ gâlé.
5 Então, o anjo que vi em pé sobre o mar e sobre a terra levantou a mão direita para o céu
6 Ãzíla sõ ũyõ Ãdróŋá uꞌálépi ídri jã ꞌdâ, ꞌbụ̃ kí ꞌbãlépi ụ̃nọ́kụ́ trũ, ị̃yị́ trũ, ãzíla ãko ala gá ꞌdĩ kí abe pírí rĩ ꞌbã rụ́ sĩ. Mãlãyíkã jọ, “Ãdróŋá icó sáwã izalé ãzo rú ị̃dị́ ku!
6 e jurou por aquele que vive pelos séculos dos séculos, o mesmo que criou o céu, a terra, o mar e tudo quanto neles existe: Já não haverá demora,
7 Wó mãlãyíkã ázị̂rị̃ rĩ drĩ dó gũká ĩꞌdidrị́ rĩ vu ꞌbo, ꞌdã ꞌbã ũngúkú gá, Ãdróŋá la dó ị́jọ́ ĩꞌdi ꞌbã itúlé ãzíla ĩꞌdi ꞌbã zị̃lé zị̃-zị̃ rĩ kí tị de, cécé ándrá ĩꞌdi ꞌbã lũlé nãbịya ꞌbaní rĩ áni.”
7 mas, nos dias da voz do sétimo anjo, quando ele estiver para tocar a trombeta, cumprir-se-á, então, o mistério de Deus, segundo ele anunciou aos seus servos, os profetas.
8 ꞌDã ꞌbã ũngúkú gá, má are vâ ụ́ꞌdụ́kọ́ tá mání ị́jọ́ jọlépi angájó ꞌbụ̃ gâlé rĩ ị̃dị́, jọ, “Ímụ, mí aꞌdụ́ bụ́kụ̃ wereŋá tị nzị̃lé mgbọ mãlãyíkã pá ãndá rĩ ꞌbãlépi ị̃yị́ drị̃ gá, ãzíla ị̃jị́ rĩ ꞌbãlépi ụ̃nọ́kụ́ drị̃ gá ꞌdã drị́ gá ꞌdã ꞌi.”
8 A voz que ouvi, vinda do céu, estava de novo falando comigo e dizendo: Vai e toma o livro que se acha aberto na mão do anjo em pé sobre o mar e sobre a terra.
9 Ámụ mãlãyíkã rụ̂lé, má aꞌị́ ꞌbã ãfẽ mání bụ́kụ̃ wereŋá rĩ ꞌi. Jọ mání, “Íꞌdụ ãzíla ína ĩꞌdi. Ĩꞌdi ru ꞌbị̃ ími tị gá ꞌdâ ị̃lị́-ị̃lị́ ru cécé ãnụ́ áni, wó ĩꞌdi dra ími agâlé ũmbájírílí ru.”
9 Fui, pois, ao anjo, dizendo-lhe que me desse o livrinho. Ele, então, me falou: Toma-o e devora-o; certamente, ele será amargo ao teu estômago, mas, na tua boca, doce como mel.
10 Má aꞌdụ́ bụ́kụ̃ wereŋá ꞌdĩ mãlãyíkã drị́ gâlé, ána ĩꞌdi. Ãjị́ la áma tị gá ꞌdâ ị̃lị́-ị̃lị́ ru cécé ãnụ́ áni, wó ma mụ ĩꞌdi nalé tilé ꞌbo, áma ꞌa dra ũmbájírílí ru.
10 Tomei o livrinho da mão do anjo e o devorei, e, na minha boca, era doce como mel; quando, porém, o comi, o meu estômago ficou amargo.
11 Mãlãyíkã jọ mání, “Mí ũlũ ị́jọ́ ꞌdĩ kí ꞌbá pírí tị ndú-ndú jọlépi rĩ ꞌbaní, sụ́rụ́ ndú-ndú ꞌbaní, ãzíla ũpi ndú-ndú ꞌbanî.”
11 Então, me disseram: É necessário que ainda profetizes a respeito de muitos povos, nações, línguas e reis.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.