Marcos 5

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs BKJ

Sair da comparação
1 Ɨ̀ kòzya tä́pä́ríandre nda nɨ taꞌá na dre dhɨ, ɨ̀ dré tsàzo bvò Gèrásà kya na.
1 E eles chegaram ao outro lado do mar, à terra dos gadarenos.
2 Yésu kàsí bwátù lésè dre dhɨ, agó àlo tɨrɨ́ kònzɨ ɨ́be ɨ́ léna dhɨ dré apfòzo ngbǒ ró mógó lésè kɨtswálé ru kisú akódhɨ be.
2 E, saindo ele do barco, imediatamente veio ao encontro, dos sepulcros, um homem com espírito imundo,
3 Agó nda adré tá ɨ́na ayílé mógó ꞌásè. Dhya àlo kɨtswá tá vélé akódhɨ nɨ ru ꞌɨ̀le ndɨ̀ndɨ̀ nyɨ̀rɨ̀ sè bwà ko.
3 o qual tinha sua morada nos sepulcros; e nenhum homem podia prendê-lo, não, nem com correntes;
4 Tàko ko, vésè be bǐ, à adré tá akódhɨ nɨ pá kɨ tɨꞌɨ̀ kómvè sè, adrézó akódhɨ nɨ drɨ́gá kɨ tɨꞌɨ̀ nyɨ̀rɨ̀ sè. Dɨ, akódhɨ adré tá ɨ́na nyɨ̀rɨ̀ nda kɨ tɨkɨ́, adrézó kómvè nda kɨ toŋò. Dhya àlo kɨtswálépi akódhɨ nɨ bha áyɨ rìnyí zàle bwà dhɨ tá yókódhó.
4 porque, tendo sido ele muitas vezes preso com grilhões e correntes, e as correntes foram por ele arrancadas, e os grilhões quebrados em partes, e nenhum homem podia amansá-lo.
5 Kìtú sè ɨ̀ndɨ̀ ngátsi sè dhɨ, akódhɨ adré tá tatsílé tetrébe mógó ꞌásè ɨ̀ndɨ̀ kòngó ɨ drǐsè, adrézó áyɨ rúbhá tɨsɨ̀ kɨ́rà sè.
5 E sempre, noite e dia, ele estava nos montes, e nos sepulcros, gritando, e cortando-se com pedras.
6 Dɨ akódhɨ kònò Yésu vwàvwà ro dre dhɨ, dré ngàzo arálé adhélé áyɨ kórókó titì akódhɨ kandrá.
6 Mas quando ele viu Jesus ao longe, correu e adorou-o,
7 Dré yòzoá kúlí ꞌuꞌù sè dhɨ: «Yésu, Gìká kurú na dhɨ nɨ Mváagó, àma kòfalésè mɨ́ be dhɨ, àdho tà ꞌɨ? Má adré ámɨ ti lizí Gìká nɨ rú sè, mɨ́ kòꞌoró ma kònzɨ ko!»
7 e, clamando com grande voz, disse: Que tenho eu contigo, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? Conjuro-te por Deus que não me atormentes.
8 Tà tá kònɨ̀nɨ tàko ko, Yésu tà tá drá dhɨ: «Tɨrɨ́ kònzɨ, mɨ́ pfò agó kònɨ̀dhɨ lésè!»
8 Pois ele lhe dizia: Sai deste homem, espírito imundo.
9 Gò Yésu dré lizízóá tíá dhɨ: «Ámɨ rú àdhi?» Akódhɨ logó drá dhɨ: «Áma rú ‹Zyandre›. Àngyá ko, àma agó kòndɨ léna dhɨ bǐ.»
9 E ele perguntou-lhe: Qual é o teu nome? E lhe respondeu, dizendo: Meu nome é Legião, porque somos muitos.
10 Dɨ tɨrɨ́ kònzɨ nda dré dhèzo adrélé ngòle Yésu rú, kòmùró àyɨ pfòle bvò nda ꞌásè ko dhɨ bvó.
10 E pedia-lhe muito que não os enviasse para fora daquela terra.
11 Àyɨ làgana kònànɨ dhɨ, tɨ̀gá kɨ pä̀rí andre adré tá ngá nya kòngó drìna.
11 Ora, estavam ali perto nos montes, uma grande manada de porcos se alimentando.
12 Dɨ tɨrɨ́ kònzɨ nda ɨ̀ dré Yésu nɨ ti lizízó tàzoá dhɨ: «Mɨ́ kòmù àma lɨ̀le tɨ̀gá kòna ɨ véna wà, mà kòtɨfɨ́ró àyɨ léna be dhɨ bvó.»
12 E todos os demônios lhe pediram, dizendo: Manda-nos para aqueles porcos, para que possamos entrar neles.
13 Yésu dré kaꞌìzoá. Dɨ tɨrɨ́ kònzɨ nda ɨ̀ dré topfòzo agó nda lésè, lɨ̀le tɨfɨ́lé tɨ̀gá nda ɨ léna. Gò tɨ̀gá ànyɨ́ànyɨ ngùlù-rì nda ɨ̀ dré ndìzo títí kòngó nda nɨ gòlòko ꞌásè, ledhélé tä́pä́ríandre na, yǐ mvu gò, todràzo. Yésu dro tɨrɨ́ kònzɨ ɨ agó àlo dhɨ lésè|src="CN01710B.TIF" size="span" loc="MRK 5:6-13 "
13 E imediatamente Jesus lhes deu permissão. E os espíritos imundos saíram, e entraram nos porcos; e a manada desceu violentamente pelo declive para o mar, (eram cerca de dois mil); e eles se afogaram no mar.
14 Gò tɨ̀gá nda kɨ lɨkɨ́bhá ɨ̀ dré ngàzo ràle tà lavúlépi nda nɨ rúbí longóbe bhàandre na ɨ̀ndɨ̀ gbàbhú ꞌásè. Dɨ móndɨ́ zyandre dhɨ ɨ̀ dré apfòzo tà nda nɨ no.
14 E os que apascentavam os porcos fugiram, e o anunciaram na cidade e nos campos; e eles saíram para ver o que havia acontecido.
15 Ɨ̀ kàtsá Yésu vélé dre dhɨ, ɨ̀ dré agó tá tɨrɨ́ kònzɨ zyandre ɨ́be ɨ́ léna nda nɨ nòzo adréràꞌa lɨrɨ́lé Yésu làga. Akódhɨ tá kɨ́tá ɨ́be ɨ́ rú, ɨ̀ndɨ̀ tà kisùkisù ɨ́be dóro. Dɨ tirì dré àyɨ kɨ ꞌòzo lavúlé.
15 E eles foram até Jesus, e viram aquele que fora possuído pelo demônio, e tivera a legião, assentado, vestido e em perfeito juízo; e eles ficaram com medo.
16 Gò dhya tà nda kɨ nobhá mì sè dhɨ ɨ̀ dré tà atsábhá agó tá tɨrɨ́ kònzɨ ɨ́be nda rú, ɨ̀ndɨ̀ tɨ̀gá ɨ rú dhɨ kɨ tɨtɨ́zó àyɨ dré.
16 E os que tinham visto isso, contaram-lhes o que acontecera ao possuído pelo demônio, e também acerca dos porcos.
17 Dɨ àyɨ nda ɨ̀ dré ngàzo Yésu nɨ ti lizí, kòngaró àyɨ kɨ bvò ꞌásè be dhɨ bvó.
17 E eles começaram a suplicar-lhe para que saísse das suas regiões.
18 Yésu dré tá adréràꞌa mbàle bwátù na dhɨ ꞌá dhɨ, agó tá tɨrɨ́ kònzɨ ɨ́be ɨ́ léna nda dré akódhɨ nɨ ti lizízó, ɨ̀ kòlɨ̀ró túmä́ní.
18 E, entrando ele no barco, suplicava-lhe o que fora possuído pelo demônio que pudesse estar com ele.
19 Dɨ, Yésu dré akódhɨ nɨ logázó, tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ nzɨ mɨ́ bhàna, ámɨ súrú na. Mɨ́ tɨtɨ́ àyɨ dré tà títí Mírì dré ꞌòle mɨ́ dré dhɨ ɨ, ɨ̀ndɨ̀ akódhɨ bhà ámɨ kɨzà ngɨ́nɨ ya dhɨ.»
19 Todavia, Jesus não o permitiu, mas disse-lhe: Vai para casa, para teus amigos, e anuncia-lhes quão grandes coisas o Senhor te fez, e como teve compaixão de ti.
20 Dɨ agó nda dré ngàzo lɨ̀le tà títí Yésu dré ꞌòle ɨ́ dré dhɨ kɨ longóbe bhàandre zìle Mudrí dhɨ ɨ ꞌásè. Dɨ móndyá títí dhɨ ɨ̀ adré tá akódhɨ nɨ yi síbhálé be ngbo.
20 E ele partiu, e começou a divulgar em Decápolis quão grandes coisas Jesus lhe fizera; e todos os homens se maravilharam.
21 Yésu kògò azyálé tä́pä́ríandre nda nɨ taꞌá lésè bwátù sè dre dhɨ, móndɨ́ zyandre lavúlé dhɨ ɨ̀ dré ru kɨmózó akódhɨ làgásè kúrú tä́pä́ríandre mìle.
21 E, passando Jesus outra vez com o barco para o outro lado, ajuntaram-se a ele muitas pessoas; e ele estava junto do mar.
22 Yúdà ànzɨ kɨ lɨ̀sámbò dzó nɨ kàdrɨ̀ kɨ àlo rú be Yàyírò dhɨ dré kpà atsázó kònàle. Dɨ kònò Yésu dre dhɨ, dré adhézó akódhɨ pá,
22 E eis que chegou um dos governantes da sinagoga, por nome Jairo, e, vendo-o, prostrou-se aos seus pés,
23 akódhɨ nɨ ti lizí tà tàndɨ ró tàzoá dhɨ: «Áma zapi ànyɨ́ànyɨ dràdrà mìle. Mɨ́ alɨ̀ ámɨ drɨ́gá bha akódhɨ dri wà, kàdrɨ́ró adrélé lɨ́drɨ̀ be!»
23 e rogava-lhe muito, dizendo: Minha filhinha jaz à beira da morte: Rogo-te, venhas e lhe imponhas as mãos, para que ela seja curada, e ela viverá.
24 Dɨ Yésu ɨ̀ dré ngàzo adrélé lɨ̀le akódhɨ be. Móndyá zyandre lavúlé nda ɨ̀ dré kpà adrézó akódhɨ nɨ lebè, adrézó àyɨ kɨ tri rúásà.
24 E Jesus foi com ele, e muitas pessoas o seguiam, e o apertavam.
25 Dɨ àyɨ nda ɨ kòfalé dhɨ, tòkó àlo kàrɨ́ dré adrézó ràle rúásà kóná be mudrí-drì-rì dhɨ tá be.
25 E certa mulher, vítima de um fluxo de sangue havia doze anos,
26 Akódhɨ nda nya tá kɨzà lavúlé kódzó bǐ dhɨ ɨ drɨ́gá. Kɨzá tá ngá ɨ́ drɨ́gásè akɨ́lé títí wóyá. Dɨ, kàrɨ́ nda adré tá vélé ràle rúásà lɨ̀le drìdrì.
26 e tinha sofrido muitas coisas de muitos médicos, e tinha gasto tudo o que ela tinha, e não havia melhorado, mas antes cada vez pior.
27 Dɨ kòyi Yésu nɨ tà dre dhɨ, dré lavúzó móndyá zyandre nda ɨ kòfalésè, atsálé ànyɨ Yésu àmvolésè gò, akódhɨ nɨ kɨ́tá ti tabè.
27 Quando ela tinha ouvido falar de Jesus, veio por detrás comprimida , e tocou na sua veste.
28 Àngyá ko, adré tá ɨ́na kisùá dhɨ: «Má kòtabè ngbà ꞌí akódhɨ nɨ kɨ́tá ti kòdhya dhɨ, má nɨ adrɨ́.»
28 Porque ela dizia: Se eu somente tocar nas suas vestes eu serei sã.
29 Gbǎ kòdhwa, kàrɨ́ adrélépi ràle rúásà nda dré akɨ́zó gò, dré atógyàzoá ɨ́ rú dhɨ, ɨ́ adrɨ́ áyɨ kɨzà nda lésè dre.
29 E imediatamente a fonte do seu sangue secou, e ela sentiu no seu corpo já estar curada daquela aflição.
30 Gbǎ lókyá nda sè dhɨ, Yésu dré kpà atógyàzoá ɨ́ rú dhɨ, rìnyí pfò tá ɨ́ lésè dre. Dré áyɨ alázó móndyá zyandre nda ɨ kòfalé gò, lizíá dhɨ: «Àdhi tabè kɨ́tá mána nɨ̀?»
30 E Jesus, no mesmo instante sabendo que saíra virtude de si mesmo, voltou-se para a multidão, e disse: Quem tocou nas minhas vestes?
31 Akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ logó drá dhɨ: «Mɨ́ nò zakó móndyá zyandre kònɨ ɨ adréràꞌa àyɨ kɨ tri mɨ́ rúsè dhɨ ꞌí! Mɨ́ adré dɨ lizíá dhɨ, ‹Àdhi tabè ma nɨ̀› ya dhɨ ngɨ́nɨ?»
31 E disseram-lhe os seus discípulos: Tu vês que a multidão te aperta, e dizes: Quem me tocou?
32 Dɨ, Yésu dré gòzo vélé adrélé móndyá ɨ́ làgásè nda kɨ no, nìzoá ngalè àdhi ꞌo tà nda nɨ̀ ya dhɨ.
32 E ele olhava em redor para ver aquela que tinha feito isso.
33 Tòkó nda kàtógyà tà atsálépi ɨ́ rú dhɨ dre dhɨ, dré alɨ̀zo lyabe tirì dré adhélé akódhɨ pá gò, tà ɨ́ dré ꞌòle nda nɨ ta drá ngádra ꞌá.
33 Mas a mulher, atemorizada e trêmula, sabendo o que foi feito a ela, aproximou-se, e caiu no chão diante dele, e disse-lhe toda a verdade.
34 Dɨ Yésu dré tàzoá drá dhɨ: «Áma zapi, ámɨ tà kaꞌìkaꞌì tɨdrɨ́ mɨ dre. Mɨ́ lɨ̀ togó be kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ. Mɨ́ adrɨ́ kɨzà mɨ́na lésè dre.»
34 E ele lhe disse: Filha, a tua fé te sarou; vai-te em paz, e sê curada desta tua aflição.
35 Yésu dré rè dhu adréràꞌa tà ta dhɨ ꞌá dhɨ, móndɨ́ àruka angábhá Yàyírò, lɨ̀sámbò dzó nɨ kàdrɨ̀ nda bhàlésè dhɨ ɨ̀ dré atsázó tàá drá dhɨ: «Ámɨ zapi drà dre. Tà adrézó gòle dhya tà tadhálépi dhɨ nɨ lagù ásà dhɨ àdho tà ꞌɨ?»
35 Enquanto ele ainda falava, vieram alguns da casa do governante da sinagoga, a quem disseram: A tua filha está morta; porque ainda incomodas o Mestre?
36 Dɨ, Yésu dré ɨ́na kúlí nda nɨ kaꞌìzo yìle ko. Gò dré tàzoá Yàyírò dré dhɨ: «Mɨ́ ro ngá ko. Mɨ́ kòkaꞌì ngbà ꞌí kaꞌìkaꞌì.»
36 Mas Jesus, tão logo ouviu essas palavras, disse ao governante da sinagoga: Não temas, crê somente.
37 Dɨ dré móndɨ́ àzya kaꞌìzo lɨ̀le ɨ́ vésè ko, kaꞌì ngbà ꞌí Pétèró, Yàkóbhò, tsàle adrúpi nɨ Yòwánɨ̀ be dhɨ ɨ kòdhya.
37 E ele não permitiu que nenhum homem o seguisse, senão Pedro, Tiago, e João, irmão de Tiago.
38 Ɨ̀ kòtsa Yàyírò bhàna dre dhɨ, Yésu dré nòzoá dhɨ, móndyá títí dhɨ kɨ drì abɨ́abɨ́ gò, ɨ̀ dré adrézó àwó ngo, adrézó tongólé lúlǔ be.
38 E, tendo chegado à casa do governante da sinagoga, viu o alvoroço, e os que choravam e pranteavam muito.
39 Dɨ kòfɨ dzó nda na dre dhɨ, dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Àmɨ kɨ drì abɨ́abɨ́ gò, mɨ̀ dré adrézó àwó ngo àdho tà sè? Mvámvá kòdhɨ drà ko. Adré ɨ́na ayí ko.»
39 E ele entrando, disse-lhes: Por que fazeis alvoroço e chorais? A menina não está morta, mas dorme.
40 Gò ɨ̀ dré dhèzo adrélé akódhɨ nɨ gu. Dɨ Yésu dré àyɨ kɨ ꞌòzo pfòle títí kɨvɨ̀ na. Dré mvámvá nda nɨ atá kɨ drìzo andre nɨ ɨ́be, ɨ̀ndɨ̀ áyɨ lebèbhá na nda ɨ́be gò, fɨ̀zo àyɨ ɨ́be àrà mvámvá nda dré adrézó dhɨ na.
40 E riam-se dele. Ele, porém, tendo feito sair a todos, tomou consigo o pai e a mãe da menina, e os que com ele estavam, e entrou onde a menina estava deitada.
41 Dré akódhɨ nɨ drɨ́gá rùzo, tàzoá drá dhɨ: «Tàlítà kúmì!» (Kòdhɨ adré lèá tàle dhɨ: «Mvátòkó, má tà mɨ́ dré dhɨ, mɨ́ nga!»)
41 E ele tomando a menina pela mão, disse-lhe: Talita cumi; que, traduzido, é: Menina, a ti te digo, levanta-te.
42 Gbǎ kòdhwa, mvátòkó adrélépi tá kóná ɨ́be mudrí-drì-rì nda dré ngàzo kɨdhólé atsí to. Dɨ àyɨ kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo bhwǎbhwa.
42 E imediatamente a menina se levantou, e andava, pois ela tinha doze anos. E eles assombraram-se com grande espanto.
43 Gò Yésu dré àyɨ kɨ kodzózó tà tàndɨ ró tàzoá dhɨ, ɨ̀ kòlongó tà nda dhya àlo dré ko. Dré tàzoá dhɨ, ɨ̀ kòfè ngá mvámvá nda dré nyàle.
43 E ele ordenou-lhes expressamente que nenhum homem soubesse; e mandou que lhe dessem alguma coisa para ela comer.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.