Marcos 12
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NAA
1 Gò Yésu dré kɨdhózó adrélé tà tadhá àyɨ dré pɨ́dhɨ́gó sè, adrézó tàá dhɨ: «Agó àlo dhɨ bhe tá vínò áyɨ amvú na. Dré gàrà nɨ kɨ tobhàzo kɨ́rà sè, bhú gàzo kɨtswázó vínò lòꞌwa zwa gò, dzó mvumvù dhɨ nɨ sìzo kɨtswázó amvú nda nɨ lɨkɨ́. Dré amvú nda nɨ tayɨ́zó vínò lɨkɨ́bhá àruka ɨ drɨ́gá gò, lɨ̀zo atsí na làwú làvo na.
1 Depois Jesus começou a falar-lhes por parábola:
2 Lókyá vínò lòꞌwa kɨ̀zo dhɨ kòkɨtswá dre dhɨ, dré áyɨ màrábà kɨ àlo mùzo kɨtswálé lòꞌwa ɨ́na tɨ́nɨ dhɨ nɨ adó vínò lɨkɨ́bhá nda ɨ véna.
2 No tempo da colheita, mandou um servo para que recebesse dos lavradores a sua parte dos frutos da vinha.
3 Dɨ, ɨ̀ dré àyɨkya màrábà nda nɨ rùzo tswàle gò, logózóá nzɨ̀le drɨ́gálé sè.
3 Mas os lavradores o agarraram, espancaram e o despacharam de mãos vazias.
4 Gò amvú líyí nda dré màrábà àzya mùzo lɨ̀le àyɨ véna. Dɨ, ɨ̀ dré akódhɨ nda nɨ drì tswàzo, kanyò fèzo drá.
4 De novo, enviou-lhes outro servo, e eles bateram na cabeça dele e o insultaram.
5 Amvú líyí nda dré gòzo màrábà nɨ na mu lɨ̀le gò, ɨ̀ dré akódhɨ nda nɨ pfùzo dràle. Dré gòzo màrábà àruka bǐ dhɨ kɨ mu gò, ɨ̀ dré àruka nɨ kɨ tswàzo, àruka nɨ kɨ tupfúzó todràle.
5 Mandou ainda outro servo, e a este mataram. Muitos outros lhes enviou, dos quais espancaram uns e mataram outros.
6 Tayɨ́ tá ngbà ꞌí amvú líyí nda nɨ mváagó dré lèle tò dhɨ kòdhya. Dɨ kùdù ro dhɨ, dré kpà akódhɨ nda nɨ mùzo lɨ̀le àyɨ véna. Adré tá kisùá dhɨ: ‹Ɨ̀ nɨ áma mváagó nɨ lɨndrɨ̀ bha!›
6 — Restava-lhe ainda um: o seu filho amado. Por fim, mandou o filho, pensando: “O meu filho eles respeitarão.”
7 Dɨ, vínò lɨkɨ́bhá nda ɨ̀ dré tàzoá àyɨ kòfalésè dhɨ: ‹Kònàdhɨ dhya dra amvú kònɨ̀dhɨ nɨ kisúlépi tàyɨlé ro dhɨ ꞌɨ. Mà kòlɨ̀ akódhɨ nɨ pfu dràle, amvú dré tá kɨtswálé kisúlé tàyɨlé ro nda kàdréró àma dré!›
7 Mas os tais lavradores disseram entre si: “Este é o herdeiro; venham, vamos matá-lo, e a herança será nossa.”
8 Dɨ ɨ̀ dré ngàzo akódhɨ nɨ ru pfùle dràle gò, àbvò nɨ nɨ bhèzo amvú nda ꞌásè kɨvɨ̀ na.»
8 E, agarrando o filho, mataram-no e o lançaram fora da vinha.
9 Yésu gò lizíá dhɨ: «Mɨ̀ adré kisùá dhɨ, amvú líyí nda nɨ ꞌòá ngɨ́nɨ? Akódhɨ nɨ tsa vínò lɨkɨ́bhá nda kɨ tupfú todràle gò, gòzo amvú vínò àdhya nda nɨ tayɨ́ móndɨ́ àruka ɨ drɨ́gá.
9 — Que fará, pois, o dono da vinha? Virá, exterminará aqueles lavradores e entregará a vinha a outros.
10 Mɨ̀ nà rè tà tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na kònɨ̀dhɨ ko?
10 Vocês ainda não leram este trecho da Escritura:
11 Kòrɨ̀dhɨ tà Mírì dré ꞌòle nɨ̀ dhɨ ꞌɨ.
11 Isto procede do Senhor
12 Gò Yúdà ànzɨ kɨ kàdrɨ̀ ɨ̀ dré gòzo adrélé láti nda kɨtswázó Yésu nɨ ru dhɨ bvó. Àngyá ko, ɨ̀ nì tá tàle dhɨ, akódhɨ pɨ tá pɨ́dhɨ́gó nda àyɨ rú dhɨ be. Dɨ, ɨ̀ dré tá adrélé móndyá zyandre dhɨ kɨ ro dhɨ sè dhɨ, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ tayɨ́zó gò, lɨ̀zo.
12 E procuravam prender Jesus, porque entenderam que ele havia contado essa parábola contra eles; mas temiam o povo. Então eles o deixaram e foram embora.
13 Àmvolásà dhɨ, ɨ̀ dré Fàrìsáyò àruka kɨ mùzo móndɨ́ àruka ópɨ́ Èródè àdhya ɨ́be lɨ̀le Yésu véna, kɨtswálé akódhɨ nɨ ꞌo laꞌɨ̀le kúlí dré tá adrélé tàle dhɨ ɨ sílé dhɨ bvó.
13 E enviaram a Jesus alguns dos fariseus e dos herodianos, para que o apanhassem em alguma palavra.
14 Àyɨ nda ɨ̀ dré tàzoá drá dhɨ: «Tadhálépi, mà nì tàle dhɨ, mɨ́ adré tròle tà bàti rú dhɨ be. Mɨ́ adré kpà móndɨ́ kɨ lɨndrɨ̀ nɨ tà kisù ko, mɨ́ dré adrélé àyɨ kɨ no twátwa ko dhɨ sè. Mɨ́ adré kpà Gìká nɨ tà tadhá tà bàti sè. Dɨ mɨ́ tà rè àma dré ká: Àma kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí kaꞌì, à kàdré Kàyìsárà nɨ mèdáyɨ̀ gɨ dhɨ ꞌí? Kó ngalè, kaꞌì ko? Lè mà kàdré gɨ̀á, kó ngalè mà kàdré gɨ̀á ko?»
14 Chegando, disseram-lhe: — Mestre, sabemos que o senhor é verdadeiro e não se importa com a opinião dos outros, porque não olha a aparência das pessoas, mas, segundo a verdade, ensina o caminho de Deus; é lícito pagar imposto a César ou não? Devemos ou não devemos pagar?
15 Dɨ, Yésu dré ɨ́na àyɨ kɨ túrúpfú tà nìzo kyá gò, logózóá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré áma tabhì lɨtɨ́lé àdho tà sè? Mɨ̀ afè dènárì àlo dhɨ má dré nòle.»
15 Mas Jesus, percebendo a hipocrisia deles, respondeu:
16 Dɨ ɨ̀ dré làfa lòꞌwa nda nɨ fèzo drá. Gò dré lizízóá àyɨ tí dhɨ: «Móndɨ́ lɨ́ndrɨ́ kònɨ̀dhɨ tsàle rú tɨsɨ̀le drìá kònɨ̀dhɨ be dhɨ, àdhi àdhya ꞌɨ?» Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Kàyìsárà àdhya ꞌɨ.»
16 Eles trouxeram. E Jesus lhes perguntou: Eles responderam: — De César.
17 Dɨ Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ kàdré dɨ ngá Kàyìsárà àdhya nɨ fe Kàyìsárà dré, adrézó kpà ngá Gìká àdhya nɨ fe Gìká dré.» Ɨ̀ kòyi akódhɨ nɨ kúlí nda dre dhɨ, àyɨ kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo bhwǎbhwa akódhɨ nɨ tà sè.
17 Então Jesus disse: E muito se admiraram dele.
18 Àmvolásà dhɨ, Sàdùkáyò àruka ɨ̀ dré alɨ̀zo Yésu vélé kɨtswálé tà lizí tíá. (Àyɨ nda ɨ̀ adré tàá dhɨ, ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ yókódhó.) Dɨ ɨ̀ tà drá dhɨ:
18 Então alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, aproximaram-se de Jesus e lhe perguntaram:
19 «Tadhálépi, Mósè tɨsɨ̀ àma dré dhɨ: ‹Agó àlo adrélépi mvá àko dhɨ kòdrà áyɨ tòkó nɨ tayɨ́ dhɨ, lè adrúpi nɨ kòdo tàyɨ́tòkó nda mòle, kɨtswázó ànzɨ ti áyɨ adrúpi dràlepi nda dré.›
19 — Mestre, Moisés nos deixou escrito que, se um homem morrer e deixar mulher sem filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.
20 Dɨ àgo nzi-drì-rì adrúpi ró dhɨ ɨ tá be. Àyɨ kɨ kàyo dré tòkó àlo dhɨ nɨ mòzo gò, dràzo tólò mvá ti àko ró.
20 Havia sete irmãos. O primeiro casou e morreu sem deixar filhos;
21 Adrúpi nɨ nɨ rì dré tòkó nda nɨ dòzo mòle gò, dré kpà dràzo tólò mvá ti àko ró. Tà nda dré kpà ru ꞌòzo kònɨ̀nɨ adrúpi nɨ nɨ na rú,
21 o segundo casou com a viúva e morreu, também sem deixar descendência; e o terceiro, da mesma forma.
22 tsàle byá adrúpi nɨ nɨ nzi-drì-rì rú. Àyɨ títí nda ɨ̀ todrà mvá ti àko ró. Kùdù ro dhɨ, tòkó nda dré kpà dràzo.
22 E, assim, os sete não deixaram descendência. Por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
23 Dɨ kìtú móndɨ́ ɨ̀ dré dra ngàzo dràdrà ꞌásè dhɨ tú dhɨ, adrúpi nzi-drì-rì nda ɨ kòfalé dhɨ, tòkó nda nɨ adré tsítsì dhɨ àdhi dré? Àngyá ko, àyɨ títí nda ɨ̀ do tá akódhɨ mòle àyɨ dré tòko ró.»
23 Na ressurreição, quando eles ressuscitarem, de qual deles ela será a esposa? Porque os sete casaram com ela.
24 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ lɨtɨ́ àmɨ kɨ tàndɨ ɨ dre, mɨ̀ dré Gìká nɨ Kúlí ɨ rìnyí nɨ ɨ́be dhɨ kɨ nìle ko dhɨ sè.
24 Jesus respondeu:
25 Kìtú móndɨ́ ɨ̀ dré dra ngàzo dràdrà ꞌásè dhɨ tú dhɨ, ɨ̀ gò adrélé ru mo ko. Ɨ̀ gò kpà adrélé àyɨ kɨ ànzɨ kɨ fe mòle ko. Be ró dhɨ, ɨ̀ nɨ àyɨkya adré ngóró ángéló bhù na dhɨ ɨ tɨ́nɨ.
25 Pois, quando ressuscitarem dentre os mortos, nem casarão, nem se darão em casamento, mas serão como os anjos nos céus.
26 Dɨ, kàdré ɨ́na ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ nɨ tà sè dhɨ, mɨ̀ nà rè Mósè nɨ búkù na, tà Gìká dré tá tàle drá fanzɨ̌ adrélépi kòle àtsɨ ró dhɨ na dhɨ ko? Akódhɨ tà tá dhɨ: ‹Ma Gìká Àbàrámà àdhya ꞌɨ, Ɨ̀sákà àdhya ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ Yàkóbhò àdhya ꞌɨ.›
26 Quanto aos mortos, que eles de fato ressuscitam, vocês nunca leram no Livro de Moisés, no trecho referente à sarça, como Deus lhe falou: “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó”?
27 Dɨ Gìká nda Gìká àbvò kya ꞌɨ ko. Be ró dhɨ, akódhɨ ɨ́na Gìká móndyá lɨ́drɨ̀ ro dhɨ kya ꞌɨ. Mɨ̀ lɨtɨ́ àmɨ tà tàndɨ ró dre.»
27 Ele não é Deus de mortos, e sim de vivos. Vocês estão completamente enganados.
28 Tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá kɨ àlo kòyi àyɨ nda ɨ tà kayíràꞌa àyɨ kòfalésè dre dhɨ, dré atógyàzoá dhɨ, Yésu logó kúlí àyɨ dré kyá. Dɨ dré áyɨ kisízó ànyɨ akódhɨ làga, akódhɨ nɨ lizí tàzoá dhɨ: «Tòlɨ́ títí dhɨ ɨ kòfalé dhɨ, tòlɨ́ kàdrɨ̀ lavúlé dhɨ ángùdhi ꞌɨ?»
28 Chegando um dos escribas, que ouviu a discussão entre eles e viu que Jesus tinha dado uma boa resposta, perguntou-lhe: — Qual é o principal de todos os mandamentos?
29 Yésu logó drá dhɨ: «Tòlɨ́ kàdrɨ̀ lavúlé dhɨ, kònɨ̀dhɨ ꞌɨ: ‹Ɨ̀sèrélè ànzɨ ɨ, mɨ̀ yi rè ká! Mírì àma kɨ Gìká, Mírì ꞌɨ kalóma.
29 Jesus respondeu:
30 Lè mɨ́ kàdré Mírì ámɨ Gìká nɨ le ámɨ togó sè wä́yi, ámɨ lɨ́drɨ̀ sè wä́yi, ámɨ tà kisùkisù sè wä́yi, ɨ̀ndɨ̀ ámɨ rìnyí sè wä́yi.›
30 Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, de todo o seu entendimento e com toda a sua força.”
31 Tòlɨ́ nɨ rì, kònɨ̀dhɨ ꞌɨ: ‹Lè mɨ́ kàdré ámɨ àzya nɨ le ngóró mɨ́ dré adrélé ámɨ tàndɨ nɨ le dhɨ tɨ́nɨ.› Tòlɨ́ àzya kàdrɨ̀ tòlɨ́ rì kòdhɨ kɨ lavúlépi dhɨ yókódhó.»
31 O segundo é: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.” Não há outro mandamento maior do que estes.
32 Dɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhálépi nda tà drá dhɨ: «Tadhálépi, tà mɨ́ dré tàle kòdhɨ, tà bàti ꞌɨ. Mɨ́ tà kyá tàle dhɨ, Gìká ngbà ꞌí àlo kwákwá, ɨ̀ndɨ̀ àzya nɨ akódhɨ rúsè dhɨ yókódhó.
32 Então o escriba disse: — Muito bem, Mestre! E com verdade o senhor disse que ele é o único, e não há outro além dele,
33 Adrélé Gìká nɨ le togó wä́yi sè, tà nìnì wä́yi sè ɨ̀ndɨ̀ rìnyí wä́yi sè dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ adrélé dhyá kɨ àzya nɨ le dhyá kɨ tàndɨ tɨ́nɨ dhɨ kàdrɨ̀ lavúlé, kàꞌwá títí adrélé zàle mòbòmà ro dhɨ ɨ rúsè, ɨ̀ndɨ̀ ngá títí adrélé fèle Gìká dré mòbòmà ro dhɨ ɨ rúsè.»
33 e que amar a Deus de todo o coração e de todo o entendimento e com todas as forças e amar o próximo como a si mesmo é mais do que todos os holocaustos e sacrifícios.
34 Dɨ Yésu kònò akódhɨ logó tá kúlí tògyá sè dhɨ dre dhɨ, dré tàzoá drá dhɨ: «Mɨ vwàvwà ro Gìká nɨ Òpɨ̀ rúsè ko.»
34 Vendo Jesus que o escriba havia respondido sabiamente, declarou-lhe: E ninguém mais ousava fazer perguntas a Jesus.
35 Yésu dré tá adréràꞌa tà tadhá móndɨ́ ɨ dré tépelò na dhɨ ꞌá dhɨ, dré lizízóá dhɨ: «Tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ̀ adré tàá dhɨ, Mèsɨ́yà Dàwídì nɨ mvá ꞌɨ dhɨ ngɨ́nɨ?
35 Jesus, ensinando no templo, perguntou:
36 Tàko ko, Dàwídì nɨ tàndɨ tà tá Tɨrɨ́ Lólo nɨ rìnyí sè dhɨ:
36 O próprio Davi falou, pelo Espírito Santo:
37 Kòdhɨ Dàwídì nɨ tàndɨ adré Mèsɨ́yà nɨ zi áyɨ Mírì ro. Dɨ Mèsɨ́yà nda nɨ kɨtswá kpà adrélé akódhɨ nɨ mvá ro ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró?»
37 — O próprio Davi chama o Cristo de Senhor; então como ele pode ser filho de Davi? E a grande multidão o ouvia com prazer.
38 Yésu dré rè dhu adréràꞌa àyɨ kɨ tadhá dhɨ ꞌá dhɨ, dré tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ lɨkɨ́ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá kɨ tà sè. Àngyá ko, àyɨ nda ɨ̀ adré kánzò kàtswákàtswa dhɨ kɨ le asólé àyɨ rú, adrézó tatsílé ába móndɨ́ ɨ kòfalésè. Ɨ̀ adré lèá dhɨ, à kàdré mòdo fe àyɨ dré lɨndrɨ̀ sè ngá lagɨ́rà ɨ ꞌásè.
38 E, ao ensinar, Jesus dizia:
39 Ɨ̀ adré lèá lɨrɨ́lé àrà lɨndrɨ̀ àdhya lɨ̀sámbò dzó ɨ ꞌásè dhɨ ɨ ꞌásè, adrézó kpà lèá lɨrɨ́lé mɨ́sá lɨndrɨ̀ àdhya gwányá ɨ ꞌásè dhɨ ɨ làgásè.
39 buscam as primeiras cadeiras nas sinagogas e os primeiros lugares nos banquetes;
40 Ɨ̀ adré tàyɨ́tòkó kɨ ngá kɨ kärí títí. Ɨ̀ adré kpà tà zi Gìká tí vwàvwà ro, à kònòró àyɨ be dhɨ bvó. Dɨ kìtú dra tàbvó tàzo dhɨ tú dhɨ, à nɨ tà ŋo àyɨ dri tà tàndɨ ró.»
40 devoram as casas das viúvas e, para o justificar, fazem longas orações. Estes sofrerão juízo muito mais severo.
41 Àmvolásà dhɨ, Yésu dré lɨrɨ́zó tépelò na, àrà adrézó làfa fe Gìká dré dhɨ kandrá, adrélé móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ no adréràꞌa àyɨ kɨ làfa bhe kpúkúbhú adrézó làfa lɨkɨ́ dhɨ na. Ngábhá bǐ dhɨ ɨ̀ adré tá làfa bhe lána bǐ.
41 Sentado diante da caixa de ofertas, Jesus observava como o povo lançava ali o dinheiro. Ora, muitos ricos depositavam grandes quantias.
42 Gò tàyɨ́tòkó àlo lemerè ro dhɨ dré kpà alɨ̀zo làfa lòꞌwa nzɨ̌ tsàtsà rì làgɨ́ be tsà dhɨ kɨ bhe lána.
42 Vindo, porém, uma viúva pobre, lançou duas pequenas moedas correspondentes a um quadrante.
43 Dɨ Yésu dré áyɨ lebèbhá kɨ azízó, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Tàyɨ́tòkó lemerè ro kòdhɨ bhà ɨ́na kpúkúbhú na làfa kàdrɨ̀, móndyá àruka títí dhɨ kya kɨ lavú.
43 E, chamando os seus discípulos, Jesus disse:
44 Tàko ko, àyɨ títí nda ɨ̀ adó àyɨkya àyɨ kɨ ngá kɨ drì fèle kòdhya. Dɨ, tòkó lemerè ro nda adó ɨ́na ngá títí ɨ́ dré tá adrézó ába kɨtswázó adrɨ́lé ásà dhɨ ɨ fèle kòdhya.»
44 Porque todos eles deram daquilo que lhes sobrava; ela, porém, da sua pobreza deu tudo o que possuía, todo o seu sustento.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.