Marcos 12

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs BKJ

Sair da comparação
1 Gò Yésu dré kɨdhózó adrélé tà tadhá àyɨ dré pɨ́dhɨ́gó sè, adrézó tàá dhɨ: «Agó àlo dhɨ bhe tá vínò áyɨ amvú na. Dré gàrà nɨ kɨ tobhàzo kɨ́rà sè, bhú gàzo kɨtswázó vínò lòꞌwa zwa gò, dzó mvumvù dhɨ nɨ sìzo kɨtswázó amvú nda nɨ lɨkɨ́. Dré amvú nda nɨ tayɨ́zó vínò lɨkɨ́bhá àruka ɨ drɨ́gá gò, lɨ̀zo atsí na làwú làvo na.
1 E ele começou a falar-lhes por parábolas: Um certo homem plantou uma vinha, e colocou uma cerca viva em torno dela, e cavou nela um lagar, e edificou uma torre, e a deixou com uns lavradores, e foi para um país distante.
2 Lókyá vínò lòꞌwa kɨ̀zo dhɨ kòkɨtswá dre dhɨ, dré áyɨ màrábà kɨ àlo mùzo kɨtswálé lòꞌwa ɨ́na tɨ́nɨ dhɨ nɨ adó vínò lɨkɨ́bhá nda ɨ véna.
2 E na estação, enviou um servo aos lavradores para que ele pudesse receber do fruto da vinha.
3 Dɨ, ɨ̀ dré àyɨkya màrábà nda nɨ rùzo tswàle gò, logózóá nzɨ̀le drɨ́gálé sè.
3 E eles pegando-o, espancaram-no e o mandaram embora sem nada.
4 Gò amvú líyí nda dré màrábà àzya mùzo lɨ̀le àyɨ véna. Dɨ, ɨ̀ dré akódhɨ nda nɨ drì tswàzo, kanyò fèzo drá.
4 E mais uma vez, ele enviou outro servo; e eles, apedrejando-o, feriram-no na cabeça, e o mandaram embora, completamente envergonhado.
5 Amvú líyí nda dré gòzo màrábà nɨ na mu lɨ̀le gò, ɨ̀ dré akódhɨ nda nɨ pfùzo dràle. Dré gòzo màrábà àruka bǐ dhɨ kɨ mu gò, ɨ̀ dré àruka nɨ kɨ tswàzo, àruka nɨ kɨ tupfúzó todràle.
5 E novamente ele enviou outro; e a este mataram, e a muitos outros, espancando a uns e matando a outros.
6 Tayɨ́ tá ngbà ꞌí amvú líyí nda nɨ mváagó dré lèle tò dhɨ kòdhya. Dɨ kùdù ro dhɨ, dré kpà akódhɨ nda nɨ mùzo lɨ̀le àyɨ véna. Adré tá kisùá dhɨ: ‹Ɨ̀ nɨ áma mváagó nɨ lɨndrɨ̀ bha!›
6 Tendo, portanto, ainda o seu filho amado, a este lhes enviou por último, dizendo: Eles respeitarão o meu filho.
7 Dɨ, vínò lɨkɨ́bhá nda ɨ̀ dré tàzoá àyɨ kòfalésè dhɨ: ‹Kònàdhɨ dhya dra amvú kònɨ̀dhɨ nɨ kisúlépi tàyɨlé ro dhɨ ꞌɨ. Mà kòlɨ̀ akódhɨ nɨ pfu dràle, amvú dré tá kɨtswálé kisúlé tàyɨlé ro nda kàdréró àma dré!›
7 Mas aqueles lavradores disseram entre si: Este é o herdeiro; vinde, matemo-lo, e a herança será nossa.
8 Dɨ ɨ̀ dré ngàzo akódhɨ nɨ ru pfùle dràle gò, àbvò nɨ nɨ bhèzo amvú nda ꞌásè kɨvɨ̀ na.»
8 E eles tomando-o, mataram-no, e lançaram-no fora da vinha.
9 Yésu gò lizíá dhɨ: «Mɨ̀ adré kisùá dhɨ, amvú líyí nda nɨ ꞌòá ngɨ́nɨ? Akódhɨ nɨ tsa vínò lɨkɨ́bhá nda kɨ tupfú todràle gò, gòzo amvú vínò àdhya nda nɨ tayɨ́ móndɨ́ àruka ɨ drɨ́gá.
9 O que fará, portanto, o senhor da vinha? Ele virá e destruirá os lavradores, e dará a vinha a outros.
10 Mɨ̀ nà rè tà tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na kònɨ̀dhɨ ko?
10 Ainda não lestes esta escritura: A pedra que os edificadores rejeitaram se tornou a cabeça da esquina;
11 Kòrɨ̀dhɨ tà Mírì dré ꞌòle nɨ̀ dhɨ ꞌɨ.
11 isso é obra do ­Senhor, e é maravilhoso aos nossos olhos?
12 Gò Yúdà ànzɨ kɨ kàdrɨ̀ ɨ̀ dré gòzo adrélé láti nda kɨtswázó Yésu nɨ ru dhɨ bvó. Àngyá ko, ɨ̀ nì tá tàle dhɨ, akódhɨ pɨ tá pɨ́dhɨ́gó nda àyɨ rú dhɨ be. Dɨ, ɨ̀ dré tá adrélé móndyá zyandre dhɨ kɨ ro dhɨ sè dhɨ, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ tayɨ́zó gò, lɨ̀zo.
12 E eles buscavam prendê-lo, mas temiam as pessoas; porque sabiam que ele havia falado a parábola contra eles; e deixando-o, foram pelo seu caminho.
13 Àmvolásà dhɨ, ɨ̀ dré Fàrìsáyò àruka kɨ mùzo móndɨ́ àruka ópɨ́ Èródè àdhya ɨ́be lɨ̀le Yésu véna, kɨtswálé akódhɨ nɨ ꞌo laꞌɨ̀le kúlí dré tá adrélé tàle dhɨ ɨ sílé dhɨ bvó.
13 E eles enviaram-lhe alguns dos fariseus e dos herodianos, para surpreendê-lo em suas palavras.
14 Àyɨ nda ɨ̀ dré tàzoá drá dhɨ: «Tadhálépi, mà nì tàle dhɨ, mɨ́ adré tròle tà bàti rú dhɨ be. Mɨ́ adré kpà móndɨ́ kɨ lɨndrɨ̀ nɨ tà kisù ko, mɨ́ dré adrélé àyɨ kɨ no twátwa ko dhɨ sè. Mɨ́ adré kpà Gìká nɨ tà tadhá tà bàti sè. Dɨ mɨ́ tà rè àma dré ká: Àma kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí kaꞌì, à kàdré Kàyìsárà nɨ mèdáyɨ̀ gɨ dhɨ ꞌí? Kó ngalè, kaꞌì ko? Lè mà kàdré gɨ̀á, kó ngalè mà kàdré gɨ̀á ko?»
14 E, chegando eles, disseram-lhe: Mestre, nós sabemos que tu és verdadeiro, e não te preocupas com opinião de nenhum homem, quanto mais com a aparência dos homens, mas ensinas o caminho de Deus em verdade; é lícito dar tributo a César, ou não?
15 Dɨ, Yésu dré ɨ́na àyɨ kɨ túrúpfú tà nìzo kyá gò, logózóá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré áma tabhì lɨtɨ́lé àdho tà sè? Mɨ̀ afè dènárì àlo dhɨ má dré nòle.»
15 Nós daremos, ou não daremos? Mas ele, conhecendo a sua hipocrisia, disse-lhes: Por que me tentais? Trazei-me um denário, para que eu a veja.
16 Dɨ ɨ̀ dré làfa lòꞌwa nda nɨ fèzo drá. Gò dré lizízóá àyɨ tí dhɨ: «Móndɨ́ lɨ́ndrɨ́ kònɨ̀dhɨ tsàle rú tɨsɨ̀le drìá kònɨ̀dhɨ be dhɨ, àdhi àdhya ꞌɨ?» Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Kàyìsárà àdhya ꞌɨ.»
16 E eles trouxeram-lho. E ele disse-lhes: De quem é esta imagem e inscrição? E eles lhe disseram: De César.
17 Dɨ Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ kàdré dɨ ngá Kàyìsárà àdhya nɨ fe Kàyìsárà dré, adrézó kpà ngá Gìká àdhya nɨ fe Gìká dré.» Ɨ̀ kòyi akódhɨ nɨ kúlí nda dre dhɨ, àyɨ kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo bhwǎbhwa akódhɨ nɨ tà sè.
17 E Jesus, respondendo, disse-lhes: Dai a César as coisas que são de César, e a Deus as coisas que são de Deus. E maravilharam-se dele.
18 Àmvolásà dhɨ, Sàdùkáyò àruka ɨ̀ dré alɨ̀zo Yésu vélé kɨtswálé tà lizí tíá. (Àyɨ nda ɨ̀ adré tàá dhɨ, ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ yókódhó.) Dɨ ɨ̀ tà drá dhɨ:
18 Então se aproximaram dele os saduceus, que dizem não haver ressurreição, e eles perguntaram-lhe, dizendo:
19 «Tadhálépi, Mósè tɨsɨ̀ àma dré dhɨ: ‹Agó àlo adrélépi mvá àko dhɨ kòdrà áyɨ tòkó nɨ tayɨ́ dhɨ, lè adrúpi nɨ kòdo tàyɨ́tòkó nda mòle, kɨtswázó ànzɨ ti áyɨ adrúpi dràlepi nda dré.›
19 Mestre, Moisés nos escreveu que, se morresse o irmão de um homem, e deixasse sua esposa e não deixasse filhos, que seu irmão tomasse a esposa dele, e levantasse descendência a seu irmão.
20 Dɨ àgo nzi-drì-rì adrúpi ró dhɨ ɨ tá be. Àyɨ kɨ kàyo dré tòkó àlo dhɨ nɨ mòzo gò, dràzo tólò mvá ti àko ró.
20 Ora, havia sete irmãos; e o primeiro tomou a esposa, e morreu sem deixar descendência.
21 Adrúpi nɨ nɨ rì dré tòkó nda nɨ dòzo mòle gò, dré kpà dràzo tólò mvá ti àko ró. Tà nda dré kpà ru ꞌòzo kònɨ̀nɨ adrúpi nɨ nɨ na rú,
21 E o segundo a tomou e morreu, e nem este deixou descendência; e o terceiro da mesma maneira.
22 tsàle byá adrúpi nɨ nɨ nzi-drì-rì rú. Àyɨ títí nda ɨ̀ todrà mvá ti àko ró. Kùdù ro dhɨ, tòkó nda dré kpà dràzo.
22 E os sete a possuíram, sem deixar descendência; por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
23 Dɨ kìtú móndɨ́ ɨ̀ dré dra ngàzo dràdrà ꞌásè dhɨ tú dhɨ, adrúpi nzi-drì-rì nda ɨ kòfalé dhɨ, tòkó nda nɨ adré tsítsì dhɨ àdhi dré? Àngyá ko, àyɨ títí nda ɨ̀ do tá akódhɨ mòle àyɨ dré tòko ró.»
23 Portanto, na ressurreição, quando eles ressuscitarem, de qual deles será a mulher? Porque os sete a tiveram por mulher.
24 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ lɨtɨ́ àmɨ kɨ tàndɨ ɨ dre, mɨ̀ dré Gìká nɨ Kúlí ɨ rìnyí nɨ ɨ́be dhɨ kɨ nìle ko dhɨ sè.
24 E Jesus, respondendo, disse-lhes: Porventura vós não errais em razão de não conhecerdes as escrituras, nem o poder de Deus?
25 Kìtú móndɨ́ ɨ̀ dré dra ngàzo dràdrà ꞌásè dhɨ tú dhɨ, ɨ̀ gò adrélé ru mo ko. Ɨ̀ gò kpà adrélé àyɨ kɨ ànzɨ kɨ fe mòle ko. Be ró dhɨ, ɨ̀ nɨ àyɨkya adré ngóró ángéló bhù na dhɨ ɨ tɨ́nɨ.
25 Porque, ao ressuscitarem dentre os mortos, eles nem se casam, nem se dão em casamento; mas são como os anjos que estão no céu.
26 Dɨ, kàdré ɨ́na ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ nɨ tà sè dhɨ, mɨ̀ nà rè Mósè nɨ búkù na, tà Gìká dré tá tàle drá fanzɨ̌ adrélépi kòle àtsɨ ró dhɨ na dhɨ ko? Akódhɨ tà tá dhɨ: ‹Ma Gìká Àbàrámà àdhya ꞌɨ, Ɨ̀sákà àdhya ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ Yàkóbhò àdhya ꞌɨ.›
26 E quanto aos mortos, que ressuscitarão; não lestes no livro de Moisés, como Deus lhe falou na sarça, dizendo: Eu sou o Deus de Abraão, e o Deus de Isaque, e o Deus de Jacó?
27 Dɨ Gìká nda Gìká àbvò kya ꞌɨ ko. Be ró dhɨ, akódhɨ ɨ́na Gìká móndyá lɨ́drɨ̀ ro dhɨ kya ꞌɨ. Mɨ̀ lɨtɨ́ àmɨ tà tàndɨ ró dre.»
27 Ele não é o Deus dos mortos, mas é o Deus dos vivos; portanto, vós errais grandemente.
28 Tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá kɨ àlo kòyi àyɨ nda ɨ tà kayíràꞌa àyɨ kòfalésè dre dhɨ, dré atógyàzoá dhɨ, Yésu logó kúlí àyɨ dré kyá. Dɨ dré áyɨ kisízó ànyɨ akódhɨ làga, akódhɨ nɨ lizí tàzoá dhɨ: «Tòlɨ́ títí dhɨ ɨ kòfalé dhɨ, tòlɨ́ kàdrɨ̀ lavúlé dhɨ ángùdhi ꞌɨ?»
28 E vindo um dos escribas, ouvindo-os discutirem, e percebendo que lhes havia respondido bem, perguntou-lhe: Qual é o primeiro de todos os mandamentos?
29 Yésu logó drá dhɨ: «Tòlɨ́ kàdrɨ̀ lavúlé dhɨ, kònɨ̀dhɨ ꞌɨ: ‹Ɨ̀sèrélè ànzɨ ɨ, mɨ̀ yi rè ká! Mírì àma kɨ Gìká, Mírì ꞌɨ kalóma.
29 E Jesus respondeu-lhe: O primeiro de todos os mandamentos é: Ouve, ó Israel, o ­Senhor nosso Deus é o único ­Senhor;
30 Lè mɨ́ kàdré Mírì ámɨ Gìká nɨ le ámɨ togó sè wä́yi, ámɨ lɨ́drɨ̀ sè wä́yi, ámɨ tà kisùkisù sè wä́yi, ɨ̀ndɨ̀ ámɨ rìnyí sè wä́yi.›
30 e tu amarás o ­Senhor teu Deus com todo o teu coração, e com toda tua alma, e com toda a tua mente, e com toda a tua força; este é o primeiro mandamento.
31 Tòlɨ́ nɨ rì, kònɨ̀dhɨ ꞌɨ: ‹Lè mɨ́ kàdré ámɨ àzya nɨ le ngóró mɨ́ dré adrélé ámɨ tàndɨ nɨ le dhɨ tɨ́nɨ.› Tòlɨ́ àzya kàdrɨ̀ tòlɨ́ rì kòdhɨ kɨ lavúlépi dhɨ yókódhó.»
31 E o segundo é semelhante, a este: Tu amarás o teu próximo como a ti mesmo. Não há outro mandamento maior do que estes.
32 Dɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhálépi nda tà drá dhɨ: «Tadhálépi, tà mɨ́ dré tàle kòdhɨ, tà bàti ꞌɨ. Mɨ́ tà kyá tàle dhɨ, Gìká ngbà ꞌí àlo kwákwá, ɨ̀ndɨ̀ àzya nɨ akódhɨ rúsè dhɨ yókódhó.
32 E o escriba lhe disse: Bem, Mestre, tu disseste a verdade; pois há um único Deus, e não há outro além dele;
33 Adrélé Gìká nɨ le togó wä́yi sè, tà nìnì wä́yi sè ɨ̀ndɨ̀ rìnyí wä́yi sè dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ adrélé dhyá kɨ àzya nɨ le dhyá kɨ tàndɨ tɨ́nɨ dhɨ kàdrɨ̀ lavúlé, kàꞌwá títí adrélé zàle mòbòmà ro dhɨ ɨ rúsè, ɨ̀ndɨ̀ ngá títí adrélé fèle Gìká dré mòbòmà ro dhɨ ɨ rúsè.»
33 e amá-lo com todo o coração, com toda a compreensão, e com toda a alma, e com toda a força, e de amar ao seu próximo como a si mesmo, é mais do que todas as ofertas queimadas e sacrifícios.
34 Dɨ Yésu kònò akódhɨ logó tá kúlí tògyá sè dhɨ dre dhɨ, dré tàzoá drá dhɨ: «Mɨ vwàvwà ro Gìká nɨ Òpɨ̀ rúsè ko.»
34 E Jesus, vendo que havia respondido sabiamente, disse-lhe: Tu não estás longe do reino de Deus. E nenhum homem depois disso ousou fazer-lhe pergunta alguma.
35 Yésu dré tá adréràꞌa tà tadhá móndɨ́ ɨ dré tépelò na dhɨ ꞌá dhɨ, dré lizízóá dhɨ: «Tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ̀ adré tàá dhɨ, Mèsɨ́yà Dàwídì nɨ mvá ꞌɨ dhɨ ngɨ́nɨ?
35 E Jesus respondeu e disse, enquanto ensinava no templo: Como dizem os escribas que Cristo é o filho de Davi?
36 Tàko ko, Dàwídì nɨ tàndɨ tà tá Tɨrɨ́ Lólo nɨ rìnyí sè dhɨ:
36 O próprio Davi disse pelo Espírito Santo: O ­SENHOR disse ao meu ­Senhor: Assenta-te à minha direita, até que eu faça os teus inimigos por escabelo.
37 Kòdhɨ Dàwídì nɨ tàndɨ adré Mèsɨ́yà nɨ zi áyɨ Mírì ro. Dɨ Mèsɨ́yà nda nɨ kɨtswá kpà adrélé akódhɨ nɨ mvá ro ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró?»
37 Porque, se Davi mesmo lhe chama Senhor, como é ele então seu filho? E pessoas comuns o ouviam de boa vontade.
38 Yésu dré rè dhu adréràꞌa àyɨ kɨ tadhá dhɨ ꞌá dhɨ, dré tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ lɨkɨ́ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá kɨ tà sè. Àngyá ko, àyɨ nda ɨ̀ adré kánzò kàtswákàtswa dhɨ kɨ le asólé àyɨ rú, adrézó tatsílé ába móndɨ́ ɨ kòfalésè. Ɨ̀ adré lèá dhɨ, à kàdré mòdo fe àyɨ dré lɨndrɨ̀ sè ngá lagɨ́rà ɨ ꞌásè.
38 E ele dizia-lhes na sua doutrina: Guardai-vos dos escribas, que adoram andar com vestes compridas, e amam saudações nos mercados,
39 Ɨ̀ adré lèá lɨrɨ́lé àrà lɨndrɨ̀ àdhya lɨ̀sámbò dzó ɨ ꞌásè dhɨ ɨ ꞌásè, adrézó kpà lèá lɨrɨ́lé mɨ́sá lɨndrɨ̀ àdhya gwányá ɨ ꞌásè dhɨ ɨ làgásè.
39 e os principais assentos nas sinagogas, e os lugares mais altos nos banquetes;
40 Ɨ̀ adré tàyɨ́tòkó kɨ ngá kɨ kärí títí. Ɨ̀ adré kpà tà zi Gìká tí vwàvwà ro, à kònòró àyɨ be dhɨ bvó. Dɨ kìtú dra tàbvó tàzo dhɨ tú dhɨ, à nɨ tà ŋo àyɨ dri tà tàndɨ ró.»
40 que devoram as casas das viúvas, e sob pretexto fazem longas orações; estes receberão maior condenação.
41 Àmvolásà dhɨ, Yésu dré lɨrɨ́zó tépelò na, àrà adrézó làfa fe Gìká dré dhɨ kandrá, adrélé móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ no adréràꞌa àyɨ kɨ làfa bhe kpúkúbhú adrézó làfa lɨkɨ́ dhɨ na. Ngábhá bǐ dhɨ ɨ̀ adré tá làfa bhe lána bǐ.
41 E sentou-se Jesus defronte do tesouro, e observava como a multidão lançava dinheiro no tesouro; e muitos ricos depositavam muito.
42 Gò tàyɨ́tòkó àlo lemerè ro dhɨ dré kpà alɨ̀zo làfa lòꞌwa nzɨ̌ tsàtsà rì làgɨ́ be tsà dhɨ kɨ bhe lána.
42 E vindo ali uma viúva pobre, depositou dois leptos, que valem um quadrante.
43 Dɨ Yésu dré áyɨ lebèbhá kɨ azízó, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Tàyɨ́tòkó lemerè ro kòdhɨ bhà ɨ́na kpúkúbhú na làfa kàdrɨ̀, móndyá àruka títí dhɨ kya kɨ lavú.
43 E ele chamando a si os seus discípulos, disse-lhes: Na verdade eu vos digo que esta pobre viúva deu mais do que todos os que depositaram no tesouro;
44 Tàko ko, àyɨ títí nda ɨ̀ adó àyɨkya àyɨ kɨ ngá kɨ drì fèle kòdhya. Dɨ, tòkó lemerè ro nda adó ɨ́na ngá títí ɨ́ dré tá adrézó ába kɨtswázó adrɨ́lé ásà dhɨ ɨ fèle kòdhya.»
44 porque todos eles depositaram da sua abundância; mas ela depositou tudo o que tinha, todo o seu meio de vida.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.