Lucas 7

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Yésu kòtà tà nda ɨ móndɨ́ zyandre ɨ dré akɨ́lé dre dhɨ, dré gòzo lɨ̀le Kàpàrànàwúmà na.
1 Quando Jesus terminou de dizer tudo isso à multidão, entrou em Cafarnaum.
2 Kònàle dhɨ, Rómà kɨ sòdá kɨ kàdrɨ̀ àlo dhɨ nɨ màrábà dré lèle tò dhɨ tá drà ro ànyɨ́ànyɨ dràdrà mìle.
2 Naquela ocasião, um escravo muito estimado de um oficial romano estava enfermo, à beira da morte.
3 Dɨ sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda kòyi Yésu nɨ rúbí dre dhɨ, dré Yúdà ànzɨ kɨ bhàgo àruka kɨ mùzo Yésu nɨ ti lizí, kàlɨ̀ró áyɨ màrábà nda nɨ tɨdrɨ́.
3 Quando o oficial ouviu falar de Jesus, mandou alguns líderes judeus lhe pedirem que fosse curar seu escravo.
4 Àyɨ nda ɨ̀ kòtsa Yésu véna dre dhɨ, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ ti lizízó tà tàndɨ ró, tàzoá dhɨ: «Agó kòdhɨ kɨtswá mɨ́ dré lɨ̀zo akódhɨ nɨ màrábà tɨdrɨ́.
4 Os líderes suplicaram insistentemente que Jesus socorresse o homem, dizendo: “Ele merece sua ajuda,
5 Tàko ko, akódhɨ lè àma kɨ súrú tò. ꞌO kpà àma kɨ lɨ̀sámbò dzó sìle dhɨ nɨ̀.»
5 pois ama o povo judeu e até nos construiu uma sinagoga”.
6 Dɨ Yésu dré ngàzo adrélé lɨ̀le àyɨ ɨ́be.
6 Jesus foi com eles, mas, antes de chegarem à casa, o oficial mandou alguns amigos para dizer: “Senhor, não se incomode em vir à minha casa, pois não sou digno de tamanha honra.
7 Má nò tá kpà dhɨ, má kɨtswá tá lɨ̀le mɨ́ véna ko. Dɨ, mɨ́ kòtà ndɨrɨ kúlí àlo gò, áma màrábà kàdrɨ́ró.
7 Não sou digno sequer de ir ao seu encontro. Basta uma ordem sua, e meu servo será curado.
8 Tàko ko, áma tàndɨ, ma áma kàdrɨ̀ kɨ rìnyí zàle. Ma kpà sòdá ɨ́be má zàle. Má kàdré tàá àyɨ kɨ àlo dré dhɨ ‹Mɨ́ lɨ̀!› dhɨ, adré lɨ̀le. Má kàdré tàá àzya nɨ dré dhɨ ‹Mɨ́ alɨ̀!› dhɨ, adré alɨ̀le. Má kàdré kó tàá áma màrábà dré dhɨ ‹Mɨ́ ꞌo tà kòdhɨ!› dhɨ, adré ꞌòá.»
8 Sei disso porque estou sob a autoridade de meus superiores e tenho autoridade sobre meus soldados. Só preciso dizer ‘Vão’, e eles vão, ou ‘Venham’, e eles vêm. E, se digo a meus escravos: ‘Façam isto’, eles fazem”.
9 Dɨ Yésu kòyi tà nda dre dhɨ, akódhɨ nɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo agó nda nɨ tà sè. Dré áyɨ alázó tàá móndɨ́ zyandre adrébhá áyɨ lebè dhɨ ɨ dré dhɨ: «Má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Má kisú rè dhya àlo adrélépi tà kaꞌìkaꞌì ɨ́be kònɨ̀nɨ dhɨ Ɨ̀sèrélè ànzɨ ɨ kòfalé ko.»
9 Quando Jesus ouviu isso, ficou admirado. Voltou-se para a multidão que o seguia e disse: “Eu lhes digo a verdade: jamais vi fé como esta em Israel!”.
10 Dɨ dhya mùle nda ɨ̀ kògò tsàle bhà na dre dhɨ, ɨ̀ dré kisúzóá dhɨ, màrábà nda adrɨ́ dre.
10 E, quando os amigos do oficial voltaram para a casa dele, encontraram o escravo em perfeita saúde.
11 Àmvolásà dhɨ, Yésu dré ngàzo adrélé lɨ̀le bhàandre àlo rú be Nàyɨ́nà dhɨ na. Akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ móndɨ́ zyandre lavúlé dhɨ ɨ́be dhɨ ɨ̀ adré tá lɨ̀le túmä́ní akódhɨ be.
11 Logo depois, Jesus foi com seus discípulos à cidade de Naim, e uma grande multidão o seguiu.
12 Ɨ̀ kòtsa ànyɨ bhàandre nda nɨ zèríbàti dre dhɨ, à adré tá àbvò àlo dhɨ nɨ adó apfòzo ába lɨ̀le mógó na. Dhya dràlepi nda tá tàyɨ́tòkó àlo dhɨ nɨ mváagó àlo kwákwá dhɨ ꞌɨ. Móndɨ́ zyandre lavúlé bhàandre nda lésè dhɨ ɨ̀ adré tá alɨ̀le túmä́ní tòkó nda be.
12 Quando ele se aproximou da porta da cidade, estava saindo o enterro do único filho de uma viúva, e uma grande multidão da cidade a acompanhava.
13 Dɨ Mírì kònò akódhɨ dre dhɨ, dré kɨzà dòzo áyɨ togó na akódhɨ nɨ tà sè gò, tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ tayɨ́ àwó.»
13 Quando o Senhor a viu, sentiu profunda compaixão por ela. “Não chore!”, disse ele.
14 Dré áyɨ kisízó ànyɨ sèreké tabè. Gò dhya adrébhá tá àbvò nda nɨ adó dhɨ ɨ̀ dré àyɨ kɨ kɨkɨ́zó. Dré tàzoá dhɨ: «Kàdhúrà, má adré tàá mɨ́ dré dhɨ, mɨ́ nga kuru!»
14 Então foi até o caixão, tocou nele e os carregadores pararam. E disse: “Jovem, eu lhe digo: levante-se!”.
15 Dɨ dhya dràlepi nda dré ngàzo lɨrɨ́lé gò, kɨdhólé tà ta. Gò Yésu dré akódhɨ nɨ logózó andre nɨ drɨ́gá.
15 O jovem que estava morto se levantou e começou a conversar, e Jesus o devolveu à sua mãe.
16 Dɨ tirì dré móndyá títí nda kɨ rùzo gò, ɨ̀ dré ngàzo adrélé Gìká nɨ rú bha kùle, adrézó tàá dhɨ: «Pròfétà kàdrɨ̀ dhɨ apfò àma kòfalé dre! Gìká atsá ɨ́na áyɨ móndyá kɨ lomɨ́!»
16 Grande temor tomou conta da multidão, que louvava a Deus, dizendo: “Um profeta poderoso se levantou entre nós!” e “Hoje Deus visitou seu povo!”.
17 Gò Yésu nɨ rúbí nda dré laꞌúzó bhà títí àyɨ làgásè dhɨ ɨ ꞌásè, ɨ̀ndɨ̀ Yúdà ànzɨ kɨ bvò wä́yi ꞌásè.
17 Essa notícia sobre Jesus se espalhou por toda a Judeia e seus arredores.
18 Àmvolásà dhɨ, Yòwánɨ̀ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré tà títí Yésu dré tá adrélé ꞌòle nda kɨ tɨtɨ́zó drá. Gò Yòwánɨ̀ dré áyɨ lebèbhá rì dhɨ kɨ azízó
18 Os discípulos de João Batista lhe contaram tudo que Jesus estava fazendo. Então João chamou dois de seus discípulos
19 mùle lɨ̀le Mírì véna, kɨtswálé akódhɨ nɨ lizí tàzoá dhɨ: «Mɨ Mèsɨ́yà adrélépi tá alɨ̀le dhɨ ꞌɨ? Kó ngalè, mà kàdré dhu rè dhya àzya nɨ letè?»
19 e os enviou ao Senhor, para lhe perguntar: “O senhor é aquele que haveria de vir, ou devemos esperar algum outro?”.
20 Dɨ àyɨ nda ɨ̀ kàtsá Yésu vélé dre dhɨ, ɨ̀ dré tàzoá drá dhɨ: «Yòwánɨ̀ Bàtísimò fèlepi amù àma ámɨ lizí: ‹Mɨ dhya adrélépi tá alɨ̀le dhɨ ꞌɨ. Kó ngalè, mà kàdré dhu rè dhya àzya nɨ letè kòdhya?›»
20 Os dois discípulos de João encontraram Jesus e lhe disseram: “João Batista nos enviou para lhe perguntar: ‘O senhor é aquele que haveria de vir, ou devemos esperar algum outro?’”.
21 Gbǎ lókyá nda sè dhɨ, Yésu dré móndɨ́ bǐ dhɨ kɨ tɨdrɨ́zó àyɨ kɨ drà ɨ lésè, ɨ̀ndɨ̀ àyɨ kɨ rúbháaswa ɨ lésè. Dré kpà tɨrɨ́ kònzɨ kɨ dròzo topfòle móndɨ́ bǐ dhɨ ɨ lésè. Dré kókpà mì kùdúkùdu bǐ dhɨ kɨ mì nzìzo.
21 Naquela mesma hora, Jesus curou muitas pessoas de suas doenças, enfermidades e espíritos impuros, e restaurou a visão a muitos cegos.
22 Gò dré logózóá dhya amùle nda ɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ gò tà mɨ̀ dré nòle ɨ̀ndɨ̀ mɨ̀ dré yìle kònɨ kɨ tɨtɨ́ Yòwánɨ̀ dré: Mì kùdúkùdu ɨ̀ adré ngá no, mèrèkpè ɨ̀ adré atsí to, móndɨ́ kàrɨ́ dré rùle dhɨ ɨ̀ adré adrɨ́lé, móndɨ́ bíbhálé be kùdúkùdu ró dhɨ ɨ̀ adré tà yi, móndɨ́ dràbhá dre dhɨ ɨ̀ adré angálé dràdrà lésè, ɨ̀ndɨ̀ à adré Rúbí Tanɨ longó lemerèbhá ɨ dré.
22 Em seguida, disse aos discípulos de João: “Voltem a João e contem a ele o que vocês viram e ouviram: os cegos veem, os aleijados andam, os leprosos são purificados, os surdos ouvem, os mortos são ressuscitados e as boas-novas são anunciadas aos pobres”.
23 Kólénzé dhya ángùdhi dra dhèlepi áma tà sè ko dhɨ dré!»
23 E disse ainda: “Felizes são aqueles que não se sentem ofendidos por minha causa”.
24 Dhya Yòwánɨ̀ dré amùle nda ɨ̀ kòlɨ̀ dre dhɨ, Yésu dré kɨdhózó adrélé Yòwánɨ̀ nɨ tà ta móndyá zyandre ɨ dré, adrézó tàá dhɨ: «Mɨ̀ lɨ̀ tá duku na àdho no? Mɨ̀ lɨ̀ kòzó lyǎ dré tá adrélé vìle dhɨ nɨ no?
24 Depois que os discípulos de João saíram, Jesus começou a falar a respeito dele para as multidões: “Que tipo de homem vocês foram ver no deserto? Um caniço que qualquer brisa agita?
25 Mɨ̀ lɨ̀ tá àdho no? Mɨ̀ lɨ̀ móndɨ́ kɨ́tá aveave asólépi ɨ́ rú dhɨ nɨ no? Mɨ̀ yi rè ká! Móndyá adrébhá kɨ́tá làgɨ́ be kàdrɨ̀ dhɨ kɨ tosó, adrézó ngá dò nya dhɨ ɨ àyɨkya ópɨ́ kɨ dzó kàdrɨ̀ ɨ ꞌásè be.
25 Afinal, o que esperavam ver? Um homem vestido com roupas caras? Não, quem veste roupas caras e vive no luxo mora em palácios.
26 Mɨ̀ lɨ̀ tá dɨ àdho no? Mɨ̀ lɨ̀ pròfétà nɨ no? Àyíya! Má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Yòwánɨ̀ nda lavú pròfétà byá.
26 Acaso procuravam um profeta? Sim, ele é mais que profeta.
27 Tàko ko, akódhɨ dhya tà kònɨ̀dhɨ nɨ tɨsɨ̀zo tà nɨ dri Gìká nɨ Kúlí na dhɨ ꞌɨ:
27 João é o homem ao qual as Escrituras se referem quando dizem: ‘Envio meu mensageiro adiante de ti, e ele preparará teu caminho à tua frente’.
28 Má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Móndyá títí tòkó dré tìle dhɨ ɨ kòfalé dhɨ, dhya àlo kàdrɨ̀ Yòwánɨ̀ nda nɨ lavúlépi dhɨ yókódhó. Dɨ, tágba dré adrézó kònɨ̀nɨ dhɨ, dhya tàko lavúlé Gìká nɨ Òpɨ̀ na dhɨ lavú ɨ́na akódhɨ.
28 Eu lhes digo: de todos que nasceram de mulher, nenhum é maior que João Batista. E, no entanto, até o menor no reino de Deus é maior que ele”.
29 Móndyá títí, ndɨ̀ndɨ̀ mèdáyɨ̀ lagɨ́bhá, Yòwánɨ̀ nɨ kúlí yibhá dhɨ ɨ̀ nò tá Gìká nɨ tà nda gyǎgya gò, ɨ̀ dré bàtísimò dòzo Yòwánɨ̀ véna.
29 Todos que ouviram as palavras de Jesus, até mesmo os cobradores de impostos, concordaram que o caminho de Deus era justo, pois tinham sido batizados por João.
30 Dɨ, Fàrìsáyò ɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ́be dhɨ ɨ̀ gà tá àyɨkya tà Gìká dré tá lèle ꞌòle àyɨ dré dhɨ gò, ɨ̀ dré kpà bàtísimò dòma Yòwánɨ̀ véna dhɨ nɨ gàzo.
30 Os fariseus e mestres da lei, no entanto, rejeitaram o propósito de Deus para eles, pois recusaram o batismo de João.
31 Dɨ má nɨ kɨtswá móndyá ándrò kònɨ kɨ tà tadhá àdho ngá rú? Àyɨ nda ɨ̀ sù àdhibhá ɨ tɨ́nɨ?
31 “Assim, a que posso comparar o povo desta geração?”, perguntou Jesus.
32 Ɨ̀ sù ngóró ànzɨmvá lɨrɨ́bhá ngá lagɨ́rà na, adrélé kúlí loyó àyɨ kòfalésè dhɨ ɨ tɨ́nɨ. Ɨ̀ adré loyóá dhɨ:
32 “Como posso descrevê-los? São como crianças que brincam na praça. Queixam-se a seus amigos: ‘Tocamos flauta, e vocês não dançaram, entoamos lamentos, e vocês não choraram’.
33 Tàko ko, Yòwánɨ̀ Bàtísimò fèlepi nda dré alɨ̀zo dhɨ, nya tá mápà ko, mvu kpà vínò ko gò, mɨ̀ dré adrézó tàá dhɨ: ‹Akódhɨ tɨrɨ́ kònzɨ ɨ́be ɨ́ léna.›
33 Quando João Batista apareceu, não costumava comer e beber em público, e vocês disseram: ‘Está possuído por demônio’.
34 Dɨ, ma, Móndɨ́ nɨ Mvá, má dré alɨ̀zo dhɨ, má adré mána ngá nya, adrézó kpà ngá mvu gò, mɨ̀ dré adrézó tàá dhɨ: ‹Dhya kòdhɨ kòvongbolo líyí ꞌɨ, wá lìtsí líyí ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ mèdáyɨ̀ lagɨ́bhá kɨ arúpi tàkonzɨ̀bhá ɨ́be dhɨ ꞌɨ!›
34 O Filho do Homem, por sua vez, come e bebe, e vocês dizem: ‘É comilão e beberrão, amigo de cobradores de impostos e pecadores’.
35 Dɨ, à adré Gìká nɨ tògyá no gyǎgya, móndyá adrébhá tògyá nda nɨ kaꞌì dhɨ ɨ rú.»
35 Mas a sabedoria é comprovada pela vida daqueles que a seguem.”
36 Kìtú àlo dhɨ, Fàrìsáyò kɨ àlo zi tá Yésu lɨ̀le ngá nya ɨ́ bhàna. Yésu dré tsàzo fɨ̀le Fàrìsáyò nda nɨ dzó na gò, lɨrɨ́lé mɨ́sá làga.
36 Um dos fariseus convidou Jesus para jantar. Jesus foi à casa dele e tomou lugar à mesa.
37 Dɨ tòkó àlo tàkonzɨ̀ líyí ro adrélépi bhàandre nda ꞌá dhɨ kòyi Yésu adré tá ngá nya Fàrìsáyò nda bhàna dhɨ dre dhɨ, dré alɨ̀zo mòlàngɨ̀ mvá ledélé àlàbásterè sè, gàlepi màlásɨ̀ sè bǐ dhɨ be.
37 Quando uma mulher daquela cidade, uma pecadora, soube que ele estava jantando ali, trouxe um frasco de alabastro contendo um perfume caro.
38 Dré áyɨ kisízó ànyɨ Yésu àmvolésè akódhɨ nɨ pá làga. Gò dré ngàzo adrélé ngòle, adrélé mìndra da akódhɨ pá, adrézó pá nɨ kɨ atrì áyɨ drìbhɨ́ sè, adrézó pá nda kɨ kamú gò, adrézó màlásɨ̀ da drìá.
38 Em seguida, ajoelhou-se aos pés de Jesus, chorando. As lágrimas caíram sobre os pés dele, e ela os secou com seu cabelo; e continuou a beijá-los e a derramar perfume sobre eles.
39 Dɨ Fàrìsáyò Yésu nɨ azílépi nda kònò tà nda dre dhɨ, dré dhèzo adrélé kisùá ɨ́ léna dhɨ: «Kònò dhya kònɨ̀dhɨ kàdré tá pròfétà ꞌɨ bàti dhɨ, a nɨ tá nìá ngalè tòkó adrélépi áyɨ tabè nɨ àdhi ꞌɨ ya, ɨ̀ndɨ̀ adré atsílé ngɨ́nɨ ya dhɨ be. Àngyá ko, akódhɨ tàkonzɨ̀ líyí ꞌɨ.»
39 Quando o fariseu que havia convidado Jesus viu isso, disse consigo: “Se este homem fosse profeta, saberia que tipo de mulher está tocando nele. Ela é uma pecadora!”.
40 Gò Yésu dré tàzoá Fàrìsáyò nda dré dhɨ: «Sìmónà, ma tà ɨ́be tàle mɨ́ dré.» Sìmónà nda tà dhɨ: «Tadhálépi, mɨ́ tà wà.»
40 Jesus disse ao fariseu: “Simão, tenho algo a lhe dizer”. “Diga, mestre”, respondeu Simão.
41 Dɨ Yésu tà dhɨ: «Móndɨ́ rì dhɨ ɨ̀ do tá làfa agó àlo adrélépi làfa fe màri ró dhɨ véna. Àlo nɨ tá màri ɨ́be làfa lòꞌwa kámá-nzi agó nda véna. Àzya nɨ tá màri ɨ́be làfa lòꞌwa nyadhɨ-rì-drì-mudrí.
41 Então Jesus lhe contou a seguinte história: “Um homem emprestou dinheiro a duas pessoas: quinhentas moedas de prata a uma delas e cinquenta à outra.
42 Àyɨ rìti nda ɨ̀ dré kɨtswálé màri nda kɨ logó bwà ko dhɨ sè dhɨ, agó nda dré màri àyɨ rú dhɨ kɨ tà tayɨ́zó. Dɨ àyɨ kòfalé dhɨ, dhya ángùdhi nɨ agó nda nɨ le lavúlé dhɨ nɨ̀?»
42 Como nenhum dos devedores conseguiu lhe pagar, ele generosamente perdoou ambos e cancelou suas dívidas. Qual deles o amou mais depois disso?”.
43 Sìmónà logó drá dhɨ: «Má adré kisùá dhɨ, dhya adrélépi tá màri kàdrɨ̀ lavúlé dhɨ ɨ́be ɨ́ rú gò, agó nda dré tà nɨ nɨ tayɨ́zó dhɨ ꞌɨ.» Yésu tà drá dhɨ: «Mɨ́ kisù kyá.»
43 Simão respondeu: “Suponho que aquele de quem ele perdoou a dívida maior”. “Você está certo”, disse Jesus.
44 Gò dré áyɨ alázó tòkó nda vélé gò, tàá Sìmónà dré dhɨ: «Mɨ́ adré tòkó kònɨ̀dhɨ nɨ no? Má dré afɨ́zó ámɨ dzó ꞌá dhɨ, mɨ́ afè tá má dré yǐ áma pá dzɨ̀zo dhɨ ko. Dɨ, akódhɨ dzɨ̀ ɨ́na áma pá áyɨ mìndra sè gò, àyɨ kɨ atrìzo áyɨ drìbhɨ́ sè.
44 Então voltou-se para a mulher e disse a Simão: “Veja esta mulher ajoelhada aqui. Quando entrei em sua casa, você não ofereceu água para eu lavar os pés, mas ela os lavou com suas lágrimas e os secou com seus cabelos.
45 Mɨ́ kamú tá ma ko. Dɨ, kɨdhólé má dré afɨ́rà lésè dhɨ, akódhɨ tayɨ́ ɨ́na áma pá kɨ kamuma ko.
45 Você não me cumprimentou com um beijo, mas, desde a hora em que entrei, ela não parou de beijar meus pés.
46 Mɨ́ dà tá dò má dri ko. Dɨ, akódhɨ dà ɨ́na màlásɨ̀ má pá.
46 Você não me ofereceu óleo para ungir minha cabeça, mas ela ungiu meus pés com um perfume raro.
47 Dɨ má adré tàá mɨ́ dré dhɨ: À trì akódhɨ nɨ tàkonzɨ̀ zyandre dhɨ ɨ dre. Ásà dhɨ, adré áyɨ lèle kàdrɨ̀ dhɨ nɨ tadhá má dré. Dɨ, dhya ángùdhi tàkonzɨ̀ nɨ nɨ trìzo tsà dhɨ adré ɨ́na áyɨ lèle tadhá tsà.»
47 “Eu lhe digo: os pecados dela, que são muitos, foram perdoados e, por isso, ela demonstrou muito amor por mim. Mas a pessoa a quem pouco foi perdoado demonstra pouco amor”.
48 Gò Yésu dré tàzoá tòkó nda dré dhɨ: «À trì ámɨ tàkonzɨ̀ ɨ dre.»
48 Então Jesus disse à mulher: “Seus pecados estão perdoados”.
49 Dɨ móndyá adrébhá tá mɨ́sá làgásè túmä́ní akódhɨ be dhɨ ɨ̀ dré dhèzo adrélé tàá àyɨ kòfalésè dhɨ: «Dhya kòndɨ tá àdhi ꞌɨ, adrélé ndɨ̀ndɨ̀ tàkonzɨ̀ tri nɨ?»
49 Os homens que estavam à mesa diziam entre si: “Quem é esse que anda por aí perdoando pecados?”.
50 Dɨ, Yésu dré gòzo tàá tòkó nda dré dhɨ: «Ámɨ tà kaꞌìkaꞌì tɨdrɨ́ mɨ dre. Mɨ́ lɨ̀ togó be kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ.»
50 E Jesus disse à mulher: “Sua fé a salvou. Vá em paz”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.