Lucas 22

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Yúdà ànzɨ kɨ gwányá Mápà tàkú àko dhɨ àdhya, adrélé kpà rú zìle Pásɨkà dhɨ adré tá atsálé ànyɨ.
1 Aproximava-se a festa dos pães sem fermento, chamada Páscoa.
2 Kòwánà kàdrɨ̀ ɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ́be dhɨ ɨ̀ adré tá láti nda kɨtswázó Yésu nɨ pfu dràle lùzu ró. Tàko ko, ɨ̀ adré tá àyɨkya móndyá zyandre dhɨ kɨ ro.
2 Os príncipes dos sacerdotes e os escribas buscavam um meio de matar Jesus, mas temiam o povo.
3 Dɨ Sàtánà dré fɨ̀zo Yùdásɨ̀ adrélé kpà rú zìle Ɨ̀sɨ̀kàrɨ̀yótà dhɨ na. Akódhɨ nda tá Yésu nɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ kɨ àlo ꞌɨ.
3 Entretanto, Satanás entrou em Judas, que tinha por sobrenome Iscariotes, um dos Doze.
4 Gò dré ngàzo lɨ̀le tà ta kòwánà kàdrɨ̀ ɨ́be ɨ̀ndɨ̀ tépelò lɨkɨ́bhá kɨ kàdrɨ̀ ɨ́be, ɨ́ nɨ Yésu nɨ lefè àyɨ drɨ́gá ngɨ́nɨ ya dhɨ nɨ tà dri.
4 Judas foi procurar os príncipes dos sacerdotes e os oficiais para se entender com eles sobre o modo de lho entregar.
5 Àyɨ nda ɨ̀ dré lenzézó tà nda sè gò, ɨ̀ dré lazízóá dhɨ, ɨ̀ nɨ làfa fe drá.
5 Eles se alegraram com isso, e concordaram em lhe dar dinheiro.
6 Dɨ Yùdásɨ̀ dré kaꞌìzoá gò, kɨdhózó adrélé lókyá dóro Yésu nɨ lefèzo àyɨ drɨ́gá dhɨ nɨ nda, móndyá zyandre dhɨ ɨ̀ kònìró ko.
6 Também ele se obrigou. E buscava ocasião oportuna para o trair, sem que a multidão o soubesse.
7 Gwányá Mápà tàkú àko dhɨ àdhya tú dhɨ, kìtú adrézó kábilígyà mvá Pásɨkà àdhya nɨ pfu dràle mòbòmà ro dhɨ dré atsázó.
7 Raiou o dia dos pães sem fermento, em que se devia imolar a Páscoa.
8 Dɨ Yésu dré Pétèró kɨ mùzo Yòwánɨ̀ be, tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ lɨ̀ ngá ladhɨ́ àma dré gwányá Pásɨkà àdhya nɨ nyàzo.»
8 Jesus enviou Pedro e João, dizendo: Ide e preparai-nos a ceia da Páscoa.
9 Ɨ̀ lizí akódhɨ tàzoá dhɨ: «Mɨ́ adré lèá dhɨ, mà kòlɨ̀ ladhɨ́á ángwà?»
9 Perguntaram-lhe eles: Onde queres que a preparemos?
10 Dɨ Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ kòfɨ bhàandre na dre dhɨ, mɨ̀ nɨ drì si agó àlo adrélépi yǐ do lɨ̀drɨ́ na dhɨ be. Mɨ̀ dhe akódhɨ nda bvó, tsàle dzó dré dra fɨ̀zo lána dhɨ na.
10 Ele respondeu: Ao entrardes na cidade, encontrareis um homem carregando uma bilha de água; segui-o até a casa em que ele entrar,
11 Mɨ̀ kòtà dzó nda nɨ líyí dré dhɨ: ‹Dhya tà tadhálépi dhɨ adré ámɨ lizí: Dzó ꞌa kɨ̀le mà dré kɨtswázó Pásɨkà nya áma lebèbhá ɨ́be dhɨ ángwà?›
11 e direis ao dono da casa: O Mestre pergunta-te: Onde está a sala em que comerei a Páscoa com os meus discípulos?
12 Dɨ akódhɨ nda nɨ dzó ꞌa kɨ̀le kàdrɨ̀ kurú na dhɨ nɨ tadhá àmɨ dré. À tobhà mɨ́sá ɨ ngá àruka ɨ́be tayɨ́lé lána dre. Mɨ̀ kòladhɨ́ ngá àma dré kònàle.»
12 Ele vos mostrará no andar superior uma grande sala mobiliada, e ali fazei os preparativos.
13 Dɨ ɨ̀ kòlɨ̀ dre dhɨ, ɨ̀ dré tà títí nda kɨ kisúzó ngóró Yésu dré tá tàle àyɨ dré dhɨ tɨ́nɨ. Gò ɨ̀ dré ngá ladhɨ́zó kɨtswázó gwányá Pásɨkà àdhya nɨ nya.
13 Foram, pois, e acharam tudo como Jesus lhes dissera; e prepararam a Páscoa.
14 Lókyá kòkɨtswá dre dhɨ, Yésu ɨ̀ dré tsàzo lɨrɨ́lé mɨ́sá làgásè túmä́ní akódhɨ nɨ àpóstolò mudrí-drì-rì dhɨ ɨ́be.
14 Chegada que foi a hora, Jesus pôs-se à mesa, e com ele os apóstolos.
15 Gò dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Ma tá lovó ɨ́be tò atsálé nyànomvá dhɨ, mà kònyaró Pásɨkà kònɨ̀dhɨ túmä́ní àmɨ ɨ́be áma kɨzà nyàma kandrá.
15 Disse-lhes: Tenho desejado ardentemente comer convosco esta Páscoa, antes de sofrer.
16 Tàko ko, má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Má gò vélé nyàá ko, tsàle lókyá tà nɨ nɨ dré dra ru ꞌòzo kɨtswálé títí Gìká nɨ Òpɨ̀ na dhɨ ꞌá.»
16 Pois vos digo: não tornarei a comê-la, até que ela se cumpra no Reino de Deus.
17 Dɨ dré kópò adózó, àwoyà fèzo Gìká dré gò, tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ do vínò kópò kònɨ̀dhɨ lé nɨ lanzɨ́lé àmɨ kòfalésè.
17 Pegando o cálice, deu graças e disse: Tomai este cálice e distribuí-o entre vós.
18 Tàko ko, má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Má gò vélé vínò mvu ko, tsàle lókyá Gìká nɨ Òpɨ̀ dré dra atsázó dhɨ ꞌá.»
18 Pois vos digo: já não tornarei a beber do fruto da videira, até que venha o Reino de Deus.
19 Dré mápà adózó, àwoyà fèzo Gìká dré gò, ŋòzoá fèle áyɨ lebèbhá ɨ dré gò, tàzoá dhɨ: «Kònɨ̀dhɨ áma rúbhá má dré adrélé fèle àmɨ kɨ tà sè dhɨ ꞌɨ. Mɨ̀ nya, ɨ̀ndɨ̀ mɨ̀ kàdré ꞌòá kònɨ̀nɨ adrézó áma tà kisù.»
19 Tomou em seguida o pão e depois de ter dado graças, partiu-o e deu-lho, dizendo: Isto é o meu corpo, que é dado por vós; fazei isto em memória de mim.
20 Ngá nyàma àmvolésè dhɨ, dré kókpà ꞌòzoá kònɨ̀nɨ kópò sè. Adó kópò nda, tàzoá dhɨ: «Kópò kònɨ̀dhɨ adré tà tɨ́dhɨ́ Gìká dré bhàle ru yìzo móndɨ́ ɨ́be áma kàrɨ́ kutúlépi àmɨ dré dhɨ sè dhɨ nɨ tà tadhá.
20 Do mesmo modo tomou também o cálice, depois de cear, dizendo: Este cálice é a Nova Aliança em meu sangue, que é derramado por vós...
21 Dɨ, mɨ̀ yi rè ká! Dhya adrélépi ꞌòle áma lefè kàrɨbhá ɨ drɨ́gá dhɨ adré lɨrɨ́lé túmä́ní má be mɨ́sá kònɨ̀dhɨ làga.
21 Entretanto, eis que a mão de quem me trai está à mesa comigo.
22 Tà bàti ró dhɨ, Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ lɨ dràle ngóró Gìká dré tá tà nɨ nɨ bhàle drìdrì dhɨ tɨ́nɨ. Dɨ, kɨzà nɨ ɨ́na adré kàdrɨ̀ dhya dra Móndɨ́ nɨ Mvá nda nɨ lefèlepi dhɨ dré!»
22 O Filho do Homem vai, segundo o que está determinado, mas ai daquele homem por quem ele é traído!
23 Dɨ ɨ̀ dré kɨdhózó adrélé lizíá àyɨ kòfalésè, ngalè àdhi àyɨ kòfalé dhɨ nɨ tà nda nɨ ꞌo nɨ̀ ya dhɨ.
23 Perguntavam então os discípulos entre si quem deles seria o que tal haveria de fazer.
24 Gò Yésu nɨ lebèbhá nda ɨ̀ dré dhèzo adrélé tà kayí àyɨ kòfalésè, nìzoá ngalè dhya kàdrɨ̀ lavúlé àyɨ kòfalé dhɨ àdhi ꞌɨ ya dhɨ.
24 Surgiu também entre eles uma discussão: qual deles seria o maior.
25 Dɨ Yésu dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Móndyá bvò kòndɨ àdhya kɨ ópɨ́ ɨ̀ adré àyɨkya òpɨ̀ nya àyɨ dri rìnyí sè. Dhya kàdrɨ̀kàdrɨ̀ àyɨ drìle dhɨ ɨ̀ adré kpà àyɨ kɨ tàndɨ kɨ zi móndɨ́ kɨ ledébhá ɨ ró.
25 E Jesus disse-lhes: Os reis dos pagãos dominam como senhores, e os que exercem sobre eles autoridade chamam-se benfeitores.
26 Dɨ, adré lèá dhɨ, àmɨ kɨ tà kàdré kònɨ̀nɨ ko. Be ró dhɨ, lè dhya kàdrɨ̀ lavúlé àmɨ kòfalé dhɨ kàdré àmɨ kɨ tùgumvá tɨ́nɨ. Lè kpà dhya adrélépi àmɨ kɨ drì ko dhɨ kàdré tà ꞌo àmɨ kɨ màrábà tɨ́nɨ.
26 Que não seja assim entre vós; mas o que entre vós é o maior, torne-se como o último; e o que governa seja como o servo.
27 Àngyá ko, mɨ̀ adré kisùá dhɨ, dhya kàdrɨ̀ lavúlé dhɨ àdhi ꞌɨ: dhya adrélépi ngá nya mɨ́sá na dhɨ, kó ngalè, dhya adrélépi ngá bha nyàle dhɨ? Zakó tá dhya adrélépi ngá nya mɨ́sá na dhɨ ꞌɨ? Dɨ, ma mána àmɨ kòfalé dhɨ ngóró dhya adrélépi tà ꞌo àmɨ dré dhɨ tɨ́nɨ.
27 Pois qual é o maior: o que está sentado à mesa ou o que serve? Não é aquele que está sentado à mesa? Todavia, eu estou no meio de vós, como aquele que serve.
28 Àmɨ ró dhɨ, àmɨ tá ngbú dhya adrébhá túmä́ní má be tà dré adréràꞌa áma tabhì dhɨ ꞌá dhɨ ꞌɨ.
28 E vós tendes permanecido comigo nas minhas provações;
29 Dɨ má adré àmɨ kɨ bha adrélé òpɨ̀ nya, ngóró áma Atá dré áma bhàle adrélé òpɨ̀ nya dhɨ tɨ́nɨ,
29 eu, pois, disponho do Reino a vosso favor, assim como meu Pai o dispôs a meu favor,
30 mɨ̀ kàdréró ngá nya ɨ̀ndɨ̀ ngá mvu áma mɨ́sá làgásè áma Òpɨ̀ na. Kònàle dhɨ, mɨ̀ nɨ lɨrɨ́ lɨrɨ́rà adrézó òpɨ̀ nya dhɨ ɨ drǐsè, adrélé Ɨ̀sèrélè ànzɨ kɨ súrú mudrí-drì-rì dhɨ kɨ tàbvó ta.»
30 para que comais e bebais à minha mesa no meu Reino e vos senteis em tronos, para julgar as doze tribos de Israel.
31 Yésu gò tàá dhɨ: «Sìmónà, Sìmónà, mɨ́ yi rè ká! Sàtánà zi tà Gìká tí, kòfèró láti ɨ́ dré àmɨ kɨ tabhìzo, ngóró à dré adrélé ngánò kɨyá dhɨ tɨ́nɨ.
31 Simão, Simão, eis que Satanás vos reclamou para vos peneirar como o trigo;
32 Dɨ, má zi mána tà Gìká tí mɨ́ dré, mɨ́ kòtayɨ́ró ámɨ tà kaꞌìkaꞌì ko dhɨ bvó. Dɨ mɨ́ kògò agòle má vélé dre dhɨ, mɨ́ kòtɨmbà ámɨ adrúpi ɨ àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì na.»
32 mas eu roguei por ti, para que a tua confiança não desfaleça; e tu, por tua vez, confirma os teus irmãos.
33 Dɨ, Pétèró tà drá dhɨ: «Mírì, ma gànzi ró lɨ̀le bǎ nya, ɨ̀ndɨ̀ lɨ̀le dràle túmä́ní mɨ́ be.»
33 Pedro disse-lhe: Senhor, estou pronto a ir contigo tanto para a prisão como para a morte.
34 Yésu logó drá dhɨ: «Pétèró, má adré tàá mɨ́ dré dhɨ: Ándrò drìdrì àgólòwa dré dra tsírà bhèzo dhɨ kandrá dhɨ, mɨ́ nɨ áma ga vésè be na tàzoá dhɨ, mɨ́ nì ma ko.»
34 Jesus respondeu-lhe: Digo-te, Pedro, não cantará hoje o galo, até que três vezes hajas negado que me conheces.
35 Yésu gò lizíá àyɨ tí dhɨ: «Lókyá má dré tá àmɨ kɨ mùzo lɨ̀le làfa àko, kòmvò àko, ɨ̀ndɨ̀ kámókà àzya àko dhɨ sè dhɨ, ngá àlo dhɨ pɨ tá àmɨ vélé?» Ɨ̀ logó dhɨ: «Kóko.»
35 Depois ajuntou: Quando vos mandei sem bolsa, sem mochila e sem calçado, faltou-vos porventura alguma coisa? Eles responderam: Nada.
36 Akódhɨ tà àyɨ dré dhɨ: «Dɨ, nyànomvá dhɨ, dhya adrélépi làfa ɨ́be dhɨ, kòdo làfa nda be. Dhya adrélépi kòmvò ɨ́be dhɨ, kòdo kpà be. Dhya adrélépi sápɨ́ àko dhɨ, kòlagɨ́ áyɨ kɨ́tá kɨdhɨ̀ àdhya kɨtswázó sápɨ́ gɨ ɨ́ dré.
36 Mas agora, disse-lhes ele, aquele que tem uma bolsa, tome-a; aquele que tem uma mochila, tome-a igualmente; e aquele que não tiver uma espada, venda sua capa para comprar uma.
37 Tàko ko, má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Lè tà tɨsɨ̀le áma tà dri Gìká nɨ Kúlí na kònɨ̀dhɨ kàtsá má rú: ‹À amú akódhɨ nàle tátrɨ́trɨ́ kúlí ŋobhá ɨ́be.› Tà bàti ró dhɨ, tà tɨsɨ̀le áma tà dri kòdhɨ adré ꞌòle ru ꞌo.»
37 Pois vos digo: é necessário que se cumpra em mim ainda este oráculo: E foi contado entre os malfeitores {Is 53,12}. Com efeito, aquilo que me diz respeito está próximo de se cumprir.
38 Akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ gò tàá dhɨ: «Mírì, sápɨ́ rì dhɨ ɨ be kònɨ̀dhɨ.» Akódhɨ logó àyɨ dré dhɨ: «Kòdhɨ kɨtswá dre.»
38 Eles replicaram: Senhor, eis aqui duas espadas. Basta, respondeu ele.
39 Yésu kàpfò kònalésè dre dhɨ, dré lɨ̀zo mbàle kòngó Òlívè fa kya drìna, ànzyà gà dré adrélé ꞌòle dhɨ tɨ́nɨ. Akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré kpà akódhɨ nɨ lebèzo.
39 Conforme o seu costume, Jesus saiu dali e dirigiu-se para o monte das Oliveiras, seguido dos seus discípulos.
40 Ɨ̀ kòtsa àrà nda na dre dhɨ, dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ kàdré tà zi Gìká tí, kòtayɨ́ró àmɨ tà dré tabhìle, àmɨ kɨ ꞌòzo dhèle tàkonzɨ̀ na dhɨ ko.»
40 Ao chegar àquele lugar, disse-lhes: Orai para que não caiais em tentação.
41 Gò dré lɨ̀zo vwàle àyɨ rúsè ànyɨ́ànyɨ ngóró kɨ́rà vìle dhɨ dré adrélé lɨ̀le adhélé dhɨ pɨ́. Dré dhèzo áyɨ kórókó titì, tà zìzo Gìká tí kònɨ̀nɨ:
41 Depois se afastou deles à distância de um tiro de pedra e, ajoelhando-se, orava:
42 «Tátá, mɨ́ kòlè dhɨ, mɨ́ kòdo kópò kɨzà àdhya kòdhɨ má vélésè wà. Dɨ, mɨ́ kòꞌo tà má dré adrélé lèle dhɨ kòdhya ko. Be ró dhɨ, mɨ́ kòꞌo tà mɨ́ dré adrélé lèle dhɨ kòdhya.» [
42 Pai, se é de teu agrado, afasta de mim este cálice! Não se faça, todavia, a minha vontade, mas sim a tua.
43 Gò ángéló àlo bhù lésè dhɨ dré agázó akódhɨ kandrá, rìnyí fe drá.
43 Apareceu-lhe então um anjo do céu para confortá-lo.
44 Yésu nɨ togó dré adrélé kɨzà ro lavúlé dhɨ sè dhɨ, dré gòzo adrélé tà zi Gìká tí togó wä́yi sè. Gò kúrì adrélépi apfòle rúásà dhɨ dré atsázó kàrɨ́ tɨ́nɨ, adrélé tɨtɨ̀le kìní mi.]
44 Ele entrou em agonia e orava ainda com mais instância, e seu suor tornou-se como gotas de sangue a escorrer pela terra.
45 Akódhɨ kòzi tà nda akɨ́lé dre dhɨ, dré ngàzo gòle áyɨ lebèbhá nda ɨ véna, àyɨ kɨ kisú adréràꞌa ayí ko kɨzà dré.
45 Depois de ter rezado, levantou-se, foi ter com os discípulos e achou-os adormecidos de tristeza.
46 Dɨ dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré ayí ko àdho tà sè? Mɨ̀ nga adrélé tà zi Gìká tí, kòtayɨ́ró àmɨ tà dré tabhìle, àmɨ kɨ ꞌòzo dhèle tàkonzɨ̀ na dhɨ ko.»
46 Disse-lhes: Por que dormis? Levantai-vos, orai, para não cairdes em tentação.
47 Gbǎ kòdhwa, Yésu dré rè dhu adréràꞌa tà ta dhɨ ꞌá dhɨ, móndɨ́ zyandre dhɨ ɨ̀ dré atsázó. Dɨ dhya rú zìle Yùdásɨ̀, Yésu nɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ kɨ àlo dhɨ adrì tá ɨ́na àyɨ nɨ̀. Gò dré áyɨ kisízó ànyɨ Yésu làga, kɨtswálé akódhɨ nɨ kamú.
47 Ele ainda falava, quando apareceu uma multidão de gente; e à testa deles vinha um dos Doze, que se chamava Judas. Achegou-se de Jesus para o beijar.
48 Dɨ, Yésu dré tàzoá drá dhɨ: «Yùdásɨ̀, mɨ́ adré tsì Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ kamú, kɨtswázó akódhɨ nɨ lefè kàrɨbhá ɨ drɨ́gá bàti?»
48 Jesus perguntou-lhe: Judas, com um beijo trais o Filho do Homem!
49 Yésu nɨ lebèbhá ɨ̀ kònò tà adrélépi ꞌòle ru ꞌo nda dre dhɨ, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ lizízó: «Mírì, mà kòtogá àyɨ sápɨ́ sè wà?»
49 Os que estavam ao redor dele, vendo o que ia acontecer, perguntaram: Senhor, devemos atacá-los à espada?
50 Gò àyɨ kɨ àlo dré kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nɨ màrábà nɨ bí drɨ́ágó lésè dhɨ nɨ bvwàzo kɨ̀le.
50 E um deles feriu o servo do príncipe dos sacerdotes, decepando-lhe a orelha direita.
51 Dɨ, Yésu dré ɨ́na tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ tayɨ́! Kòdhɨ kɨtswá dre!» Dré agó nda nɨ bí tabèzo, akódhɨ nɨ tɨdrɨ́zó.
51 Mas Jesus interveio: Deixai, basta. E, tocando na orelha daquele homem, curou-o.
52 Gò Yésu dré tàzoá kòwánà kàdrɨ̀ ɨ, tépelò lɨkɨ́bhá kɨ kàdrɨ̀ ɨ ɨ̀ndɨ̀ bhàgo atsábhá áyɨ ru dhɨ ɨ dré dhɨ: «Ma vo kùgú ꞌɨ gò, mɨ̀ dré adrézó alɨ̀le sápɨ́ ɨ́be ɨ̀ndɨ̀ fa ɨ́be kɨtswálé áma ru nɨ?
52 Voltando-se para os príncipes dos sacerdotes, para os oficiais do templo e para os anciãos que tinham vindo contra ele, disse-lhes: Saístes armados de espadas e cacetes, como se viésseis contra um ladrão.
53 Kìtú àlo àlo títí ɨ sè, má adré tá àmɨ kòfalé tépelò na dhɨ, mɨ̀ bhà tá drɨ́gá má rú ko. Dɨ, lókyá kònɨ̀dhɨ àmɨkya ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ dhya adrélépi áyɨ rìnyí tadhá tínímvá na dhɨ àdhya ꞌɨ.» À ru Yésu drìzoá lɨ̀zo ába kòwánà kɨ kàdrɨ̀ véna|src="CN01814B.TIF" size="span" loc="LUK 22:52-53 "
53 Entretanto, eu estava todos os dias convosco no templo, e não estendestes as mãos contra mim; mas esta é a vossa hora e do poder das trevas.
54 Gò ɨ̀ dré Yésu nɨ rùzo, drìzoá lɨ̀zo ába kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nɨ dzó na. Dɨ Pétèró adré tá ɨ́na àyɨ kɨ lebè lárá ro.
54 Prenderam-no então e conduziram-no à casa do príncipe dos sacerdotes. Pedro seguia-o de longe.
55 Àyɨ kɨ àruka ɨ̀ turú tá àtsɨ́ bhàꞌálé nda nɨ kɨ́tó ꞌá gò, ɨ̀ dré lɨrɨ́zó làgásà. Dɨ Pétèró dré kpà lɨrɨ́zó àyɨ kòfalé.
55 Acenderam um fogo no meio do pátio, e sentaram-se em redor. Pedro veio sentar-se com eles.
56 Gò mvátòkó àlo màrábà ro dhɨ dré akódhɨ nɨ nòzo adréràꞌa lɨrɨ́lé àtsɨ́ mìle. Dré mì tɨngbózó drìá gò, tàzoá dhɨ: «Dhya kòndɨ tá kókpà túmä́ní Yésu be.»
56 Uma criada percebeu-o sentado junto ao fogo, encarou-o de perto e disse: Também este homem estava com ele.
57 Dɨ, Pétèró dré ɨ́na tà nda nɨ gàzo rè, tàzoá dhɨ: «Tòkó, má nì akódhɨ ko.»
57 Mas ele negou-o: Mulher, não o conheço.
58 Gí ko, dhya àzya dré akódhɨ nɨ nòzo gò, tàzoá dhɨ: «Mɨ kókpà àyɨ kɨ àlo ꞌɨ.» Dɨ Pétèró logó dhɨ: «Kóko, ma ꞌɨ ko!»
58 Pouco depois, viu-o outro e disse-lhe: Também tu és um deles. Pedro respondeu: Não, eu não o sou.
59 Ànyɨ́ànyɨ sáà àlo àmvolésè dhɨ, dhya àzya dré gòzo tàá rìnyí sè dhɨ: «Bàti, dhya kòndɨ tá túmä́ní Yésu be! Àngyá ko, akódhɨ kókpà móndɨ́ angálépi Gàlìláyà lésè dhɨ ꞌɨ.»
59 Passada quase uma hora, afirmava um outro: Certamente também este homem estava com ele, pois também é galileu.
60 Dɨ Pétèró logó dhɨ: «Agó, má nì ngalè mɨ́ adré àdho tà ta ya dhɨ ko!» Gbǎ lókyá dré adréràꞌa tà ta dhɨ ꞌá dhɨ, àgólòwa dré tsírà bhèzo.
60 Mas Pedro disse: Meu amigo, não sei o que queres dizer. E no mesmo instante, quando ainda falava, cantou o galo.
61 Gò Mírì Yésu dré áyɨ alázó Pétèró nɨ no dɨ̀ɨɨ́. Dɨ kúlí Mírì dré tá tàle Pétèró dré dhɨ dré agázó lána. Tà tá dhɨ: «Ándrò, drìdrì àgólòwa dré dra tsírà bhèzo dhɨ kandrá dhɨ, mɨ́ nɨ áma ga vésè be na.»
61 Voltando-se o Senhor, olhou para Pedro. Então Pedro se lembrou da palavra do Senhor: Hoje, antes que o galo cante, negar-me-ás três vezes.
62 Dɨ Pétèró dré pfòzo kɨvɨ̀ na gò, ngòle kaꞌílé kaꞌikaꞌi kɨzà dré.
62 Saiu dali e chorou amargamente.
63 Dɨ dhya adrébhá Yésu nɨ lɨkɨ́ dhɨ ɨ̀ adré tá akódhɨ nɨ gu, adrézó akódhɨ nɨ tswa.
63 Entretanto, os homens que guardavam Jesus escarneciam dele e davam-lhe bofetadas.
64 Ɨ̀ dré akódhɨ nɨ mì dròzo gò, adrézó tàá drá dhɨ: «Mɨ́ tà rè àma dré pròfétà ro dhɨ, ngalè àdhi sa mɨ nɨ̀ ya dhɨ ká!»
64 Cobriam-lhe o rosto e diziam: Adivinha quem te bateu!
65 Dɨ ɨ̀ adré tá akódhɨ nɨ lodhá kanyò kúlí àruka bǐ dhɨ ɨ sè.
65 E injuriavam-no ainda de outros modos.
66 Ngá kòwa dre dhɨ, Yúdà ànzɨ kɨ bhàgo kàdrɨ̀ ɨ, kòwánà kàdrɨ̀ ɨ ɨ̀ndɨ̀ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ́be dhɨ, ɨ̀ dré ru kɨmózó kònàle. Gò Yésu nɨ drìzo pfòle àyɨ nda ɨ kandrá.
66 Ao amanhecer, reuniram-se os anciãos do povo, os príncipes dos sacerdotes e os escribas, e mandaram trazer Jesus ao seu conselho.
67 Dɨ ɨ̀ dré tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ kàdré Mèsɨ́yà ꞌɨ bàti dhɨ, mɨ́ tà rè àma dré ká!» Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Má kòtà tà nda àmɨ dré dhɨ, mɨ̀ kɨtswá kaꞌìá ko.
67 Perguntaram-lhe: Dize-nos se és o Cristo! Respondeu-lhes ele: Se eu vo-lo disser, não me acreditareis;
68 Má kòlizí kpà tà àmɨ tí dhɨ, mɨ̀ kɨtswá tàdzí kúlí logó ko.
68 e se vos fizer qualquer pergunta, não me respondereis.
69 Dɨ, kɨdhólé nyànomvá dhɨ, Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ lɨrɨ́ adrélé Gìká rìnyí líyí nɨ drɨ́ágó lésè.»
69 Mas, doravante, o Filho do Homem estará sentado à direita do poder de Deus.
70 Dɨ àyɨ títí nda ɨ̀ lizí tíá dhɨ: «Mɨ dɨ mɨ́na Gìká nɨ Mváagó ꞌɨ?» Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Àmɨ kɨ tàndɨ mɨ̀ tà kyá tàle dhɨ, ma ꞌɨ dhɨ.»
70 Então perguntaram todos: Logo, tu és o Filho de Deus? Respondeu: Sim, eu sou.
71 Dɨ ɨ̀ tà dhɨ: «Mà nɨ dɨ go vélé móndɨ́ àruka kɨtswábhá tà ta akódhɨ rú dhɨ kɨ nda àdho tà sè? Àma kɨ tàndɨ, mà yi kúlí apfòlepi akódhɨ nɨ tàndɨ sílésè dhɨ dre!»
71 Eles então exclamaram: Temos nós ainda necessidade de testemunho? Nós mesmos o ouvimos da sua boca.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.