Lucas 20

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Kìtú àlo dhɨ, Yésu adré tá móndɨ́ kɨ tadhá tépelò na, adrézó Rúbí Tanɨ longó àyɨ dré. Gò kòwánà kàdrɨ̀ ɨ, tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ ɨ̀ndɨ̀ bhàgo ɨ́be dhɨ ɨ̀ dré alɨ̀zo akódhɨ vélé,
1 Certo dia, Jesus estava no pátio do Templo ensinando o povo e anunciando o evangelho . Então chegaram ali alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei, junto com alguns líderes do povo,
2 lizíá tíá dhɨ: «Mɨ́ tà rè àma dré ká: Rìnyí mɨ́ dré adrézó tà kòdhɨ kɨ ꞌo dhɨ angá ɨ́na ángolésè? Àdhi fè rìnyí nda mɨ́ dré nɨ̀?»
2 e perguntaram: — Diga para nós: com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu essa autoridade?
3 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Má nɨ kókpà tà àlo dhɨ nɨ lizí àmɨ tí. Mɨ̀ tà rè má dré ká!
3 Jesus respondeu:
4 Bàtísimò Yòwánɨ̀ dré fèle dhɨ angá tá ɨ́na ángolésè: Gìká vélésè, kó ngalè móndɨ́ ɨ vélésè?»
4 Quem deu autoridade a João para batizar? Foi Deus ou foram pessoas?
5 Gò ɨ̀ dré dhèzo adrélé tà kayí àyɨ kòfalésè, adrézó tàá dhɨ: «Mà kòtà dhɨ ‹Bàtísimò nda angá Gìká vélésè› dhɨ, akódhɨ nɨ go lizíá àma tí dhɨ: ‹Mɨ̀ kaꞌì dɨ Yòwánɨ̀ ko àdho tà sè?›
5 Aí eles começaram a dizer uns aos outros: — O que é que vamos dizer? Se dissermos que foi Deus, ele vai perguntar: “Então por que vocês não creram em João?”
6 Dɨ, mà kòtà kó dhɨ ‹Bàtísimò nda angá móndɨ́ ɨ vélésè› dhɨ, móndyá títí dhɨ kɨ àma kɨ lebhé todràle kɨ́rà sè. Àngyá ko, ɨ̀ adré kaꞌìá dhɨ, Yòwánɨ̀ tá ɨ́na pròfétà ꞌɨ.»
6 Mas, se dissermos que foram pessoas, esta multidão vai nos apedrejar, pois eles acham que João era profeta .
7 Dɨ ɨ̀ dré logózóá drá dhɨ: «Mà nì ngalè bàtísimò nda angá ángolésè ya dhɨ ko.»
7 Por isso responderam: — Nós não sabemos quem deu autoridade a João para batizar.
8 Yésu gò tàá àyɨ dré dhɨ: «Kàdré kònɨ̀nɨ dhɨ, má kɨtswá kókpà tàá àmɨ dré ngalè rìnyí má dré adrézó tà nda kɨ ꞌo dhɨ angá ángolésè ya dhɨ ko.»
8 Jesus disse:
9 Gò Yésu dré pɨ́dhɨ́gó kònɨ̀dhɨ nɨ pɨ̀zo móndɨ́ ɨ dré, tàzoá dhɨ: «Agó àlo dhɨ bhe tá vínò áyɨ amvú na. Dré amvú nda nɨ tayɨ́zó vínò lɨkɨ́bhá àruka ɨ drɨ́gá gò, lɨ̀zo atsí na lókyá be vwàvwà ro.
9 Depois Jesus contou esta parábola para o povo:
10 Lókyá vínò lòꞌwa kɨ̀zo dhɨ kòkɨtswá dre dhɨ, dré áyɨ màrábà kɨ àlo mùzo lɨ̀le vínò lɨkɨ́bhá nda ɨ véna, ɨ̀ kòfèró ɨ́ dré lòꞌwa ɨ́na tɨ́nɨ dhɨ be dhɨ bvó. Dɨ, vínò lɨkɨ́bhá nda ɨ̀ dré àyɨkya màrábà nda nɨ tswàzo gò, logózóá nzɨ̀le drɨ́gálé sè.
10 Quando chegou o tempo da colheita, ele mandou um empregado para receber a sua parte. Mas os lavradores bateram nele e o mandaram de volta sem nada.
11 Gò amvú líyí nda dré màrábà àzya mùzo lɨ̀le àyɨ véna. Dɨ, ɨ̀ dré kpà akódhɨ nda nɨ tswàzo, kanyò fèzo drá gò, logózóá drɨ́gálé sè.
11 O dono mandou outro empregado, mas eles também bateram nele, depois o trataram de modo vergonhoso e o mandaram de volta sem nada.
12 Dré gòzo màrábà nɨ na mu lɨ̀le gò, ɨ̀ dré akódhɨ nda nɨ pfùzo bɨ́ ɨ́be gò, dòzoá bhèle amvú ꞌásè kɨvɨ̀ na.
12 Então ele enviou um terceiro empregado, mas os lavradores também bateram nele e o expulsaram.
13 Dɨ amvú líyí nda kòyi tà nda dre dhɨ, dré kisùzoá ɨ́ léna dhɨ: ‹Má nɨ ꞌòá ngɨ́nɨ? Má nɨ áma mváagó má dré lèle tò dhɨ nɨ mu kòdhya. Àruka nɨ, ɨ̀ nɨ akódhɨ nɨ lɨndrɨ̀ bha.›
13 Aí o dono da plantação pensou: “O que vou fazer? Já sei: vou mandar o meu filho querido. Tenho certeza de que vão respeitá-lo.”
14 Dɨ, vínò lɨkɨ́bhá nda ɨ̀ kònò mváagó nda adréràꞌa alɨ̀le dre dhɨ, ɨ̀ dré tàzoá àyɨ kòfalésè dhɨ: ‹Kònàdhɨ dhya dra amvú kònɨ̀dhɨ nɨ kisúlépi tàyɨlé ro dhɨ ꞌɨ. Mà kòpfu akódhɨ dràle, amvú dré tá kɨtswálé kisúlé tàyɨlé ro nda kàdréró àma dré!›
14 — Mas, quando os lavradores viram o filho, disseram: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
15 Dɨ ɨ̀ dré ngàzo akódhɨ nɨ ru bhèle amvú nda ꞌásè kɨvɨ̀ na gò, pfùzoá dràle.»
15 — Então eles jogaram o filho para fora da plantação e o mataram. Aí Jesus perguntou:
16 Akódhɨ nɨ tsa vínò lɨkɨ́bhá nda kɨ tupfú todràle gò, gòzo amvú vínò àdhya nda nɨ tayɨ́ móndɨ́ àruka ɨ drɨ́gá.»
16 Ele virá, matará aqueles homens e dará a plantação a outros lavradores. Então as pessoas que estavam ouvindo disseram: — Que Deus não permita que isso aconteça!
17 Dɨ Yésu dré àyɨ kɨ nòzo dɨ̀ɨɨ́ gò, tàzoá dhɨ: «Tà tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na kònɨ̀dhɨ adré dɨ lèá tàle ngɨ́nɨ?
17 Mas Jesus olhou bem para eles e disse:
18 Dhya ángùdhi dra dhèlepi kɨ́rà nda dri dhɨ nɨ ŋo. Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, kɨ́rà nda nɨ dhya ángùdhi ɨ́ dré dra adhézó drìá dhɨ nɨ kɨnyɨ́.»
18 Quem cair em cima dessa pedra ficará em pedaços. E, se a pedra cair sobre alguém, essa pessoa vai virar pó.
19 Gbǎ lókyá nda sè dhɨ, tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ kòwánà kàdrɨ̀ ɨ́be dhɨ ɨ̀ dré láti ndàzo kɨtswázó Yésu nɨ ru. Àngyá ko, ɨ̀ nì tá tàle dhɨ, akódhɨ pɨ tá pɨ́dhɨ́gó nda àyɨ rú dhɨ be. Dɨ, ɨ̀ dré tá adrélé móndyá zyandre dhɨ kɨ ro dhɨ sè dhɨ, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ tayɨ́zó.
19 Os mestres da Lei e os chefes dos sacerdotes sabiam que era contra eles que Jesus havia contado essa parábola e queriam prendê-lo ali mesmo, porém tinham medo do povo.
20 Dɨ ɨ̀ dré ngàzo adrélé Yésu nɨ mì ga gò, móndɨ́ àyɨ kɨ ꞌobhá adrélé móndɨ́ gyǎgya ró dhɨ kɨ mùzo lùzu ró lɨ̀le Yésu véna. Àyɨ nda ɨ̀ adré tá akódhɨ nɨ le ꞌòle laꞌɨ̀le kúlí dré tá adrélé tàle dhɨ ɨ sílé, ɨ̀ kòkɨtswáró akódhɨ nɨ fe Rómà kɨ gùvèrènérè drɨ́gá.
20 Então começaram a vigiar Jesus. Pagaram alguns homens para fazerem perguntas a ele. Eles deviam fingir que eram sinceros e procurar conseguir alguma prova contra Jesus. Assim os mestres da Lei e os chefes dos sacerdotes teriam uma desculpa para o prender e entregar nas mãos do Governador romano.
21 Dɨ ɨ̀ dré akódhɨ nɨ lizízó tàzoá dhɨ: «Tadhálépi, mà nì tàle dhɨ, tà mɨ́ dré adrélé tàle ɨ̀ndɨ̀ tadhálé dhɨ ɨ gyǎgya dhɨ be. Mɨ́ adré móndɨ́ kɨ no twátwa ko. Mɨ́ adré kpà Gìká nɨ tà tadhá tà bàti sè.
21 Esses homens perguntaram: — Mestre, sabemos que aquilo que o senhor diz e ensina é certo. Sabemos também que o senhor não julga pela aparência e ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige.
22 Dɨ mɨ́ tà rè àma dré ká: Àma kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí kaꞌì, mà kàdré Kàyìsárà nɨ mèdáyɨ̀ gɨ dhɨ ꞌí? Kó ngalè, kaꞌì ko?»
22 Diga: é ou não é contra a nossa Lei pagar impostos ao Imperador romano?
23 Dɨ, Yésu dré ɨ́na àyɨ kɨ túrúpfú tà nìzo kyá gò, logózóá àyɨ dré dhɨ:
23 Mas Jesus percebeu a má intenção deles e disse:
24 «Mɨ̀ afè dènárì àlo dhɨ má dré nòle.» Ɨ̀ kòfè làfa lòꞌwa nda drá dre dhɨ, dré lizízóá dhɨ: «Móndɨ́ lɨ́ndrɨ́ kònɨ̀dhɨ tsàle rú tɨsɨ̀le drìá kònɨ̀dhɨ be dhɨ, àdhi àdhya ꞌɨ?» Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Kàyìsárà àdhya ꞌɨ.»
24 — Tragam aqui uma moeda. De quem são o nome e a cara que estão gravados nela? — São do Imperador! — responderam eles.
25 Dɨ Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ kàdré dɨ ngá Kàyìsárà àdhya nɨ fe Kàyìsárà dré, adrézó kpà ngá Gìká àdhya nɨ fe Gìká dré.»
25 Então Jesus disse:
26 Dɨ ɨ̀ kɨtswá tá akódhɨ nɨ ꞌo laꞌɨ̀le kúlí dré tá tàle móndɨ́ ɨ kandrá dhɨ ɨ sílé bwà ko. Be ró dhɨ, àyɨ kɨ lɨ́ndrɨ́ ga tá kúlí dré logólé nda sè gò, ɨ̀ dré kúlí tayɨ́zó adrézó kɨ́rɨ.
26 Eles não puderam conseguir nenhuma prova contra Jesus diante do povo. Por isso ficaram calados, admirados com a resposta dele.
27 Àmvolásà dhɨ, Sàdùkáyò àruka ɨ̀ dré alɨ̀zo Yésu vélé kɨtswálé tà lizí tíá. (Àyɨ nda ɨ̀ adré tàá dhɨ, ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ yókódhó.) Dɨ ɨ̀ tà drá dhɨ:
27 Alguns saduceus , os quais afirmam que ninguém ressuscita, chegaram perto de Jesus
28 «Tadhálépi, Mósè tɨsɨ̀ àma dré dhɨ: ‹Agó àlo adrélépi mvá àko dhɨ kòdrà áyɨ tòkó nɨ tayɨ́ dhɨ, lè adrúpi nɨ kòdo tàyɨ́tòkó nda mòle, kɨtswázó ànzɨ ti áyɨ adrúpi dràlepi nda dré.›
28 e disseram: — Mestre, Moisés escreveu para nós a seguinte
29 Dɨ àgo nzi-drì-rì adrúpi ró dhɨ ɨ tá be. Àyɨ kɨ kàyo dré tòkó àlo dhɨ nɨ mòzo gò, dràzo tólò mvá ti àko ró.
29 Acontece que havia sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos.
30 Adrúpi nɨ nɨ rì dré tòkó nda nɨ dòzo mòle gò, dré kpà dràzo tólò mvá ti àko ró.
30 Então o segundo casou com a viúva,
31 Tà nda dré kpà ru ꞌòzo kònɨ̀nɨ adrúpi nɨ nɨ na rú, tsàle byá adrúpi nɨ nɨ nzi-drì-rì rú. Àyɨ títí nda ɨ̀ todrà mvá ti àko ró.
31 e depois, o terceiro. E assim a mesma coisa aconteceu com os sete irmãos, isto é, todos morreram sem deixar filhos.
32 Kùdù ro dhɨ, tòkó nda dré kpà dràzo.
32 Depois a mulher também morreu.
33 Dɨ kìtú móndɨ́ ɨ̀ dré dra ngàzo dràdrà ꞌásè dhɨ tú dhɨ, adrúpi nzi-drì-rì nda ɨ kòfalé dhɨ, tòkó nda nɨ adré tsítsì dhɨ àdhi dré? Àngyá ko, àyɨ títí nda ɨ̀ do tá akódhɨ mòle àyɨ dré tòko ró.»
33 Portanto, no dia da ressurreição, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
34 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Móndyá ándrò kònɨ ɨ̀ adré ru mo, adrézó kpà àyɨ kɨ ànzɨ kɨ fe mòle.
34 Jesus respondeu:
35 Dɨ, lókyá adrélépi alɨ̀le dhɨ sè dhɨ, móndyá kɨtswábhá Gìká mìlésè ɨ̀ kòngaró dràdrà ꞌásè dhɨ ɨ̀ gò adrélé ru mo ko, adrélé kpà àyɨ kɨ ànzɨ kɨ fe mòle ko.
35 Mas as pessoas que merecem alcançar a ressurreição e a vida futura não vão casar lá,
36 Ɨ̀ kɨtswá kpà gòle dràle ko. Àngyá ko, ɨ̀ nɨ àyɨkya adré ngóró ángéló ɨ tɨ́nɨ. Àyɨ Gìká nɨ ànzɨ ꞌɨ, ànzɨ ngabhá dràdrà ꞌásè dhɨ ꞌɨ.
36 pois serão como os anjos e não poderão morrer. Serão filhos de Deus porque ressuscitaram.
37 Dɨ, kàdré ɨ́na ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ nɨ tà sè dhɨ, ndɨ̀ndɨ̀ Mósè tadhá tá ngádra ꞌá dhɨ, móndyá dràbhá dre dhɨ kɨ nga dràdrà ꞌásè dhɨ ꞌí. Tàko ko, dré tá fanzɨ̌ adrélépi kòle àtsɨ ró dhɨ nɨ tà tɨsɨ̀zo dhɨ, zi Mírì ‹Gìká Àbàrámà àdhya, Gìká Ɨ̀sákà àdhya, ɨ̀ndɨ̀ Gìká Yàkóbhò àdhya.›
37 E Moisés mostra claramente que os mortos serão ressuscitados. Quando fala do espinheiro que estava em fogo, ele escreve que o Senhor é “o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.”
38 Dɨ Gìká nda Gìká àbvò kya ꞌɨ ko. Be ró dhɨ, akódhɨ ɨ́na Gìká móndyá lɨ́drɨ̀ ro dhɨ kya ꞌɨ. Àngyá ko, akódhɨ mìlésè dhɨ, àyɨ títí nda ɨ lɨ́drɨ̀ ro.»
38 Isso mostra que Deus é Deus dos vivos e não dos mortos, pois para ele todos estão vivos.
39 Dɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá kɨ àruka ɨ̀ logó drá dhɨ: «Tadhálépi, mɨ́ tà tà kòdhɨ kyá!»
39 Aí alguns mestres da Lei disseram: — Boa resposta, Mestre!
40 Dɨ dhya àlo dré gòzo vélé tà tabhì lizílé akódhɨ tí ko.
40 E não tinham coragem de lhe fazer mais perguntas.
41 Gò Yésu dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «À adré tàá dhɨ, Mèsɨ́yà Dàwídì nɨ mvá ꞌɨ dhɨ ngɨ́nɨ?
41 Em seguida Jesus perguntou a eles:
42 Tàko ko, Dàwídì nɨ tàndɨ tà tá búkù Yúdà ànzɨ kɨ Longó kya na dhɨ:
42 Pois o próprio Davi diz assim no livro de Salmos:
43 tsàle lókyá má dré dra ámɨ kàrɨbhá kɨ bhàzo
43 até que eu ponha os seus inimigos
44 Kòdhɨ Dàwídì adré Mèsɨ́yà nɨ zi áyɨ Mírì ro. Dɨ Mèsɨ́yà nda nɨ kɨtswá kpà adrélé akódhɨ nɨ mvá ro ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró?»
44 Se Davi chama o Messias de Senhor, como é que o Messias pode ser descendente de Davi?
45 Móndyá zyandre títí dhɨ ɨ̀ dré tá adréràꞌa Yésu nɨ yi dhɨ ꞌá dhɨ, dré tàzoá áyɨ lebèbhá ɨ dré dhɨ:
45 O povo todo estava escutando, e Jesus disse aos discípulos:
46 «Mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ lɨkɨ́ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá kɨ tà sè. Àngyá ko, àyɨ nda ɨ̀ adré kánzò kàtswákàtswa dhɨ kɨ le asólé àyɨ rú, adrézó tatsílé ába móndɨ́ ɨ kòfalésè. Ɨ̀ adré lèá dhɨ, à kàdré mòdo fe àyɨ dré lɨndrɨ̀ sè ngá lagɨ́rà ɨ ꞌásè. Ɨ̀ adré lèá lɨrɨ́lé àrà lɨndrɨ̀ àdhya lɨ̀sámbò dzó ɨ ꞌásè dhɨ ɨ ꞌásè, adrézó kpà lèá lɨrɨ́lé mɨ́sá lɨndrɨ̀ àdhya gwányá ɨ ꞌásè dhɨ ɨ làgásè.
46 — Cuidado com os
47 Ɨ̀ adré tàyɨ́tòkó kɨ ngá kɨ kärí títí. Ɨ̀ adré kpà tà zi Gìká tí vwàvwà ro, à kònòró àyɨ be dhɨ bvó. Dɨ kìtú dra tàbvó tàzo dhɨ tú dhɨ, à nɨ tà ŋo àyɨ dri tà tàndɨ ró.»
47 Exploram as viúvas e roubam os seus bens; e, para disfarçar, fazem orações compridas. Portanto, o castigo que eles vão sofrer será pior ainda!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.