Atos 27

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 À kòkaꞌì lókyá mà dré kɨtswázó bwátù do lɨ̀zo bvò Ìtàlíyà àdhya na dhɨ dre dhɨ, à dré Pólò kɨ fèzo móndɨ́ àruka ꞌɨ̀le dhɨ ɨ́be Rómà kɨ ópɨ́ kàdrɨ̀ nɨ sòdá kɨ drì kòlepi, rú be Yùlíyò dhɨ drɨ́gá.
1 E, como se determinou que navegássemos para a Itália, entregaram Paulo e alguns outros presos a um centurião por nome Júlio, da corte augusta.
2 Dɨ mà dré tombàzo bwátù àlo angálépi Àdràmìténò lésè dhɨ na gò, mà dré ngàzo lɨ̀le. Bwátù nda adré tá lɨ̀le bhàandre àruka yǐandre mìlésè bvò Àsɨ́yà àdhya lé dhɨ ɨ ꞌásè. Mà lɨ̀ tá túmä́ní Àrìstàrúkò angálépi Tèsàlòníkè bvò Màkèdònɨ́yà àdhya lé dhɨ lésè dhɨ be. Bwátù kàdrɨ̀ ɨ àrà adrézó ngá tobhà àyɨ léna dhɨ na|src="CN02006B.TIF" size="span" loc="ACT 27:1-2"
2 E, embarcando em um navio de Adramítio, que estava prestes a navegar em demanda dos portos pela costa da Ásia, fizemo-nos ao mar, estando conosco Aristarco, macedônio de Tessalônica.
3 Kìtú bvóá dhɨ sè dhɨ, mà dré tsàzo bhàandre Sìdónà àdhya na. Yùlíyò nɨ togó dóro tadhálé Pólò véna dhɨ sè dhɨ, dré akódhɨ nɨ tayɨ́zó lɨ̀le áyɨ arúpi bhàandre nda lé dhɨ kɨ no, ɨ̀ kòkɨtswáró akódhɨ nɨ ledé.
3 No dia seguinte chegamos a Sidom, e Júlio, tratando Paulo com bondade, permitiu-lhe ir ver os amigos e receber deles os cuidados necessários.
4 Mà kònga Sìdónà lésè dre dhɨ, lyǎ dré adrézó avílé sɨ́nyà dri àma rú gò, mà dré lavúzó tùrù Kìpírò àdhya làgásè, tùrù nda kòkɨkɨ́ró lyǎ nda tsà be dhɨ bvó.
4 Partindo dali, fomos navegando a sotavento de Chipre, porque os ventos eram contrários.
5 Gò mà dré pfòzo yǐandre nɨ tä́lí drǐsè, lavúlé bvò Kìlìkíyà àdhya làgásè ɨ̀ndɨ̀ Pàfìlíyà àdhya làgásè, tsàle bhàandre rú zìle Mírà bvò Lìkíyà àdhya lé dhɨ na.
5 Tendo atravessado o mar ao longo da Cilícia e Panfília, chegamos a Mirra, na Lícia.
6 Kònàle dhɨ, sòdá kɨ drì kòlepi nda dré bwátù àzya angálépi Àlɨ̀gɨ̀zàndrɨ́yà lésè, adrélépi lɨ̀le Ìtàlíyà na dhɨ nɨ kisúzó, àma kɨ bhàzo lána gò, mà dré lɨ̀zo.
6 Ali o centurião achou um navio de Alexandria que navegava para a Itália, e nos fez embarcar nele.
7 Kìtú bǐ dhɨ, mà dré lɨ̀zo yàyà gò, mà dré tsàzo ànyɨ bhàandre rú zìle Kìnídò dhɨ làga kɨzà be bǐ. Dɨ lyǎ dré tá adrélé avílé sɨ́nyà dri àma rú dhɨ sè dhɨ, mà dré ngá kɨ̀zo lavúzó tùrù Kùrétè àdhya làgásè, tásóká Sàlòmónè àdhya kandrásè, tùrù nda kòkɨkɨ́ró lyǎ nda tsà be dhɨ bvó.
7 Navegando vagarosamente por muitos dias, e havendo chegado com dificuldade defronte de Cnido, não nos permitindo o vento ir mais adiante, navegamos a sotavento de Creta, à altura de Salmone;
8 Mà dré lavúzó vwàle tsà tùrù nda làgásè gò, mà dré tsàzo kɨzà be bǐ bhàandre rú zìle «Àrà avélépi bwátù zùzo dhɨ» na, ànyɨ bhàandre rú zìle Làsáyà dhɨ làgana.
8 e, costeando-a com dificuldade, chegamos a um lugar chamado Bons Portos, perto do qual estava a cidade de Laséia.
9 Mà dré lókyá kɨzálé bǐ dre dhɨ sè dhɨ, lyǎ adré tá vìle kònzɨ lavúlé. Tàko ko, kìtú adrézó móndɨ́ kɨ tàkonzɨ̀ trìma nɨ tà kisù dhɨ lavú dre. Dɨ Pólò dré ngàzo bwátù nda nɨ dobhá kɨ kodzó, tàzoá dhɨ:
9 Havendo decorrido muito tempo e tendo-se tornado perigosa a navegação, porque já havia passado o jejum, Paulo os advertia,
10 «Áma arúpi ɨ, má adré nòá dhɨ, atsí kònɨ̀dhɨ adré ꞌòle atsálé kòkóròko. Bwátù kònɨ̀dhɨ túmä́ní ngá lána dhɨ ɨ́be dhɨ kɨ kɨtswá abɨ́lé títí. Ndɨ̀ndɨ̀ àma kɨ tàndɨ, mà nɨ kpà kɨtswá todràle.»
10 dizendo-lhes: Senhores, vejo que a viagem vai ser com avaria e muita perda não só para a carga e o navio, mas também para as nossas vidas.
11 Dɨ, sòdá kɨ drì kòlepi nda lè tá Pólò nɨ kúlí nda kɨ yìle ko. Be ró dhɨ, yi ɨ́na bwátù dobhá kɨ kàdrɨ̀ kɨ kúlí bwátù líyí be dhɨ kòdhya.
11 Mas o centurião dava mais crédito ao piloto e ao dono do navio do que às coisas que Paulo dizia.
12 Àrà mà dré àma kɨ kɨkɨ́zó lána nda kɨtswá tá ɨ́na adrézó lókyá kɨdhɨ̀ àdhya nɨ letè lavúlé dhɨ ko. Dɨ móndɨ́ bǐ àma adrébhá tá bwátù nda lé dhɨ ɨ kòfalé dhɨ ɨ̀ dré ru yìzo, mà kòngaró àrà nda ꞌásè lɨ̀le. Ɨ̀ adré tá lèá tsàle bhàandre rú zìle Fòwìníkisì tùrù nda lé dhɨ na, kɨtswálé lókyá kɨdhɨ̀ àdhya nɨ letè lavúlé kònàle. Fòwìníkisì nda tá àrà adrézó bwátù zu, lyǎ dré adrézó avílé kìtú dré ndǐrà lésè dhɨ ꞌɨ.
12 E não sendo o porto muito próprio para invernar, os mais deles foram de parecer que daí se fizessem ao mar para ver se de algum modo podiam chegar a Fênice, um porto de Creta que olha para o nordeste e para o sueste, para ali invernar.
13 Lyǎ dré kɨdhózó adrélé avílé tàbhu lésè yàyà gò, bwátù dobhá nda ɨ̀ dré kisùzoá dhɨ, ɨ̀ nɨ kɨtswá lɨ̀le tsàle Fòwìníkisì na. Dɨ ɨ̀ dré aya tá tɨrɨ́lé yǐ na adrézó bwátù kɨkɨ́ dhɨ nɨ asézó gò, mà dré ngàzo adrélé lavúlé tùrù Kùrétè àdhya nda làgásè.
13 Soprando brandamente o vento sul, e supondo eles terem alcançado o que desejavam, levantaram ferro e iam costeando Creta bem de perto.
14 Dɨ, gí ko, lyǎandre gú dhɨ dré ngàzo adrélé avílé tùrù nda drìlésè, adrélé bwátù nda nɨ vi lɨ̀le yǐandre kɨ́tógá na ró. (À adré lyǎandre làsú be kònɨ̀nɨ nda nɨ rú zi «lyǎandre angálépi kurú lésè ɨ̀ndɨ̀ kìtú dré apfǒrà lésè dhɨ».)
14 Mas não muito depois desencadeou-se do lado da ilha um tufão de vento chamado euro-aquilão;
15 Mà dré tá kɨtswálé lɨ̀le sɨ́nyà dri lyǎ rúsè bwà ko dhɨ sè dhɨ, mà dré àma kɨ tayɨ́zó lyǎandre nda dré adrélé tɨkpólé lɨ̀zo àma ɨ́be.
15 e, sendo arrebatado o navio e não podendo navegar contra o vento, cedemos à sua força e nos deixávamos levar.
16 Mà dré tá adréràꞌa lavúlé tùrù mvá àlo rú be Kàwúdà dhɨ làgásè dhɨ ꞌá dhɨ, mà dré lagùzo kɨtswálé kòlóngbò ꞌɨ̀le bwátù àndu dhɨ nɨ asé bhàle bwátù nda drìna.
16 Correndo a sota-vento de uma pequena ilha chamada Clauda, somente a custo pudemos segurar o batel,
17 Bwátù dobhá ɨ̀ kòlɨkɨ́ kòlóngbò nda dre dhɨ, ɨ̀ dré bǎ kɨ lebhézó lavúlé bwátù zàlésè, kɨtswálé rùá tätä. Dɨ ɨ̀ adré tá ngá ro, lyǎandre nda nɨ dra bwátù nda nɨ vi lɨ̀le áyɨ lasí àrà sɨ́nyɨ́ ro ànyɨ bvò Lìbíyà àdhya làga dhɨ rú dhɨ sè. Ásà dhɨ, ɨ̀ dré fa adrézó bwátù kɨkɨ́ tsà dhɨ nɨ tɨrɨ́zó yǐ na gò, bwátù nda nɨ tayɨ́zó lyǎandre nda dré adrélé tɨkpólé.
17 o qual recolheram, usando então os meios disponíveis para cingir o navio; e, temendo que fossem lançados na Sirte, arriaram os aparelhos e se deixavam levar.
18 Kìtú bvóá dhɨ sè, kàgùmá nda dré tá adrélé àma kɨ liví tesélé rìnyí sè dhɨ sè dhɨ, bwátù dobhá ɨ̀ dré kɨdhózó adrélé ngá dòle bwátù nda lé dhɨ kɨ lebhé yǐ na.
18 Como fôssemos violentamente açoitados pela tempestade, no dia seguinte começaram a alijar a carga ao mar.
19 Kìtú nɨ na sè dhɨ, ɨ̀ dré ngá adrézó bwátù do ásà dhɨ kɨ lebhézó yǐ na àyɨ kɨ tàndɨ kɨ drɨ́gá sè.
19 E ao terceiro dia, com as próprias mãos lançaram os aparelhos do navio.
20 Kàgùmá nda dré gòzo adrélé vìle rìnyí sè kìtú bǐ gò, mà dré gòzo kìtú ꞌɨ yà, kó ngalè bhìbhínyà ꞌɨ yà dhɨ kɨ no ko. Kùdù ro dhɨ, mà dré àma kɨ mì bhàma kɨtswázó adrɨ́lé dhɨ nɨ tayɨ́zó.
20 Não aparecendo por muitos dia nem sol nem estrelas, e sendo nós ainda batidos por grande tempestade, fugiu-nos afinal toda a esperança de sermos salvos.
21 Lókyá kòlavú vwàvwà ro mà dré ngá nya àko ró dre dhɨ, Pólò dré ngàzo áyɨ totó àyɨ títí dhɨ ɨ kandrá tàá dhɨ: «Áma arúpi ɨ, adré tá lèá dhɨ, mɨ̀ kòyi tá áma kúlí gò, ngàzo Kùrétè lésè ko dhɨ. Kònò mɨ̀ kɨtswá tá kɨzà kòndɨ nɨ nya ko, ɨ̀ndɨ̀ ngá kòdhɨ ɨ̀ kɨtswá tá abɨ́lé ko.
21 Havendo eles estado muito tempo sem comer, Paulo, pondo-se em pé no meio deles, disse: Senhores, devíeis ter-me ouvido e não ter partido de Creta, para evitar esta avaria e perda.
22 Dɨ, nyànomvá dhɨ, má adré àmɨ kɨ kodzó, mɨ̀ kàdréró togó tsɨ! Dhya àlo àmɨ kòfalé dhɨ kɨtswá ɨ́na dràle ko. Bwátù kòndɨ nɨ ngbà ꞌí abɨ́ dhɨ nɨ̀.
22 E agora vos exorto a que tenhais bom ânimo, pois não se perderá vida alguma entre vós, mas somente o navio.
23 Tàko ko, ngátsi ándrò kòndɨ sè dhɨ, Gìká, áma líyí, má dré adrézó tà nɨ nɨ ꞌo dhɨ nɨ ángéló agá tá má kandrá
23 Porque esta noite me apareceu um anjo do Deus de quem eu sou e a quem sirvo,
24 tàá dhɨ: ‹Pólò, mɨ́ ro ngá ko! Adré lèá dhɨ, mɨ́ kòtsa pfòle Kàyìsárà kandrá. Gìká nɨ togó tanɨ sè dhɨ, a nɨ móndyá títí mɨ̀ dré adrézó lɨ̀le àyɨ ɨ́be bwátù kòndɨ sè dhɨ kɨ tɨdrɨ́ ámɨ tà sè.›
24 dizendo: Não temas, Paulo, importa que compareças perante César, e eis que Deus te deu todos os que navegam contigo.
25 Dɨ áma arúpi ɨ, mɨ̀ kàdré togó tsɨ! Tàko ko, má adré Gìká nɨ kaꞌì, adrézó kpà kaꞌìá dhɨ, tà nda kɨ ru ꞌo ngóró dré tàle má dré dhɨ tɨ́nɨ.
25 Portanto, senhores, tende bom ânimo; pois creio em Deus que há de suceder assim como me foi dito.
26 Dɨ, adré lèá dhɨ, àma kɨ bwátù kòndɨ kòlɨ̀ áyɨ lasí tùrù àlo dhɨ rú.» Pólò ɨ bwátù kàdrɨ̀ na kàgùmá na|src="CN02042B.TIF" size="span" loc="ACT 27:13-26 "
26 Contudo é necessário irmos dar em alguma ilha.
27 Kìtú nɨ mudrí-drì-su sè dhɨ, kàgùmá nda adré tá ngbú àma kɨ vi lɨ̀le yǐandre Àdrɨ́yà àdhya mǐsè. Ànyɨ́ànyɨ ngátsi kɨ́tógá sè dhɨ, bwátù dobhá nda ɨ̀ dré atógyàzoá dhɨ, mà adré tá tsàle ànyɨ kìní làgana ró.
27 Quando chegou a décima quarta noite, sendo nós ainda impelidos pela tempestade no mar de Ádria, pela meia-noite, suspeitaram os marinheiros a proximidade de terra;
28 Dɨ ɨ̀ dré aya adrézó yǐ tä́lí tabhì dhɨ nɨ bhèzo yǐ na, kisúzóá dhɨ, yǐ alú tá méterè nyadhɨ-àlo-drì-mudrí-drì-nzi-drì-rì. Mà kòlɨ̀ vwàle tsà dre dhɨ, ɨ̀ dré gòzo tódhyá tabhìá kisúzóá dhɨ, yǐ alú tá méterè nyadhɨ-àlo-drì-nzi-drì-na.
28 e lançando a sonda, acharam vinte braças; passando um pouco mais adiante, e tornando a lançar a sonda, acharam quinze braças.
29 Dɨ ɨ̀ adré tá ngá ro, àma kɨ bwátù nda nɨ dra áyɨ lasí kɨ́rà kàdrɨ̀kàdrɨ̀ yǐ gàrà na dhɨ ɨ rú dhɨ sè. Dɨ ɨ̀ dré aya su dhɨ kɨ tɨrɨ́zó yǐ na bwátù nda àmvolésè kɨtswálé kɨkɨ́á gò, ɨ̀ dré adrézó ngá letè wàle.
29 Ora, temendo irmos dar em rochedos, lançaram da popa quatro âncoras, e esperaram ansiosos que amanhecesse.
30 Dɨ, bwátù dobhá nda ɨ̀ dré àyɨkya kòlóngbò tɨrɨ́zó yǐ na, ngóró ɨ̀ adré tá ꞌòle aya àruka kɨ tɨrɨ́ bwátù kòmvolésè na tɨ́nɨ, ɨ̀ kòkɨtswáró lapálé àma kɨ bwátù nda lésè.
30 Procurando, entrementes, os marinheiros fugir do navio, e tendo arriado o batel ao mar sob pretexto de irem lançar âncoras pela proa,
31 Dɨ Pólò dré tàzoá sòdá kɨ drì kòlepi nda ɨ dré sòdá nɨ ɨ́be dhɨ: «Dhya kònɨ ɨ̀ kòpfò bwátù kòndɨ ꞌásè dhɨ, mɨ̀ kɨtswá àmɨkya adrɨ́lé bwà ko!»
31 disse Paulo ao centurião e aos soldados: Se estes não ficarem no navio, não podereis salvar-vos.
32 Dɨ sòdá nda ɨ̀ dré kòlóngbò nda nɨ bǎ kɨ bvwàzo, tayɨ́zóá dhèle yǐ na.
32 Então os soldados cortaram os cabos do batel e o deixaram cair.
33 Ngá dré tá adréràꞌa ꞌòle wàle dhɨ ꞌá dhɨ, Pólò dré móndyá títí dhɨ kɨ kodzózó ngá nya, tàzoá dhɨ: «Ándrò kòndɨ, kìtú nɨ mudrí-drì-su mɨ̀ dré adrézó tàmìga dri ngá nya àko ró dhɨ ꞌɨ.
33 Enquanto amanhecia, Paulo rogava a todos que comessem alguma coisa, dizendo: É já hoje o décimo quarto dia que esperais e permaneceis em jejum, não havendo provado coisa alguma.
34 Má adré dɨ àmɨ kɨ kodzó ngá nya. Àngyá ko, mɨ̀ adré nyàá adrɨ́zó. Dhya àlo àmɨ kòfalé dhɨ nɨ drìbhɨ́ àlo dhɨ kɨtswá avɨ̀le ko!»
34 Rogo-vos, portanto, que comais alguma coisa, porque disso depende a vossa segurança; porque nem um cabelo cairá da cabeça de qualquer de vós.
35 Kòtà tà nda ɨ dre dhɨ, dré mápà adózó, àwoyà tàzo Gìká dré àyɨ títí nda ɨ kandrá gò, ŋòzoá nyàle.
35 E, havendo dito isto, tomou o pão, deu graças a Deus na presença de todos e, partindo-o começou a comer.
36 Dɨ ɨ̀ dré togó tsɨ̀zo títí gò, ɨ̀ dré kókpà ngá dòzo nyàle.
36 Então todos cobraram ânimo e se puseram também a comer.
37 Àma títí bwátù nda lé dhɨ ɨ tá kámá-rì-drì-nyadhɨ-na-drì-mudrí-drì-nzi-drì-àlo.
37 Éramos ao todo no navio duzentas e setenta e seis almas.
38 Mà kònya ngá pìzo dre dhɨ, bwátù dobhá nda ɨ̀ dré ngánò àmbí bhèzo yǐ na, bwátù nda kàngáró yǐ dri be dhɨ bvó.
38 Depois de saciados com a comida, começaram a aliviar o navio, alijando o trigo no mar.
39 Ngá kòwa dre dhɨ, ɨ̀ dré kìní nòzo làwú làvo na. Dɨ, ɨ̀ nì tá àyɨkya kìní nda bvò ángùdhi ꞌɨ ya dhɨ ko. Ɨ̀ dré àrà yǐ dré tá adrézó ru lomvɨ́ dhɨ nɨ nòzo sɨ́nyɨ́ yǐ mìle dhɨ be gò, ɨ̀ dré ru yìzo tàzoá dhɨ, kòkɨtswá dhɨ, ɨ̀ nɨ bwátù nda nɨ dɨ lɨ̀le áyɨ lasí sɨ́nyɨ́ nda dri.
39 Quando amanheceu, não reconheciam a terra; divisavam, porém, uma enseada com uma praia, e consultavam se poderiam nela encalhar o navio.
40 Dɨ ɨ̀ dré aya adrézó bwátù kɨkɨ́ dhɨ kɨ bǎ bvwàzo tayɨ́zóá yǐ na gò, kápí kàdrɨ̀ adrézó bwátù tɨdɨ̀ ásà dhɨ kɨ bǎ tɨtrɨ̀zo. Dɨ ɨ̀ dré kɨ́tá kàdrɨ̀ lyǎ dré adrézó bwátù vi ásà dhɨ nɨ tɨngázó kuru ꞌɨ̀le bwátù kandrálésè ro gò, ɨ̀ dré bwátù nda nɨ tayɨ́zó lɨ̀le sɨ́nyɨ́ nda drìna ro.
40 Soltando as âncoras, deixaram-nas no mar, largando ao mesmo tempo as amarras do leme; e, içando ao vento a vela da proa, dirigiram-se para a praia.
41 Dɨ, bwátù nda nɨ kòmvo dré ɨ́na lɨ̀zo áyɨ lasí anzúlé sɨ́nyɨ́ ru lokólépi yǐ kɨ́tógá na dhɨ dri ngbí. Dɨ yǐ adrélépi tá longálé dhɨ adré tá ru tswa bwátù nda rú gò, bwátù nda nɨ àndu dré kɨdhózó toŋòle.
41 Dando, porém, num lugar onde duas correntes se encontravam, encalharam o navio; e a proa, encravando-se, ficou imóvel, mas a popa se desfazia com a força das ondas.
42 Sòdá nda ɨ̀ yi tá ru tàzoá dhɨ, ɨ̀ nɨ dhya ꞌɨ̀le dhɨ kɨ tupfú todràle, àyɨ kɨ àlo kòkɨtswáró yǐ wa lapázó ko dhɨ bvó.
42 Então o parecer dos soldados era que matassem os presos para que nenhum deles fugisse, escapando a nado.
43 Dɨ, sòdá kɨ drì kòlepi nda dré ɨ́na Pólò nɨ lèle tɨdrɨ́lé dhɨ sè dhɨ, dré àyɨ kɨ logázó. Dré lazízóá móndyá yǐ nibhá wàle dhɨ ɨ dri dhɨ, ɨ̀ kòlebhé rè zyà àyɨ yǐ na lɨ̀le pfòle kìní drìna.
43 Mas o centurião, querendo salvar a Paulo, estorvou-lhes este intento; e mandou que os que pudessem nadar fossem os primeiros a lançar-se ao mar e alcançar a terra;
44 Gò dré tàzoá móndyá àruka títí dhɨ ɨ dré dhɨ, ɨ̀ kòtombà pálángɨ̀ ɨ drǐsè ɨ̀ndɨ̀ bwátù kɨ̀gá ɨ drǐsè, kɨtswálé lɨ̀le pfòle àyɨ vésè. Dɨ ásà dhɨ, móndyá títí nda ɨ̀ dré topfòzo kìní drìna adrɨ́lé.
44 e que os demais se salvassem, uns em tábuas e outros em quaisquer destroços do navio. Assim chegaram todos à terra salvos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.