Atos 21
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NVT
1 Mà kòlanzɨ́ ru bhàgo nda ɨ́be dre dhɨ, mà dré bwátù dòzo lɨ̀zo pyà tùrù Kósà àdhya na. Kìtú bvóá dhɨ sè dhɨ, mà dré tsàzo tùrù Ródò àdhya na. Gò mà dré lɨ̀zo tsàle bhàandre Pàtárà àdhya na.
1 Depois de nos despedirmos, navegamos em direção à ilha de Cós. No dia seguinte, chegamos a Rodes e, então, a Pátara.
2 Kònàle dhɨ, mà dré bwátù àzya adrélépi ꞌòle zyàle bvò Fòwìníkè àdhya na dhɨ nɨ kisúzó gò, mà dré tombàzo lána lɨ̀le.
2 Ali, embarcamos num navio que partia para a Fenícia.
3 Mà kòtsa àrà adrézó tùrù Kìpírò àdhya nɨ drì no dhɨ na dre dhɨ, mà dré lavúzó tàbhu nɨ lésè gò, lɨ̀le bvò Sìríyà àdhya na. Dɨ mà dré tsàzo bhàandre Tírè àdhya na, à kòtɨrɨ́ró ngá bwátù nda dré adólé dhɨ ɨ be dhɨ bvó.
3 Avistamos a ilha de Chipre, passamos por ela à nossa esquerda e aportamos em Tiro, na Síria, onde o navio deixaria sua carga.
4 Kònàle dhɨ, mà dré móndɨ́ kaꞌìbhá àruka kɨ kisúzó gò, mà dré adrézó àyɨ ɨ́be kìtú nzi-drì-rì. Àyɨ nda ɨ̀ dré tàzoá Pólò dré Tɨrɨ́ Lólo nɨ rìnyí sè dhɨ, kòlɨ̀ Yèrúsalémà na ko.
4 No desembarque, encontramos os discípulos que ali viviam e ficamos com eles por uma semana. Pelo Espírito, eles advertiam Paulo de que não fosse a Jerusalém.
5 Dɨ, àma kɨ lókyá kòkɨtswá dre dhɨ, mà dré àmakya ngàzo kɨtswálé lɨ̀le. Móndyá kaꞌìbhá títí nda ɨ, àyɨ kɨ tòkó ɨ ɨ̀ndɨ̀ àyɨ kɨ ànzɨmvá ɨ́be dhɨ, ɨ̀ dré àma kɨ adzízó apfòle bhàandre nda lésè gò, mà dré àma kɨ kórókó titìzo tà zìzo Gìká tí yǐandre mìle.
5 Ao fim de nosso tempo ali, voltamos ao navio, e toda a congregação, incluindo mulheres e crianças, saiu da cidade e nos acompanhou até a praia. Ali nos ajoelhamos, oramos
6 Mà kòlazí àyɨ tí dre dhɨ, mà dré tombàzo bwátù na lɨ̀le gò, ɨ̀ dré àyɨkya nzɨ̀zo àyɨ bhàna.
6 e nos despedimos. Então subimos a bordo, e eles voltaram para casa.
7 Mà kònga Tírè lésè dre dhɨ, mà dré lɨ̀zo tsàle bhàandre rú zìle Pòtòlèmáyɨ̀ dhɨ na. Kònàle dhɨ, mà dré mòdo fèzo àma kɨ adrúpi Yésu nɨ kaꞌìbhá dhɨ ɨ dré gò, mà dré adrézó àyɨ ɨ́be kìtú àlo.
7 Depois que partimos de Tiro, chegamos a Ptolemaida, onde saudamos os irmãos e passamos um dia.
8 Kìtú bvóá dhɨ sè dhɨ, mà dré lɨ̀zo tsàle bhàandre Kàyìsàríyà àdhya na. Kònàle dhɨ, mà dré adrézó Fìlípò, Rúbí Tanɨ longólépi dhɨ nɨ dzó na. Akódhɨ nda tá dhya nzi-drì-rì kɨpèle Yèrúsalémà na dhɨ kɨ àlo ꞌɨ.
8 No dia seguinte, prosseguimos para Cesareia e nos hospedamos na casa de Filipe, o evangelista, um dos sete que tinham servido na igreja em Jerusalém.
9 Akódhɨ tá ànzɨtòkó su mobhá rè ko, adrébhá tá Gìká nɨ kúlí longó pròfétà kya tɨ́nɨ dhɨ ɨ́be.
9 Ele tinha quatro filhas solteiras que profetizavam.
10 Mà kàdré kònàle gìle kìtú àruka ɨ dre dhɨ, pròfétà àlo rú be Àgábò dhɨ dré atsázó bvò Yùdáyà àdhya lésè.
10 Muitos dias depois, chegou da Judeia um profeta chamado Ágabo.
11 Akódhɨ nda dré áyɨ kisízó ànyɨ àma làga, Pólò nɨ káfà adó, áyɨ pá kɨ adròzo áyɨ drɨ́gá ɨ́be gò, tàzoá dhɨ: «Tɨrɨ́ Lólo adré tàá dhɨ: Yúdà ànzɨ Yèrúsalémà na dhɨ kɨ káfà kònɨ̀dhɨ nɨ líyí nɨ adrò kònɨ̀nɨ gò, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ fèzo móndɨ́ súrú twá ro dhɨ ɨ drɨ́gá.»
11 Ele veio ao nosso encontro, tomou o cinto de Paulo e com ele amarrou os próprios pés e as mãos. Em seguida, disse: “O Espírito Santo declara: ‘Assim o dono deste cinto será amarrado pelos judeus, em Jerusalém, e entregue aos gentios’”.
12 Mà kòyi tà nda dre dhɨ, àma móndyá kaꞌìbhá kònàle dhɨ ɨ́be dhɨ ɨ, mà dré Pólò nɨ ti lizízó, kòlɨ̀ró Yèrúsalémà na ko dhɨ bvó.
12 Ao ouvir isso, nós e os irmãos dali suplicamos a Paulo que não fosse a Jerusalém.
13 Dɨ, Pólò dré ɨ́na logózóá dhɨ: «Mɨ̀ adré ngòle, adrézó áma togó ꞌo ŋòle àdho tà sè? Ma gànzi ró ngbà ꞌí bǎ nya kòdhya ko. Ma kókpà gànzi ró lɨ̀le dràle Yèrúsalémà na Mírì Yésu nɨ rú nɨ tà sè.»
13 Ele, porém, disse: “Por que todo esse choro? Assim vocês me partem o coração! Estou pronto não apenas para ser preso em Jerusalém, mas para morrer pelo Senhor Jesus”.
14 Dɨ mà dré kɨtswálé akódhɨ nɨ logá bwà ko dhɨ sè dhɨ, mà dré kúlí tayɨ́zó, tàzoá dhɨ: «Tà Mírì dré adrélé lèle ꞌòle dhɨ kòꞌo ru wà.»
14 Quando ficou evidente que não conseguiríamos fazê-lo mudar de ideia, desistimos e dissemos: “Que seja feita a vontade do Senhor”.
15 Àmvolásà, mà dré tà títí dhɨ kɨ ledézó gò, mà dré mbàzo Yèrúsalémà na.
15 Depois disso, arrumamos nossas coisas e partimos para Jerusalém.
16 Mà mbà tá túmä́ní móndɨ́ kaꞌìbhá àruka Kàyìsàríyà lésè dhɨ ɨ́be. Dɨ ɨ̀ dré àma kɨ drìzo lɨ̀zo àma ɨ́be agó àlo rú be Mìnàsónà dhɨ nɨ dzó na, mà kàyíró kònàle be dhɨ bvó. Akódhɨ nda angá tá Kìpírò lésè, ɨ̀ndɨ̀ akódhɨ tá móndɨ́ Yésu nɨ kaꞌìlepi kɨ́nó lésè dhɨ ꞌɨ.
16 Alguns discípulos de Cesareia nos acompanharam e nos levaram à casa de Mnasom, nascido em Chipre e um dos primeiros discípulos.
17 Mà kòtsa Yèrúsalémà na dre dhɨ, àma kɨ adrúpi Yésu nɨ kaꞌìbhá dhɨ ɨ̀ dré àma kɨ kaꞌìzo dòle togó dóro sè.
17 Quando chegamos a Jerusalém, os irmãos nos deram calorosas boas-vindas.
18 Kìtú bvóá dhɨ sè dhɨ, mà dré lɨ̀zo Pólò be Yàkóbhò bhàna. Kònàle dhɨ, bhàgo títí Èkèlézyà àdhya ɨ̀ kɨmó tá kpà ru.
18 No dia seguinte, Paulo foi conosco a um encontro com Tiago, e todos os presbíteros da igreja de Jerusalém estavam presentes.
19 Dɨ Pólò dré mòdo fèzo àyɨ dré gò, tà títí Gìká dré ꞌòle áyɨ àzí sè móndyá súrú twá ro dhɨ ɨ kòfalé dhɨ kɨ tɨtɨ́zó àyɨ dré mìbhalé tí.
19 Depois que Paulo os cumprimentou, relatou em detalhes o que Deus havia realizado entre os gentios por meio de seu ministério.
20 Ɨ̀ kòyi tà nda ɨ dre dhɨ, ɨ̀ dré ngàzo adrélé Gìká nɨ rú bha kùle. Gò ɨ̀ dré tàzoá Pólò dré dhɨ: «Àma kɨ adrúpi, mɨ́ nò rè ngalè Yúdà ànzɨ lɨ̀zólɨ̀zo dhɨ ɨ̀ kaꞌì Yésu ngɨ́nɨ ya dhɨ ká. Àyɨ títí nda kɨ togó kókpà àtsɨ ró Mósè nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí nɨ tà sè.
20 Quando ouviram isso, louvaram a Deus e disseram: “Você sabe, irmão, quantos milhares de judeus também creram, e todos eles seguem à risca a lei de Moisés.
21 Dɨ, ɨ̀ yi tàle dhɨ, mɨ́ adré mɨ́na Yúdà ànzɨ títí ayɨ́bhá móndyá súrú twá ro dhɨ ɨ kòfalésè dhɨ kɨ tadhá, ɨ̀ kòtayɨ́ró Mósè nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí, ɨ̀ndɨ̀ ɨ̀ kògòró vélé adrélé àyɨ kɨ ànzɨ kɨ lwa ko, adrézó kpà àma kɨ labhɨ lebè ko.
21 Mas eles foram informados de que você ensina todos os judeus que vivem entre os gentios a abandonarem a lei de Moisés. Ouviram que você os instrui a não circuncidarem os filhos nem seguirem os costumes judaicos.
22 Mà nɨ ꞌòá ngɨ́nɨ? Tàko ko, ɨ̀ nɨ dra ámɨ atsama nɨ rúbí yi ꞌí.
22 Que faremos? Certamente eles saberão que você chegou.
23 Dɨ mɨ́ kòꞌo tà mà dré adrélé tàle mɨ́ dré kònɨ̀dhɨ kòdhya. Àgo su mòndrà sɨbhá dhɨ ɨ kònwa àma kòfalé be.
23 “Queremos que você faça o seguinte. Temos aqui quatro homens que cumpriram um voto.
24 Mɨ́ kòdrì àyɨ nda ɨ lɨ̀zo àyɨ ɨ́be, mɨ̀ kòtemvéró àmɨ túmä́ní àyɨ ɨ́be Gìká kandrá. Mɨ́ kòfè kpà làfa ɨ̀ dré kɨtswázó àyɨ kɨ drìbhɨ́ ꞌo rèle dhɨ mɨ. Mɨ́ kòꞌo kònɨ̀nɨ dhɨ, móndyá títí dhɨ kɨ nìá tàle dhɨ, tà adrélé tàle mɨ́ rú kòdhɨ ɨ kɨnzò ꞌɨ dhɨ be. Ɨ̀ nɨ kpà nìá dhɨ, mɨ́ adré mɨ́na tà tátrɨ́trɨ́ kúlí dré adrélé tàle dhɨ kɨ kaꞌì ꞌòle dhɨ be.
24 Vá com eles ao templo e participe da cerimônia de purificação. Pague as despesas para realizarem o ritual de raspar a cabeça. Então todos saberão que os rumores são falsos e que você mesmo cumpre as leis judaicas.
25 Kàdré móndyá kaꞌìbhá súrú twá ro dhɨ kɨ tà sè dhɨ, mà tɨsɨ̀ tá wárágà, tà mà dré tá ru yìzo ɨ̀ kòꞌo dhɨ kɨ longózó àyɨ dré. Má tɨsɨ̀ tá dhɨ, ɨ̀ kònya mányàngá fèle gìká tàko ɨ dré dhɨ ko, ɨ̀ kònya kàꞌwá kàrɨ́ ko, ɨ̀ kònya kàꞌwá ꞌòle zùle dràle dhɨ kɨ zǎ ko, ɨ̀ndɨ̀ ɨ̀ kòꞌo ndòtò tà ko.»
25 “Quanto aos convertidos gentios, devem fazer aquilo que pedimos por carta: abster-se de comer alimentos oferecidos a ídolos, de consumir o sangue ou a carne de animais estrangulados e de praticar a imoralidade sexual”.
26 Dɨ kìtú bvóá dhɨ sè dhɨ, Pólò dré àgo nda kɨ drìzo lɨ̀zo àyɨ kɨ temvé túmä́ní ɨ́ be. Gò dré fɨ̀zo tépelò na, kɨtswálé lókyá àyɨ kɨ temvema nda dré kɨtswázó akɨ́lé gò, ngá fèzo Gìká dré àyɨ àlo àlo títí dhɨ kɨ rú sè dhɨ nɨ longó.
26 No dia seguinte, Paulo se purificou junto com aqueles homens e entrou no templo. Declarou quando terminariam os dias da purificação e quando seria oferecido o sacrifício em favor deles.
27 Kìtú nzi-drì-rì àyɨ kɨ temvema nda àdhya ɨ̀ dré tá adréràꞌa ꞌòle akɨ́lé dhɨ ꞌá dhɨ, Yúdà ànzɨ àruka angábhá bvò Àsɨ́yà àdhya lésè dhɨ ɨ̀ dré Pólò nɨ nòzo tépelò na. Dɨ ɨ̀ dré ngàzo móndyá zyandre títí dhɨ kɨ ꞌa tɨfɨ́, akódhɨ nɨ rùzo gò,
27 Estando os sete dias quase no fim, alguns judeus da província da Ásia viram Paulo no templo e incitaram a multidão contra ele. Agarraram-no,
28 ɨ̀ dré kúlí yòzo tàzoá dhɨ: «Ɨ̀sèrélè ànzɨ ɨ, mɨ̀ alɨ̀ àma kɨ ledé wà! Kònɨ̀dhɨ agó adrélépi móndyá títí àrà títí ɨ ꞌásè dhɨ kɨ kodzó lɨgɨ́lé àma kɨ súrú rú, àma kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí rú, ɨ̀ndɨ̀ tépelò kònɨ̀dhɨ rú dhɨ ꞌɨ. Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, akódhɨ adrì ndɨ̀ndɨ̀ móndɨ́ súrú twá ro dhɨ ɨ afɨ́zó àyɨ ɨ́be tépelò le, àrà lólo kònɨ̀dhɨ nɨ ꞌòzo atsálé ndǐ ró!»
28 gritando: “Homens de Israel, ajudem-nos! Este é o homem que fala contra nosso povo em toda parte e ensina todos a desobedecerem às leis judaicas. Fala contra o templo e até profana este santo lugar, trazendo gentios para dentro dele”.
29 (Ɨ̀ tà tá kònɨ̀nɨ tàko ko, ɨ̀ nò tá Tròfímò angálépi Èfésò lésè dhɨ ɨ Pólò be bhàandre ꞌá. Dɨ ɨ̀ adré tá àyɨkya kisùá dhɨ, Pólò adrì tá akódhɨ afɨ́zó ába tépelò le.)
29 Antes tinham visto Paulo na cidade com Trófimo, um gentio de Éfeso, e concluíram que Paulo o havia levado para dentro do templo.
30 Dɨ tà nda dré móndyá títí bhàandre nda ꞌá dhɨ kɨ ꞌa tɨfɨ́zó gò, ɨ̀ dré angázó arálé àrà títí ɨ lésè Pólò nɨ ru, akódhɨ nɨ sèzo pfòzo ába tépelò ꞌásè gò, tépelò nɨ dzóti kɨ tesézó.
30 Toda a cidade se agitou com essas acusações, e houve grande tumulto. A multidão agarrou Paulo e o arrastou para fora do templo, e imediatamente foram fechadas as portas.
31 Dɨ ɨ̀ dré tá adréràꞌa ꞌòle Pólò nɨ pfu dràle dhɨ ꞌá dhɨ, Rómà kɨ sòdá kɨ kàdrɨ̀ dré yìzoá tàle dhɨ, tà abɨ́ dre nyɨ̌nyɨ Yèrúsalémà ꞌa.
31 Quando procuravam matar Paulo, chegou ao comandante do regimento romano a notícia de que toda a Jerusalém estava em rebuliço.
32 Gbǎ kòdhwa, akódhɨ dré sòdá kɨ drìzo àyɨ kɨ drì kobhá ɨ́be ràzo àyɨ ɨ́be móndyá zyandre nda ɨ véna. Àyɨ nda ɨ̀ kònò sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda ɨ sòdá nɨ ɨ́be dre dhɨ, ɨ̀ dré Pólò nɨ pfùma tayɨ́zó.
32 No mesmo instante, ele chamou seus soldados e oficiais e correu para o meio da multidão. Quando viram o comandante e os soldados se aproximarem, pararam de espancar Paulo.
33 Dɨ sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda dré áyɨ kisízó ànyɨ akódhɨ làga gò, akódhɨ nɨ ꞌo rùle, adròle nyɨ̀rɨ̀ rì dhɨ ɨ sè. Gò dré lizízóá ngalè akódhɨ àdhi ꞌɨ ya dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ ꞌo tá àdho tà ꞌɨ ya dhɨ.
33 Então o comandante o prendeu e mandou que o amarrassem com duas correntes. Em seguida, perguntou à multidão quem era ele e o que havia feito.
34 Móndyá zyandre nda ɨ kòfalé dhɨ, móndɨ́ àruka ɨ̀ adré tá tetrélé, adrézó tà àlo ta. Àruka nɨ ɨ̀ adré tá kó tà àzya ta. Tà wàyá nda sè dhɨ, sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda kɨtswá tá tà nda nɨ àndu ni bwà ko. Dɨ dré Pólò nɨ ꞌòzo drìle lɨ̀zo ába dzó kàdrɨ̀ adrézó sòdá kɨ lɨkɨ́ dhɨ na.
34 Uns gritavam uma coisa, outros gritavam outra. Não conseguindo descobrir a verdade no meio de todo o tumulto, ordenou que Paulo fosse levado à fortaleza.
35 Sòdá nda ɨ̀ kòtsa Pólò be àrà adrézó mbàle dzó kàdrɨ̀ nda na dhɨ na dre dhɨ, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ dòzo dodò móndyá zyandre nda kɨ lɨgɨma nɨ tà sè.
35 Quando Paulo chegou às escadas, o povo se tornou tão violento que os soldados tiveram de levantá-lo nos ombros para protegê-lo.
36 Tàko ko, àyɨ títí dhɨ ɨ̀ adré tá lɨ̀le tetrébe àyɨ vésè, adrézó loyóá dhɨ: «Akódhɨ kòdràdrà! Kòdràdrà!» À ru Pólò móndɨ́ zyandre adrébhá tetrélé rúá dhɨ ɨ kòfalé|src="CN02143B.TIF" size="span" loc="ACT 21:33-36 "
36 E a multidão foi atrás, gritando: “Matem-no! Matem-no!”.
37 À dré tá adréràꞌa ꞌòle Pólò nɨ ꞌo fɨ̀le dzó kàdrɨ̀ nda na dhɨ ꞌá dhɨ, dré lizízóá sòdá kɨ kàdrɨ̀ tí dhɨ: «Má nɨ kɨtswá tà ta mɨ́ dré bwà?» Dɨ sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda logó drá dhɨ: «Mɨ́ nì tákò Gìríkì ti tàle be?
37 Quando Paulo estava para ser levado à fortaleza, disse ao comandante: “Posso ter uma palavra com o senhor?”. Surpreso, o comandante perguntou: “Você fala grego?
38 Mɨ kònɨ̀dhɨ tsì Èzèpétò agó atú móndɨ́ kɨ kodzólépi lɨgɨ́lé gò drìkònzɨbhá ngùlù-su dhɨ kɨ drìzo lapázó àyɨ ɨ́be duku na dhɨ ꞌɨ ko?»
38 Não é você o egípcio que liderou uma rebelião algum tempo atrás e levou consigo ao deserto quatro mil assassinos?”.
39 Dɨ, Pólò logó drá dhɨ: «Ma, ma Yúdà mvá angálépi Tàrúsò bvò Kìlìkíyà àdhya lé dhɨ lésè dhɨ ꞌɨ. Dɨ ma móndɨ́ bhàandre rúku kyàkyà dhɨ lésè dhɨ ꞌɨ. Má adré ámɨ ti lizí, mɨ́ kòfèró má dré láti tà tàzo móndyá zyandre kònɨ ɨ dré.»
39 “Não”, respondeu Paulo. “Sou judeu e cidadão de Tarso, cidade importante da Cilícia. Por favor, permita-me falar a esta gente.”
40 Dɨ sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda kòkaꞌì dre dhɨ, Pólò dré ngàzo áyɨ totó àrà adrézó mbàle dzó kàdrɨ̀ nda na dhɨ na gò, drɨ́gá bha kuru móndyá zyandre nda kɨ kúlí kɨkɨ́zó. Dɨ ngá kòbhù ndiii dre dhɨ, dré tàzoá àyɨ dré Èbérè ti sè dhɨ:
40 O comandante concordou, de modo que Paulo ficou em pé na escadaria e fez sinal para o povo se calar. Logo, um silêncio profundo envolveu a multidão, e ele lhes falou em aramaico, o idioma deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.