Atos 13
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NVI
1 Èkèlézyà Àtìyòkíyà àdhya lé dhɨ, pròfétà ɨ tà tadhábhá ɨ́be dhɨ ɨ tá be. Àyɨ nda ɨ tá: Bàrànábà, Sìmèyónà (adrélé kpà rú zìle Móndɨ́ nǐ dhɨ), Lùkíyò (angálépi Kìrénè lésè dhɨ), Mànàyénè (ɨ̀ dré mbàzo ópɨ́ Èródè Àtípà be dhɨ), tsàle Sàwúlò.
1 Na igreja de Antioquia havia profetas e mestres: Barnabé, Simeão, chamado Níger, Lúcio de Cirene, Manaém, que fora criado com Herodes, o tetrarca, e Saulo.
2 Kìtú àlo, ɨ̀ dré tá adréràꞌa tàbirí mvo, adrézó lɨ̀sámbò ꞌo Mírì nɨ rú sè dhɨ ꞌá dhɨ, Tɨrɨ́ Lólo dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ bhà Bàrànábà ɨ Sàwúlò be twá má dré, ɨ̀ kàdréró àzí má dré àyɨ kɨ azízó ꞌòá dhɨ nɨ ꞌo.»
2 Enquanto adoravam ao Senhor e jejuavam, disse o Espírito Santo: "Separem-me Barnabé e Saulo para a obra a que os tenho chamado".
3 Dɨ ɨ̀ kòmvò tàbirí tà zìzo Gìká tí dre dhɨ, ɨ̀ dré drɨ́gá bhàzo àyɨ rì nda ɨ dri gò, àyɨ kɨ mùzo lɨ̀le Gìká nɨ àzí ꞌo.
3 Assim, depois de jejuar e orar, impuseram-lhes as mãos e os enviaram.
4 À kòmù Bàrànábà ɨ Sàwúlò be Tɨrɨ́ Lólo nɨ rìnyí sè dre dhɨ, ɨ̀ dré sìzo tsàle bhàandre rú zìle Sèlèwùkíyà dhɨ na, yǐandre mìle. Kònàle dhɨ, ɨ̀ dré mbàzo bwátù na lɨ̀le tùrù Kìpírò àdhya na.
4 Enviados pelo Espírito Santo, desceram a Selêucia e dali navegaram para Chipre.
5 Ɨ̀ kòtsa bhàandre rú zìle Sàlámì dhɨ na dre dhɨ, ɨ̀ dré kɨdhózó adrélé Gìká nɨ kúlí longó Yúdà ànzɨ kɨ lɨ̀sámbò dzó ɨ ꞌásè. Yòwánɨ̀ Márokò tá àyɨ ɨ́be gò, dré adrézó àyɨ kɨ ledé àzí sè.
5 Chegando em Salamina, proclamaram a palavra de Deus nas sinagogas judaicas. João estava com eles como auxiliar.
6 Ɨ̀ dré lavúzó tùrù nda ꞌásè tsàle bhàandre rú zìle Páfò dhɨ na. Kònàle dhɨ, ɨ̀ dré ru kisúzó Yúdà mvá àlo rú be Bàràyésù dhɨ be. Akódhɨ nda tá kódzógó ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ pròfétà kɨnzò ro dhɨ ꞌɨ.
6 Viajaram por toda a ilha, até que chegaram a Pafos. Ali encontraram um judeu, chamado Barjesus, que praticava magia e era falso profeta.
7 Adré tá tròle gùvèrènérè tùrù nda àdhya, rú be Sèrùgíyò Pólò dhɨ rú. Gùvèrènérè nda tá móndɨ́ tà nìlepi bǐ dhɨ ꞌɨ. Dɨ dré Bàrànábà kɨ azízó Sàwúlò be, kɨtswázó Gìká nɨ kúlí yi àyɨ tí.
7 Ele era assessor do procônsul Sérgio Paulo. O procônsul, sendo homem culto, mandou chamar Barnabé e Saulo, porque queria ouvir a palavra de Deus.
8 Dɨ, kódzógó Èlúmà (adrélé kódzógó nɨ rú zi Gìríkì ti sè dhɨ tɨ́nɨ) nda dré ɨ́na ngàzo adrélé lɨgɨ́lé àyɨ ɨ́be, adrézó láti nda gùvèrènérè nda nɨ lɨtɨ́zó, kòkaꞌìró Yésu ko dhɨ bvó.
8 Mas Elimas, o mágico ( esse é o significado do seu nome ) opôs-se a eles e tentava desviar da fé o procônsul.
9 Dɨ Sàwúlò adrélé kpà rú zìle Pólò, gàlepi Tɨrɨ́ Lólo sè dhɨ, dré mì tɨngbózó Èlúmà dri gò,
9 Então Saulo, também chamado Paulo, cheio do Espírito Santo, olhou firmemente para Elimas e disse:
10 tàzoá drá dhɨ: «Mɨ, Dzáborò nɨ mvá adrélépi móndɨ́ kɨ lɨtɨ́ túrúpfú sè dhɨ ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ tà gyǎgya títí dhɨ kɨ kàrɨbhá ꞌɨ! Mɨ́ kɨtswá mɨ́na Mírì nɨ tà gyǎgya kɨ ladzama atsálé kɨnzò ro dhɨ nɨ tayɨ́ ko.
10 "Filho do diabo e inimigo de tudo o que é justo! Você está cheio de toda espécie de engano e maldade. Quando é que vai parar de perverter os retos caminhos do Senhor?
11 Dɨ mɨ́ yi rè ká! Nyànomvá dhɨ, Mírì bhà áyɨ drɨ́gá mɨ́ rú dre. Mɨ́ nɨ atsá mì kùdúkùdu ró gò, mɨ́ dré kɨtswázó ngádra kìtú àdhya nɨ no bwà ko lókyá be vwàvwà ro.» Gbǎ kòdhwa, Èlúmà nɨ mì dré sàzo gò, tínímvá dré gòzo mìá. Dré kɨdhózó adrélé áyɨ lɨdzyá, adrélé móndɨ́ nda kɨtswálé áyɨ tesé drɨ́gá sè.
11 Saiba agora que a mão do Senhor está contra você, e você ficará cego e incapaz de ver a luz do sol durante algum tempo". Imediatamente vieram sobre ele névoa e escuridão, e ele, tateando, procurava quem o guiasse pela mão.
12 Dɨ gùvèrènérè nda kònò tà ru ꞌòlepi nda dre dhɨ, dré Yésu nɨ kaꞌìzo. Tàko ko, akódhɨ nɨ lɨ́ndrɨ́ ga tá bhwǎbhwa tà tadhálé Mírì nɨ tà dri dhɨ nɨ tà sè.
12 O procônsul, vendo o que havia acontecido, creu, profundamente impressionado com o ensino do Senhor.
13 Gò Pólò ɨ atsíàmu nɨ ɨ́be dhɨ ɨ̀ dré bwátù dòzo ngàzo Páfò lésè, lɨ̀le tsàle bhàandre rú zìle Pèrúgè bvò Pàfìlíyà àdhya lé dhɨ na. Kònàle dhɨ, Yòwánɨ̀ Márokò dré ɨ́na àyɨ kɨ tayɨ́zó gòzo Yèrúsalémà na.
13 De Pafos, Paulo e seus companheiros navegaram para Perge, na Panfília. João os deixou ali e voltou para Jerusalém.
14 Gò ɨ̀ dré ngàzo Pèrúgè lésè lɨ̀le tsàle Àtìyòkíyà bvò Pìsìdíyà àdhya lé dhɨ na. Sàbátù tú dhɨ, ɨ̀ dré fɨ̀zo lɨrɨ́lé Yúdà ànzɨ kɨ lɨ̀sámbò dzó na.
14 De Perge prosseguiram até Antioquia da Pisídia. No sábado, entraram na sinagoga e se assentaram.
15 À kònà tà àruka tɨsɨ̀le Mósè nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí na ɨ̀ndɨ̀ pròfétà kɨ búkù ɨ ꞌásè dhɨ ɨ dre dhɨ, lɨ̀sámbò dzó nda nɨ kàdrɨ̀ ɨ̀ dré móndɨ́ mùzo tàá Pólò ɨ dré Bàrànábà be dhɨ: «Àma kɨ adrúpi ɨ, mɨ̀ kàdré kúlí ɨ́be tàle móndyá kònɨ kɨ tɨmbàzo àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì na dhɨ, mɨ̀ kòtà wà.»
15 Depois da leitura da Lei e dos Profetas, os chefes da sinagoga lhes mandaram dizer: "Irmãos, se vocês têm uma mensagem de encorajamento para o povo, falem".
16 Dɨ Pólò dré ngàzo áyɨ drɨ́gá bha kuru gò, tàzoá dhɨ: «Àmɨ Ɨ̀sèrélè ànzɨ ró nɨ ɨ, ɨ̀ndɨ̀ àmɨ súrú twá ro adrébhá Gìká nɨ ro nɨ ɨ, mɨ̀ yi rè ma ká!
16 Pondo-se de pé, Paulo fez sinal com a mão e disse: "Israelitas e gentios que temem a Deus, ouçam-me!
17 Gìká Ɨ̀sèrélè ànzɨ kya zɨ̀ tá àma kɨ tábhí ɨ ɨ́ dré. Dɨ ɨ̀ dré tá adréràꞌa bvò Èzèpétò àdhya na dhɨ ꞌá dhɨ, dré àyɨ kɨ ꞌòzo lɨzólé atsálé kpà kàdrɨ̀ gò, dré àyɨ kɨ adrìzo apfòle bvò nda lésè áyɨ rìnyí kàdrɨ̀ sè.
17 O Deus do povo de Israel escolheu nossos antepassados, e exaltou o povo durante a sua permanência no Egito; com grande poder os fez sair daquele país
18 Gò dré àyɨ kɨ tà kònzɨ mvòzo duku na ànyɨ́ànyɨ kóná nyadhɨ-rì.
18 e os aturou no deserto durante cerca de quarenta anos.
19 Bvóá dhɨ, dré súrú nzi-drì-rì bvò Kànánà àdhya na dhɨ kɨ tà ꞌòzo akɨ́lé gò, àyɨ kɨ bvò fèzo áyɨ móndyá nda ɨ dré tàyɨlé ro.
19 Ele destruiu sete nações em Canaã e deu a terra delas como herança ao seu povo.
20 Tà nda kòdhɨ ɨ̀ lavú tá títí kóná be ànyɨ́ànyɨ kámá-su-drì-nyadhɨ-rì-drì-mudrí. Pólò longó Gìká nɨ kúlí Yúdà ànzɨ kɨ lɨ̀sámbò dzó na|src="CN02117B.TIF" size="span" loc="ACT 13:16-20 "
20 Tudo isso levou cerca de quatrocentos e cinqüenta anos. "Depois disso, ele lhes deu juízes até o tempo do profeta Samuel.
21 Gò móndyá nda ɨ̀ dré ópɨ́ zìzo gò, Gìká dré Sàwúlà, Kísà nɨ mvá angálépi Bènyàmínà nɨ súrú lésè dhɨ nɨ fèzo adrélé ópɨ́ ro àyɨ drìle kóná nyadhɨ-rì.
21 Então o povo pediu um rei, e Deus lhes deu Saul, filho de Quis, da tribo de Benjamim, que reinou quarenta anos.
22 Dɨ kòtɨngá Sàwúlà dre dhɨ, dré Dàwídì nɨ bhàzo adrélé ópɨ́ ro àyɨ drìle. Tà tá akódhɨ nda nɨ tà sè dhɨ: ‹Má kisú Dàwídì, Yésè nɨ mvá, dhya adrélépi áma togó nda ꞌòle kɨnɨ́lé dhɨ ró dre. A nɨ tà títí má dré adrélé lèle ɨ́ kòꞌo dhɨ kɨ ꞌo.›
22 Depois de rejeitar Saul, levantou-lhes Davi como rei, sobre quem testemunhou: ‘Encontrei Davi, filho de Jessé, homem segundo o meu coração; ele fará tudo o que for da minha vontade’.
23 Dàwídì nda nɨ súrú lésè dhɨ, Gìká ꞌo Yésu apfòle adrélé Ɨ̀sèrélè ànzɨ kɨ tɨdrɨ́lépi ró, ngóró dré tá lazílé àyɨ dré dhɨ tɨ́nɨ.
23 "Da descendência desse homem Deus trouxe a Israel o Salvador Jesus, como prometera.
24 Akódhɨ nda nɨ atsama kandrá dhɨ, Yòwánɨ̀ longó tá Gìká nɨ kúlí Ɨ̀sèrélè ànzɨ títí ɨ dré, tàzoá dhɨ, ɨ̀ kòladzá àyɨ kɨ togó gò, bàtísimò dòzo.
24 Antes da vinda de Jesus, João pregou um batismo de arrependimento para todo o povo de Israel.
25 Yòwánɨ̀ nda dré tá adréràꞌa ꞌòle áyɨ àzí ꞌo akɨ́lé dhɨ ꞌá dhɨ, adré tá tàá dhɨ: ‹Mɨ̀ adré kisùá dhɨ, ma àdhi ꞌɨ? Ma mána dhya mɨ̀ dré adrélé letèle dhɨ ꞌɨ ko. Dɨ, mɨ̀ yi rè ká! Akódhɨ nda adré alɨ̀le má bvó. Má kɨtswá ndɨ̀ndɨ̀ akódhɨ nɨ kámókà bǎ trɨ bwà ko.›
25 Quando estava completando sua carreira, João disse: ‘Quem vocês pensam que eu sou? Não sou quem vocês pensam. Mas eis que vem depois de mim aquele cujas sandálias não sou digno nem de desamarrar’.
26 Áma adrúpi ɨ, àmɨ Àbàrámà nɨ ànzɨ ró nɨ ɨ, ɨ̀ndɨ̀ àmɨ súrú twá ro adrébhá Gìká nɨ ro nɨ ɨ, Gìká amù kúlí adrézó móndɨ́ kɨ tɨdrɨ́ kòdhɨ àma kɨ tàndɨ ɨ dré.
26 "Irmãos, filhos de Abraão, e gentios que temem a Deus, a nós foi enviada esta mensagem de salvação.
27 Móndyá Yèrúsalémà na dhɨ ɨ àyɨ kɨ kàdrɨ̀ ɨ́be dhɨ ɨ̀ nì tá àyɨkya Yésu nda àdhi ꞌɨ ya dhɨ ko. Ɨ̀ nì tá kpà pròfétà kɨ kúlí ɨ̀ dré adrélé nàle sàbátù àlo àlo títí dhɨ ɨ sè dhɨ kɨ àndu ko. Dɨ, ɨ̀ dré tà bhàzo Yésu dri dhɨ, ɨ̀ ꞌo tá àyɨkya kúlí nda ɨ kɨtswálé títí.
27 O povo de Jerusalém e seus governantes não reconheceram Jesus, mas, ao condená-lo, cumpriram as palavras dos profetas, que são lidas todos os sábados.
28 Tágba ɨ̀ dré tà àlo kɨtswálépi dràdrà sè dhɨ nɨ kisúzó akódhɨ véna ko dhɨ, ɨ̀ lizí tá Pìlátò, kòꞌoró akódhɨ pfùle dràle.
28 Mesmo não achando motivo legal para uma sentença de morte, pediram a Pilatos que o mandasse executar.
29 Ɨ̀ kòꞌo tà títí tɨsɨ̀le akódhɨ nɨ tà dri dhɨ ɨ dre dhɨ, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ rúbhá tɨrɨ́zó fa kɨpakɨpa drìlésè, bhàle mógó na.
29 Tendo cumprido tudo o que estava escrito a respeito dele, tiraram-no do madeiro e o colocaram num sepulcro.
30 Dɨ, Gìká dré ɨ́na akódhɨ nɨ tɨngázó dràdrà lésè.
30 Mas Deus o ressuscitou dos mortos,
31 Gò akódhɨ dré agázó vésè be bǐ ɨ̀ndɨ̀ kìtú bǐ móndyá lɨ̀bhá túmä́ní ɨ́ be Gàlìláyà lésè tsàle Yèrúsalémà na dhɨ ɨ kandrá. Nyànomvá dhɨ, àyɨ nda ɨ dhya adrébhá akódhɨ nɨ tà ɨ̀ dré nòle mì sè ɨ̀ndɨ̀ ɨ̀ dré yìle bíbhálé sè dhɨ kɨ longó Ɨ̀sèrélè ànzɨ ɨ dré dhɨ ꞌɨ.
31 e, por muitos dias, foi visto por aqueles que tinham ido com ele da Galiléia para Jerusalém. Eles agora são testemunhas dele para o povo.
32 Dɨ àma, mà adré Rúbí Tanɨ kònɨ̀dhɨ nɨ longó àmɨ dré: Tà Gìká dré tá lazílé àma kɨ tábhí ɨ dré dhɨ,
32 "Nós lhes anunciamos as boas novas: o que Deus prometeu a nossos antepassados
33 akódhɨ ꞌo ándrò àma, àyɨ kɨ ànzɨ ɨ dré, dré Yésu nɨ tɨngálé dràdrà lésè dhɨ sè. Ngóró tɨsɨ̀le Yúdà ànzɨ kɨ Longó nɨ rì na dhɨ tɨ́nɨ:
33 ele cumpriu para nós, seus filhos, ressuscitando Jesus, como está escrito no Salmo segundo: ‘Tu és meu filho; eu hoje te gerei’.
34 Gìká lazí tá dhɨ, ɨ́ nɨ dra akódhɨ nɨ tɨngá dràdrà lésè gò, rúbhá nɨ dré kɨtswázó ŋwàle tàdzí ko. Tà tá dhɨ:
34 O fato de que Deus o ressuscitou dos mortos, para que nunca entrasse em decomposição, é declarado nestas palavras: ‘Eu lhes dou as santas e fiéis bênçãos prometidas a Davi’.
35 Gìká nɨ Kúlí adré kpà tàá àrà àzya na dhɨ:
35 Assim ele diz noutra passagem: ‘Não permitirás que o teu Santo sofra decomposição’.
36 Dàwídì ro dhɨ, kòꞌo tà títí Gìká dré tá lèle ɨ́ kòꞌo dhɨ ɨ áyɨ lókyá ꞌá dre dhɨ, dré dràzo gò, akódhɨ nɨ rúbhá sìzo atá nɨ kya ɨ kòfalé gò, dré ɨ́na ŋwàzo ŋwaŋwà.
36 "Tendo, pois, Davi servido ao propósito de Deus em sua geração, adormeceu, foi sepultado com os seus antepassados e seu corpo se decompôs.
37 Dɨ, kàdré dhya Gìká dré tɨngálé dràdrà lésè nda nɨ tà sè dhɨ, ŋwa ɨ́na àlomvá ko.
37 Mas aquele a quem Deus ressuscitou não sofreu decomposição.
38 — ausente —
38 "Portanto, meus irmãos, quero que saibam que mediante Jesus lhes é proclamado o perdão dos pecados.
39 — ausente —
39 Por meio dele, todo aquele que crê é justificado de todas as coisas das quais não podiam ser justificados pela lei de Moisés.
40 Dɨ ásà dhɨ, mɨ̀ kònò dóro, tà pròfétà ɨ̀ dré tá tàle kònɨ ɨ̀ kàtsáró àmɨ rú ko:
40 Cuidem para que não lhes aconteça o que disseram os profetas:
41 ‹Àmɨ adrébhá tà má dré tàle dhɨ nɨ no tà tàko ró nɨ ɨ, mɨ̀ yi rè ká!
41 ‘Olhem, escarnecedores, admirem-se e pereçam; pois nos dias de vocês farei algo que vocês jamais creriam se alguém lhes contasse! ’"
42 Dɨ Pólò ɨ Bàrànábà be dhɨ ɨ̀ dré tá adréràꞌa apfòle lɨ̀sámbò dzó nda lésè dhɨ ꞌá dhɨ, à dré àyɨ kɨ ti lizízó, ɨ̀ kàgòró tà ɨ̀ dré tàle nda kɨ ta tódhyá sàbátù adrélépi alɨ̀le dhɨ sè.
42 Quando Paulo e Barnabé estavam saindo da sinagoga, o povo os convidou a falar mais a respeito dessas coisas no sábado seguinte.
43 Móndyá ru kɨmóbhá nda ɨ̀ kàpfò dre dhɨ, Yúdà ànzɨ bǐ dhɨ ɨ ɨ̀ndɨ̀ móndɨ́ bǐ súrú twá ro Yúdà ànzɨ kɨ Gìká nɨ kaꞌìbhá dhɨ ɨ́be dhɨ, ɨ̀ dré dhèzo Pólò ɨ bvó Bàrànábà be. Dɨ Pólò ɨ̀ dré tà tàzo àyɨ ɨ́be àyɨ kɨ kodzózó, ɨ̀ kògòró adrélé tròle Gìká nɨ togó tanɨ rú.
43 Despedida a congregação, muitos dos judeus e estrangeiros piedosos convertidos ao judaísmo seguiram Paulo e Barnabé. Estes conversavam com eles, recomendando-lhes que continuassem na graça de Deus.
44 Sàbátù bvóá dhɨ tú dhɨ, ànyɨ́ànyɨ móndyá títí bhàandre nda ꞌá dhɨ ɨ̀ dré ru kɨmózó kɨtswázó Mírì nɨ kúlí yi.
44 No sábado seguinte, quase toda a cidade se reuniu para ouvir a palavra do Senhor.
45 Dɨ, Yúdà ànzɨ ɨ̀ kònò móndyá zyandre nda ɨ dre dhɨ, ɨ̀ dré lovó kònzɨ bhàzo Pólò ɨ rú gò, ɨ̀ dré adrézó tà kayí akódhɨ be, adrézó akódhɨ nɨ lodhá.
45 Quando os judeus viram a multidão, ficaram cheios de inveja e, blasfemando, contradiziam o que Paulo estava dizendo.
46 Dɨ Pólò ɨ Bàrànábà be dhɨ ɨ̀ dré kúlí logózó àyɨ tí tirì àko, tàzoá dhɨ: «Adré tá lèá dhɨ, mà kòlongó rè zyà Gìká nɨ kúlí àmɨ, Yúdà ànzɨ ɨ dré ꞌíká. Dɨ, mɨ̀ gà àmɨkya kúlí nda rè, adrézó àmɨ kɨ no ngóró móndɨ́ kɨtswábhá lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ sè ko dhɨ ɨ ró. Dɨ mɨ̀ yi rè ká! Mà adré àmɨ kɨ tayɨ́ lɨ̀zo móndyá súrú twá ro dhɨ ɨ véna.
46 Então Paulo e Barnabé lhes responderam corajosamente: "Era necessário anunciar primeiro a vocês a palavra de Deus; uma vez que a rejeitam e não se julgam dignos da vida eterna, agora nos voltamos para os gentios.
47 Tàko ko, tà Mírì dré tàle mà kòꞌo dhɨ, kònɨ̀dhɨ ꞌɨ:
47 Pois assim o Senhor nos ordenou: ‘Eu fiz de você luz para os gentios, para que você leve a salvação até aos confins da terra’ ".
48 Dɨ móndyá súrú twá ro nda ɨ̀ kòyi tà nda dre dhɨ, ɨ̀ dré ngàzo adrélé lenzélé, adrézó Mírì nɨ kúlí nɨ tà bha kuru. Gò àyɨ títí Gìká dré tá zɨ̀le kɨtswálé lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ nɨ kisú dhɨ, ɨ̀ dré Yésu nɨ kaꞌìzo.
48 Ouvindo isso, os gentios alegraram-se e bendisseram a palavra do Senhor; e creram todos os que haviam sido designados para a vida eterna.
49 Dɨ Mírì nɨ kúlí adré tá ayɨ́lé bvò nda ꞌásè wä́yi.
49 A palavra do Senhor se espalhava por toda a região.
50 Dɨ, Yúdà ànzɨ nda ɨ̀ dré àyɨkya dhya kàdrɨ̀kàdrɨ̀ bhàandre nda ꞌá dhɨ kɨ ꞌa tɨfɨ́zó, tòkó rúku ró adrébhá Gìká nɨ ro dhɨ ɨ́be. Ɨ̀ dré móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ kodzózó lɨgɨ́lé Pólò ɨ rú Bàrànábà be, ɨ̀ kòpforó àyɨ kɨ mì be dhɨ bvó. Gò ɨ̀ dré àyɨ kɨ dròzo pfòle àyɨ kɨ bvò ꞌásè.
50 Mas os judeus incitaram as mulheres piedosas de elevada posição e os principais da cidade. E, provocando perseguição contra Paulo e Barnabé, os expulsaram do seu território.
51 Dɨ Pólò ɨ Bàrànábà be dhɨ ɨ̀ dré àyɨ kɨ bhàandre nɨ tàpfulɨ́ndrɨ́ tròlepi àyɨ pá dhɨ nɨ towázó, tadházóá dhɨ, ɨ̀ tayɨ́ àyɨ kɨ tà títí dre. Gò ɨ̀ dré lɨ̀zo bhàandre rú zìle Ìkòníyò dhɨ na.
51 Estes sacudiram o pó dos seus pés em protesto contra eles e foram para Icônio.
52 Dɨ, kàdré móndyá kaꞌìbhá Àtìyòkíyà na nda kɨ tà sè dhɨ, ɨ̀ ga àyɨkya arɨ́ sè bǐ, ɨ̀ndɨ̀ Tɨrɨ́ Lólo sè bǐ.
52 Os discípulos continuavam cheios de alegria e do Espírito Santo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.