Marcos 9
AGɄMƐ WAMBƗYA (LIK) vs ARC
1 Yeso uɓikyoku ndɨ ɓata ɓɛ: «A lɨngʉnʉ, nakamʉɓɨkya ambɛ, ɓambanzʉ ɓemoti-ɓemoti luga kunu wanʉ, ɓakokwigʉ kanɨ ɓakaninigʉ Ɓʉngama ko Kunzi kodoku no ngu.»
1 Dizia-lhes também: Em verdade vos digo que, dos que aqui estão, alguns há que não provarão a morte sem que vejam chegado o Reino de Deus com poder.
2 Kumbusa wa masyɛ maɗɨya, Yeso ava ndɨ Pɛtɛlɛ, Yakɔbɔ na Yuani, ɓaga ndɨ na ɨɓʉ aka ɓɨkɛɗɛ kʉgʉ wa ngʉpa yɨkʉngʉ kʉgbɛ. Kʉ ɓɛyɔ, misa ka Yeso igomosyana ndɨ kambwa kaɓʉ.
2 E, seis dias depois, Jesus tomou consigo a Pedro, a Tiago e a João, e os levou sós, em particular, a um alto monte, e transfigurou-se diante deles.
3 Ɓotu kakɨ oɓuɓa ndɨ ɓiwenge-wenge kʉgbɛ. Kɛgʉ na mʉmbanzʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka ka lɨtɔmbʉ lasɨ nɨnɔ akwanana koɓuɓiso ɓotu ɓɛyɔ.
3 E as suas vestes tornaram-se resplandecentes, em extremo brancas como a neve, tais como nenhum lavadeiro sobre a terra as poderia branquear.
4 Kʉwa wa, ɓaɓɨɓya ɓasaa ɓi nɨɓɔ ɓamɨna ndɨ Ɨlɨya na Musa ɓigbututu nɨ ɓananzɨna na Yeso.
4 E apareceram-lhes Elias e Moisés e falavam com Jesus.
5 Pɛtɛlɛ aka ndɨ na Yeso ɓɛ: «Muwonisilo, a ɓɨnza iɓusu kaiko wanʉ. Topiki ɓangbangba ɓayɨsaa: nɨyɔ kakʉ, nɨyɔ ka Musa na nɨyɔ ka Ɨlɨya.»
5 E Pedro, tomando a palavra, disse a Jesus: Mestre, bom é que nós estejamos aqui e façamos três cabanas, uma para ti, outra para Moisés e outra para Elias.
6 A ɓɛyɔ, Pɛtɛlɛ a ndɨ kanzɨna nɨ kɛgʉ kaiba ɓɛ akaɓɨkya ɓʉ. Ɨɓʉ na ɓawai-dakɨ ɓaɓa ɓa ndɨ nɨ ɓotumini na ombombo ɓɨɗɛ.
6 Pois não sabia o que dizia, porque estavam assombrados.
7 Ɨkʉɓa odoku ndɨ, utikyo ɨɓʉ ɓasɨ na kululuko. Lɨyʉ kotukyoku ka ɨkʉɓa imoti ɓɛnɛ, aɓɨkya ndɨ ɓɛ: «Mikamɨ mʉpaka nɨmʉ. Mumukononi ɨyɨ aka!»
7 E desceu uma nuvem que os cobriu com a sua sombra, e saiu da nuvem uma voz, que dizia: Este é o meu Filho amado; a ele ouvi.
8 Ko ngbingo yi nɨnɔ aka nɔ, ɓaɓɨɓya ɓɨkwɛkwɛ ndɨ, luki limoti nɨ ɓakaminigʉ ɓata mʉmbanzʉ. A kʉwa ndɨ asɨ Yeso aka mʉkaka pa imoti na ɨɓʉ.
8 E, tendo olhado ao redor, ninguém mais viram, senão Jesus com eles.
9 Nɨyɔ ɓa ndɨ kosyoku ka ngʉpa, Yeso ʉgbɨtyaga ndɨ ɓɛ: «Kpɔkpɔkpɔ, makatumbulyogonɨtɔgʉ mʉmbanzʉ lɨkpʉmʉka li nɨlɔ mini lɔ, kadwɛ kʉ kwa kʉ Mika-mʉmbanzʉ opupo ɓanʉ mino ka mbʉkʉ.»
9 E, descendo eles do monte, ordenou-lhes que a ninguém contassem o que tinham visto, até que o Filho do Homem ressuscitasse dos mortos.
10 Ɨɓʉ ɓoɓuulya ndɨ lɨkpʉmʉka li nɨlɔ ka mambɛngɨ aka. Luki limoti, ɓapʉnga ndɨ kauusono ɓɛ: «Ɨsɨ yi zuzuko ka kukwakʉ nɨ ɨkɨ?»
10 E eles retiveram o caso entre si, perguntando uns aos outros que seria aquilo, ressuscitar dos mortos.
11 Kumbuso yi, ɓaɓɨɓya ɓamuusa ndɨ Yeso ɓɛ: «Ko bulya ɨkɨ yɔ ɓowonisilo ɓa mʉtʉʉ ɓaɓɨkyaga mino ɓɛ: ‹Okwononi Ɨlɨya igiku mbɛyɨ?›»
11 E interrogaram-no, dizendo: Por que dizem os escribas que é necessário que Elias venha primeiro?
12 Yeso usikisyoku ndɨ ɓɛ: «A ɓɛyɔ, Ɨlɨya igiku mbɛyɨ, oɓungusyaga makpʉmʉka masɨ. Luki limoti, ko bulya ɨkɨ yɔ ikpikaga gɔnɨ mino ko Moɓiso Motu ɓɛ okwononi Mika-mʉmbanzʉ igyogyisi kʉgbɛ, ɓamɨna payaya?
12 E, respondendo ele, disse-lhes: Em verdade Elias virá primeiro e todas as e, como está escrito do Filho do Homem, que ele deva padecer muito e ser aviltado.
13 Luki limoti, nakamʉɓɨkya ambɛ Ɨlɨya odoniku ndɨ, ɓambanzʉ ɓagya ɓɛyɔ ɓa ndɨ mino kapa, mʉɗɔngɔnɨ ɓɛgɛyɔ Moɓiso ikpikaga ndɨ mino ko bulya kakɨ.»
13 Digo-vos, porém, que Elias já veio, e fizeram-lhe tudo o que quiseram, como dele está escrito.
14 Nɨyɔ Yeso pa imoti na ɓaɓɨɓya ɓasaa ɓi nɨɓɔ ɓosila ndɨ ɓuwobi na ɓaɓɨɓya ɓagɔgɔ, ɓamɨna ambaza mudingi ka ɓambanzʉ ukungulini ɓikululu. Ɓowonisilo ɓa mʉtʉʉ ɓɔ ɓa ndɨ na ɨɓʉ ka ɓoɗongoso.
14 E, quando se aproximou dos discípulos, viu ao redor deles grande multidão e alguns escribas que disputavam com eles.
15 Nɨyɔ aka yɔ ɓambanzʉ ɓamɨna Yeso, ɓombombaya ndɨ kʉgbɛ, ɓɨnda mbangʉ kamuuso.
15 E logo toda a multidão, vendo-o, ficou espantada, e, correndo para ele, o saudaram.
16 Yeso umuusa ndɨ ɓɛ: «Makagya na ɨɓʉ ɓoɗongoso kʉgʉ wa lɨkpʉmʉka tino?»
16 E perguntou aos escribas: Que é que discutis com eles?
17 Mʉtʉ ɓemoti luga wa ambaza asikisya ndɨ ɓɛ: «Muwonisilo, nudulyiku no mikamɨ mʉlʉkʉ yi nɨnɔ a na lɨmbɛngɨ la ɓʉnyɛ. Lɨmbɛngɨ la ɓʉnyɛ li nɨlɔ aitisoni ɓoɓo.
17 E um da multidão, respondendo, disse: Mestre, trouxe-te o meu filho, que tem um espírito mudo;
18 Ayungogo pa yasɨ, anabʉmya ɓɨngɔmʉ-ngɔmʉ, ofu anatumo ka mʉnɔkʉ ɓɨɗɛ, anɨlya manzʉ, ʉmɨlaga ɓikokolo-kokolo. Nitotonogi ɓi na ɓaɓɨɓya kakʉ ambɛ ɓokpumyinɔ ɓaka lɨmbɛngɨ la ɓʉnyɛ li nɨlɔ, luki limoti ʉgyagya.»
18 e este, onde quer que o apanha, despedaça-o, e ele espuma, e range os dentes, e vai-se secando; e eu disse aos teus discípulos que o expulsassem, e não puderam.
19 Yeso usikisya ndɨ ɓɛ: «Eeeze iɓunu, lɨvananza la masyɛ mi nɨma makɛgʉ na baya, ma ɓanyɛ! Nakwanana ndɛkɛ kaika pa imoti na iɓunu ɓongbinga ɓɨnga? Nakwanana kapɨla ɓʉzʉ kunu ɓongbinga ɓɨnga? Doku nɛkɨ na ɨyɨ.»
19 E ele, respondendo-lhes, disse: Ó geração incrédula! Até quando estarei convosco? Até quando vos sofrerei ainda? Trazei-mo.
20 Ɓadulyoku ndɨ na ɨyɨ. Nɨyɔ lɨmbɛngɨ la ɓʉnyɛ li nɨlɔ amɨna Yeso, ayunga ndɨ miki nɔ no ngu, ogwo ɓɨngɔmʉ, okpungbukonogo ɓikpungbulu-kpungbulu kanɨ ofu anapupo ka mʉnɔkʉ.
20 E trouxeram-lho; e, quando ele o viu, logo o espírito o agitou com violência; e, caindo o endemoninhado por terra, revolvia-se, espumando.
21 Yeso amuusa ndɨ abakɨ miki yi nɨnɔ ɓɛ: «Lɨkpʉmʉka li nɨlɨ apʉnga ndɨ na ɨyɨ ngbingo tino?» Asikisya ɓɛ: «Katʉkya ndɨ ka limiki kakɨ aka.
21 E perguntou ao pai dele: Quanto tempo há que lhe sucede isto? E ele disse-lhe: Desde a infância.
22 Ngbingo wagɔgɔ, lɨmbɛngɨ la ɓʉnyɛ li nɨlɨ agwisisogo ko ɓuku ikanɨ ko liɓo kakɨsa kamwɔ. Luki limoti, kika nɨ wakwananatʉ kagya luki, kikiliki, tisingyanɔ ɓaka!»
22 E muitas vezes o tem lançado no fogo e na água, para o destruir; mas, se tu podes fazer alguma coisa, tem compaixão de nós e ajuda-nos.
23 Yeso aɓɨkya ndɨ ɓɛ: «Ko bulya ɨkɨ yɔ woɓikyi mina ɓɛ: ‹Kika nɨ wakwananatʉ kagya luki?› Kunzi akwanana kagya makpʉmʉka masɨ ka mʉtʉ nɨnɔ a na baya kʉ kakɨ.»
23 E Jesus disse-lhe: Se tu podes crer; tudo
24 Wa aka wa, abakɨ miki nɔ aɓɨkya ndɨ na lɨyʉ lapʉ ɓɛ: «Noɓinikyonini! Isingyanɔ ɓaka kyɛ baya kamɨ a yɨkɛɗɛ!»
24 E logo o pai do menino, clamando, com lágrimas, disse: Eu creio, Senhor! Ajuda a minha incredulidade.
25 Nɨyɔ Yeso ɨna ɓɛ ambaza mudingi ka ɓambanzʉ okomumukonoku aka, apamɨlya kʉwa ndɨ lɨmbɛngɨ la ɓʉnyɛ li nɨlɔ, aɓɨkya ɓɛ: «Lɨmbɛngɨ la ɓʉnyɛ li nɨlɔ aitisogo ɓoɓo ikanɨ adʉka, pupo kʉsɔ ka ɓomikya-ɓalʉkʉ yi nɨmʉ, wakamigilyonitɔgʉ ndɛkɛ ɓata!»
25 E Jesus, vendo que a multidão concorria, repreendeu o espírito imundo, dizendo-lhe: Espírito mudo e surdo, eu te ordeno: sai dele e não entres mais nele.
26 Lɨmbɛngɨ la ɓʉnyɛ li nɨlɔ apamɨkana ndɨ, ayungo ɓata miki nɔ no ngu kʉgbɛ, apupo kʉwa ndɨ. Miki aka ndɨ ɓɨkpɔngbɔmʉ. Ɓambanzʉ ɓudingi aka ndɨ ɓɛ: «okwini.»
26 E ele, clamando e agitando-o com violência, saiu; e ficou o menino como morto, de tal maneira que muitos diziam que estava morto.
27 Luki limoti, Yeso agwi ndɨ kʉɓɔkʉkɔ, amomoso, miki aka ndɨ ɓɨgba.
27 Mas Jesus, tomando-o pela mão, o ergueu, e ele se levantou.
28 Nɨyɔ Yeso ingyo ka ndaɓʉ, ɓaɓɨɓya kakɨ ɓamuusa ndɨ nɨ ɓitini na ɨɓʉ ɓɨkɛɗɛ ɓɛ: «Ko bulya ɨkɨ yɔ iɓusu takokwononigʉ ɓi kokpumyo lɨmbɛngɨ la ɓʉnyɛ li nɨlɔ?»
28 E, quando entrou em casa, os seus discípulos lhe perguntaram à parte: Por que o não pudemos nós expulsar?
29 Yeso usikisya ndɨ ɓɛ: «Ɓakwanana kokpumyo inguo ya lɨmbɛngɨ la ɓʉnyɛ li nɨlɔ pisi ka malʉmba aka.»
29 E disse-lhes: Esta casta não pode sair com coisa alguma, a não ser com oração e jejum.
30 Yeso na ɓaɓɨɓya kakɨ ɓatʉkya ndɨ wa, ɓakɨtanaga ka iwili ya Galilaya. Kɛgʉ ndɨ kapa ɓɛ mʉmbanzʉ ibito pa nɨyɔ a ndɨ mino.
30 E, tendo partido dali, caminharam pela Galileia, e não queria que alguém o soubesse,
31 A ɓɛyɔ, a ndɨ kaʉpá ɓaɓɨɓya kakɨ mʉtʉʉ ɓɛ: «Ɓasʉtatʉ ɓanʉ Mika-mʉmbanzʉ ka maɓɔkʉ ka ɓambanzʉ. Ɓamwɔ, masyɛ masaa kumbusa wa kukwakʉ kakɨ, opupoku ka mbʉkʉ.»
31 porque ensinava os seus discípulos e lhes dizia: O Filho do Homem será entregue nas mãos dos homens e matá-lo-ão; e, morto, ele ressuscitará ao terceiro dia.
32 Luki limoti, ɓaɓɨɓya ɓakɛgʉ ndɨ kotombisyo isi ya mʉnzɨna mi nɨmɔ, ɓanaɓanga kamuuso.
32 Mas eles não entendiam esta palavra e receavam interrogá-lo.
33 Yeso na ɓaɓɨɓya kakɨ ɓosila kʉwa ndɨ ka Kapɛlɛnaumu. Ngbingo yi nɨnɔ ɓa ndɨ mino ka ndaɓʉ, Yeso umuusa ndɨ ɓɛ: «Mo ɓi kagya ɓoɗongoso kʉgʉ wo luki tino ko pisi?»
33 E chegou a Cafarnaum e, entrando em casa, perguntou-lhes: Que estáveis vós discutindo pelo caminho?
34 Luki limoti, ɓaɓɨɓya ɓadakyana ndɨ ɓiwo. A ɓɛyɔ, ɓa ndɨ kagya ɓoɗongoso ko pisi kakɨsa kaiba ɓɛ wanɨ nɔ a mʉtʉ wa ɨbɨba kʉgbɛ.
34 Mas eles calaram-se, porque, pelo caminho, tinham disputado entre si qual era o maior.
35 Kʉwa wa, Yeso ika ndɨ, ʉmaka ɓaɓɨɓya kakɨ tɛkɛɓɛ na ɓaɓa, ʉɓɨkya ɓɛ: «Mʉtʉ kapa kaika wa mambwa, okwononi iki mʉtʉ wa muliɓo ka ɓatʉ ɓasɨ, ika gɔnɨ mʉgya-ligubo kaɓʉ.»
35 E ele, assentando-se, chamou os doze e disse-lhes: Se alguém quiser ser o primeiro, será o derradeiro de todos e o servo de todos.
36 Kumbuso yi, ava ndɨ miki, abisa luga kaɓʉ. Nɨyɔ adungo, ʉɓɨkya ndɨ ɓaɓɨɓya kakɨ ɓɛ:
36 E, lançando mão de uma criança, pô-la no meio deles e, tomando-a nos seus braços, disse-lhes:
37 «Mʉtʉ nɨnɔ atɨlya miki abɛ nɨmʉ ko lino kamɨ, etilyi ɨmɨ ɓɨkpɛ. Na nɨnɔ akɛtɨlya, ketilyigʉ ɨmɨ aka, luki limoti, atilyi nɨnɔ etikoku ndɨ.»
37 Qualquer que receber uma destas crianças em meu nome a mim me recebe; e qualquer que a mim me receber recebe não a mim, mas ao que me enviou.
38 Kʉwa wa, Yuani aɓɨkya ndɨ Yeso ɓɛ: «Muwonisilo, tamini ɓi mʉtʉ ɓemoti kokpumya mambɛngɨ ma ɓʉnyɛ ko lino kakʉ. To ɓi kapa kapakya kyɛ kɛgʉ ka mʉɗɔngɔ kusu.»
38 E João lhe respondeu, dizendo: Mestre, vimos um que, em teu nome, expulsava demônios, o qual não nos segue; e nós lho proibimos, porque não nos segue.
39 Luki limoti, Yeso asikisya ndɨ ɓɛ: «Makapokyonitɔgʉ, kyɛ kɛgʉ na mʉtʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka nɨnɔ akwanana kagya lɨkpʉmʉka lɨmbanga ko lino kamɨ, kumbuso yi ɛnzɨnɨlya yanyɛnyɛ.
39 Jesus, porém, disse: Não lho proibais, porque ninguém há que faça milagre em meu nome e possa logo falar mal de mim.
40 A ɓɛyɔ, mʉtʉ yi nɨnɔ kɛgʉ mumuyoniso kusu, a wai-dosu.
40 Porque quem não é contra nós é por nós.
41 Na mʉtʉ wasɨ nɨnɔ amʉpá ndɛkɛ gʉtʉgʉ kɔpɔ yo liɓo aka kyɛ ma ɓatʉ ka Kilisito, a lɨngʉnʉ, nakamʉɓɨkya ambɛ, mʉtʉ yi nɨnɔ inisanatʉ ndɛkɛ na mʉkalya kakɨ.»
41 Porquanto qualquer que vos der a beber um copo de água em meu nome, porque sois
42 Yeso aɓɨkya ndɨ ɓɛ: «Mʉmbanzʉ kamokyisiso ɓemoti ka ɓomiki nɨɓɔ ɓɛɓɨnɨkyana ka ɓʉnyɛ, okwononi kakpɨkɨla lɨtalʉ lakpʉ ko singasʉ, ɓaɗɨkɨta ko liɓa lidingi ɓikudumu.
42 E qualquer que escandalizar um
43 Kika nɨ kʉɓɔkʉkɔ umokyini ka ɓʉnyɛ, kɔ. A ɓɨnza kʉgbɛ ɨwɛ kogulya ka ɔɓɨlɨ walɨngʉnʉ na kʉɓɔkʉkɔ kumuti kakɨtaga wa wogulyo ɓi mino nomu masɨ. Kumbuso yi, wɨnda kʉwa ko ɓuku ɓa ɓɛnzɛ na ɓɛnzɛ, ko ɓuku nɨɓɔ kolimikigʉ ndɛkɛ.
43 E, se a tua mão te escandalizar, corta-a; melhor é para ti entrares na vida aleijado do que, tendo duas mãos, ires para o inferno, para o fogo que nunca se apaga,
44 [Kʉ ɓɛyɔ, a na ɓatʉtʉ nɨɓɔ ɓʉlyaga ɓambanzʉ, ɓakokwogigʉ. A gɔnɨ no ɓuku nɨɓɔ kolimikigʉ ndɛkɛ.]
44 onde o seu bicho não morre, e o fogo nunca se apaga.
45 Kika nɨ kʉgʉkɔ umokyini ka ɓʉnyɛ, kɔ. A ɓɨnza kʉ kakʉ kogulya ka ɔɓɨlɨ walɨngʉnʉ na kʉgʉkɔ kumuti kakɨtaga wa wogulyo ɓi mino nomu masɨ. Kumbuso yi, ɓʉɗɨkɨta kʉwa ko ɓuku ɓa ɓɛnzɛ na ɓɛnzɛ.
45 E, se o teu pé te escandalizar, corta-o; melhor é para ti entrares coxo na vida do que, tendo dois pés, seres lançado no inferno, no fogo que nunca se apaga,
46 [Kʉ ɓɛyɔ, a na ɓatʉtʉ nɨɓɔ ɓʉlyaga ɓambanzʉ, ɓakokwogigʉ. A gɔnɨ no ɓuku nɨɓɔ kolimikigʉ ndɛkɛ.]
46 onde o seu bicho não morre, e o fogo nunca se apaga.
47 Kika nɨ liso umokyini ka ɓʉnyɛ, muko. A ɓɨnza kʉ kakʉ kogulya ka Ɓʉngama ko Kunzi no liso limoti kakɨtaga wa wogulyo ɓi mino nomu masɨ. Kumbuso yi, ɓʉɗɨkɨta ko ɓuku ɓa ɓɛnzɛ na ɓɛnzɛ.
47 E, se o teu olho te escandalizar, lança-o fora; melhor é para ti entrares no Reino de Deus com um só olho do que, tendo dois olhos, ser lançado no fogo do inferno,
48 Kʉ ɓɛyɔ, ‹a na ɓatʉtʉ nɨɓɔ ɓʉlyaga ɓambanzʉ, ɓakokwogigʉ. A gɔnɨ no ɓuku nɨɓɔ kolimikigʉ ndɛkɛ.›
48 onde o seu bicho não morre, e o fogo nunca se apaga.
49 A ɓɛyɔ, ɓakongogo ndɛkɛ mʉtʉ yɨkaka-yɨkaka ko ɓuku mʉɗɔngɔnɨ ɓɛyɔ ɓoɓungusyogo mino malɨlɨ na liniko.
49 Porque cada um será salgado com fogo, e cada sacrifício será salgado com sal.
50 Liniko a luki lanza. Luki limoti, liniko kandapamanaga, luki tino ɓata lɔ akwanana kondingimosogo? Wikoni na liniko kʉsɔ kunu, mika na mazɨyɔ luga kunu.»
50 Bom mas, se o sal se tornar insulso, com que o adubareis? Tende sal em vós mesmos e paz, uns com os outros.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.