Atos 14
Lad hur Si Liq Phu Awg Suhx (LHI) vs ARA
1 Ix mag Ir kawd niq med khuhn gaeg lehq Yud daq ve bon lawg kig khuhn teq geha gehe che yaog. U huh ix mag kha sehax koz mar vid cheaq te lehq, Yud daq chaw he lehq Yud daq chaw ma hez che chaw teq pa kha peh vad-ag yonr vehr che yaog.
1 Em Icônio, Paulo e Barnabé entraram juntos na sinagoga judaica e falaram de tal modo, que veio a crer grande multidão, tanto de judeus como de gregos.
2 Kheh ma khuhd maq yonr che Yud daq chaw teq pa awr lehr bid saz a naz chaw teq pa haq ca joz phuhz vid lehq a vix a nax haq ma cawd daq vid tug te che yaog.
2 Mas os judeus incrédulos incitaram e irritaram os ânimos dos gentios contra os irmãos.
3 Kheh te lehq u huh ix mag pehz muh mehz chehd lehq Jawd mawd Yer suq awg lawn ni ma tag che khuhn koz mar vid che yaog. Jawd mawd Yer suq liz ix mag haq cud lehq and tug he lehq awg hez teq pa te che awg khuhn yawd ved awg bon awg sinx koz mar che tawd khuhd haq sax khiz khanr che yaog.
3 Entretanto, demoraram-se ali muito tempo, falando ousadamente no Senhor, o qual confirmava a palavra da sua graça, concedendo que, por mão deles, se fizessem sinais e prodígios.
4 Kheh ma khuhd med yad teq pa awr lehr nig mor phehq vehr lehq, teq mor vawr Yud daq chaw teq pa geh chehd lehq teq mor vawr cuh yad teq pa geh chehd vehr che yaog.
4 Mas dividiu-se o povo da cidade: uns eram pelos judeus; outros, pelos apóstolos.
5 Bid saz a naz chaw teq pa he lehq Yud daq chaw teq pa awr lehr i hehd ve awg hox awg nax teq pa geh pawnd lehq, Pawd loq he lehq Bar nar baq ix mag haq kha muhd kha na te vid lehq huhx meh ga bag vehag lehd te che haq ix mag gha sir-ag che te yand,
5 E, como surgisse um tumulto dos gentios e judeus, associados com as suas autoridades, para os ultrajar e apedrejar,
6 Lud kawr niq muhd mig khuhn cawg che Lud tar raq med, Der ber med he lehq awg pad huh cawg che muhd mig teq pa huh phawe che yaog.
6 sabendo-o eles, fugiram para Listra e Derbe, cidades da Licaônia e circunvizinhança,
7 Muhd mig u ve awg khuhn liz ix mag ha lehg che bon khuhd mar vid che yaog.
7 onde anunciaram o evangelho.
8 Lud tar raq med khuhn khi lug var te ghad mi chehd che yaog. Yawd tanr pawag loar khi lug vehr lehq yaq kaw te pawz a liz ma tod jaw.
8 Em Listra, costumava estar assentado certo homem aleijado, paralítico desde o seu nascimento, o qual jamais pudera andar.
9 Yawd awr lehr Pawd loq mar vid chehd che haq mi na chehd che yaog. Pawd loq yawd haq kha nehax ngawx lehq na vehr lawq lawq te yonr che ni ma haq yawd gha mawg lehq
9 Esse homem ouviu falar Paulo, que, fixando nele os olhos e vendo que possuía fé para ser curado,
10 awg khuhd hehnd chawa kug lehq koz che, “Tu hox-oq,” lehz yawd haq koz vid che yaog. Yawd pawz tuag lehq yaq kaw tod vehr che yaog.
10 disse-lhe em alta voz: Apruma-te direito sobre os pés! Ele saltou e andava.
11 Pawd loq che kheh te che haq chaw mor nux gha mawg che te yand, i hehd teq pa Lud kawr niq khuhd yaw lehq, “Ghig sa teq pa chaw yad heh te lehq a nig geh yaq vehr che law,” lehd koz awg khuhd pehz hehnd mehz te kug che yaog.
11 Quando as multidões viram o que Paulo fizera, gritaram em língua licaônica, dizendo: Os deuses, em forma de homens, baixaram até nós.
12 I hehd teq pa awr lehr Bar nar baq haq Cud saq lehd koz meh vid che yaog. Pawd loq vawr yaw par te cheaq te lehq, yawd haq Her mer lehd koz meh vid che yaog.
12 A Barnabé chamavam Júpiter, e a Paulo, Mercúrio, porque era este o principal portador da palavra.
13 Med bag huh Cud saq ve bon yehg ted mag cawg che yaog. Bon yehg u ve khuhn ve paw khod te ghad awr lehr nud par mawd teq pa haq seh lehq suhz vez thuh si lar che teq pa haq med tar meg pheq huh yug veha lag lehq, chaw awg mor nux geh teq geha ix mag haq tand vid tug te gad che yaog.
13 O sacerdote de Júpiter, cujo templo estava em frente da cidade, trazendo para junto das portas touros e grinaldas, queria sacrificar juntamente com as multidões.
14 Kheh ma khuhd cuh yad Bar nar baq he lehq Pawd loq awg lawn u ve haq gha kad che te yand, ix mag ved a poq beg ke juhq pheq ve lehq chaw mor nux khuhn cex gehe lar lehq koz che,
14 Porém, ouvindo isto, os apóstolos Barnabé e Paulo, rasgando as suas vestes, saltaram para o meio da multidão, clamando:
15 “Khawd-ehg te nig hehd teq pa che kheh te cheawg le. Ngag nid-ag liz nig hehd teq pa heh te che chaw yad phehq che yaog. Awg bon mad cawg che che teq pa haq chid bag lar haz lehq teq chehd che Ghig sa geh kawq phuhz kawaq vid tug, ngag nid-ag ha lehg che bon khuhd mar-ax che yaog. Teq chehd che Ghig sa awr lehr muhd nuh maq, mig gig, lad chuhd ghig he lehq u ve teq pa khuhn kha cawg che awg gha lia haq yawd te phanr lar che yaog.
15 Senhores, por que fazeis isto? Nós também somos homens como vós, sujeitos aos mesmos sentimentos, e vos anunciamos o evangelho para que destas coisas vãs vos convertais ao Deus vivo, que fez o céu, a terra, o mar e tudo o que há neles;
16 Pong lag che awg co teq pa khuhn Ghig sa awr lehr Yud daq chaw ma hez che chaw ceng gha lia haq a suq yawd te gad che heh te kae vid tug phehd vid lar che yaog.
16 o qual, nas gerações passadas, permitiu que todos os povos andassem nos seus próprios caminhos;
17 Kheh ma khuhd yawd awg lawn haq sax khiz khanr tug awg ceng teq pa haq yawd maq te lar che ma hez. Awg lawn ghod ver yawd daq che haq te lehq nig hehd haq muhd nuh kawag lo muhd yeg lag vid lehq, awg sir awg no nuhaq che awg cuhx awg yand liz teha lehq, cad tug dawg tug canr che he lehq ha lehg duhd sa tug yawd kha peh vad-ag peha che yaog.”
17 contudo, não se deixou ficar sem testemunho de si mesmo, fazendo o bem, dando-vos do céu chuvas e estações frutíferas, enchendo o vosso coração de fartura e de alegria.
18 Che kheh koz vid chehd liz chaw mor nux ix mag haq maq gha tand vid tug, a cehx mehz ver tawr ma ghad vehr tez che yaog.
18 Dizendo isto, foi ainda com dificuldade que impediram as multidões de lhes oferecerem sacrifícios.
19 U kheh te peg lehq Anr tiz awr med he lehq Ir kawd niq med lo chehd che Yud daq chaw teq pa lag lehq chaw u ve teq pa haq beg yug gha vehr lehq, i hehd teq pa Pawd loq haq huhx meh ga bag che yaog. Yawd suh vehr che law lehd duhd lehq i hehd yawd haq med bag lo ghawg kog vehr che yaog.
19 Sobrevieram, porém, judeus de Antioquia e Icônio e, instigando as multidões e apedrejando a Paulo, arrastaram-no para fora da cidade, dando-o por morto.
20 Kheh ma khuhd awg laq ghuhd teq pa yawd haq ga caw hox chehd-ag huh, yawd tuag lehq med khuhn kawq gehe che yaog. Awg khaz nuhr teq ni kheha gaeg lehq yawd Bar nar baq geh Der ber med lo kae che yaog.
20 Rodeando-o, porém, os discípulos, levantou-se e entrou na cidade. No dia seguinte, partiu, com Barnabé, para Derbe.
21 Med u ve awg khuhn ha lehg che bon khuhn mar vid lehq chaw kha peh vad-ag awg laq ghuhd te vehr khaz nuhr, ix mag awr lehr Lud tar raq med, Ir kawd niq med he lehq Anr tiz awr med lo kawq koeq che yaog.
21 E, tendo anunciado o evangelho naquela cidade e feito muitos discípulos, voltaram para Listra, e Icônio, e Antioquia,
22 Yonr che chaw teq pa ni ma yeg lehq yonr che awg khuhn yeg chehd gha tug, i hehd haq awg ghad pid che yaog. “A nig awr lehr Ghig sa ve muhd mig awg khuhn maq gha gehe ser huh, tuq che khanr che he lehq har che ghuhd che haq hax ceh gha khanr che yaog,” lehz ix mag koz mar vid che yaog.
22 fortalecendo a alma dos discípulos, exortando-os a permanecer firmes na fé; e mostrando que, através de muitas tribulações, nos importa entrar no reino de Deus.
23 Ix mag Khreq yad awg mor mag gha lia awg pun awg hox chaw mawd teq pa haq lez peg lehq, cad tug ce lehq bon lawg che awg khuhn i hehd yonr che Jawd mawd Ghig sa ve laq kuhr khuhn chid aq vid che yaog.
23 E, promovendo-lhes, em cada igreja, a eleição de presbíteros, depois de orar com jejuns, os encomendaram ao Senhor em quem haviam crido.
24 Kheh te peg lehq ix mag Pid sid diq muhd mig haq phanr kae lehq Par pud liq muhd mig lo gaeg che yaog.
24 Atravessando a Pisídia, dirigiram-se a Panfília.
25 Per rar ger med khuhn bon khuhd mar vid peg lehq ix mag Ar tar liq med lo kae che yaog.
25 E, tendo anunciado a palavra em Perge, desceram a Atália
26 U huh ix mag huh lawd kor cind ve lehq Anr tiz awr med lo kawq koeq che yaog. Med u ve awg khuhn pong lag thad ix mag Ghig sa ve kanx te tug awg pun, awg bon pehar sehr phad Ghig sa ve laq kuhr khuhn Anr tiz awr Khreq yad awg mor ix mag haq chid aq vid lar che yaog. A meha kanx u ve teq pa haq ix mag saw te peor.
26 e dali navegaram para Antioquia, onde tinham sido recomendados à graça de Deus para a obra que haviam já cumprido.
27 Ix mag lag gag che te yand, Khreq yad awg mor haq kug phawng lehq Ghig sa ix mag haq cud lehq kha te che awg lawn he lehq Yud daq chaw ma hez che chaw yonr gha tug Ghig sa ghaz mir phaw vid che awg lawn i hehd teq pa haq khae mar vid che yaog.
27 Ali chegados, reunida a igreja, relataram quantas coisas fizera Deus com eles e como abrira aos gentios a porta da fé.
28 U huh ix mag yonr che chaw teq pa geh a cehax awg yand muh chawa chehd chehd che yaog.
28 E permaneceram não pouco tempo com os discípulos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.