Romanos 4

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ni qaziqeivim av nqægo, ni Mbumbukiam-qa bøi-te, niqa unimanqatin matev mokho-te tizi꞉-ndaføyamba-en, yaq gê, nigi bawan-ge atanakha-zapa Eibleem-qa yaq-te, gekha manqat zí-einīm? Ndego áv kené-ndaføyamba-ev?
1 Que vantagem diremos, pois, que conseguiu Abraão, nosso pai segundo a carne?
2 Eibleem Mbumbukiam-qa bøi-te, amba ekeza matev matanam-te te꞉-ndaføyamba-evɨn, yaq ndego kopømbá, ambá ge꞉khambuvimín. Geté ndego kopømba mbaín, Mbumbukiam-qa megemege-te te꞉khambuvupat. Zapa ndǿgo, ndego ambá av nqǣgo, matev-qape ndømatanām.
2 Porque, se Abraão foi justificado em virtude de sua observância, tem que se gloriar; mas não diante de Deus.
3 Taqa yaq-te, Mbumbukiam-qa Manqat, āv qane-eín nqǽgo, “Eibleem Mbumbukiam, gè-unimanqatín. Yaq Mbumbukiam ndego ta zapaya ndøgo, ndaføyamba-qape me꞉veó.”
3 Ora, que diz a Escritura? Abraão creu em Deus e isso lhe foi imputado em conta de justiça {Gn 15,6}.
4 Gekha ezoqām ndego, ndesasaeat, yaq-fia ndǿ-upøgimāt, ndøgo kuku matév mbá. Zapa ndǿgo, ndego fia-qa ndøsasaeát.
4 Ora, o salário não é gratificação, mas uma dívida ao trabalhador.
5 Geté gekha ezoqām ndego, matev-qase goneav tøgoat, gete te-unimanqatin, av nqægo, Mbumbukiam manqa-zapa-us ezoqam, eqeieqei tiqa unimanqatin matev zapayā genēveō, ndego Mbumbukiam-qa bøi-te gé꞉-ndaføyamba-év.
5 Mas aquele que sem obra alguma crê naquele que justifica o ímpio, a sua fé lhe é imputada em conta de justiça.
6 Deivid ndǿgo tene-manqatám, av ge꞉-ein nqægo: Gekha ezoqām ndego, sasae goneav qagoam, gete Mbumbukiam ndego ndaføyamba teveo, ndego kopømbá, khanakhanákh. Sams mbuk mokho-te, ndego āv gene-peawám nqǽgo:
6 É assim que Davi proclama bem-aventurado o homem a quem Deus atribui justiça, independentemente das obras:
7 “Ezoqa ndigu Mbumbukiam-qa Manqat gimøkuimam,
7 Bem-aventurados aqueles cujas iniqüidades foram perdoadas e cujos pecados foram cobertos!
8 Unimanqatín. Gekha ezoqām ndego, Evezøza teqa manqa-zapazapa sekemba matavapøteav ndøgo,
8 Bem-aventurado o homem ao qual o Senhor não imputou o seu pecado {Sl 31,1s}.
9 Gê, nqanek khanakhanakh, Deivid ge꞉manqatam, tiqa mba ndígù, Zu ezoqam? Āv taoká. Ndøgo até tiqa ndigú-a, bawan vini-ak, ndigu ngusum qogøzatav ndigu. Ni āv qazi꞉qeivím nqǽgo: Mbumbukiam Eibleem ndaføyamba-qape, teqa unimanqatin zapayá geneveó.
9 Essa bem-aventurança é somente para os circuncisos, ou também para os incircuncisos? Dizemos, com efeito, que a fé foi imputada a Abraão em conta de justiça.
10 Yaq gê, ndego Eibleem eqeieqei gekha khaiya-tē genéveo? Ta khøuwa-te ndøgo, ndego ngusum é-møndømbó-kepøtøzem, ó, taqā zita-tē ginømbō-kepøtøzem? Nqáe! Ta khøuwa-te ndøgo, Mbumbukiam Eibleem eqeieqei geveo, ndego ngusum naqá kepøtøzateáv.
10 Quando lhe foi ela imputada? Depois ou antes de sua circuncisão? Não depois, mas antes de ser circuncidado.
11 Yaq Eibleem vaev-te ngusum gimbo-kepøtøzem, ndøgo andé khakhatáp av nqægo, Mbumbukiam ndego teqa unimanqatin matev zapaya, eqeieqei é-møndæveó, ndego ngusum kepøtøzateav gegoam. Yaq av nqægo, Eibleem mø̀ndø-tigí-atanakha-zapa-év, ndigu ndi-unimanqatinat, yaq ta mokho-te ndøgo, Mbumbukiam-qa bøi-te vø̄-ndaføyamba-ez. Ndego até tigí atanakha-zapá, ndigu ngusum qogøzatav ndigu.
11 Depois é que recebeu o sinal da circuncisão, como selo da justiça que tinha obtido pela fé antes de ser circuncidado. E assim se tornou o pai de todos os incircuncisos que crêem, a fim de que também a estes seja imputada a justiça.
12 Eibleem até Zu ezoqám-a, ndigu ngusu qogøzat ndizøgo, mø̀ndø-tigí-atanakha-zapa-év. Geté ndego ambá ta zapaya ndǿgo, tene-tigī-atanakha-zapa-ēv, ndigu ngusu qogøzat ndizøgo. Āv taoká. Geté ndǿgo tene-tigi-atanakha-zapa-év, ndigu teqa matev ndimbopaev neka ndi-unimanqatinat, av ndego ge꞉-unimanqatintam, ndego ngusum kepøtøzateav qagoam.
12 Pai também dos circuncisos, que não só trazem o sinal, mas que acompanham as pegadas da fé que nosso pai Abraão possuía antes de ser circuncidado.
13 Mbumbukiam Eibleem neka tegi zi, manqa mbusa āv gezømbevé nqǽgo, “Manqei-qape zoqá.” Geté ndego ambá ta zapaya ndø̄go tezømbevē, Eibleem guguna manqat gembopavam. Geté ndego Mbumbukiam, gè-unimanqatín, yaq teqa bøi-te vø̄e-ndaføyamba-ev. Yaq Mbumbukiam, ndego nqanek manqa mbusa, ta zapaya ndǿgo tembøevé.
13 Com efeito, não foi em virtude da lei que a promessa de herdar o mundo foi feita a Abraão ou à sua posteridade, mas em virtude da justiça da fé.
14 Ezoqa nqanek Mbumbukiam-qa manqa mbusa amba guguna manqat paev matev mokho-te tindapemɨn, yaq unimanqatin matev, mokho ambá mbaín. Yaq até ta manqa mbusá-ya, Mbumbukiam Eibleem-te geve, mokho ambá mbaín.
14 Porque, se a herança é reservada aos observadores da lei, a fé já não tem razão de ser e a promessa fica sem valor.
15 Mozes-qa guguna manqat, kopømba mbaín tønitøke. Zapa ndǿgo, toqonqawa, yaq Mbumbukiam-qá qaqa qóqeív. Geté nqanek guguna manqat amba mbain tøgonɨn, yaq ambá kopømba mbaín, toqonqawa.
15 Porquanto a lei produz a ira; e onde não existe lei, não há transgressão.
16 Yaq nakémbá, matev ndøgo, Mbumbukiam manqa mbusa geve, ni unimanqatin matev mokho-té qazinǿ-ndapét. Mbumbukiam-qá kuku matev mokho-té. Ndego matev ni Eibleem-gi zi ate nqazi꞉gu, giní-etoám. Ndego ambá ti-mba ndīgu tezǿ-etoām, ndigu Mozes-qa guguna manqat mokho-te ndu꞉gu. Geté ndego ni ate nqazi꞉gu giní-etoám, ni nqazi-unimanqatinat, av Eibleem ge꞉-unimanqatintam. Zapa ndǿgo, Eibleem ni ezoqa ate nqazi꞉gu, nqazi-unimanqatinat, nigí atanakha-zapá.
16 Logo, é pela fé que alguém se torna herdeiro. Portanto, gratuitamente; e a promessa é assegurada a toda a posteridade de Abraão, não somente aos que procedem da lei, mas também aos que possuem a fé de Abraão, que é pai de todos nós.
17 Taqa yaq-te, Mbumbukiam-qa manqat-te, ndego Eibleem āv gembøe-eín nqǽgo, “No qo bawan kopoav-gé atanakha-zapa nøvé.” Mbumbukiam-qa bøi-te, Eibleem bawan kopoav-gé atanakha-zapá. Yaq Eibleem Mbumbukiam-qa manqat, gè-unimanqatín. Zapa ndǿgo, ndego mø̀ndæ-otév, Mbumbukiam, ndego bazaføgakh-qapé. Ndego kopømbaqapé, løvøte ezoqam segé-khandí꞉z neka gekha matēv ndøgo, mbain ndøgo, manqat vǿ-eīn, yaq segēfakhān.
17 Em verdade, está escrito: Eu te constituí pai de muitas nações {Gn 17,5}; {nosso pai, portanto} diante dos olhos daquele em quem acreditou, o Deus que dá vida aos mortos e chama à existência as coisas que estão no nada.
18 Eibleem khàpumu-lawaqape-év, neka zas khape vø̄e-ngæpuka-ev, nakhei tizøfakhaz. Geté ndego sège-unimanqatín, neka Mbumbukiam-te, āv genetawám nqǽgo: Ndego nakhasam ndø̀mbo-etoám, yaq ndego bawabawan kopoav-gé atanakha-zapa ndǿgoát, av Mbumbukiam manqa mbusa ge꞉ve te-te, gembo-ein, “Qogi qazi av tinīgoāt. Kopoav-qapī.”
18 Esperando, contra toda a esperança, Abraão teve fé e se tornou pai de muitas nações, segundo o que lhe fora dito: Assim será a tua descendência {Gn 15,5}.
19 Ta khøuwa-te ndøgo, Eibleem-qa viav, ambá andled vømø̄ndapɨn. Ndego kha é-møndømbøe-bøí. Neka Sæla-qa kha até kopó. Kopømba mbaín nakhei tizøfakhaz. Eibleem mø̀ndæ-otév. Geté ndego sège-unimanqatintám. Teqa unimanqatin matev, khapelavøqase navøepøteáv, Mbumbukiam-te.
19 Não vacilou na fé, embora reconhecendo o seu próprio corpo sem vigor - pois tinha quase cem anos - e o seio de Sara igualmente amortecido.
20 Ndego manqa qavotøpøteáv, Mbumbukiam-qa manqa mbusa-qa yaq-te. Geté teqa unimanqatin nøme mba mbøe-khouwevtát, neka ta mokho-te ndøgo, Mbumbukiam-qa iz vø̄-eqatam.
20 Ante a promessa de Deus, não vacilou, não desconfiou, mas conservou-se forte na fé e deu glória a Deus.
21 Ndego matavap é-møndo꞉vé av nqægo: Mbumbukiam ndego kopømbaqapé, matev ndø̀matanám, av manqa mbusa gembøeve.
21 Estava plenamente convencido de que Deus era poderoso para cumprir o que prometera.
22 Yaq Mbumbukiam, Eibleem teqa unimanqatin matev zapaya, ndaføyamba-qape me꞉veó.
22 Eis por que sua fé lhe foi contada como justiça.
23 Nqanek manqat, Mbumbukiam-qa Manqat-te nqapeawap, ambá av nqǣgo, Eibleem-qa mba ndøpeawāp.
23 Ora, não é só para ele que está escrito que a fé lhe foi imputada em conta de justiça.
24 Geté ndøgo, até ni nonqó-a, sùgumu-peawáp. Até ní-a, Mbumbukiam eqeieqei mí꞉nǽmb, ni ndego nqazi-unimanqatinat, ndego Yesu løvøte-te gekhandi꞉v, nigi Evezøza.
24 É também para nós, pois a nossa fé deve ser-nos imputada igualmente, porque cremos naquele que dos mortos ressuscitou Jesus, nosso Senhor,
25 Mbumbukiam Yesu niqa manqa-zapazapa zapayá, ezoqam-qa zenda-te geve, gilaem. Neka ndego løvøte-te nqánek gene-khandí꞉v: Ni zí꞉-ndaføyamba-én, Mbumbukiam-qa bøi-te.
25 o qual foi entregue por nossos pecados e ressuscitado para a nossa justificação.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.