Romanos 4

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ni qaziqeivim av nqægo, ni Mbumbukiam-qa bøi-te, niqa unimanqatin matev mokho-te tizi꞉-ndaføyamba-en, yaq gê, nigi bawan-ge atanakha-zapa Eibleem-qa yaq-te, gekha manqat zí-einīm? Ndego áv kené-ndaføyamba-ev?
1 Do ponto de vista humano, Abraão foi o fundador de nossa nação. O que descobriu ele?
2 Eibleem Mbumbukiam-qa bøi-te, amba ekeza matev matanam-te te꞉-ndaføyamba-evɨn, yaq ndego kopømbá, ambá ge꞉khambuvimín. Geté ndego kopømba mbaín, Mbumbukiam-qa megemege-te te꞉khambuvupat. Zapa ndǿgo, ndego ambá av nqǣgo, matev-qape ndømatanām.
2 Se suas boas obras o tivessem tornado justo, ele teria motivo para se vangloriar, mas não perante Deus.
3 Taqa yaq-te, Mbumbukiam-qa Manqat, āv qane-eín nqǽgo, “Eibleem Mbumbukiam, gè-unimanqatín. Yaq Mbumbukiam ndego ta zapaya ndøgo, ndaføyamba-qape me꞉veó.”
3 Pois as Escrituras dizem: “Abraão creu em Deus, e assim foi considerado justo”.
4 Gekha ezoqām ndego, ndesasaeat, yaq-fia ndǿ-upøgimāt, ndøgo kuku matév mbá. Zapa ndǿgo, ndego fia-qa ndøsasaeát.
4 O salário daquele que trabalha não é um presente, mas um direito.
5 Geté gekha ezoqām ndego, matev-qase goneav tøgoat, gete te-unimanqatin, av nqægo, Mbumbukiam manqa-zapa-us ezoqam, eqeieqei tiqa unimanqatin matev zapayā genēveō, ndego Mbumbukiam-qa bøi-te gé꞉-ndaføyamba-év.
5 Contudo, ninguém é considerado justo com base em seu trabalho, mas sim por meio de sua fé em Deus, que declara justos os pecadores.
6 Deivid ndǿgo tene-manqatám, av ge꞉-ein nqægo: Gekha ezoqām ndego, sasae goneav qagoam, gete Mbumbukiam ndego ndaføyamba teveo, ndego kopømbá, khanakhanákh. Sams mbuk mokho-te, ndego āv gene-peawám nqǽgo:
6 Davi também falou a esse respeito quando descreveu a felicidade daqueles que são considerados justos sem terem trabalhado para isso:
7 “Ezoqa ndigu Mbumbukiam-qa Manqat gimøkuimam,
7 “Como são felizes aqueles cuja desobediência é perdoada, cujos pecados são cobertos!
8 Unimanqatín. Gekha ezoqām ndego, Evezøza teqa manqa-zapazapa sekemba matavapøteav ndøgo,
8 Sim, como são felizes aqueles cujo pecado o Senhor não leva mais em conta!”.
9 Gê, nqanek khanakhanakh, Deivid ge꞉manqatam, tiqa mba ndígù, Zu ezoqam? Āv taoká. Ndøgo até tiqa ndigú-a, bawan vini-ak, ndigu ngusum qogøzatav ndigu. Ni āv qazi꞉qeivím nqǽgo: Mbumbukiam Eibleem ndaføyamba-qape, teqa unimanqatin zapayá geneveó.
9 Por acaso essa bênção é apenas para os judeus, ou se estende também aos gentios incircuncidados? Já dissemos que Deus considerou Abraão justo por meio de sua fé.
10 Yaq gê, ndego Eibleem eqeieqei gekha khaiya-tē genéveo? Ta khøuwa-te ndøgo, ndego ngusum é-møndømbó-kepøtøzem, ó, taqā zita-tē ginømbō-kepøtøzem? Nqáe! Ta khøuwa-te ndøgo, Mbumbukiam Eibleem eqeieqei geveo, ndego ngusum naqá kepøtøzateáv.
10 Mas como isso aconteceu? Ele foi considerado justo somente depois de ter sido circuncidado, ou antes disso? Está claro que foi antes de ele ser circuncidado.
11 Yaq Eibleem vaev-te ngusum gimbo-kepøtøzem, ndøgo andé khakhatáp av nqægo, Mbumbukiam ndego teqa unimanqatin matev zapaya, eqeieqei é-møndæveó, ndego ngusum kepøtøzateav gegoam. Yaq av nqægo, Eibleem mø̀ndø-tigí-atanakha-zapa-év, ndigu ndi-unimanqatinat, yaq ta mokho-te ndøgo, Mbumbukiam-qa bøi-te vø̄-ndaføyamba-ez. Ndego até tigí atanakha-zapá, ndigu ngusum qogøzatav ndigu.
11 A circuncisão era um sinal de que Abraão já possuía fé e de que Deus já o havia declarado justo, mesmo antes de ele ser circuncidado. Portanto, Abraão é o pai daqueles que têm fé mas não foram circuncidados. Eles são considerados justos por causa de sua fé.
12 Eibleem até Zu ezoqám-a, ndigu ngusu qogøzat ndizøgo, mø̀ndø-tigí-atanakha-zapa-év. Geté ndego ambá ta zapaya ndǿgo, tene-tigī-atanakha-zapa-ēv, ndigu ngusu qogøzat ndizøgo. Āv taoká. Geté ndǿgo tene-tigi-atanakha-zapa-év, ndigu teqa matev ndimbopaev neka ndi-unimanqatinat, av ndego ge꞉-unimanqatintam, ndego ngusum kepøtøzateav qagoam.
12 E Abraão também é o pai daqueles que foram circuncidados, mas somente se tiverem o mesmo tipo de fé que Abraão tinha antes de ser circuncidado.
13 Mbumbukiam Eibleem neka tegi zi, manqa mbusa āv gezømbevé nqǽgo, “Manqei-qape zoqá.” Geté ndego ambá ta zapaya ndø̄go tezømbevē, Eibleem guguna manqat gembopavam. Geté ndego Mbumbukiam, gè-unimanqatín, yaq teqa bøi-te vø̄e-ndaføyamba-ev. Yaq Mbumbukiam, ndego nqanek manqa mbusa, ta zapaya ndǿgo tembøevé.
13 A promessa de que Abraão e seus descendentes herdariam toda a terra não se baseou em sua obediência à lei de Deus, mas sim no fato de ele ter sido considerado justo quando teve fé.
14 Ezoqa nqanek Mbumbukiam-qa manqa mbusa amba guguna manqat paev matev mokho-te tindapemɨn, yaq unimanqatin matev, mokho ambá mbaín. Yaq até ta manqa mbusá-ya, Mbumbukiam Eibleem-te geve, mokho ambá mbaín.
14 Portanto, se a herança prometida é apenas para aqueles que obedecem à lei, a fé é desnecessária, e a promessa, anulada.
15 Mozes-qa guguna manqat, kopømba mbaín tønitøke. Zapa ndǿgo, toqonqawa, yaq Mbumbukiam-qá qaqa qóqeív. Geté nqanek guguna manqat amba mbain tøgonɨn, yaq ambá kopømba mbaín, toqonqawa.
15 Pois a lei traz ira sobre aqueles que tentam obedecer a ela. A única forma de não quebrar a lei é não ter lei nenhuma para quebrar!
16 Yaq nakémbá, matev ndøgo, Mbumbukiam manqa mbusa geve, ni unimanqatin matev mokho-té qazinǿ-ndapét. Mbumbukiam-qá kuku matev mokho-té. Ndego matev ni Eibleem-gi zi ate nqazi꞉gu, giní-etoám. Ndego ambá ti-mba ndīgu tezǿ-etoām, ndigu Mozes-qa guguna manqat mokho-te ndu꞉gu. Geté ndego ni ate nqazi꞉gu giní-etoám, ni nqazi-unimanqatinat, av Eibleem ge꞉-unimanqatintam. Zapa ndǿgo, Eibleem ni ezoqa ate nqazi꞉gu, nqazi-unimanqatinat, nigí atanakha-zapá.
16 É por isso que a promessa vem pela fé, para que ela seja segundo a graça e, assim, alcance toda a descendência de Abraão, não somente os que vivem sob a lei, mas todos que têm fé como a que teve Abraão. Pois ele é o pai de todos que creem.
17 Taqa yaq-te, Mbumbukiam-qa manqat-te, ndego Eibleem āv gembøe-eín nqǽgo, “No qo bawan kopoav-gé atanakha-zapa nøvé.” Mbumbukiam-qa bøi-te, Eibleem bawan kopoav-gé atanakha-zapá. Yaq Eibleem Mbumbukiam-qa manqat, gè-unimanqatín. Zapa ndǿgo, ndego mø̀ndæ-otév, Mbumbukiam, ndego bazaføgakh-qapé. Ndego kopømbaqapé, løvøte ezoqam segé-khandí꞉z neka gekha matēv ndøgo, mbain ndøgo, manqat vǿ-eīn, yaq segēfakhān.
17 Conforme aparece nas Escrituras: “Eu o fiz pai de muitas nações”. Isso aconteceu porque Abraão creu no Deus que traz os mortos de volta à vida e cria coisas novas do nada.
18 Eibleem khàpumu-lawaqape-év, neka zas khape vø̄e-ngæpuka-ev, nakhei tizøfakhaz. Geté ndego sège-unimanqatín, neka Mbumbukiam-te, āv genetawám nqǽgo: Ndego nakhasam ndø̀mbo-etoám, yaq ndego bawabawan kopoav-gé atanakha-zapa ndǿgoát, av Mbumbukiam manqa mbusa ge꞉ve te-te, gembo-ein, “Qogi qazi av tinīgoāt. Kopoav-qapī.”
18 Mesmo quando não havia motivo para ter esperança, Abraão a manteve, crendo que se tornaria o pai de muitas nações. Pois Deus lhe tinha dito: “Esse é o número de descendentes que você terá!”.
19 Ta khøuwa-te ndøgo, Eibleem-qa viav, ambá andled vømø̄ndapɨn. Ndego kha é-møndømbøe-bøí. Neka Sæla-qa kha até kopó. Kopømba mbaín nakhei tizøfakhaz. Eibleem mø̀ndæ-otév. Geté ndego sège-unimanqatintám. Teqa unimanqatin matev, khapelavøqase navøepøteáv, Mbumbukiam-te.
19 E sua fé não se enfraqueceu, embora ele soubesse que, aos cem anos, seu corpo, bem como o ventre de Sara, já não tinham vigor.
20 Ndego manqa qavotøpøteáv, Mbumbukiam-qa manqa mbusa-qa yaq-te. Geté teqa unimanqatin nøme mba mbøe-khouwevtát, neka ta mokho-te ndøgo, Mbumbukiam-qa iz vø̄-eqatam.
20 Em nenhum momento a fé de Abraão na promessa de Deus vacilou. Na verdade, ela se fortaleceu e, com isso, ele deu glória a Deus.
21 Ndego matavap é-møndo꞉vé av nqægo: Mbumbukiam ndego kopømbaqapé, matev ndø̀matanám, av manqa mbusa gembøeve.
21 Abraão estava plenamente convicto de que Deus é poderoso para cumprir tudo que promete.
22 Yaq Mbumbukiam, Eibleem teqa unimanqatin matev zapaya, ndaføyamba-qape me꞉veó.
22 Por isso, por sua fé, ele foi considerado justo.
23 Nqanek manqat, Mbumbukiam-qa Manqat-te nqapeawap, ambá av nqǣgo, Eibleem-qa mba ndøpeawāp.
23 E, quando Deus considerou Abraão justo, não o fez apenas para benefício dele. As Escrituras dizem
24 Geté ndøgo, até ni nonqó-a, sùgumu-peawáp. Até ní-a, Mbumbukiam eqeieqei mí꞉nǽmb, ni ndego nqazi-unimanqatinat, ndego Yesu løvøte-te gekhandi꞉v, nigi Evezøza.
24 que foi também para nosso benefício, pois elas garantem que também seremos considerados justos por crermos naquele que ressuscitou dos mortos a Jesus, nosso Senhor.
25 Mbumbukiam Yesu niqa manqa-zapazapa zapayá, ezoqam-qa zenda-te geve, gilaem. Neka ndego løvøte-te nqánek gene-khandí꞉v: Ni zí꞉-ndaføyamba-én, Mbumbukiam-qa bøi-te.
25 Ele foi entregue à morte por causa de nossos pecados e foi ressuscitado para que fôssemos declarados justos diante de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.