Mateus 7
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs ARC
1 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo ezoqa nøme ndøvøozòa᷄t. Soqaín ndøgo, Mbumbukiam zo tevøozo.
1 Não julgueis, para que não sejais julgados,
2 Av zo ezoqa nøme-qa matev ndøzøte-gevewat, Mbumbukiam zoqa matev āv tené-geveá. Neka av zo gigiap o matev ndøzøte-geveam, Mbumbukiam zo āv tezømbé-geveám.
2 porque com o juízo com que julgardes sereis julgados, e com a medida com que tiverdes medido vos hão de medir a vós.
3 Gekha zapâ, qafu-qa bøi-te kupuk-qase ndoqoqeivi, getē tae-qape ndøgo, qakeza bøi-te nandaqa-genøe, qo qeivupāv?
3 E por que reparas tu no argueiro que
4 Gekha zapâ, qafu av ndoqombøe-manqate, ‘No kupuk-qase, bøi-te nandaqa-genøe, nøtaqālīv,’ getē qakeza bøi-te, tae-qape nandaqa-genøe?
4 Ou como dirás a teu irmão: Deixa-me tirar o argueiro do teu olho, estando uma trave no teu?
5 Qo khavozam ezoqám. Bugukhokhof nándav, toqólív, tae-qape, qakeza bøi-te nandaqa-genøe, eqeieqei voqókewāg. Yaq váev, qafu-qa bøi-te, kupuk-qase ndøugu, toqoliv.”
5 Hipócrita, tira primeiro a trave do teu olho e, então, cuidarás em tirar o argueiro do olho do teu irmão.
6 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Mbumbukiam-qa gigiap mbomømboma gaqo zø-ètoa᷄m. Ndigu segendó-qambúz, zo vǿfoqobām. Neka gigiap fia kandakanda bøsik-te ndønqàgi᷄m. Ndigu segé-tokhonumát.”
6 Não deis aos cães as coisas santas, nem deiteis aos porcos as vossas pérolas; para que não as pisem e, voltando-se, vos despedacem.
7 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gèviám. Yaq Mbumbukiam ndø̀zø-etoám. Gèváo. Yaq zo ndòzo-qeivím. Gèkhaneám. Yaq Mbumbukiam zo mboqog ndø̀zø-mboqozó.
7 Pedi, e dar-se-vos-á; buscai e encontrareis; batei, e abrir-se-vos-á.
8 Unimanqatín. Gekha ezoqām ndego, ndeviam, ndego ndø̀ndáp. Neka gekha ezoqām ndego, ndevao, ndego ndø̀qeív. Neka gekha ezoqām ndego, mboqog-te ndekhaneam, ndego mboqog ndø̀mbo-mboqóz.
8 Porque aquele que pede recebe; e o que busca encontra; e, ao que bate, se abre.
9 Gê, zo mokho-te, ezoqa nøme, ekeza nakhasam lou-qa temboviam, ndego nandi mbó-etoām?
9 E qual dentre vós é o homem que, pedindo-lhe pão o seu filho, lhe dará uma pedra?
10 O gê, ndego wazeam mbó-etoām, zongøyam-qa temboviam? Āv taoká.
10 E, pedindo-lhe peixe, lhe dará uma serpente?
11 Zo manqa-zapazapa-us ambá qazøtegó. Geté zo zøkeza nakheis, gigiap eqeieqei etoam mø̀zøte-zøtéz. Yaq av tægoat ndægo, zoge Zøve, yan-te ngo꞉yage, gigiap eqeieqei nøme mba zømbó-etoám, gekha ezoqām ndigu, timbo-viømemat.”
11 Se, vós, pois, sendo maus, sabeis dar boas coisas aos vossos filhos, quanto mais vosso Pai, que
12 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gekha matēv ndøgo, zo ndøzøpoev, ezoqa tizø-matønumat, zo matev āv tozozømbé-matønumát. Manqat ndøgo, Mozes neka Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam gipeaomem, taqa mokho nqánek.”
12 Portanto, tudo o que vós quereis que os homens vos façam, fazei-lho também vós, porque esta é a lei e os profetas.
13 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Mboqog khapelavøqasi-té qanø-óz. Zapa ndǿgo, mboqog kandambaqapi neka nakhoa vøndæv, soqaqape-té qanømá. Ta nakhoa vøndæv-te ndøgo, ezoqa kopoáv ndi-okho.
13 Entrai pela porta estreita, porque larga
14 Geté mboqog ndigu, khandi-te ndimboqozoat, khapímbá, neka nakhoa ndøgo ndøløwe, føgákh. Neka ezoqa khapímbá, ta nakhoa ndøgo ndiqeivi.”
14 E porque estreita
15 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Khavozam ezoqam-te, ndigu ekeza kha Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam ndivewe, zo gò꞉feazoát. Ndigu andé sip nanak me nde-okhó, zo-te. Geté tiqa mokho-te ndøugu, ndigu andé gaqo khobokhobós.
15 Acautelai-vos, porém, dos falsos profetas, que vêm até vós vestidos como ovelhas, mas interiormente são lobos devoradores.
16 Zo matev mba zozǿqeivát. Yaq søzøté-zøtezát, ndigu unimanqatin Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam tipøtigú-a. Gê, bøning fakiafakia-us-te, kopømbâ, nanga mbomømboma, kopømba ande av gleips ndi꞉gu, toqo-løvus? O kopømbâ, khouwe-khouwe-te ndøgo, fig nanga toqo-vingisam? Kopømba mbaín.
16 Por seus frutos os conhecereis.
17 Tae eqeieqei, nanga eqeieqei ndǿviám. Geté tae soqain, nanga soqøsoqa ndǿviám.
17 Assim, toda árvore boa produz bons frutos, e toda árvore má produz frutos maus.
18 Tae eqeieqei, kopømba mbaín, nanga soqøsoqa tøviam. Neka tae soqain, kopømba mbaín, nanga eqeieqei tøviam.
18 Não pode a árvore boa dar maus frutos, nem a árvore má dar frutos bons.
19 Gekha tāe ndøgo, nanga eqeieqei vi꞉pøteav ndøgo, gébouím. Yaq gøinam-té ginǿ-nqagimém.
19 Toda árvore que não dá bom fruto corta-se e lança-se no fogo.
20 Yaq matev até kopó. Zo ndigu ezoqam-qa mokho tozo-qeivimat, yaq zo søzøté-zøtéz, ndigu unimanqatin Mbumbukiam-gī manqa vevezam ezoqām, ó, khavozam ezoqām.”
20 Portanto, pelos seus frutos os conhecereis.
21 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo ndømatàva᷄p, av nqægo, ezoqa ewaqape ndigu no Evezøza Evezøza-qa ndinø-akhayam, Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te sugumū-ōz. Āv taoká. Ti-mba ndígu timǿ-óz, ndigu noge Tat-qa poev ndimbopaev, ndego yan-te ngo꞉yage.
21 Nem todo o que me diz: Senhor, Senhor! entrará no Reino dos céus, mas aquele que faz a vontade de meu Pai, que
22 Manqa ovøyam khøuwa kandambaqape timø-khantaz, ezoqa kopoáv, āv ginømbé-manqatát nqǽgo, ‘Evézøza. Evézøza. Qoqa iz-te, ni Mbumbukiam-qá Manqat nivevezumám, neka nqova soqøsoqa vø̄i-ngeasumam, neka umingiap matev kopoáv qeimatønumam.’
22 Muitos me dirão naquele Dia: Senhor, Senhor, não profetizamos nós em teu nome? E, em teu nome, não expulsamos demônios? E, em teu nome, não fizemos muitas maravilhas?
23 Geté yaq no ndigu āv qazømbé-qavøitát nqǽgo, ‘No zo nø̀tenøtenák. Mòzozáv, zo manqa-zapazapa-us ezoqam.’”
23 E, então, lhes direi abertamente: Nunca vos conheci; apartai-vos de mim, vós que praticais a iniquidade.
24 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, noqa manqat te-ewag neka vømbópavāt, ndego matavap loloakh ezoqám. Ndego andé khoev manqei føgakh-té genøwév.
24 Todo aquele, pois, que escuta estas minhas palavras e as pratica, assemelhá-lo-ei ao homem prudente, que edificou a sua casa sobre a rocha.
25 Yaq qæ neka khamøe-qape qandowav, neka vøndō-khouwa, sògoqatá. Geté ta khoev ndøgo nqoeveáv. Zapa ndǿgo, manqei føgakh-té qawevám.
25 E desceu a chuva, e correram rios, e assopraram ventos, e combateram aquela casa, e não caiu, porque estava edificada sobre a rocha.
26 Geté gekha ezoqām ndego, noqa manqat te-ewag, yaq paeveāv, ndego matavap loloakh mbaín. Ndego andé khoev ndivind-té genøwév.
26 E aquele que ouve estas minhas palavras e as não cumpre, compará-lo-ei ao homem insensato, que edificou a sua casa sobre a areia.
27 Yaq qæ neka khamøe-qape qandowav, neka vøndō-khouwa, sògoqatá. Yaq ta khoev ndøgo gèkhawá, vø̄-evøvøem.”
27 E desceu a chuva, e correram rios, e assopraram ventos, e combateram aquela casa, e caiu, e foi grande a sua queda.
28 Yesu nqanek nømendim manqat ate ndægo qamømbøe-navøem, yaq ezoqa ewaqape nqova ndafe kandambá. Mbøni zølév.
28 E aconteceu que, concluindo Jesus este discurso, a multidão se admirou da sua doutrina,
29 Zapa ndǿgo, ndego Mbumbukiam-qá iz-té neka bazaføgakh-té gene-zømesimám. Ambá av nqǣgo, av tigi guguna manqat nømendim ezoqam gi꞉zømesimam.
29 porquanto os ensinava com autoridade e não como os escribas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.