Mateus 7

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo ezoqa nøme ndøvøozòa᷄t. Soqaín ndøgo, Mbumbukiam zo tevøozo.
1 Não julgueis, para que não sejais julgados.
2 Av zo ezoqa nøme-qa matev ndøzøte-gevewat, Mbumbukiam zoqa matev āv tené-geveá. Neka av zo gigiap o matev ndøzøte-geveam, Mbumbukiam zo āv tezømbé-geveám.
2 Pois, com o critério com que julgardes, sereis julgados; e, com a medida com que tiverdes medido, vos medirão também.
3 Gekha zapâ, qafu-qa bøi-te kupuk-qase ndoqoqeivi, getē tae-qape ndøgo, qakeza bøi-te nandaqa-genøe, qo qeivupāv?
3 Por que vês tu o argueiro no olho de teu irmão, porém não reparas na trave que está no teu próprio?
4 Gekha zapâ, qafu av ndoqombøe-manqate, ‘No kupuk-qase, bøi-te nandaqa-genøe, nøtaqālīv,’ getē qakeza bøi-te, tae-qape nandaqa-genøe?
4 Ou como dirás a teu irmão: Deixa-me tirar o argueiro do teu olho, quando tens a trave no teu?
5 Qo khavozam ezoqám. Bugukhokhof nándav, toqólív, tae-qape, qakeza bøi-te nandaqa-genøe, eqeieqei voqókewāg. Yaq váev, qafu-qa bøi-te, kupuk-qase ndøugu, toqoliv.”
5 Hipócrita! Tira primeiro a trave do teu olho e, então, verás claramente para tirar o argueiro do olho de teu irmão.
6 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Mbumbukiam-qa gigiap mbomømboma gaqo zø-ètoa᷄m. Ndigu segendó-qambúz, zo vǿfoqobām. Neka gigiap fia kandakanda bøsik-te ndønqàgi᷄m. Ndigu segé-tokhonumát.”
6 Não deis aos cães o que é santo, nem lanceis ante os porcos as vossas pérolas, para que não as pisem com os pés e, voltando-se, vos dilacerem.
7 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gèviám. Yaq Mbumbukiam ndø̀zø-etoám. Gèváo. Yaq zo ndòzo-qeivím. Gèkhaneám. Yaq Mbumbukiam zo mboqog ndø̀zø-mboqozó.
7 Pedi, e dar-se-vos-á; buscai e achareis; batei, e abrir-se-vos-á.
8 Unimanqatín. Gekha ezoqām ndego, ndeviam, ndego ndø̀ndáp. Neka gekha ezoqām ndego, ndevao, ndego ndø̀qeív. Neka gekha ezoqām ndego, mboqog-te ndekhaneam, ndego mboqog ndø̀mbo-mboqóz.
8 Pois todo o que pede recebe; o que busca encontra; e, a quem bate, abrir-se-lhe-á.
9 Gê, zo mokho-te, ezoqa nøme, ekeza nakhasam lou-qa temboviam, ndego nandi mbó-etoām?
9 Ou qual dentre vós é o homem que, se porventura o filho lhe pedir pão, lhe dará pedra?
10 O gê, ndego wazeam mbó-etoām, zongøyam-qa temboviam? Āv taoká.
10 Ou, se lhe pedir um peixe, lhe dará uma cobra?
11 Zo manqa-zapazapa-us ambá qazøtegó. Geté zo zøkeza nakheis, gigiap eqeieqei etoam mø̀zøte-zøtéz. Yaq av tægoat ndægo, zoge Zøve, yan-te ngo꞉yage, gigiap eqeieqei nøme mba zømbó-etoám, gekha ezoqām ndigu, timbo-viømemat.”
11 Ora, se vós, que sois maus, sabeis dar boas dádivas aos vossos filhos, quanto mais vosso Pai, que está nos céus, dará boas coisas aos que lhe pedirem?
12 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gekha matēv ndøgo, zo ndøzøpoev, ezoqa tizø-matønumat, zo matev āv tozozømbé-matønumát. Manqat ndøgo, Mozes neka Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam gipeaomem, taqa mokho nqánek.”
12 Tudo quanto, pois, quereis que os homens vos façam, assim fazei-o vós também a eles; porque esta é a Lei e os Profetas.
13 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Mboqog khapelavøqasi-té qanø-óz. Zapa ndǿgo, mboqog kandambaqapi neka nakhoa vøndæv, soqaqape-té qanømá. Ta nakhoa vøndæv-te ndøgo, ezoqa kopoáv ndi-okho.
13 Entrai pela porta estreita (larga é a porta, e espaçoso, o caminho que conduz para a perdição, e são muitos os que entram por ela),
14 Geté mboqog ndigu, khandi-te ndimboqozoat, khapímbá, neka nakhoa ndøgo ndøløwe, føgákh. Neka ezoqa khapímbá, ta nakhoa ndøgo ndiqeivi.”
14 porque estreita é a porta, e apertado, o caminho que conduz para a vida, e são poucos os que acertam com ela.
15 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Khavozam ezoqam-te, ndigu ekeza kha Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam ndivewe, zo gò꞉feazoát. Ndigu andé sip nanak me nde-okhó, zo-te. Geté tiqa mokho-te ndøugu, ndigu andé gaqo khobokhobós.
15 Acautelai-vos dos falsos profetas, que se vos apresentam disfarçados em ovelhas, mas por dentro são lobos roubadores.
16 Zo matev mba zozǿqeivát. Yaq søzøté-zøtezát, ndigu unimanqatin Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam tipøtigú-a. Gê, bøning fakiafakia-us-te, kopømbâ, nanga mbomømboma, kopømba ande av gleips ndi꞉gu, toqo-løvus? O kopømbâ, khouwe-khouwe-te ndøgo, fig nanga toqo-vingisam? Kopømba mbaín.
16 Pelos seus frutos os conhecereis. Colhem-se, porventura, uvas dos espinheiros ou figos dos abrolhos?
17 Tae eqeieqei, nanga eqeieqei ndǿviám. Geté tae soqain, nanga soqøsoqa ndǿviám.
17 Assim, toda árvore boa produz bons frutos, porém a árvore má produz frutos maus.
18 Tae eqeieqei, kopømba mbaín, nanga soqøsoqa tøviam. Neka tae soqain, kopømba mbaín, nanga eqeieqei tøviam.
18 Não pode a árvore boa produzir frutos maus, nem a árvore má produzir frutos bons.
19 Gekha tāe ndøgo, nanga eqeieqei vi꞉pøteav ndøgo, gébouím. Yaq gøinam-té ginǿ-nqagimém.
19 Toda árvore que não produz bom fruto é cortada e lançada ao fogo.
20 Yaq matev até kopó. Zo ndigu ezoqam-qa mokho tozo-qeivimat, yaq zo søzøté-zøtéz, ndigu unimanqatin Mbumbukiam-gī manqa vevezam ezoqām, ó, khavozam ezoqām.”
20 Assim, pois, pelos seus frutos os conhecereis.
21 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo ndømatàva᷄p, av nqægo, ezoqa ewaqape ndigu no Evezøza Evezøza-qa ndinø-akhayam, Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te sugumū-ōz. Āv taoká. Ti-mba ndígu timǿ-óz, ndigu noge Tat-qa poev ndimbopaev, ndego yan-te ngo꞉yage.
21 Nem todo o que me diz: Senhor, Senhor! entrará no reino dos céus, mas aquele que faz a vontade de meu Pai, que está nos céus.
22 Manqa ovøyam khøuwa kandambaqape timø-khantaz, ezoqa kopoáv, āv ginømbé-manqatát nqǽgo, ‘Evézøza. Evézøza. Qoqa iz-te, ni Mbumbukiam-qá Manqat nivevezumám, neka nqova soqøsoqa vø̄i-ngeasumam, neka umingiap matev kopoáv qeimatønumam.’
22 Muitos, naquele dia, hão de dizer-me: Senhor, Senhor! Porventura, não temos nós profetizado em teu nome, e em teu nome não expelimos demônios, e em teu nome não fizemos muitos milagres?
23 Geté yaq no ndigu āv qazømbé-qavøitát nqǽgo, ‘No zo nø̀tenøtenák. Mòzozáv, zo manqa-zapazapa-us ezoqam.’”
23 Então, lhes direi explicitamente: nunca vos conheci. Apartai-vos de mim, os que praticais a iniquidade.
24 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, noqa manqat te-ewag neka vømbópavāt, ndego matavap loloakh ezoqám. Ndego andé khoev manqei føgakh-té genøwév.
24 Todo aquele, pois, que ouve estas minhas palavras e as pratica será comparado a um homem prudente que edificou a sua casa sobre a rocha;
25 Yaq qæ neka khamøe-qape qandowav, neka vøndō-khouwa, sògoqatá. Geté ta khoev ndøgo nqoeveáv. Zapa ndǿgo, manqei føgakh-té qawevám.
25 e caiu a chuva, transbordaram os rios, sopraram os ventos e deram com ímpeto contra aquela casa, que não caiu, porque fora edificada sobre a rocha.
26 Geté gekha ezoqām ndego, noqa manqat te-ewag, yaq paeveāv, ndego matavap loloakh mbaín. Ndego andé khoev ndivind-té genøwév.
26 E todo aquele que ouve estas minhas palavras e não as pratica será comparado a um homem insensato que edificou a sua casa sobre a areia;
27 Yaq qæ neka khamøe-qape qandowav, neka vøndō-khouwa, sògoqatá. Yaq ta khoev ndøgo gèkhawá, vø̄-evøvøem.”
27 e caiu a chuva, transbordaram os rios, sopraram os ventos e deram com ímpeto contra aquela casa, e ela desabou, sendo grande a sua ruína.
28 Yesu nqanek nømendim manqat ate ndægo qamømbøe-navøem, yaq ezoqa ewaqape nqova ndafe kandambá. Mbøni zølév.
28 Quando Jesus acabou de proferir estas palavras, estavam as multidões maravilhadas da sua doutrina;
29 Zapa ndǿgo, ndego Mbumbukiam-qá iz-té neka bazaføgakh-té gene-zømesimám. Ambá av nqǣgo, av tigi guguna manqat nømendim ezoqam gi꞉zømesimam.
29 porque ele as ensinava como quem tem autoridade e não como os escribas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.