Lucas 2
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs NAA
1 Ta khøuwa-te ndøgo, Siza Ogastes, ndego Lom kawa ezoqam kandambaqape, manqat āv gene-vøovám nqǽgo: Ezoqa ewaqape, manqei-manqei ate qægoam, Lom gaman gimbo-kewagam, tiqa iziz gaman-qá mbuk-té qabe-peawáp.
1 Naqueles dias, foi publicado um decreto de César Augusto, convocando toda a população do Império para recensear-se.
2 Ezoqa gevebam matev av nqægo, khokhofá qafakhan, Lom gaman-qa mokho-te. Ta khøuwa-te ndøgo, Silia plovins-te, Kuilinius kawa ndøgoám.
2 Este, o primeiro recenseamento, foi feito quando Quirino era governador da Síria.
3 Yaq ezoqa ewaqape, ekeza vemiav-té ginø-qavøním, tigi atanakha-zapazapa-za ma gindizav ndøgo, iziz vømø̄-awam.
3 Todos iam alistar-se, cada um à sua própria cidade.
4 Yaq até Zoséf-a, Nazalet vemiav, Gelili plovins-te ndøgo, gè-iváv. Yaq Deivid-qá vemiav-té genøqavíg, Zudia plovins-te ndøgo. Zapa ndǿgo, ndego Deivid-gé zeó. Ta vemiav-qa iz Betliém.
4 José também saiu da Galileia, da cidade de Nazaré, e foi para a Judeia, até a cidade de Davi, chamada Belém, por ser ele da casa e família de Davi,
5 Yaq iz vee-qa gewav, Melí namba me꞉-apát. Ndigu søvøta mba zøgoám. Geté Meli ndugu, emu-ús.
5 a fim de alistar-se com Maria, sua esposa, que estava grávida.
6 Yaq Betliem vemiav-te gi꞉sokhoam, Meli tùni-ová.
6 E aconteceu que, estando eles ali, chegou o tempo de ela ter a criança.
7 Nakhasam gemboqan, anganeám. Meli-gé nakhasa khøuwá. Yaq ndabuá guni-løvønøvém, kao lou loge nonqo-te sasa ndøve. Zapa ndǿgo, khoev kouwat ndøgo, ma okha ezoqam gisømbi꞉matun, løvøzupøteáv. Gùmukhazém.
7 Então Maria deu à luz o seu filho primogênito, enfaixou o menino e o deitou numa manjedoura, porque não havia lugar para eles na hospedaria.
8 Ta lova ndøgo, Betliem vemiav bavokho, sip keoge ezoqam mø̀ndøgoám. Sip zøkewagát.
8 Havia, naquela mesma região, pastores que viviam nos campos e guardavam os seus rebanhos durante as vigílias da noite.
9 Yaq nqova mbaín, Evezøza-gé enzol ezoqam zøfakhán. Yaq Evezøza-qa waev-qape, sùgumu-gutavát, ndigu sip keoge ezoqam. Yaq ndigu møe kandambá gigonem.
9 E um anjo do Senhor desceu aonde eles estavam, e a glória do Senhor brilhou ao redor deles; e ficaram tomados de grande temor.
10 Geté ndego enzol ezoqam gezø-ein, “Zo møe ndøgòne᷄m. Nqáe! No manqat mbomambaqape nondapavún zo-te. Ndøgo ezoqa ewaqape khanakhanakh zǿ-etoám.
10 O anjo, porém, lhes disse: — Não tenham medo! Estou aqui para lhes trazer boa-nova de grande alegria, que será para todo o povo:
11 Nqægo lova, Deivid-qa vemiav-te, Betliem, khandi etoam ezoqam ndøqán, zo-te. Ndego Kelisó. Evezøzá.
11 é que hoje, na cidade de Davi, lhes nasceu o Salvador, que é Cristo, o Senhor.
12 Zo ngenek nakhasam, āv qazøté-ometám nqǽgo: Ndego ndabua løvønøváp, neka kao lou loge nonqo mokho-té gunu꞉-utøvé.”
12 E isto servirá a vocês de sinal: vocês encontrarão uma criança envolta em faixas e deitada em manjedoura.
13 Yaq nqova mbaín, enzol ezoqa nøme kopoav-qape ndøfakház. Mbumbukiam-qá iz ndø-eqatát. Āv gini-manqatám nqǽgo,
13 E, de repente, apareceu com o anjo uma multidão do exército celestial, louvando a Deus e dizendo:
14 “Mbumbukiam-qa iz yà beto-eqawát, ndego uni ova-in ngo꞉yage. Manqei-qape-te nqanek, sambi matev ndǿfakhán, ndigu ezoqam-te, Mbumbukiam ndømbopoev.”
14 “Glória a Deus nas maiores alturas, e paz na terra entre os homens, a quem ele quer bem.”
15 Yaq enzol ezoqam, yan-te nango giqavaz, ndigu sip keoge ezoqam āv gini-einím nqǽgo, “Bìziniáv, Betliem vemiav-te ndøgo, matev bizimø̄-qeivim, av Evezøza manqat ginindi-khofotav ndægo.”
15 Quando os anjos se afastaram deles e voltaram para o céu, os pastores disseram uns aos outros: — Vamos até Belém e vejamos os acontecimentos que o Senhor nos deu a conhecer.
16 Yaq nakhamas-té ginøzáv, Meli neka Zosef neka nakhasam vømø̄zømet, ndego kao lou loge nonqo-te gu꞉qeiam.
16 Foram depressa e encontraram Maria e José, e a criança deitada na manjedoura.
17 Nakhasam gi-ometam ndøgo, yaq ndigu emanqat me꞉vototém, av enzol ezoqam, nakhasam-qa yaq-te gezømbe-ein.
17 E, vendo isso, divulgaram o que lhes tinha sido dito a respeito deste menino.
18 Yaq ezoqa ewaqape, sip keoge ezoqam-qa manqat giyogem, ndigu nqova ndafe kandambá.
18 Todos os que ouviram se admiraram das coisas relatadas pelos pastores.
19 Geté Meli ndugu, matavap mba ndø-aumát, matev ate ndægo qambo-fakhanumat. Ndugu oskia mbomatavupám.
19 Maria, porém, guardava todas estas palavras, meditando-as no coração.
20 Yaq sip keoge ezoqam giqavanat, ndigu Mbumbukiam-qa iz até go꞉-eqatát neka ike manqat vømbō-manqatat, matev ate qægoam-qa yaq-te, giyogem neka vø̄qeivim. Matev āv tønefakhán, av enzol ezoqam gezømbe-ein. Yesu ge꞉qan|alt="DCC" src="CN01624B.tif" size="span" ref="2:6-20"
20 E os pastores voltaram, glorificando e louvando a Deus por tudo o que tinham ouvido e visto, como lhes tinha sido anunciado.
21 Yaq nakhasam-yo khøuwa eit qamømbo-ndap, tegi ngusum gi꞉kepøtøzem, iz Yesu mbo-akhaém, ate av-té, av enzol ezoqam Meli gumbøe-ein, ndugu emu itøneav qagoam.
21 E ao se completarem oito dias, quando o menino foi circuncidado, deram-lhe o nome de Jesus . Esse nome tinha sido dado pelo anjo, antes de o menino ser concebido.
22 Yesu ge꞉qan, yaq khøuwa foti-qa zita-te, Meli kha sunguzam matev qamømbøe-navøem, av Mozes-qa guguna manqat qæ-ein, nakhasam ge꞉qanɨn, yaq Zosef neka Meli, Mbumbukiam-qá khoev-té ginøzáv, Zelusalem taon-te ndøgo, Yesu Evezøza-qa zenda-te vømǿveēm.
22 Passados os dias da purificação deles segundo a Lei de Moisés, levaram o menino a Jerusalém para o apresentar ao Senhor,
23 Taqa yaq-te, Evezøza-qa guguna manqat, āv qane-eín nqǽgo, “Nakhei angana ate ti꞉goat, bugukhokhof tiqanet, ndigu Evezøza-gi ndǿgoát.”
23 conforme o que está escrito na Lei do Senhor: “Todo primogênito será consagrado ao Senhor.”
24 Yaq ndigu etoam matev møgoném, Mbumbukiam-te, av Evezøza-qa guguna manqat qæ-ein. Ndøgo āv qane-eín nqǽgo: Kuvøkuvu o mumuk nakhei menas qó-áb.
24 E também foram para oferecer um sacrifício, segundo o que está escrito na referida Lei: “Um par de rolinhas ou dois pombinhos.”
25 Zelusalem taon-te ndøgo, ezoqa mø̀ndøgoám. Teqa iz Simeón. Ndego ezoqam ndaføyamba-qapé neka Mbumbukiam mbovizupám. Ndego teqá tenø-kewagám ndégo, Izlael ezoqam tekhandi꞉z. Mbumbukiam-gé Nqova Mbomambaqape mo꞉goám, te-te.
25 Em Jerusalém havia um homem chamado Simeão. Este homem era justo e piedoso e esperava a consolação de Israel; e o Espírito Santo estava sobre ele.
26 Nqova Mbomambaqape, ndego āv gene-omát nqǽgo: Ndego naqanøká génanimák. Geté Mesaya ndø̀khæ-omét, ndego Evezøza tendo-khofotav.
26 Ele tinha recebido uma revelação do Espírito Santo de que não morreria antes de ver o Cristo do Senhor.
27 Ta khøuwa-te ndøgo, Nqova Mbomambaqape, Simeon Mbumbukiam-qá khoev-té genø-itú. Yaq Meli neka Zosef, Yesu gindu-ndafem, gindu-oz, matev tigonem, av Mozes-qa guguna manqat qæ-ein,
27 Movido pelo Espírito, ele foi ao templo. Quando os pais trouxeram o menino Jesus para fazerem com ele o que a Lei ordenava,
28 yaq Simeon até gendego, nakhasam gèndāf, Mbumbukiam ike manqat vømbō-ein. Āv gene-eín nqǽgo,
28 Simeão o tomou nos braços e louvou a Deus, dizendo:
29 “Evézøza Eqeiwat-Qape. Manqa mbusa ndøgo, no-te qoqove, mø̀ndø-unimanqatín. Yaq no, qoge sasae ezoqam, ndakin kopømbá, mbomambá sǽnaním.
29 “Agora, Senhor, podes despedir em paz o teu servo, segundo a tua palavra;
30 No ndakin qoqa ezoqa khandi꞉zat matev, nøkeza bøí qateqeív,
30 porque os meus olhos já viram a tua salvação,
31 ndøgo qo bawabawan ate ndægo nonqo qoqo-khakheinam.
31 a qual preparaste diante de todos os povos:
32 Ngenek bawan vini-ak-qá waev ndǿgoát, neka Mbumbukiam-qa yaq-te vøzømbé-vevezumāt, neka ni Izlael-ak, qogi bawan ezoqam, iz kandambaqape vønígoāt.”
32 luz para revelação aos gentios, e para glória do teu povo de Israel.”
33 Simeon nqanek manqat ge-ein, yaq ndigu evøndipakha, nqova ndafe kandambá.
33 E o pai e a mãe do menino estavam admirados com o que se dizia a respeito dele.
34 Yaq Simeon zenda mo꞉vé ti-te, vøzø̄-guligulim. Yaq ndego Meli gumbo-ein, “Nqáe! Mbumbukiam ngenek nakhasam tene-veatáv ndǿgo: Ezoqa kopoáv gé-o꞉atát, ndego tisanqawat, neka ezoqa kopoav vǿwaniapāt, ndego ti-unimanqatintat, nqanek Izlael manqei-te. Ndego Mbumbukiam-qá khakhatap ndǿgoát. Geté ezoqa kopoav gembó-sanqaupát.
34 Simeão os abençoou e disse a Maria, mãe do menino: — Eis que este menino está destinado tanto para ruína como para elevação de muitos em Israel e para ser alvo de contradição,
35 Yaq, qo Meli, qoqa mbøni andé nakhag kaiya me qambé-keqáz. Timbo-sanqaupat, yaq ezoqam-qa matavap, khonoam-te ndøgo, segendó-veveám.”
35 para que se manifestem os pensamentos de muitos corações. Quanto a você, Maria, uma espada atravessará a sua alma.
36 Ezoqa nøme mø̀ndøgoám, Mbumbukiam-qa khoev-te ndøgo. Sævám. Tuqa iz, Ená. Ndugu Mbumbukiam-gú manqa vevezam ezoqám. Fanuel-gú yú. Asa khagua bawan-ák. Ndugu ngæpuká. Anganeam namba gi꞉yagam, viav seven mbá, yaq tēnø̄-nānīm.
36 Havia uma profetisa, chamada Ana, filha de Fanuel, da tribo de Aser. Ela era bem idosa, tendo vivido com o marido sete anos desde que tinha se casado.
37 Yaq ndugu tuni-ngæmam-év ndǿgo, atema ndakin, viav 84 vømbōndap. Ndugu Mbumbukiam-qa khoev løvøinøvemáv. Pavpave neká lovølova, Mbumbukiam-qá iz mba ndø-eqatám, lou logemav matev vø̄goam-a, vø̄guligulimam.
37 Agora era viúva de oitenta e quatro anos. Ela não deixava o templo, mas adorava noite e dia, com jejuns e orações.
38 Simeon ate av-té Meli neka Zosef namba manqat gi꞉manqatam, yaq ndugu tùndiwáv, Mbumbukiam-qa iz vø̄-eqa neka ezoqa ewaqape nakhasam-yo-qa yaq-te vø̄ezømas, ndigu khandi etoam ezoqam gimbøe-kewagam, ndego Zelusalem ezoqam tenqovotaz.
38 E, chegando naquela hora, dava graças a Deus e falava a respeito do menino a todos os que esperavam a redenção de Jerusalém.
39 Zosef neka Meli, matev ate ndægo gumugonem, av Evezøza-qa guguna manqat ndæmanqate, ndigu ekeza vemiav-té ginøqaváz, Nazalet, ndøgo Gelili plovins-te.
39 Depois de terem cumprido tudo conforme a Lei do Senhor, voltaram para a Galileia, para a sua cidade de Nazaré.
40 Yaq ndego nakhasam gekhouwevtat, bazaføgakh-ús neka matavap loloakh-ús. Neka Mbumbukiam-qá kuku matev mo꞉goám te-te.
40 O menino crescia e se fortalecia, enchendo-se de sabedoria; e a graça de Deus estava sobre ele.
41 Viav-viav ate qægoam, Yesu-gi evøndipakha, Zelusalem taon-té ginø-okhoám, Pasova khøuwa kandakanda matev vømø̄-gonemɨn.
41 Todos os anos os pais de Jesus iam a Jerusalém, para a Festa da Páscoa.
42 Yaq Yesu viav tuelv qamømbøe-ndap, até ndegó-a, ti namba møvømbam khøuwa kandakanda-te vø̄wav, av tiqa matev qazømbe-goam.
42 Quando ele atingiu os doze anos, foram a Jerusalém, segundo o costume da festa.
43 Yaq pindap qamezømbe-navøem, tegi evøndipakha gi꞉qavanat, Yesu Zelusalem taon-té segeqóm. Geté tegi evøndipakha zøtezateáv.
43 Terminados os dias da festa, ao regressarem, o menino Jesus ficou em Jerusalém, sem que os pais dele o soubessem.
44 Ndigu gimatavupam, ezoqá nømé namba me꞉qavanét. Geté khøuwa seke gingiaumat, gi꞉-apat, ndigu tigi ekeza ezoqam neka zifuap-te amba mbøevawém.
44 Pensando, porém, que ele estava entre os companheiros de viagem, andaram um dia inteiro e, então, começaram a procurá-lo entre os parentes e os conhecidos.
45 Geté ndigu ometeáv. Yaq Zelusalem taon-té ginøveséz, vømømbō-vawem.
45 E, como não o encontraram, voltaram a Jerusalém à sua procura.
46 Yaq khøuwa misika-qa zita-te, Mbumbukiam-qá khoev-té gi-ometám. Mbumbukiam-qá Manqat nømendim ezoqám namba me꞉qonavám. Tiqá manqat ndø-ewagát, neka vøzø̄-sinøzumat.
46 Três dias depois, o acharam no templo, assentado no meio dos doutores, ouvindo-os e fazendo-lhes perguntas.
47 Ezoqa ewaqape, teqa manqat giyogem, ndigu teqa otevat neka manqa qavøiwat-qa yaq-te, nqova zøndáf.
47 E todos os que ouviam o menino se admiravam muito da sua inteligência e das suas respostas.
48 Yaq tegi evøndipakha gi-ometam, ndigu nqova ndafe kandambá. Yaq evo gumbo-ein, “Áti. Gekha zapâ, qo matev av nqægo qoqoni-matanam? Nqáe! No qave namba, fofogeap kandambá qeitaqa-goat, amba qeitaqambe-vawat.”
48 Logo que os pais o viram, ficaram maravilhados. E a sua mãe lhe disse: — Filho, por que você fez isso conosco? Seu pai e eu estávamos aflitos à sua procura.
49 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Gekha zapâ, no qazonø-vawat? Gê, zo zøtezateâv, av nqægo, no Tat-qā khoev-tē qabatu꞉gū?”
49 Ele respondeu:
50 Geté ndigu manqa mokho ndapeáv, gekhā mé꞉manqatam.
50 Não compreenderam, porém, as palavras que lhes disse.
51 Yaq Yesu evøndipakha namba, ekeza vemiav-té ginøqaváz, Nazalet. Yaq ndego tiqa manqat o-mba zømbo-ndapám. Geté Meli ndugu, matavap mba ndø-aumát, matev ate ndægo, qambo-fakhanumat.
51 E voltou com eles para Nazaré e era submisso a eles. E a mãe dele guardava todas estas coisas no coração.
52 Yaq Yesu gekhouwevtat, até matavap loloákh namba sege-khouwevtát, Mbumbukiam neka ezoqam, kuku vøzø̄goam te-te.
52 E Jesus crescia em sabedoria, estatura e graça, diante de Deus e dos homens.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.