Lucas 1
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs NVI
1 Ezoqa kopoáv, emanqat amba-amba me꞉peaumám, ta matev vinivinimba-qa yaq-te, ni mokho-te qafakhanumam, av Mbumbukiam ge꞉manqatam, tøfakhanam.
1 Muitos já se dedicaram a elaborar um relato dos fatos que se cumpriram entre nós,
2 Ndigu manqat ndǿgo tipeaumám, av ezoqa nøme gi꞉zømesimam, ndigu matev ekeza bøi gi꞉qeivam, ande qandengaz atema vaev-te, neka ndigu ezoqa ewaqape vø̄e-zømesimam.
2 conforme nos foram transmitidos por aqueles que desde o início foram testemunhas oculares e servos da palavra.
3 Até nó-a, no matev ate qægoam, mokho mø̀embo-vawát, vøemø̄qeiv, matev ande qandengaz, atema vaev-te.
3 Eu mesmo investiguei tudo cuidadosamente, desde o começo, e decidi escrever-te um relato ordenado, ó excelentíssimo Teófilo,
4 No tøtaqambé-peawám ndǿgo, qo tøneqatéq, manqat ndøgo, qo gi꞉qamekhæmam, ndøgo unimanqatín.
4 para que tenhas a certeza das coisas que te foram ensinadas.
5 Ta khøuwa-te ndøgo, Elod Zudia plovins-te kawa gegoam, Mbumbukiam-ge iziz ezoqam mø̀ndøgoám. Teqa iz Zekalayá. Mbumbukiam-gi iziz ezoqam-qa bawan-te, Abaeza gimbo-akhaemam, ndǿgo tunu꞉-sasaetám. Até tegú zás-a, Elon-gú ziú. Tuqa iz, Elizabét.
5 No tempo de Herodes, rei da Judéia, havia um sacerdote chamado Zacarias, que pertencia ao grupo sacerdotal de Abias; Isabel, sua mulher, também era descendente de Arão.
6 Nginik ezoqa menas, tiqa yage eqeieqeí, Mbumbukiam-qa bøi-te. Manqa-zapazapa mbaín. Evezøza-qa guguna manqat neka khafeap ate ndægo ùni mbøepavám.
6 Ambos eram justos aos olhos de Deus, obedecendo de modo irrepreensível a todos os mandamentos e preceitos do Senhor.
7 Geté ndigu nakheis mbaín. Zapa ndǿgo, Elizabet ndugu, sóg. Yaq ndakin ndigu ezoqa menas, khap mø̀ndøzøgó.
7 Mas eles não tinham filhos, porque Isabel era estéril; e ambos eram de idade avançada.
8 Khøuwa nøme, Zekalaya ekeza bawan namba, Mbumbukiam-ge iziz ezoqam-qa sasae gego, Mbumbukiam-qa megemege-te,
8 Certa vez, estando de serviço o seu grupo, Zacarias estava servindo como sacerdote diante de Deus.
9 ndigu nandi-qasis ndønqagevemém, iz-ús, av Mbumbukiam-gi iziz ezoqam-qa matev qazømbe-goam. Yaq Zekalaya-qá iz ndøfakhán, Mbumbukiam-qa khoev mokho-te te-on, Mbumbukiam-te tae et sisip mbomambaqape temø-mboqotav.
9 Ele foi escolhido por sorteio, de acordo com o costume do sacerdócio, para entrar no santuário do Senhor e oferecer incenso.
10 Yaq Zekalaya Mbumbukiam-qa khoev-te, tae et gemø-mboqotav, ezoqa ewaqape, bavokhó gono-waniapám. Gò꞉guligulimát.
10 Chegando a hora de oferecer incenso, o povo todo estava orando do lado de fora.
11 Zekalaya Mbumbukiam-qa khoev-te gu꞉goam, yaq nqáe! Evezøza-gé enzol ezoqam mbofakhán, lou-qase-qa nakeamo-te vø̄-itan, ma Mbumbukiam-te, tae et sisip mbomambaqape qæmboqotavat.
11 Então um anjo do Senhor apareceu a Zacarias, à direita do altar do incenso.
12 Yaq Zekalaya ngenek enzol ezoqam ge-omet, ndego nqova mbondáf. Møe kandambá gego.
12 Quando Zacarias o viu, perturbou-se e foi dominado pelo medo.
13 Geté ndego enzol ezoqam, āv gembøe-eín nqǽgo, “Zékalaya. Qo møe ndø̀go᷄. Mbumbukiam qoqa akhayam, mø̀ndøqa-ewág. Qogu sævam, Elizabet, nakhasam anganeam mbóqán. Yaq teqa iz Zion qombó-akhá.
13 Mas o anjo lhe disse: "Não tenha medo, Zacarias; sua oração foi ouvida. Isabel, sua mulher, lhe dará um filho, e você lhe dará o nome de João.
14 Ndego khanakhanakh qá-etoám, voqókhōum. Neka até ezoqá nømé-a, khanakhanakh ndø̀goném, teqa qane-qa yaq-te. Ezoqa kopoáv.
14 Ele será motivo de prazer e de alegria para você, e muitos se alegrarão por causa do nascimento dele,
15 Ndego ezoqam kandambaqape ndǿgoát, Evezøza-qa bøi-te. Ndego waen neka ibøkha føgøføgakh nøme be-ìza᷄m. Até ndøgó-a, evo-qa emu mokho-te tu꞉goat, teqa kha Nqova Mbomambaqape, é-ndømømbo-tønøyám.
15 pois será grande aos olhos do Senhor. Ele nunca tomará vinho nem bebida fermentada, e será cheio do Espírito Santo desde antes do seu nascimento.
16 Ndego Izlael ezoqa kandambá, Evezøza-té gendó-qambuzú, tigi Mbumbukiam.
16 Fará retornar muitos dentre o povo de Israel ao Senhor, o seu Deus.
17 Ndego Evezøza-qá megemege-té genǿmá. Ilaiza-qá bazaføgakh-té neka Nqova Mbomambaqape-ús. Yaq ndego evøndipakha-qa mbøni, nakheis-té genǿqambuá neka ezoqam ndigu, Mbumbukiam-qa manqa o-mba ndapeav ndigu, ndigu vǿ-enēnd neka ezoqa nøme-qa matev vømbó-paevēm, ma teqa manqa o-mba ndimbøe-ndape. Ndego Evezøza-gi ezoqam é-ndo꞉khakheinøvém, te nonqo.”
17 E irá adiante do Senhor, no espírito e no poder de Elias, para fazer voltar o coração dos pais a seus filhos e os desobedientes à sabedoria dos justos, para deixar um povo preparado para o Senhor".
18 Yaq Zekalaya gembobevap, “Gê, no áv khaténøtēn, av nqægo, matev ndø̀fakhān, av qo qoqote-ein ndægo? No lawaqapé. Neka até nogú sævám-a, ndugu ngæpuká.”
18 Zacarias perguntou ao anjo: "Como posso ter certeza disso? Sou velho, e minha mulher é de idade avançada".
19 Yaq enzol ezoqam gembo-qavøiu, “No Gebliél. No Mbumbukiam-qá megemege-té qatoyá. No ndégo tendo-khofotán, qo namba manqat vizí-einīm neka nqanek manqat mbomambaqape batēqamakh.
19 O anjo respondeu: "Sou Gabriel, o que está sempre na presença de Deus. Fui enviado para lhe transmitir estas boas novas.
20 Nqáe! Qo manqa-khou qógoát. Manqat qómanqateák, atema ta khøuwa-te ndøgo, nqanek matev vømǿfakhān. Zapa ndǿgo, qo noqa manqat unimanqatinteáv. Geté nqanek matev ndø̀mø-fakhán, ekeza khøuwa eqeieqei-te.”
20 Agora você ficará mudo. Não poderá falar até o dia em que isso acontecer, porque não acreditou em minhas palavras, que se cumprirão no tempo oportuno".
21 Zekalaya nqanek matev qambøe-fakhan, yaq ezoqa ewaqape bavokho go꞉waniapam, gèmbøe-kewagát. Yaq ndigu gò꞉bevøpém, gekha zapâ Mbumbukiam-qa khoev-te khøuwa mba ngu꞉ngeaomit?
21 Enquanto isso, o povo esperava por Zacarias, estranhando sua demora no santuário.
22 Yaq vaev-te gendo-fakhan, ndego kopømba mbaín, manqat te-ein. Yaq ndigu sògo-matøvemém, ngenek umingiap ndøqeív, Mbumbukiam-qa khoev mokho-te. Yaq ndego zendá gezømbe-khamasím. Manqat até gekhoutáv.
22 Quando saiu, não conseguia falar nada; o povo percebeu então que ele tivera uma visão no santuário. Zacarias fazia sinais para eles, mas permanecia mudo.
23 Yaq Zekalaya tege sasae khøuwa gumukhoub, Mbumbukiam-qa khoev-te ndøgo, ndego ekeza vemiav-té genøqaván.
23 Quando se completou seu período de serviço, ele voltou para casa.
24 Yaq khapé outøpøteáv, tegu zas Elizabet, emu tūnī-ītān. Yaq ndugu ekeza khoev mokho-te mbá gunu꞉goám. Løvøyak faév.
24 Depois disso, Isabel, sua mulher, engravidou e durante cinco meses não saiu de casa.
25 Yaq ndugu manqat āv guni-eín nqǽgo, “Evezøza matev kandambá gego, no-te. Ezoqa no gèsanqambám. Geté teqa kuku matev kandambá. Yaq ndego ndakin noqa mivi matev, mø̀ndønø-nqagím.” Zekalaya Mbumbukiam-qa khoev-te, tae et sisip mbomambaqape gemboqotav|alt="Zeccarias" src="HK00260B.tif" size="col" ref="1:10"
25 E ela dizia: "Isto é obra do Senhor fez! Agora ele olhou para mim com favor, para desfazer a minha humilhação perante o povo. "
26 Elizabet løvøyak gimømbo-siks-ez, kha viniv-us guigoam, Mbumbukiam tege enzol ezoqam Gebliel, Nazalet vemiav-té genø-khofotáv, Gelili plovins-te ndøgo.
26 No sexto mês Deus enviou o anjo Gabriel a Nazaré, cidade da Galiléia,
27 Mbasønakam-té genø-khofotáv. Tuqa iz, Melí. Ngunuk søvøta mba mbogoám. Anganeam-qa iz Zoséf. Ngenek Zosef, Deivid-gé zeó, ndego Izlael ezoqam-ge kawa kandambaqape gegoam.
27 a uma virgem prometida em casamento a certo homem chamado José, descendente de Davi. O nome da virgem era Maria.
28 Yaq Gebliel Meli-te gemøfakhan, ndego āv gumbøe-eín nqǽgo, “Khaiya mbomá. Mbumbukiam poev kandambá qo-te. Evezøza nandêgó, qo namba.”
28 O anjo, aproximando-se dela, disse: "Alegre-se, agraciada! O Senhor está com você! "
29 Meli nqanek manqat gu-ewag, ndugu nqova ndafe kandambá. Yaq gò꞉beváp, nqanek manqat-qa mokho gekhām?
29 Maria ficou perturbada com essas palavras, pensando no que poderia significar esta saudação.
30 Yaq ndego enzol ezoqam gumbo-ein, “Méli. Qo møe ndø̀go᷄. Mbumbukiam kukú qo-te. Ndego qo ndøveatáq.
30 Mas o anjo lhe disse: "Não tenha medo, Maria; você foi agraciada por Deus!
31 Nqáe! Qo emu qoté-itán, voqoté-ovā. Nakhasam anganeám teqaqan. Yaq teqa iz Yesu qombó-akhá.
31 Você ficará grávida e dará à luz um filho, e lhe porá o nome de Jesus.
32 Ndego kandambaqape ndǿgoát. Yaq ndego Mbumbukiam Eqeiwat-Qape-ge Yo mbó-akhaemát. Neka Evezøza Mbumbukiam, ndego kawa mó꞉vé, av tege atazøkha Deivid ge꞉goam.
32 Ele será grande e será chamado Filho do Altíssimo. O Senhor Deus lhe dará o trono de seu pai Davi,
33 Ndego zo Izlael ezoqam, Zekop-gi zi, kawa zømbógoát, miavmiav. Teqa Megeat Matev gemǿ-navøemák.”
33 e ele reinará para sempre sobre o povo de Jacó; seu Reino jamais terá fim".
34 Yaq Meli ndego enzol ezoqam gumbobevap, “Gê, nqanek matev áv khanømbé-fakhān? No anganeam mbaín.”
34 Perguntou Maria ao anjo: "Como acontecerá isso, se sou virgem? "
35 Yaq ndego enzol ezoqam gumbo-qavøiu, “Nqova Mbomambaqape ndóvís qo-te, neka Mbumbukiam-qa bazaføgakh vǿgutāq, ndego Eqeiwat-Qape. Yaq nakémbá, ndego nakhasam-yo teqaqan, ndego ezoqam eqeieqei-qape ndǿgoát, yaq ndego iz Mbumbukiam-ge Yo mbó-akhaemát.
35 O anjo respondeu: "O Espírito Santo virá sobre você, e o poder do Altíssimo a cobrirá com a sua sombra. Assim, aquele que há de nascer será chamado santo, Filho de Deus.
36 Nqáe! Até Elizabét-a, qogu ezoqam, emu me꞉yǽt. Løvøyak síks. Ndugu ngæpuká. Ezoqa āv gimbøe-manqatám nqǽgo, ngunuk sóg. Geté ndugu ndakin nakhasam anganeam ndǿndáf.
36 Também Isabel, sua parenta, terá um filho na velhice; aquela que diziam ser estéril já está em seu sexto mês de gestação.
37 Zapa ndǿgo, matev ate ndægo, Mbumbukiam kopømbaqapé, segé-matanám.”
37 Pois nada é impossível para Deus".
38 Yaq Meli gundu-qavøiu, “Qanimáv. No Mbumbukiam-gú sasae ezoqám. Matev sà befakhán, av qo ndoqote-manqate.”
38 Respondeu Maria: "Sou serva do Senhor; que aconteça comigo conforme a tua palavra". Então o anjo a deixou.
39 Yaq khapé outøpøteáv, Meli gigiap tūnø̄-khākhēinām, manqei popotap-te vø̄wav, Zudia plovins-te ndøgo. Nakhamas-té gunømát. Yaq vemiav-te gumøfakhan,
39 Naqueles dias, Maria preparou-se e foi depressa para a uma cidade da região montanhosa da Judéia,
40 ma Zekalaya geyagam, ndugu khoev-té gumø-ón, Elizabet khaiya mboma manqat vømbō-ein.
40 onde entrou na casa de Zacarias e saudou Isabel.
41 Elizabet Meli-qa manqat gu-ewag, yaq nakhasam kha ndøkhokhók, tuqa emu mokho-te. Yaq Elizabet, kha Nqova Mbomambaqapé qambøe-tønøyám.
41 Quando Isabel ouviu a saudação de Maria, o bebê agitou-se em seu ventre, e Isabel ficou cheia do Espírito Santo.
42 Yaq ndugu kandambaqapé sege-akhá. Āv guni-akhá nqǽgo, “Ni sakheis ate nqazi꞉gu-qa mokho-te, qo Mbumbukiam mø̀ndø-khakheinøqavém. Neka até nakhasám-a, qoqa emu mokho-te nandu꞉gu, ndego mø̀ndø-khakheinøvém.
42 Em alta voz exclamou: "Bendita é você entre as mulheres, e bendito é o filho que você dará à luz!
43 Geté no gekha ezoqâm, noge Evezøza-gu evo, no-te gugeavun?
43 Mas por que sou tão agraciada, a ponto de me visitar a mãe do meu Senhor?
44 Nqáe! No qoqa khaiya mboma manqat até vøe-ewág-ae, yaq nakhasam noqa mokho-te ngu꞉gu, khanakhanakh ndøgó. Kha ndøkhokhók.
44 Logo que a sua saudação chegou aos meus ouvidos, o bebê que está em meu ventre agitou-se de alegria.
45 Qo khanakhanakh mbá qanegó. Zapa ndǿgo, qo Evezøza-qa manqat mòqo-unimanqatín. Yaq matev ndøgo ndø̀fakhán, av geqambe-ein ndægo.”
45 Feliz é aquela que creu que se cumprirá aquilo que o Senhor lhe disse! "
46 Yaq Meli manqat āv guni-eín nqǽgo,
46 Então disse Maria: "Minha alma engrandece ao Senhor
47 Neka no khóum, Mbumbukiam-te, ndego noge khandi etoam ezoqam.
47 e o meu espírito se alegra em Deus, meu Salvador,
48 No tegú sasae mbasønakám. Ezoqa kandambaqapú mbá.
48 pois atentou para a humildade da sua serva. De agora em diante, todas as gerações me chamarão bem-aventurada,
49 Zapa ndǿgo, ndego Mbumbukiam Eqeiwat-Qape, matev kandambaqapé genø-matanam. Ndego ndaføyamba-qapé.
49 pois o Poderoso fez grandes coisas em meu favor; santo é o seu nome.
50 Teqa tanakh matev até gémá, ezoqa ate ti꞉mønøzumit, ti-te ndigu, ndego timbo-vizupat.
50 A sua misericórdia estende-se aos que o temem, de geração em geração.
51 Teqa zenda bazaføgakh-us, ndego matev kandakandá ge꞉matanam.
51 Ele realizou poderosos feitos com seu braço; dispersou os que são soberbos no mais íntimo do coração.
52 Kawa ezoqa kandakanda, ndego sège-nqagevém, tiqa qonam nonqo-te gigoam, vø̄-khokho-ezoqam-ez.
52 Derrubou governantes dos seus tronos, mas exaltou os humildes.
53 Ezoqa ndigu, ifi qazøvitam, loge gigiap mbomømboma me꞉zøkéf.
53 Encheu de coisas boas os famintos, mas despediu de mãos vazias os ricos.
54 Ndego ni Izlael bawan-ak, tegi sasae ezoqam, mø̀ndøni-tøké,
54 Ajudou a seu servo Israel, lembrando-se da sua misericórdia
55 av bugukhokhof nigi atanakha-zapazapa-za manqa mbusa gezømbeve, Eibleem neka tegi zi, av nqægo, teqa tanakh matev segēmā ni-te, miavmiāv.”
55 para com Abraão e seus descendentes para sempre, como dissera aos nossos antepassados".
56 Meli løvøyak ande āv misiká ndi꞉gú, Elizabet namba gi꞉søkhoam, yaq taqa zita-te, ekeza vemiav-te nqawa sasa ndøqavan.
56 Maria ficou com Isabel cerca de três meses e depois voltou para casa.
57 Ta khøuwa-te ndøgo, Elizabet qakhantav, gui-ova, nakhasam anganeám gemboqan.
57 Ao se completar o tempo de Isabel dar à luz, ela teve um filho.
58 Yaq ezoqam ndigu, avønin gimbo-puatat neka ekeza ezoqam, giyogem av nqægo, Evezøza tanakh-qapē gumbogo, nakhasam gumboqan, yaq ndigu khanakhanakh kandambá gindapem, tu namba.
58 Seus vizinhos e parentes ouviram falar da grande misericórdia que o Senhor lhe havia demonstrado e se alegraram com ela.
59 Yaq opønakam-yo khøuwa eit qamømbo-ndap, ezoqam ndigu tegi ngusum qogøzat matev-qa yaq-te gimøvab, ndigu ambá eve-qá iz mbo-akhaemɨ́n, Zekalaya.
59 No oitavo dia foram circuncidar o menino e queriam dar-lhe o nome do pai, Zacarias;
60 Geté tegu evo, āv guni-eín nqǽgo, “Āv taoká. Teqa iz Zion ndǿgoát.”
60 mas sua mãe tomou a palavra e disse: "Não! Ele será chamado João".
61 Yaq ndigu gimbo-qavøinam, “Geté zogi zøkeza ezoqam, iz mbaín, av nandægo.”
61 Disseram-lhe: "Você não há nenhum parente com esse nome".
62 Yaq ndigu eve gèmbøe-khamasimím, av nqægo, teqa poev gekhâm, ndego ande gekha iz me mbó-akhā, nakhasam.
62 Então fizeram sinais ao pai do menino, para saber como queria que a criança se chamasse.
63 Yaq ndego peawam nonqo gigiap-qa ndøgoám, vømbō-etøomem. Yaq ndego āv gene-peawám nqǽgo, “Teqa iz Zión.” Yaq ezoqa ewaqape, nqova ndafe kandambá.
63 Ele pediu uma tabuinha e, para admiração de todos, escreveu: "O nome dele é João".
64 Yaq nqova mbaín, Zekalaya, kumam nqawa gembosasae, manqa manqate vø̄ngaz, Mbumbukiam-qa iz sasa ndø-eqa.
64 Imediatamente sua boca se abriu, sua língua se soltou e ele começou a falar, louvando a Deus.
65 Yaq ezoqa ewaqape, avønin gizø-puatat, ndigu nqova ndafe kandambá, neka møe ndøgoném. Yaq nqanek manqat, Zudia plovins manqei popotap-te ate qægoam, sùgumu-panqavøemát.
65 Todos os vizinhos ficaram cheios de temor, e por toda a região montanhosa da Judéia se falava sobre essas coisas.
66 Yaq ezoqa ewaqape, nqanek manqat giyogem, ndigu matavap kandambá gigonem. Āv gini-einím nqǽgo, “Gê. Ngenek nakhasam-yo, andé gekha ezoqam me mé꞉goāt?” Ndigu āv gini-matøvemém nqǽgo, Mbumbukiam-qa bazaføgakh ndø̂gó, te namba.
66 Todos os que ouviam falar disso se perguntavam: "O que vai ser este menino? " Pois a mão do Senhor estava com ele.
67 Yaq Zekalaya, nakhasam-yo-ge eve, kha Nqova Mbomambaqapé qambøe-tønøyám. Yaq ndego Mbumbukiam-qá manqat ndøvevezám. Manqat āv gene-eín nqǽgo,
67 Seu pai, Zacarias, foi cheio do Espírito Santo e profetizou:
68 “Evezøza-qa iz, yà beto-eqawát, ndego Izlael ezoqam-ge Mbumbukiam.
68 "Louvado seja o Senhor, o Deus de Israel, porque visitou e redimiu o seu povo.
69 Ndego khandi etoam ezoqam bazaføgakh-qape nindo-khofotáv.
69 Ele promoveu poderosa salvação para nós, na linhagem do seu servo Davi,
70 Nupøkhán mbá, ndego tegi manqa vevezam ezoqam mokho-te, ndigu gevevesam, āv gene-eín nqǽgo:
70 ( como falara pelos seus santos profetas, na antigüidade ),
71 Ndego ni ndø̀khandí꞉n, nigi qaqa ezoqam-qa zenda-te nqazu꞉gu
71 salvando-nos dos nossos inimigos e da mão de todos os que nos odeiam,
72 Ndego ni tanakh nigú, av nigi atanakha-zapazapa-za gezømbe-ein.
72 para mostrar sua misericórdia aos nossos antepassados e lembrar sua santa aliança,
73 Mbumbukiam nigi atanakha-zapa Eibleem, manqa mbusa āv gembøevé nqǽgo,
73 o juramento que fez ao nosso pai Abraão:
74 ndego ni ndø̀khandí꞉n, nigi qaqa ezoqam-qa zenda-te nqazu꞉gu.
74 resgatar-nos da mão dos nossos inimigos para servi-lo sem medo,
75 neka niqa yage-te, khøuwa ate tægoat, ndaføyamba vizíyagāt neka niqa matev eqeieqei vǿgoāt, teqa bøi-te.
75 em santidade e justiça, diante dele todos os nossos dias.
76 Yaq qo, noge yo, qo Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqam qá-akhaemát, ndego Eqeiwat-Qape.
76 E você, menino, será chamado profeta do Altíssimo, pois irá adiante do Senhor, para lhe preparar o caminho,
77 Qo tegi ezoqam, āv qoqoté-zømesimít nqǽgo: Mbumbukiam tiqa manqa-zapazapa ndø̀-evøzám neka vǿkhandī꞉z.
77 para dar ao seu povo o conhecimento da salvação, mediante o perdão dos seus pecados,
78 Zapa ndǿgo, nigi Mbumbukiam-qa kuku matev neka tanakh matev kandambaqapé.
78 por causa das ternas misericórdias de nosso Deus, pelas quais do alto nos visitará o sol nascente
79 Yaq ezoqa waev zǿ-etoám, ndigu bøivun-te neka løvøte-te ndiyage.
79 para brilhar sobre aqueles que estão vivendo nas trevas e na sombra da morte, e guiar nossos pés no caminho da paz".
80 Yaq Zion gèkhouwév, neka nqova-te bazaføgakh vømbōgo. Yaq ndego leg-av manqei-té geyagám, atema ta khøuwa-te ndøgo, ezoqa ewaqape-qa megemege-te vō꞉-itan, ndigu Izlael manqei-ak.
80 E o menino crescia e se fortalecia no espírito; e viveu no deserto, até aparecer publicamente a Israel.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.