Lucas 15

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Khøuwa nøme, teks moni upøgim ezoqam neka manqa-zapa-us ezoqam kopoáv, Yesu-te gindupindam. Manqat yoge-qa mbozáv.
1 Aproximavam-se de Jesus todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 Yaq Felisi ezoqam neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, Yesu manqa mbogeveém, gi-einim, “Ngenek gekha zapâ, manqa-zapa-us ezoqam namba ndi꞉tøkuat neka lou namba ndi꞉loge?”
2 E murmuravam os fariseus e os escribas, dizendo: Este recebe pecadores e come com eles.
3 Yaq Yesu yaya zø-etá, taqa yaq-te, gezø-ein,
3 Então, lhes propôs Jesus esta parábola:
4 “Zo ezoqa kopo, sip wan andled timbogoat, yaq kopo gembō-ewān, yaq gê, ndego gekhā ndǿgō? Ndego ndigu nainti-nain nøme, segéziváz, ta manqei-te ndøgo, gagayag gilogatun, nøme-qa vømǿvaō, ndugu gumbo-ewan. Yaq até gembóvawét, atema vømǿ-omēt.
4 Qual, dentre vós, é o homem que, possuindo cem ovelhas e perdendo uma delas, não deixa no deserto as noventa e nove e vai em busca da que se perdeu, até encontrá-la?
5 Yaq tu-omet, ndego khanakhanákh. Yaq nqanqa-té gunǿvé,
5 Achando-a, põe-na sobre os ombros, cheio de júbilo.
6 sasa ndǿqanāo, vǿqavān. Yaq ndego zifuap neka ezoqa nøme, avønin timbo-puatat, tenøzǿ-akhá ndǿgo, vøzǿ-eīn, ‘Vø̀ndozáv. Khanakhanakh zígoném, no namba. Zapa ndǿgo, sip kopo qanømbo-navupam, mø̀e-omét.’
6 E, indo para casa, reúne os amigos e vizinhos, dizendo-lhes: Alegrai-vos comigo, porque já achei a minha ovelha perdida.
7 No nqazǿ-manqate: Yan-te nqo꞉go, matev até kopó. Khanakhanakh ndøgo, tindapem, manqa-zapa-us ezoqa kopo, Mbumbukiam-te teqambun, ndøgo gemǿ-løvuám, av khanakhanakh ndøgo, ezoqa eqeieqei nainti-nain-qa yaq-te tøzømbe-goat, ndigu ndimatavap, ni kopømbaqapē Mbumbukiam-te qambuniav tøgoat.”
7 Digo-vos que, assim, haverá maior júbilo no céu por um pecador que se arrepende do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 Yaq Yesu yaya nøme gezø-eta, gezø-ein, “Sæva moni mokho ten timbogoat, yaq kopo gembō-nasinīm, yaq gekhā ndǿgō? Ndugu lampa ndǿmág, khoev vǿviayām. Yaq unimé꞉-vawét, atema vømǿzømēt.
8 Ou qual é a mulher que, tendo dez dracmas, se perder uma, não acende a candeia, varre a casa e a procura diligentemente até encontrá-la?
9 Yaq moni mokho tuzømet, zifuap neka ezoqa nøme, avønin timbo-puatat, tunøzǿ-akhá ndǿgo, vøzǿ-eīn, ‘Vø̀ndozáv. Khanakhanakh zígoném, no namba. Zapa ndǿgo, moni mokho ndigu, ginø-nasiniapam, nango mø̀ezømét.’
9 E, tendo-a achado, reúne as amigas e vizinhas, dizendo: Alegrai-vos comigo, porque achei a dracma que eu tinha perdido.
10 No nqazǿ-manqate: Manqa-zapa-us ezoqa kopo, Mbumbukiam-te geqambunin, yaq Mbumbukiam-gi enzol ezoqam, até kopó, khanakhanakh āv tini-gonemɨ́n.”
10 Eu vos afirmo que, de igual modo, há júbilo diante dos anjos de Deus por um pecador que se arrepende.
11 Yaq Yesu yaya nøme zø-etá, gezø-ein, “Ezoqa kopo mø̀ndøgoám. Nakhei angana menás gimbogoam.
11 Continuou: Certo homem tinha dois filhos;
12 Yaq khøuwa nøme, yo okho-qase até gendego, eve vømbō-ein, ‘Tát! Gigiap ndøgo, no ata namba toqoni-etoam, qo toqo-lawaqape-eq, no é-moqonømbe-etoám ndakin.’ Yaq eve até gendego, ekeza gigiap ate ndægo, livin-mbá gunumu-qatatát, nakhei menas vøzø̄-etoam.
12 o mais moço deles disse ao pai: Pai, dá-me a parte dos bens que me cabe. E ele lhes repartiu os haveres.
13 Khapé outøpøteáv, yaq okho-qase ekeza gigiap gèwí. Yaq manqei nøme-té genøwáv. Qámbá. Yaq tegi moni, khokho matev-té genø-nqagivemát.
13 Passados não muitos dias, o filho mais moço, ajuntando tudo o que era seu, partiu para uma terra distante e lá dissipou todos os seus bens, vivendo dissolutamente.
14 Yaq moni até gi꞉goam gumukhoub, vikia seke ndøfakhán, ta manqei-te ndøgo, yaq ndego lou mbaimbai vømbōpa.
14 Depois de ter consumido tudo, sobreveio àquele país uma grande fome, e ele começou a passar necessidade.
15 Yaq ndego mo-manqei-anim ezoqam tøke-qa gemboviam, ndego bøsi nen-té genø-khofotumám, lou vømøzø̄-etoamɨn.
15 Então, ele foi e se agregou a um dos cidadãos daquela terra, e este o mandou para os seus campos a guardar porcos.
16 Yaq ndego ifi kandambá qambo-vinumam. Geté ezoqa lou etoumáv. Yaq ndego bøsik-qá lou soqaqape loge-qa mbogoám.
16 Ali, desejava ele fartar-se das alfarrobas que os porcos comiam; mas ninguém lhe dava nada.
17 Yaq matavap eqeieqei qamøndæ-vesez, ndego ekeza manqat āv gene-eín nqǽgo, ‘Tat-gi sasae ezoqam ate ndi꞉gu, ndigu lou kopoáv ndiloge. Geté no, nòpotonám. No avønín nǿnaním.
17 Então, caindo em si, disse: Quantos trabalhadores de meu pai têm pão com fartura, e eu aqui morro de fome!
18 Ság! Manqei nqanek, nǿ-iváv. Yaq tat-té qatǿqaván. No āv qamømbó-eín nqǽgo, “Tát! No manqa-zapa nogó, Mbumbukiam-te neka qo-te.
18 Levantar-me-ei, e irei ter com o meu pai, e lhe direi: Pai, pequei contra o céu e diante de ti;
19 No ezoqa eqeieqeí mbá, qoge yo sekemba tægoat. Ság. No qoge sasae ezoqam mba nógoát.” ’
19 já não sou digno de ser chamado teu filho; trata-me como um dos teus trabalhadores.
20 Yaq ndego até gendego, ta manqei ndøgo gè-iváv, eve-te sasa ndøwav. Ndego qambaqape, ambá genegeavún. Yaq eve sège-omét. Yaq tanakh mbogó. Yaq até gendego, tenøvuáo ndǿgo, yo vømø̄-møvøiu, sasa ndøngenøtam.
20 E, levantando-se, foi para seu pai. Vinha ele ainda longe, quando seu pai o avistou, e, compadecido dele, correndo, o abraçou, e beijou.
21 Yaq yo gembo-ein, ‘Tát! No manqa-zapa nogó, Mbumbukiam-te neka qo-te. No ezoqa eqeieqeí mbá, qoge yo sekemba tægoat.’
21 E o filho lhe disse: Pai, pequei contra o céu e diante de ti; já não sou digno de ser chamado teu filho.
22 Geté eve ekeza sasae ezoqam zø-akhá, gezø-ein, ‘Nakhama ndøgó! Ndabua eqeieqei zotøndó-upøném, vozombó-uzømēm, neka kokosov-te mbimak khapelavøqasi vozombó-utøzēm neka tamak vozombó-uzømēm.
22 O pai, porém, disse aos seus servos: Trazei depressa a melhor roupa, vesti-o, ponde-lhe um anel no dedo e sandálias nos pés;
23 Kao-yu enaq-us vø̀ndolaém. Yaq lou zílóg. Khanakhanakh-qape zígoném.
23 trazei também e matai o novilho cevado. Comamos e regozijemo-nos,
24 Zapa ndǿgo, noge yo, andé genaním. Geté ndakin, mø̀ndø-khandí꞉v. Ndego gò꞉navupám. Geté ndakin, mø̀ndø-fakhán.’ Yaq lou loge ndøngazém. Khanakhanakh kandambá gigonem. Eve yo gengenøtam|alt="FF" src="IB-046gr.jpg" size="span" copy="International Bible Society" ref="15:24"
24 porque este meu filho estava morto e reviveu, estava perdido e foi achado. E começaram a regozijar-se.
25 Ta khøuwa-te ndøgo, yo-khøuwa, khae-té gegoám. Yaq nango gendoqavan, khoev ge꞉khatoat, ndego ouv qaqayam ndø-ewág, ezoqa gi-ogimat.
25 Ora, o filho mais velho estivera no campo; e, quando voltava, ao aproximar-se da casa, ouviu a música e as danças.
26 Yaq ndego sasae ezoqam mbo-akhá, gembobevap, ‘Gekhā ndǿgo, manqa khape qæfeaz?’
26 Chamou um dos criados e perguntou-lhe que era aquilo.
27 Yaq ndego sasae ezoqam gembo-qavøiu, ‘Qaveqase ndoqaván. Yaq qave, kao-yu enaq-us ndølaváo. Zapa ndǿgo, ndego khanakhanakh kandambá, ge-omet av nqægo, te-te matev-qase nøme fakhaneav qagoam, gefakhan.’
27 E ele informou: Veio teu irmão, e teu pai mandou matar o novilho cevado, porque o recuperou com saúde.
28 Geté ndego zapikia, nqanek manqat ge-ewag, ndego qaqa ndøgó. Yaq poeveáv, lou loge-te te-on. Yaq eve ndøfakhán, onim-qa yaq-te vømømbō-pouwa.
28 Ele se indignou e não queria entrar; saindo, porém, o pai, procurava conciliá-lo.
29 Geté ndego yo-khøuwa, eve gembo-qavøiu, ‘Nqáe! No viav kopoáv, sasae nqataqago. Neka no qoqa manqat nqagimáv. Geté qo até naningus-yu kopó-a, etopøteáv no-te, yaq nogi nøfuand namba khanakhanakh vøtígonēm.
29 Mas ele respondeu a seu pai: Há tantos anos que te sirvo sem jamais transgredir uma ordem tua, e nunca me deste um cabrito sequer para alegrar-me com os meus amigos;
30 Geté nandev qoge yo gendoqavan, ndego qogi moni ate ndi꞉gu mambe sakheis-te go꞉ngiæzo, yaq qo até qoqotøndego, kao-yu enaq-us voqombō-lavao.’
30 vindo, porém, esse teu filho, que desperdiçou os teus bens com meretrizes, tu mandaste matar para ele o novilho cevado.
31 Yaq eve gendo-ein, ‘Áti. Qo no namba oskia qogó. Neka gigiap ate nqanømbe꞉go, ndøgo qoqá.
31 Então, lhe respondeu o pai: Meu filho, tu sempre estás comigo; tudo o que é meu é teu.
32 Geté ni lou ùni bizilóg neka khanakhanakh binī-asøtav. Zapa ndǿgo, qoge qaveqase, andé genaním. Geté nango mø̀ndø-khandí꞉v. Ndego gò꞉navupám. Geté ndakin, mø̀ndø-fakhán.’”
32 Entretanto, era preciso que nos regozijássemos e nos alegrássemos, porque esse teu irmão estava morto e reviveu, estava perdido e foi achado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.