João 8

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ezoqa ewaqape giqavønim, yaq Yesu Oliv manqei pøyat-té genøwáv.
1 Dirigiu-se Jesus para o monte das Oliveiras.
2 Yaq khøuwa nøme qandopave. Qanaqanus lovølova-ús. Ndego Mbumbukiam-qá khoev-té genøveséz. Yaq ezoqa kopoáv, gindupia, te-te. Yaq ndego tenøqóm ndǿgo, ndigu vø̄e-zømesim.
2 Ao romper da manhã, voltou ao templo e todo o povo veio a ele. Assentou-se e começou a ensinar.
3 Yaq Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Felisi ezoqam, sævam ndo-ituím. Ngunuk āv giniqatém nqǽgo, nøkenøkem matev ndøngiú. Mambe me꞉wáv. Yaq ndugu ezoqa ewaqape-qá megemege-té ginøveém.
3 Os escribas e os fariseus trouxeram-lhe uma mulher que fora apanhada em adultério.
4 Yaq ndigu Yesu gimbo-einim, “Nøméndim ezoqam. Ngunuk sævam āv qatiqatém nqǽgo, nøkenøkem matev ndøngiú.
4 Puseram-na no meio da multidão e disseram a Jesus: Mestre, agora mesmo esta mulher foi apanhada em adultério.
5 Niqa guguna manqat-te, Mozes manqa āv ginimbi-løvuá nqǽgo, ‘Sævam av nguigu, mbaqambaqá qotépóu, bēnanim.’ Yaq ndakin qo gekha manqat qó-eīn, tuqa yaq-te?”
5 Moisés mandou-nos na lei que apedrejássemos tais mulheres. Que dizes tu a isso?
6 Nqanek manqat timbøe-einím ndǿgo, Yesu matemateam-qa mbogoám. Ndego amba manqat soqain te-einin, ndigu ambá manqa ovøyam-té ginø-veemɨ́n.
6 Perguntavam-lhe isso, a fim de pô-lo à prova e poderem acusá-lo. Jesus, porém, se inclinou para a frente e escrevia com o dedo na terra.
7 Yaq ndigu sekembá segembo-sinøzumát. Yaq Yesu kawa nango gendo-eqa, gezø-ein, “Zo nqazowani, gekha ezoqām ndego, manqa-zapa mbain ndego, bugukhokhof mbaqambaqa tèabe-ogezó ndego, tu-te.”
7 Como eles insistissem, ergueu-se e disse-lhes: Quem de vós estiver sem pecado, seja o primeiro a lhe atirar uma pedra.
8 Yaq ndego nangó genøfoé, manqei-te vø̄peawam.
8 Inclinando-se novamente, escrevia na terra.
9 Yaq ndigu nqanek manqat giyogem, ezoqa ewaqape sège-panqaním. Ezoqa kopokopo ndøkhofatám. Ibugukhokhof, laombøkik ndø-ivøvém. Yaq vaev-te, Yesu yakhapus mbá sege-ivøvém, ndugu sævam vømbōyam.
9 A essas palavras, sentindo-se acusados pela sua própria consciência, eles se foram retirando um por um, até o último, a começar pelos mais idosos, de sorte que Jesus ficou sozinho, com a mulher diante dele.
10 Yaq Yesu kawa nangó gendo-eqá, ndugu sævam vø̄mbo-ein, “Nginik ezoqam kinǿqapi? Gê, ezoqa nøme mbaîn, qoqa yaq-te ndimanqate, av nqægo, qo vø̀naqanīm, qakeza manqa-zapa zapaya?”
10 Então ele se ergueu e vendo ali apenas a mulher, perguntou-lhe: Mulher, onde estão os que te acusavam? Ninguém te condenou?
11 Yaq ngunuk sævam gundu-qavøiu, “Khanánqa. Ezoqam nøme mbaín.”
11 Respondeu ela: Ninguém, Senhor. Disse-lhe então Jesus: Nem eu te condeno. Vai e não tornes a pecar.
12 Khøuwa nøme, Yesu ezoqa manqat nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “No manqei-qape-qá wáev. Gekha ezoqām ndego, no tenøndo-paev, ndego bøivun-te sekemba gé-okhoák. Geté ndego waev mbógoát, ta waev ndøgo, ezoqa khandi ndøzø-etoam.”
12 Falou-lhes outra vez Jesus: Eu sou a luz do mundo; aquele que me segue não andará em trevas, mas terá a luz da vida.
13 Yaq Felisi ezoqam, āv gimbøe-einím nqǽgo, “Nandav manqat, qo qakeza qote-manqaté, qoqa yaq-te. Yaq kopømba mbaín, tei-unimanqatinim.”
13 A isso, os fariseus lhe disseram: Tu dás testemunho de ti mesmo; teu testemunho não é digno de fé.
14 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Unimanqatín. No nøkeza nøte-manqaté, nqanek manqat. Geté, noqa manqat unimanqatín. Zapa ndǿgo, no mø̀tenøtén, no gekham-tē qatøndōnav neka no gekham-tē qatø̄ma. Geté zo zøtezateáv, no ma qatøndenav neka no ma nqatēma.
14 Respondeu-lhes Jesus: Embora eu dê testemunho de mim mesmo, o meu testemunho é digno de fé, porque sei de onde vim e para onde vou; mas vós não sabeis de onde venho nem para onde vou.
15 Zo ezoqa nøme, manqei-qape ezoqam-qá matavap-té qazonø-gevezoát. No ezoqa gevezoatáv.
15 Vós julgais segundo a aparência; eu não julgo ninguém.
16 Geté no tægevezo, yaq noqa gevezoat matev unimanqatín. Zapa ndǿgo, no ezoqa ambá nakhapus mbā sǣgevezoat. Geté no Tát namba niti-gevezoát, ndego ma gende-khofotan.
16 E, se julgo, o meu julgamento é conforme a verdade, porque não estou sozinho, mas comigo está o Pai que me enviou.
17 Zoqa guguna manqat-te, āv qane-peawáp nqǽgo: Ezoqa menas matev bøi ti꞉qeivim, yaq ndigu manqa ovøyam-te manqat kopo ti-einim taqa yaq-te, yaq ta manqat ndøgo, unimanqatín.
17 Ora, na vossa lei está escrito: O testemunho de duas pessoas é digno de fé {Dt 19,15}.
18 Até noqa yaq-té-a, matev kopó. Ezoqa nøme, noqa yaq-te tezø-ovøyam, nó, neka ezoqa nøme, noqa yaq-te tezø-ovøyam, nogé Tát.”
18 Eu dou testemunho de mim mesmo; e meu Pai, que me enviou, o dá também.
19 Yaq ndigu gimbo-bevøpem, “Ge qô, qave kenøqáqape?”
19 Perguntaram-lhe: Onde está teu Pai? Respondeu Jesus: Não conheceis nem a mim nem a meu Pai; se me conhecêsseis, certamente conheceríeis também a meu Pai.
20 Yesu ezoqa Mbumbukiam-qa khoev-te ge꞉zømezimat, nqanek manqat ate nqægo ta kouwat-te ndǿgo temanqatám, ma ezoqa Mbumbukiam-te moni gi꞉-abumam. Geté ezoqa ndego møvøiwateáv. Zapa ndǿgo, tege khøuwa fakhazaneáv, ndigu ti꞉møvøinam. Zuá.
20 Estas palavras proferiu Jesus ensinando no templo, junto aos cofres de esmola. Mas ninguém o prendeu, porque ainda não era chegada a sua hora.
21 Yaq Yesu ezoqa manqat nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “No ndæ̀náv. Yaq zo no ambá ndøzønømbe-vawát. Yaq zo zøkeza manqa-zapazapá nambá søzøté-pakhaetát. Zo kopømba mbaín, tozotøndozav, no ma nqatema.”
21 Jesus disse-lhes: Eu me vou, e procurar-me-eis e morrereis no vosso pecado. Para onde eu vou, vós não podeis ir.
22 Yaq Zu megetapak, ekeza mokho-mba gibond, “Gê, ndego ekeza kha ndǿngiū, yaq nakêmbà, ge꞉-ein av nqægo, ‘Zo kopømba mbaīn, tozotøndozav, no ma nqatema.’?”
22 Perguntavam os judeus: Será que ele se vai matar, pois diz: Para onde eu vou, vós não podeis ir?
23 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Zo manqei-qape-ák. Geté no ova-yák. Zo manqei-qape ezoqám. Geté no manqei-qape ezoqám mbá.
23 Ele lhes disse: Vós sois cá de baixo, eu sou lá de cima. Vós sois deste mundo, eu não sou deste mundo.
24 Yaq nakémbá, no zo qazø-ein av nqægo, zo zøkeza manqa-zapazapā nambā søzøtē-pakhaetāt. Zo unimanqatinteav tøgoat, av nqægo, no ndēgo, yaq zo zøkeza manqa-zapazapá nambá søzøté-pakhaetát.”
24 Por isso vos disse: morrereis no vosso pecado; porque, se não crerdes o que eu sou, morrereis no vosso pecado.
25 Yaq ndigu gimbo-bevøpem, “Gê, qo gekha ezoqâm?”
25 Quem és tu?, perguntaram-lhe eles então. Jesus respondeu: Exatamente o que eu vos declaro.
26 No manqat kandambá nqanøgo, no amba zoqa yaq-te tøte-manqatatɨn neka vø̄e-gevezoatɨn. Geté no manqei-qape ezoqam sa ndǿgo tæzømbe-manqaté, no te-te qæ-ewagam, ndego no gendo-khofotan. Ngenek ezoqam, teqa manqat unimanqatín.”
26 Tenho muitas coisas a dizer e a julgar a vosso respeito, mas o que me enviou é verdadeiro e o que dele ouvi eu o digo ao mundo.
27 Yesu nqanek manqat gezø-ein, ndigu mokho ndapeáv, av nqægo, Eve-qā yaq-tē gezømbe-manqatām.
27 Eles, porém, não compreenderam que ele lhes falava do Pai.
28 Yaq Yesu āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo Ezoqam-ge Yo tozotumu-eqeinam, yaq zo zøtézøtéz, no ndégo, neka no ambá av nqǣgo, matev nøkeza matavap-te mbā qatø-matanām. Geté no sa nqánek qæmanqaté, av Tat ge꞉nømand.
28 Jesus então lhes disse: Quando tiverdes levantado o Filho do Homem, então conhecereis quem sou e que nada faço de mim mesmo, mas falo do modo como o Pai me ensinou.
29 Ndego ezoqam, no gendo-khofotan, ngêgó no namba. Ndego no nøuvønateáv. Zapa ndǿgo, no oskia ndǿgo tægoatún, av ndego poev ndømbøego.”
29 Aquele que me enviou está comigo; ele não me deixou sozinho, porque faço sempre o que é do seu agrado.
30 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ezoqa kopoáv gè-unimanqatiním.
30 Tendo proferido essas palavras, muitos creram nele.
31 Ndigu Zu ezoqam, Yesu gi-unimanqatinim, ndego āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo noqa manqat mokho-te tozotu-yagat, yaq zo uni nogí paev ezoqam-in zógoát.
31 E Jesus dizia aos judeus que nele creram: Se permanecerdes na minha palavra, sereis meus verdadeiros discípulos;
32 Yaq zo unimanqatin manqat zøtézøtéz. Yaq nqanek unimanqatin manqat, zo génqovotáz. Yaq zo bavokhó qazonǿ-fakház.”
32 conhecereis a verdade e a verdade vos livrará.
33 Yaq ndigu gindu-qavøinam, “Ni Eibleem-gí zí. Ni ambá av nqǣgo, ezoqam-gī yaq-fia mbain sasae ezoqām, neka ndigu ni gètokønāt. Gekha zapâ, nqoqo-manqate av nqægo, ni bavokho seīfakhān?”
33 Replicaram-lhe: Somos descendentes de Abraão e jamais fomos escravos de alguém. Como dizes tu: Sereis livres?
34 Yaq Yesu gezø-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndigu, manqa-zapazapa ndimatanam, ndigu manqa-zapazapa-gí yaq-fia mbain sasae ezoqám. Ndøgo gètokøzát.
34 Respondeu Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: todo homem que se entrega ao pecado é seu escravo.
35 Geté unimanqatín, yaq-fia mbain sasae ezoqam, ezoqam-qa khoev-te ate nonqo gú꞉goák. Geté khoev eve-ge nakhasam, oskia mú꞉goát.
35 Ora, o escravo não fica na casa para sempre, mas o filho sim, fica para sempre.
36 Zo Mbumbukiam-ge Yo mboqog tezø-mboqozo, zo vozófakhāz, yaq zo ùni ndøzøte-fakház. Zo manqa-zapazapa-gi yaq-fia mbain sasae ezoqam, sekemba zógoák.
36 Se, portanto, o Filho vos libertar, sereis verdadeiramente livres.
37 No mø̀tenøtén, zo Eibleem-gí zí. Geté zo no pakhapakha khaneam-qa zonøgó. Zapa ndǿgo, noqa manqat, zo mokho-te mbaín.
37 Bem sei que sois a raça de Abraão; mas quereis matar-me, porque a minha palavra não penetra em vós.
38 No ndǿgo tæmanqaté, no Tat ge꞉nømand. Geté zo ndǿgo tozo-matanám, av zoge zøve ge꞉zømas.”
38 Eu falo o que vi junto de meu Pai; e vós fazeis o que aprendestes de vosso pai.
39 Yaq ndigu gimbo-qavøinam, “Nigi tat Eibleém.”
39 Nosso pai, replicaram eles, é Abraão. Disse-lhes Jesus: Se fôsseis filhos de Abraão, faríeis as obras de Abraão.
40 No zo unimanqatin manqat mba nøzø-manqatám, ndøgo no Mbumbukiam-te qæ-ewagam. Geté zo no pakhapakha khaneam-qa zonøgó. Eibleem matev av nqægo matanapøteáv.
40 Mas, agora, procurais tirar-me a vida, a mim que vos falei a verdade que ouvi de Deus! Isso Abraão não o fez.
41 Zo āv tøzøte-matanám, av zoge zøve nde꞉matanam.”
41 Vós fazeis as obras de vosso pai. Retrucaram-lhe eles: Nós não somos filhos da fornicação; temos um só pai: Deus.
42 Yaq Yesu gezø-ein, “Mbumbukiam amba zoge zøve tegonɨn, zo ambá kuku zogonɨ́n no-te. Zapa ndǿgo, no Mbumbukiam-té qatøndonáv, atema zo-te. No ambá av nqǣgo, nøkeza matavap-tē qatøgeavūn. Geté no ndégo tendo-khofotán.
42 Jesus replicou: Se Deus fosse vosso pai, vós me amaríeis, porque eu saí de Deus. É dele que eu provenho, porque não vim de mim mesmo, mas foi ele quem me enviou.
43 Zo gekha zapâ, mokho ndapeav ndozogo, no manqat nqazø-manqate? Zo ndapeav tøzøtegó ndǿgo, zo kopømba mbaín, noqa manqat tozondapem.
43 Por que não compreendeis a minha linguagem? É porque não podeis ouvir a minha palavra.
44 Zapa ndǿgo, zo nqova soqaqape-gí nakheís. Zoge zøve ndégo. Gekha matēv ndøgo, ndego ndømbøe-khaneat, zo matanam-qa zogó. Ibugukhokhof, atema ndakin, ndego pakhapakha khaneam ezoqam oskia ndøgó, neka ndego elavøqase nøzøneáv unimanqatin-te. Zapa ndǿgo, te mokho-te unimanqatin mbaín. Ndego gekhavozamɨn, ndego ekeza matev mba mbopaevɨ́n. Zapa ndǿgo, ndego khavozam ezoqám neka khavozam manqat ate ndægo, ndego evé.
44 Vós tendes como pai o demônio e quereis fazer os desejos de vosso pai. Ele era homicida desde o princípio e não permaneceu na verdade, porque a verdade não está nele. Quando diz a mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Geté no unimanqatin manqat nomanqaté. Yaq nakémbá, zo no unimanqatinteáv.
45 Mas eu, porque vos digo a verdade, não me credes.
46 Gê, zo mokho-te, ezoqa kopo kopømbâ, noqa yaq-te te-ein, av nqægo, ngenek manqa-zapa ndøgō. Kopømba mbaín. Av tægoat ndægo, no unimanqatin manqat nqæmanqate, yaq gekha zapâ, zo no unimanqatinteav ndozogo?
46 Quem de vós me acusará de pecado? Se vos falo a verdade, por que me não credes?
47 Gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam-gē, ndego Mbumbukiam-qa manqat gèyogé. Geté zo Mbumbukiam-gé mbá. Yaq nakémbá, zo manqat yogeapáv.”
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus, e se vós não as ouvis é porque não sois de Deus.
48 Yaq Zu megetapak, Yesu gimbo-einim, “Ni mø̀i-einím. Qo Samalia ezoqám. Neka qo nqova soqa qambugú.”
48 Responderam então os judeus: Não dizemos com razão que és samaritano, e que estás possesso de um demônio?
49 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “No ambá av nqǣgo, nqova soqa nømbugū. Āv taoká. No Tat nombovizáp. Geté zo noqa iz, zòvoát.
49 Respondeu-lhes Jesus: Eu não estou possesso de demônio, mas honro a meu Pai. Vós, porém, me ultrajais!
50 No ambá av nqǣgo, nøkeza iz eqawat-qa nogó. Geté ezoqa ndêgó, noqa iz eqawat-qa ndego. Ndego no eqeieqei me꞉næná.
50 Não busco a minha glória. Há quem a busque e ele fará justiça.
51 No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, noqa nømendim manqat tembopavat, ndego miavmiav løvøte géqeivák.”
51 Em verdade, em verdade vos digo: se alguém guardar a minha palavra, não verá jamais a morte.
52 Yaq ndigu Zu ezoqam gimbo-einim, “Ndakin ni mø̀tinøtén, av nqægo, qo nqova soqa nandeqambû꞉gú! Qoqa manqat, mokho mbaín. Eibleem mø̀ndønaním neka até Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqám-a, vø̄pakhaez. Geté qo āv qoqote-manqaté nqǽgo: Gekha ezoqām ndego, qoqa nømendim manqat tembopavat, ndego miavmiav løvøte géqeivák.
52 Disseram-lhe os judeus: Agora vemos que és possuído de um demônio. Abraão morreu, e também os profetas. E tu dizes que, se alguém guardar a tua palavra, jamais provará a morte...
53 Gê, qo nigi atanakha-zapa Eibleem neka Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam, moqóløvub, ndigu gipakhaez? Qo qakeza kha gekha qotévewe?”
53 És acaso maior do que nosso pai Abraão? E, entretanto, ele morreu... e os profetas também. Quem pretendes ser?
54 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “No amba nøkeza iz tæ-eqawatɨn, ta iz eqawat mokho ambá mbaín. Geté noqa iz, noge Tat ndø-eqawát. Ezoqa ndégo, zo ndøzøte-manqate, av nqægo, ndego nigī Mbumbukiām.
54 Respondeu Jesus: Se me glorifico a mim mesmo, a minha glória não é nada; meu Pai é quem me glorifica, aquele que vós dizeis ser o vosso Deus
55 Zo ndego zøtezateáv. Geté no ndego mø̀tenøtén. No amba av tøte-manqateɨn nqægo, no ndego nø̀tenøtenāk, yaq no ambá khavozam ezoqam nogonɨ́n, av zo ndøzøte꞉go. Geté no ndego mø̀tenøtén, neka no teqa manqat o-mba notondapé.
55 e, contudo, não o conheceis. Eu, porém, o conheço e, se dissesse que não o conheço, seria mentiroso como vós. Mas conheço-o e guardo a sua palavra.
56 Zoge atanakha-zapa Eibleem, ndego noqa fakhane khøuwa-qa khanakhanakh-us mo꞉kewagám. Yaq ndego mø̀ndøqeív. Yaq khanakhanakh kandambá gendap.”
56 Abraão, vosso pai, exultou com o pensamento de ver o meu dia. Viu-o e ficou cheio de alegria.
57 Yaq ndigu gimbo-einim, “Qoqa manqat nandav, mokho mbaín. Qo viav fifti ndapeáv. Zuá. Yaq gê, qo Eibleem áv khoqoté-omet?”
57 Os judeus lhe disseram: Não tens ainda cinqüenta anos e viste Abraão!...
58 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “No unimanqatín nqazø-manqate. Eibleem qaneav gegoam, no nògoám.”
58 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: antes que Abraão fosse, eu sou.
59 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ndigu mbaqambaqa mba ndøpitáz. Ambá gepouimín. Geté Yesu é-møndøpeó, Mbumbukiam-qa khoev vø̄-ivav.
59 A essas palavras, pegaram então em pedras para lhas atirar. Jesus, porém, se ocultou e saiu do templo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.