Atos 22
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs ARIB
1 “Tát-za neka ata-za. Noqa manqat gèndoyogé. No manqat nøzǿ-ovøyám, nøkezan-qa yaq-te.”
1 Irmãos e pais, ouvi a minha defesa, que agora faço perante vós.
2 Yaq ndigu manqat gimboyogem, ekeza Iblu manqat-te gezømbe-ein, ndigu tìnizøyáz. Susú sege-waniapám. Yaq Pol ge-ein,
2 Ora, quando ouviram que lhes falava em língua hebraica, guardaram ainda maior silêncio. E ele prosseguiu:
3 “No Zu bawan-ák. No Tasus taon-té qæqán, ndøgo Silisia manqei-te. Geté no nqánek qækhouwén, Zelusalem taon-te. Nømendim ezoqam genøgoam, Gamaliél. Ndego no nigi atanakha-zapazapa-za-qa guguna manqat ate ndægo, ùnime꞉-nømendimát. Yaq no nqanek guguna manqat, bazaføgakh-us nombopavát. Ate av-té, zo ndakin ndøzømbøe-paev.
3 Eu sou judeu, nascido em Tarso da Cilícia, mas criado nesta cidade, instruído aos pés de Gamaliel, conforme a precisão da lei de nossos pais, sendo zeloso para com Deus, assim como o sois todos vós no dia de hoje.
4 No ndigu ezoqam, Yesu-qa Nakhoa ndimbopaev, nø̀ngiæzotám, neka pakhapakha khaneam-qa vøezø̄goam. Angana neká sakheis, nògavemɨ́n neka ndimbula-te vø̄e-nqeitazɨn.
4 E persegui este Caminho até a morte, algemando e metendo em prisões tanto a homens como a mulheres,
5 Mbumbukiam-ge iziz ezoqam kandambaqape neka Zu megetapak nøme, ndigu mø̀ndæzøtéz, noqa manqat unimanqatín. Ezoqa ngínik, pepa ginø-etøomem, no amba Zu megetapak, Damaskus taon-te tæzø-etoamɨn. Yaq ndigu ambá gezøtezɨ́n, av nqægo, no Klisten ezoqam, Zelusalem Zu megetapak-qá manqa vøovam-té qatǿgavém, neka nqanek Zelusalem taon-te vøtøndó-khatōb, yaq ndigu kha nqosøgeap bēndapem.”
5 do que também o sumo sacerdote me é testemunha, e assim todo o conselho dos anciãos; e, tendo recebido destes cartas para os irmãos, seguia para Damasco, com o fim de trazer algemados a Jerusalém aqueles que ali estivessem, para que fossem castigados.
6 Yaq Pol manqat nøme gezø-ein, “Ni qei-apat, yaq ande av khøuwa muin ndægo, Damaskus taon qeitumu-khatoem, yaq nqova mbaín, yan-te waev bæbæs-qape ndovís, no vø̄gutan.
6 Aconteceu, porém, que, quando caminhava e ia chegando perto de Damasco, pelo meio-dia, de repente, do céu brilhou-me ao redor uma grande luz.
7 Yaq no manqei-té qatøbøián. Manqa wag mba noto-ewág. Ndøgo āv qane-eín nqǽgo, ‘Sol! Sol! Gekha zapâ, no ndoqo-ngiænotet?’
7 Caí por terra e ouvi uma voz que me dizia: Saulo, Saulo, por que me persegues?
8 Yaq no qambo-qavøiu, ‘Kándambaqape. Qo khoqonǿ-goam?’
8 Eu respondi: Quem és tu, Senhor? Disse-me: Eu sou Jesus, o nazareno, a quem tu persegues.
9 Ndigu ezoqa nøme, no namba qati-apat, ndigu waev mø̀ndø-qeivím. Geté ndigu manqat-qa wag uni yogeáv, no-te qando-manqatam.
9 E os que estavam comigo viram, em verdade, a luz, mas não entenderam a voz daquele que falava comigo.
10 Yaq no qatøndo-ein, ‘Evézøza. Gê, áv khatégō?’
10 Então perguntei: Senhor que farei? E o Senhor me disse: Levanta-te, e vai a Damasco, onde se te dirá tudo o que te é ordenado fazer.
11 Geté no bøi waev mbaín, vøténāv. Zapa ndǿgo, ta waev bæbæs-qape ndøgo, no-te qandovis, bøi gènøngiú. Yaq ndigu ezoqa nøme, no namba qati-apat, pingim nøgeatát, Damaskus taon-te vøimø̄-fakhan.
11 Como eu nada visse por causa do esplendor daquela luz, guiado pela mão dos que estavam comigo cheguei a Damasco.
12 Damaskus taon-te ndøgo, ezoqa kopo mø̀ndøgoám. Teqa iz Ananayás. Ndego Mbumbukiam mbovizupám neka Mozes-qa guguna manqat vømbōpavam. Zu ezoqam ate gi꞉goam, ndego gèmbo-vizupám.
12 Um certo Ananias, varão piedoso conforme a lei, que tinha bom testemunho de todos os judeus que ali moravam,
13 Ngenek ezoqam, tendowáv ndǿgo, noqa avønin-te vø̄-itan, yaq genø-ein, ‘Nǿfu! Sól! Nqawa qotékewāg!’ Yaq nqova mbaín, noqa bøi waev nqawa qandovesez, no ndego vø̄e-omet.
13 vindo ter comigo, de pé ao meu lado, disse-me: Saulo, irmão, recobra a vista. Naquela mesma hora, recobrando a vista, eu o vi.
14 Yaq ndego āv genømbe-eín nqǽgo, ‘Nigi atanakha-zapazapa-za-gi Mbumbukiam, qo tene-veatáq ndǿgo: Qo teqa poev qotéqatéq neka ndego Ezoqam Ndaføyamba-qape voqó-omēt neka manqat ndøgo voqó-ewāg, teqa manqa-nqa-te ndøndo-okho.
14 Disse ele: O Deus de nossos pais de antemão te designou para conhecer a sua vontade, ver o Justo, e ouvir a voz da sua boca.
15 Qo tegé bøi vizu ezoqam qógoát neka ezoqa ewaqape emanqat voqozømbé-vototupāt, matev ndøgo qoqoqeiv neka voqō-ewag.
15 Porque hás de ser sua testemunha para com todos os homens do que tens visto e ouvido.
16 Yaq qo ndakin gekham-qā qotó-keoge? Mòqo-itán, ibøkha iz vø̄ndap, neka Evezøza vømbō-akha. Yaq qoqa manqa-zapazapa, betaqambē-sunguz.’”
16 Agora por que te demoras? Levanta-te, batiza-te e lava os teus pecados, invocando o seu nome.
17 Yaq Pol manqat nøme gezø-ein, “No Zelusalem taon-te qatøndo-vesez, yaq Mbumbukiam-qa khoev-te qæguligulim, no umingiap nøqeív.
17 Aconteceu que, tendo eu voltado para Jerusalém, enquanto orava no templo, achei-me em êxtase,
18 No Evezøza no-omét. Ndego āv genømbe-eín nqǽgo, ‘Nakhama ndøgó! Zelusalem taon qó-iváv. Zapa ndǿgo, ndigu qoqa manqat géndapemák, noqa yaq-te.’
18 e vi aquele que me dizia: Apressa-te e sai logo de Jerusalém; porque não receberão o teu testemunho acerca de mim.
19 Geté no qambo-qavøiu, ‘Evézøza. Nginik ezoqam noqa manqat ndø̀ndapém. Zapa ndǿgo, ndigu mø̀ndæzøtéz, av no Zu ezoqam-qa guliguli khoev vinivinimba-te qate-okhoam, neka ndigu ezoqam vø̄e-gavemam neka kha vøezø̄-khanæmam, ndigu qo ndi-unimanqatinat.
19 Disse eu: Senhor, eles bem sabem que eu encarcerava e açoitava pelas sinagogas os que criam em ti.
20 Neka nginik mø̀ndæzøtéz. Qoge bøi vizu ezoqam Stiven gilaem, vø̄nanim, no mø̀egoám. Neka no mø̀e-unimanqatín, gilaem, neka ndigu ezoqam-qa ndabua vøezø̄-qeivam, ndigu gilaem.’
20 E quando se derramava o sangue de Estêvão, tua testemunha, eu também estava presente, consentindo na sua morte e guardando as capas dos que o matavam.
21 Geté Evezøza genø-ein, ‘Qóqáv! No bawan vini-ak-té qatǿ-khofotáq. Qámbá.’”
21 Disse-me ele: Vai, porque eu te enviarei para longe, aos gentios.
22 Atema nqanek, ezoqa ewaqape manqat mbomambá segembo-ewagát. Geté yaq Pol bawan vini-ak-qa yaq-te geme-ein, yaq ndigu sùgumu-tøkúz, gindu-akhayat, “Gèlaém! Nandev beyàge᷄, nqanek manqei-qape-te. Ezoqam av nge꞉go, yage-te bizi-khatìwi᷄.”
22 Ora, escutavam-no até esta palavra, mas então levantaram a voz, dizendo: Tira do mundo tal homem, porque não convém que viva.
23 Ezoqa ewaqape, sùgumu-akhayát, neka ekeza ndabua vø̄khofoe, qaqa-ús, neka pakhakh namba sasa ndø-eqazam.
23 Gritando eles e arrojando de si as capas e lançando pó para o ar,
24 Yaq ndego nakhag kawa ezoqam kandambaqape, tegi nakhag ezoqam, Pol nakhag ezoqam-qa khoev-te ndafe manqat zø-eín. Yaq ndøgo bèzuím, Pol ndigu manqa qæf betēzømas, ezoqa ewaqape gekha zapā ginī-akhawem.
24 o comandante mandou que levassem Paulo para dentro da fortaleza, ordenando que fosse interrogado debaixo de açoites, para saber por que causa assim clamavam contra ele.
25 Yaq gumu-løvønøvemem, amba tizuimin, Pol até gendego, ndego nakhag kawa ezoqam, avønin gemboyam, vømbō-ein, “Gê, Lom manqei-qa khafeap áv khané-ein? Kopømbâ, no Lom mo-manqei-anem nqægo, sa toqo-petembam, noqa manqa-zapa qeiviav tøgoat?”
25 Quando o haviam atado com as correias, disse Paulo ao centurião que ali estava: É-vos lícito açoitar um cidadão romano, sem ser ele condenado?
26 Yaq ndego nakhag kawa ezoqam nqanek manqat ge-ewag, ndego nakhag kawa ezoqam kandambaqape-té genøwáv, vømømbō-ein, “Qo moqoté-qateq, matev nandoqogot? Ngenek ezoqam, Lom mo-manqei-aném.”
26 Ouvindo isto, foi o centurião ter com o comandante e o avisou, dizendo: Vê o que estás para fazer, pois este homem é romano.
27 Yaq ngenek Pol-té genøwáv, vømømbō-bevap, “Qonømbé-eīn. Qo unimanqatîn, Lom mo-manqei-anèm?”
27 Vindo o comandante, perguntou-lhe: Dize-me: és tu romano? Respondeu ele: Sim sou.
28 Yaq ndego nakhag kawa ezoqam kandambaqape gendo-ein, “No moni kandambá qænqagevem, Lom mo-manqei-anem iz qændap.”
28 Tornou o comandante: Eu por grande soma de dinheiro adquiri este direito de cidadão. Paulo disse: Mas eu o sou de nascimento.
29 Yaq ndaføyambá, ndigu ezoqam, Pol amba tizuimin neka vømbō-sinøzømemɨn, sège-ivøvém. Ndego nakhag kawa ezoqam kandambaqape, ge꞉-otev, av nqægo, Pol Lom mo-manqei-anēm, yaq sège-løvønøvēm, ndego møe kandambá gego. ⌞Zapa ndǿgo, khafeap kandambá, Lom mo-manqei-anem sa toqo-løvønøvem, voqózū.⌟
29 Imediatamente, pois se apartaram dele aqueles que o iam interrogar; e até o comandante, tendo sabido que Paulo era romano, atemorizou-se porque o havia ligado.
30 Yaq khøuwa nøme qandopave, ndego nakhag kawa ezoqam, manqa qæf otevat-qa ndøgoám, Zu ezoqam Pol-te gekha manqât ndimøvøemet. Yaq Pol auli sen tèmbøe-nqovosám. Yaq manqat ndøkhofotáv. Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Zu megetapak ate gi꞉goam, bèmøváb, manqa bē-ovøemem. Yaq gimøvab, ndego Pol tenø-itú ndǿgo, tiqa megemege-te vømø̄-itan.
30 No dia seguinte, querendo saber ao certo a causa por que ele era acusado pelos judeus, soltou-o das prisões, e mandou que se reunissem os principais sacerdotes e todo o sinédrio; e, trazendo Paulo, apresentou-o diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.