Atos 20

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Nqanek qaqa matev qame-navøem, yaq Pol ndigu ezoqam, Yesu gi-unimanqatintam, gèzø-akhá, zita tøpøzu manqat sasa zø-etoam, ouo manqat vøzø̄-ein. Yaq Pol tenøzuváz ndǿgo, Masedonia plovins-te vø̄wav.
1 Cessado o tumulto, Paulo mandou chamar os discípulos, e, tendo-os confortado, despediu-se, e partiu para a Macedônia.
2 Yaq ta manqei-te ndøgo gu꞉mat, ndego Klisten ezoqam, zita tøpøzu manqat zømanqatát. Manqat kandambá gezø-manqatat. Yaq até gemát, atema Glik manqei-te vømø̄fakhan.
2 Havendo atravessado aquelas terras, fortalecendo os discípulos com muitas exortações, dirigiu-se para a Grécia,
3 Yaq ndøgo løvøyak misiká, geqotam.
3 onde se demorou três meses. Tendo havido uma conspiração por parte dos judeus contra ele, quando estava para embarcar rumo à Síria, determinou voltar pela Macedônia.
4 Ezoqa nøme, namba gi꞉-apat, ngínik: Sopatá. Ndego Pilus-gé yó. Belia taon-ák. Neka nøme Alistakús neka Sekundús. Ndigu Tesalonika taon-ák. Neka nøme Gaiús. Ndego Debe taon-ák. Neka até Timotí-a, neka nginik Esia manqei-ak menas, Tikikus neka Tlofimus, ndigu vø̄-apat.
4 Acompanharam-no [até à Ásia] Sópatro, de Bereia, filho de Pirro, Aristarco e Secundo, de Tessalônica, Gaio, de Derbe, e Timóteo, bem como Tíquico e Trófimo, da Ásia;
5 Nginik ezoqam, gò꞉megetát. Yaq Tloas taon-té ginimbo-kewagám.
5 estes nos precederam, esperando-nos em Trôade.
6 Geté ni até nitøndu-sokhoám, atema Zu bawan-ak-qa khøuwa kandakanda, ndøgo flawa poponøvemav gilouzatun, vømø̄-nasinim. Yaq ni Filipai taon-te ndøgo, palai khagua nindapém. Yaq khøuwa faev-qa zita-te, nginik ezoqam, Tloas taon-te nqawa vø̄iqas. Pula kopó, qeisokhoam ndøgo.
6 Depois dos dias dos pães asmos, navegamos de Filipos e, em cinco dias, fomos ter com eles naquele porto, onde passamos uma semana.
7 Sande khøuwa-te ndøgo, ni Klisten ezoqa nømé namba nitimøvámb, Evezøza-qa lou loge matev vøimǿgonēm. Yaq Pol ezoqa Mbumbukiam-qa Manqat tene-zømesimát ndǿgo, até vømø̄-umba. Zapa ndǿgo, ndego khøuwa nøme, ivøve-qa ndøgoám.
7 No primeiro dia da semana, estando nós reunidos com o fim de partir o pão, Paulo, que devia seguir viagem no dia imediato, exortava-os e prolongou o discurso até à meia-noite.
8 Ta khoev-te ndøgo, ni qeipindam, kouwat ová qeito-qonavám. Neka ndøgo ndavand waev kopoáv qakhavat.
8 Havia muitas lâmpadas no cenáculo onde estávamos reunidos.
9 Møvøna-te ndøgo, iwateam mø̀ndøgoám. Teqa iz Yutikus. Bøi mboqog-té geqotám. Yaq Pol ate av-té manqat ge꞉geveat, ngenek Yutikus venanqei-qape mboqaná, vø̄buv. Nqova mokho-té gembøi-teitát. Yaq ndego manqei-té genøbøiáv. Yaq ezoqa ginduvis, gindafem, ndego é-møndønaním. Lou løvøtap misika-té gendobøiav.
9 Um jovem, chamado Êutico, que estava sentado numa janela, adormecendo profundamente durante o prolongado discurso de Paulo, vencido pelo sono, caiu do terceiro andar abaixo e foi levantado morto.
10 Yaq Pol gendovis, Yutikus-qá mumat-té genøqoqóz, vø̄pøtiu, neka ezoqa gezø-ein, “Zo mbøni khapé bezømbèva᷄. Ngenek ngekhandî꞉vát.”
10 Descendo, porém, Paulo inclinou-se sobre ele e, abraçando-o, disse: Não vos perturbeis, que a vida nele está.
11 Yaq Pol nqawá genøqavíg, ezoqa namba Evezøza-qa lou loge matev vø̄gonem. Yaq ndego manqat até gemanqatát, ezoqam namba, atema꞉ vøndōpave, sasa ndøzivaz.
11 Subindo de novo, partiu o pão, e comeu, e ainda lhes falou largamente até ao romper da alva. E, assim, partiu.
12 Ndego iwateam, nqawa gekhandi꞉v, ezoqa khoev-té ginø-ituím. Ezoqa ewaqape, khanakhanakh kandambá gindapem, te zapaya.
12 Então, conduziram vivo o rapaz e sentiram-se grandemente confortados.
13 Tloas taon-te ndøgo, ni palai khagua-té qeitø-ketámb, atema Asos taon-te. Ndøgo Pol-qá poév, av nqægo qeimatønømem. Geté ndego ekezan, zapa okho-qa mbogoám. Yaq sa ndǿgo, temǿketáo.
13 Nós, porém, prosseguindo, embarcamos e navegamos para Assôs, onde devíamos receber Paulo, porque assim nos fora determinado, devendo ele ir por terra.
14 Yaq Asos taon-te ndøgo, qeimø-qaqandam, ndego gèndo-ketáo, atema Mitilini taon-te, vøimø̄teit.
14 Quando se reuniu conosco em Assôs, recebemo-lo a bordo e fomos a Mitilene;
15 Yaq khøuwa nøme qandopave, ni Kios manqei bawa avønin-té qeimø-fakhán. Yaq nøme qamøpave, ni ate niqantavát, Samos manqei bawa-te vøimø̄-fakhan. Yaq khøuwa nøme qamøni-pave, ni Miletus taon-té qeimø-fakhán.
15 dali, navegando, no dia seguinte, passamos defronte de Quios, no dia imediato, tocamos em Samos e, um dia depois, chegamos a Mileto.
16 Pol matavap é-møndøgó, av nqægo, ni até nitúguvít. Efesus taon seimǿ-løvuím. Ndego gè꞉ngetøgeapát neka poeveáv, ni Esia manqei-te, khøuwa mba tøti-khoubit. Zapa ndǿgo, kopømba tøgoat, ndego Pentikos khøuwa kandambaqape-te, Zelusalem taon-te gone-qa ndøgoám.
16 Porque Paulo já havia determinado não aportar em Éfeso, não querendo demorar-se na Ásia, porquanto se apressava com o intuito de passar o dia de Pentecostes em Jerusalém, caso lhe fosse possível.
17 Ni Miletus taon-te qeimø-fakhan, yaq Pol Efesus taon-te, manqat ndøkhofotáv. Klisten megetapak, yà betøndozáv, bēnømendam.
17 De Mileto, mandou a Éfeso chamar os presbíteros da igreja.
18 Yaq gifakhaz, ndego āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo mø̀zøte-zøtéz, av no qateyagam, Esia manqei-te ande qategeavun, neka khøuwa ate qægoam, zo namba qazi꞉yagam.
18 E, quando se encontraram com ele, disse-lhes: Vós bem sabeis como foi que me conduzi entre vós em todo o tempo, desde o primeiro dia em que entrei na Ásia,
19 No Evezøza-qá sasae mba nogoám neka no nøkeza iz eqawateáv. No nqanek sasae qægoam, nøme nø̀-eivumám. Neka no yage føgakh-qapé qændapat, Zu ezoqam, noqa yage ngi꞉wat-qa givawam.
19 servindo ao Senhor com toda a humildade, lágrimas e provações que, pelas ciladas dos judeus, me sobrevieram,
20 Neka zo mø̀zøte-zøtéz, no Mbumbukiam-qa Manqat qate-zømesimam, no manqat-qase khonøweáv, zo tøzømbe-tøkeat. Geté zo ùni nøte-zømesimám, ezoqa ewaqape-qa bøi-te neká zøkeza khoev vinivinimba-te.
20 jamais deixando de vos anunciar coisa alguma proveitosa e de vo-la ensinar publicamente e também de casa em casa,
21 No ezoqa āv qazømbe-ovøemám nqǽgo: Zu bawan-ak neká bawan vini-ak, tiqa yage bè-enénd, neka Mbumbukiam-te bēqambuz neka nigi Evezøza Yesu bē-unimanqatinim.
21 testificando tanto a judeus como a gregos o arrependimento para com Deus e a fé em nosso Senhor Jesus [Cristo].
22 Yaq ndakin, nqáe! No Zelusalem taon-té qatǿnáv. Nqova Mbomambaqape ndø-itumbít, tænav. Geté, unimanqatín, no nø̀tenøtenák, ande gekha matev me mønǿfakhān.
22 E, agora, constrangido em meu espírito, vou para Jerusalém, não sabendo o que ali me acontecerá,
23 Ta-mba nqánek qatenøtén, gekha tāon ndøgo, qæ-okhoatun, Nqova Mbomambaqape āv gene-nømendimatún nqǽgo: No ndimbula-té gimǿ-utøném neka no yage føgakh-qape vøemǿqeīv.
23 senão que o Espírito Santo, de cidade em cidade, me assegura que me esperam cadeias e tribulações.
24 Geté no nøkeza yage-te, matavapøteáv. Gigiap-qape sa nqánek: No bøiat uni nøtékhóu, neka ta sasae ndøgo, Evezøza Yesu genø-etoam, vøtumú-khōu, ezoqa Manqat Mbomambaqape tøte-zømesimit, Mbumbukiam-qa kuku matev-qa yaq-te.
24 Porém em nada considero a vida preciosa para mim mesmo, contanto que complete a minha carreira e o ministério que recebi do Senhor Jesus para testemunhar o evangelho da graça de Deus.
25 Yaq nqáe! No āv qatenøtén nqǽgo: No zo mokho-te qæ-okhoam neka Mbumbukiam-qa Megeat Matev vøtē-zømesimam, zo noqa bugug nqawa zonǿ-qeivimák.
25 Agora, eu sei que todos vós, em cujo meio passei pregando o reino, não vereis mais o meu rosto.
26 Yaq nakémbá, no zo āv qazømbé-eín nqǽgo: Zo ezoqa nøme, Mbumbukiam te-ivav, vǿsoqoēv, ndøgo noqá manqa-zapá mbá.
26 Portanto, eu vos protesto, no dia de hoje, que estou limpo do sangue de todos;
27 Zapa ndǿgo, no manqat kopo khonøweáv zo-te. Geté no Mbumbukiam-qa poev ate ndægo, ezoqa khandi꞉zat-qa yaq-te, sø̀tumu-zømesimát.
27 porque jamais deixei de vos anunciar todo o desígnio de Deus.
28 Zo zøkeza kha, gèqeiví. Neka ate ezoqa ewaqapé-a, vø̄zømete, ndigu Nqova Mbomambaqape, zoqa zenda-te ge-ab, zo tozozø-kewagat. Zo andé sip keoge ezoqam me zøte꞉gó. Zo Mbumbukiam-gi bawan ezoqam, mbomambá segezø-keogé, ndego ekeza kouk ge꞉wi.
28 Atendei por vós e por todo o rebanho sobre o qual o Espírito Santo vos constituiu bispos, para pastoreardes a igreja de Deus, a qual ele comprou com o seu próprio sangue.
29 No mø̀tenøtén, no tænav, yaq zo mokho-te, ezoqa nøme andé gaqo lozokhak khobokhobos me ndézáv. Yaq ndigu ezoqa ngiæzoat-qa ndǿgoát, ndigu kopømba ande av sip ndi꞉gu.
29 Eu sei que, depois da minha partida, entre vós penetrarão lobos vorazes, que não pouparão o rebanho.
30 Até zo mokho-té-a, ezoqa nøme vǿfakhāz. Ndigu Klisten ezoqam-qa matavap enegim-qa ndǿgoát. Yaq nginik Klisten ezoqam, ndigu tìabezømbe-páev.
30 E que, dentre vós mesmos, se levantarão homens falando coisas pervertidas para arrastar os discípulos atrás deles.
31 Yaq nakémbá. Gò꞉feazoát. Até vømbo-mataváp. No zo ate ndøzøte꞉go, viav misika mokho-te, pavpave neká lovølova, oskia nogugubám. Nøme ndøgo eiv-ús, qægugubam.
31 Portanto, vigiai, lembrando-vos de que, por três anos, noite e dia, não cessei de admoestar, com lágrimas, a cada um.
32 No zo ndakin Mbumbukiam-qá zenda-té neka teqá Manqat-té qatø-abét, ndøgo teqa kuku matev-qa yaq-te ndæmanqate. Nqanek manqat mokho-te, zoqa unimanqatin kopømbaqapé, gezømbé-føgákh, yaq zo matev mbomømboma vozóndapēm, ndøgo Mbumbukiam tegi ezoqam ate ndi꞉gu-qa gekhakheinam.
32 Agora, pois, encomendo-vos ao Senhor e à palavra da sua graça, que tem poder para vos edificar e dar herança entre todos os que são santificados.
33 No zo namba qategoam, no ambá av nqǣgo, ezoqa nøme tigi moni neka tiqa ndabua nøte-qovetām.
33 De ninguém cobicei prata, nem ouro, nem vestes;
34 Zo mø̀zøte-zøtéz, no nøkeza zendá qate-sasaetám, moni qæqaqasumam, nøkeza kha keoge nonqo neka tiqa ndigu, namba qati-okhoam.
34 vós mesmos sabeis que estas mãos serviram para o que me era necessário a mim e aos que estavam comigo.
35 Matev ate qægoam, no qæmatønumam, no āv qatezømás nqǽgo: Ni sasae bazaføgakh-us bizigú. Yaq av nqægo, ni kopømbaqapé, ndigu ezoqam zizǿtøké, ndigu bazaføgakh mbain ndigu, ekeza kha timbo-kewagat. Ni até bizimbo-mataváp, av nigi Evezøza Yesu ekezan ge꞉-ein, ‘Khanakhanakh ndøgo, toqondap, ezoqa nøme gigiap toqombo-etoam, ndøgo gò꞉megeát. Mø̀ndøløvú, av khanakhanakh ndægo, ezoqam-te gigiap toqondap.’”
35 Tenho-vos mostrado em tudo que, trabalhando assim, é mister socorrer os necessitados e recordar as palavras do próprio Senhor Jesus: Mais bem-aventurado é dar que receber.
36 Pol nqanek manqat qamømbøeva, yaq katuk ndømøkuí, nginik ezoqa ewaqape namba, vø̄guligulimem.
36 Tendo dito estas coisas, ajoelhando-se, orou com todos eles.
37 Yaq ndigu gè-eivám, Pol sasa ndømøvøinam neka vø̄ngenøtømem.
37 Então, houve grande pranto entre todos, e, abraçando afetuosamente a Paulo, o beijavam,
38 Ndigu mbøni vaev kandambaqape, ta zapaya ndǿgo tinindapém, ndego gezø-ein av nqægo, “No bugug nqawa zonǿ-qeivimák.”
38 entristecidos especialmente pela palavra que ele dissera: que não mais veriam o seu rosto. E acompanharam-no até ao navio.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.