2 Coríntios 5

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ni mìzi꞉nøtén, niqa manqei-qape kha tøsoqa, ndøgo ande palai khoev me nqawev, yaq Mbumbukiam ni andé khoev ndakinak me nimbí-etoám, yan-te nqo꞉go. Ta khoev ndøgo, ambá av nqǣgo, ezoqa ndøpuanumatūn. Geté Mbumbukiam ekezan ndǿpuán. Ta khoev ndøgo, miavmiav ndǿpuatét. Ndøgo niqá kha ndakinák.
1 Sabemos que, quando nosso corpo terreno, esta tenda em que vivemos, se desfizer, teremos um corpo eterno, uma casa no céu feita para nós pelo próprio Deus, e não por mãos humanas.
2 Ni nqanek kha-te nqaziyage, nqosøgeap zimboyogé. Esevem-ús. Neka ni tizimbo-endáp ndǿgo: Kha ndakinak ande ndabua ndakinak me zimí-uzám, ndøgo yan-te tøndowav.
2 Na tenda terrena, gememos e desejamos ansiosamente nos vestir com nosso lar celestial, como se fosse uma roupa nova.
3 Soqaín ndøgo, ni ande naqei-av me tizi꞉goat, niqa manqei-qape kha tizi-ivøvem.
3 Porque de fato nos vestiremos com um corpo celestial, e não ficaremos despidos.
4 Unimanqatín. Ni nqanek manqei-qape kha-te nqazigu, ni zì-esevém. Zapa ndǿgo, viniv khàpumu-khouwév. Ni poeveáv, niqa manqei-qape kha, ande ndabua me tizi꞉-khofoe. Soqaín ndøgo, ni ande naqei-av me tizi꞉goat. Geté ni kha ndakinak, ande ndabua me uzam-qa zi꞉gú. Yaq niqa manqei-qape kha, andé khandi ndǿkhóug.
4 Enquanto vivemos nesta tenda que é o corpo terreno, gememos e suspiramos, mas isso não significa que queremos ser despidos. Na verdade, queremos vestir nosso corpo novo, para que este corpo mortal seja engolido pela vida.
5 Mbumbukiam ndøkhakheinømbém, kha ndakinak tizindapem. Ndego Nqova Mbomambaqape gini-etoam, ndøgo andé khakhatáp, av nqægo, ndego ni até kha ndakinák-a, vøní-etoām.
5 Deus nos preparou para isso e, como garantia, nos deu o Espírito.
6 Yaq nakémbá, ni kha føgakh-mba oskia nigú. Ni mìzi꞉nøtén, ni nqanek manqei-qape kha-te nqaziyage, ni Evezøza-qa khoev-te fakhaneáv. Zuá.
6 Portanto, temos sempre confiança, apesar de sabermos que, enquanto vivemos neste corpo, não estamos em nosso lar com o Senhor.
7 Ni ndakin nqaziyage, sìzi-unimanqatinát. Matev qeivi zuá.
7 Porque vivemos por fé, e não pelo que vemos.
8 Geté ni kha føgakh-mbá. Ni manqei-qape kha, ndøgo ande palai khoev me nqawev, ivøve-qa nimbogó, neka Evezøzá namba yage-qa nigú, teqa khoev-te ndøgo.
8 Sim, temos confiança absoluta e preferíamos deixar este corpo terreno, pois então estaríamos em nosso lar com o Senhor.
9 Geté oskiá ndøgo, ni Evezøza-qa khoev-te é-ndeimø-fakhān, o, manqei-qape-te zua niyagē, ni bazaføgakh ni-asøzú, ndego khanakhanakh etoam-qa nimbogó.
9 Assim, quer estejamos neste corpo, quer o deixemos, nosso objetivo é agradar ao Senhor.
10 Zapa ndǿgo, ni ate nqazi꞉gu, Keliso-qá megemege-té qabizimø-waním, manqa bizimø̄-ovøemem. Yaq ni yaq-fia āv qazimí-upøgím, av nqanek manqei-qape kha-te, matev mbomømboma o soqøsoqa nqazi꞉-matanam.
10 Pois todos nós teremos de comparecer diante do tribunal de Cristo, para que cada um receba o que merecer pelo bem ou pelo mal que tiver feito neste corpo terreno.
11 Ni mø̀tinøtén, Evezøza ni matev, ndø̀ni-geveá. Yaq nakémbá, ni nìmbovizáp, neka ezoqa Mbumbukiam-te yozoat-qa nizøgó. Ndego ni mø̀ndæ-otév. Yaq no tototaná ndǿgo: Até zó-a, zo mø̀zøte-zøtéz, niqa matev eqeieqeí.
11 Assim, conhecendo o temor ao Senhor, procuramos persuadir outros. Deus sabe que somos sinceros, e espero que vocês também o saibam.
12 Ni ambá av nqǣgo, nikeza kha eqawat-qa nigū, zoqa bøi-te. Āv taoká. Geté ni zo zømesim-qa nizøgó, av nqægo, zo ni tøzøte-khambuvupat, ndøgo kopømbá. Yaq av nqægo, zo kopømbaqapé, ndigu ezoqam sozozǿ-qavøitát, ndigu ndimatavap av nqægo, gigiap-qape ndø̄go, bøi toqote-qeivat, ambā ndøgo, ezoqam-qa mbøni-te nqøugu.
12 Estamos mais uma vez nos recomendando a vocês? Nada disso, estamos apenas lhes dando motivos para que se orgulhem de nós, a fim de que possam responder àqueles que se orgulham nas aparências, e não no coração.
13 Ni matavap mbain teigoat, av ezoqa nøme ndi꞉manqate, ni Mbumbukiam-qá iz eqawat nonqo nigú. Geté ni matavap eqeieqei tønigoat, ni zo nitigú.
13 Se parecemos loucos, é para dar glória a Deus, e se mantemos o juízo, é para o bem de vocês.
14 Ni Keliso-qá kuku matev ndønøzøngím. Ni āv qati-unimanqatinát nqǽgo: Ezoqa kopo, ezoqa ewaqape-qa ndønaním. Yaq te mokho-te, até ní-a, ni ate nqazi꞉gu, vizī-pakhaen. Ni awenege matev-te, sekemba yageapáv.
14 De qualquer forma, o amor de Cristo nos impulsiona. Porque cremos que ele morreu por todos, também cremos que todos morreram.
15 Ndego ezoqa ewaqape-qa, ndǿgo tenenaním: Gekha ezoqām ndigu, ndiyage, ndigu ambá av nqǣgo, ekeza kha-qa beyagē, geté teqa ndégo tiabiti-yagé, ndego tiqa genanim neka løvøte-te vøndō-khandi꞉v.
15 Ele morreu por todos, para que os que recebem sua nova vida não vivam mais para si mesmos, mas para Cristo, que morreu e ressuscitou por eles.
16 Yaq nakémbá. Ni ezoqa nøme sekemba gevezoatáv, av manqei-qape ezoqam ndi꞉matanam. Até Kelisó-a, ndego ni bugukhokhof qeigeveitam, av manqei-qape ezoqam ndi꞉matanam, ni ndakin av nqægo sekemba geveuatáv.
16 Portanto, não avaliamos mais ninguém do ponto de vista humano. Em outros tempos, pensávamos em Cristo apenas do ponto de vista humano, mas agora o conhecemos de modo bem diferente.
17 Gekha ezoqām ndego, Keliso mokho-te ndeyage, ndego mø̀ndø-ndakinak-év. Awenege matev, mø̀ndømø-navøém. Yaq nqáe! Matev ndakinak ndøngáz.
17 Logo, todo aquele que está em Cristo se tornou nova criação. A velha vida acabou, e uma nova vida teve início!
18 Nqanek matev ate ndægo, Mbumbukiam-té qando-okhó. Ndego ni Keliso mokho-te, nqawa ekezán namba me꞉tøkunú, neka ni nqanek sasae vønī-etoam, ta mokho-te ndøgo, atē ezoqa nømē-a, Mbumbukiam namba betē-tøkuanem.
18 E tudo isso vem de Deus, aquele que nos trouxe de volta para si por meio de Cristo e nos encarregou de reconciliar outros com ele.
19 Manqat ni ezoqa nqati-zømesim, nqánek: Keliso mokho-te, Mbumbukiam mu꞉goám. Yaq Mbumbukiam te mokho-te ndego, manqei-qape ezoqam vø̄tøkuzu, ekezan namba. Yaq ndego ezoqam-qa manqa-zapazapa, sekemba matavupáv. Manqat nqánek, Mbumbukiam ni gini-etoam, ezoqa tøti-zømesimat. Ndego ezoqa nqawa tøkuzuat-qa ndøgó, ekezan namba.
19 Pois, em Cristo, Deus estava reconciliando consigo o mundo, não levando mais em conta os pecados das pessoas. E ele nos deu esta mensagem maravilhosa de reconciliação.
20 Ni Keliso-qá iz-té qeinøzø-manqaté. Ni mokho-te, Mbumbukiam ezoqa ekezan zø-akhayám. Ni ezoqa Keliso-qa iz-te nqeizǿ-pouwe: Zo Mbumbukiam-té qando-okhó neka teqa tøkuat matev vø̄ndapem.
20 Agora, portanto, somos embaixadores de Cristo; Deus faz seu apelo por nosso intermédio. Falamos em nome de Cristo quando dizemos: “Reconciliem-se com Deus!”.
21 Keliso, ndego manqa-zapa-qase goneáv. Geté Mbumbukiam, niqa manqa-zapa ate ndægo, Keliso-té geno꞉vé, yaq ni te mokho-te, Mbumbukiam-qa bøi-te bizimī-ndaføyamba-en.
21 Pois Deus fez de Cristo, aquele que nunca pecou, a oferta por nosso pecado, para que por meio dele fôssemos declarados justos diante de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.