2 Coríntios 5
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs NVI
1 Ni mìzi꞉nøtén, niqa manqei-qape kha tøsoqa, ndøgo ande palai khoev me nqawev, yaq Mbumbukiam ni andé khoev ndakinak me nimbí-etoám, yan-te nqo꞉go. Ta khoev ndøgo, ambá av nqǣgo, ezoqa ndøpuanumatūn. Geté Mbumbukiam ekezan ndǿpuán. Ta khoev ndøgo, miavmiav ndǿpuatét. Ndøgo niqá kha ndakinák.
1 Sabemos que, se for destruída a temporária habitação terrena em que vivemos, temos da parte de Deus um edifício, uma casa eterna no céu, não construída por mãos humanas.
2 Ni nqanek kha-te nqaziyage, nqosøgeap zimboyogé. Esevem-ús. Neka ni tizimbo-endáp ndǿgo: Kha ndakinak ande ndabua ndakinak me zimí-uzám, ndøgo yan-te tøndowav.
2 Enquanto isso, gememos, desejando ser revestidos da nossa habitação celestial,
3 Soqaín ndøgo, ni ande naqei-av me tizi꞉goat, niqa manqei-qape kha tizi-ivøvem.
3 porque, estando vestidos, não seremos encontrados nus.
4 Unimanqatín. Ni nqanek manqei-qape kha-te nqazigu, ni zì-esevém. Zapa ndǿgo, viniv khàpumu-khouwév. Ni poeveáv, niqa manqei-qape kha, ande ndabua me tizi꞉-khofoe. Soqaín ndøgo, ni ande naqei-av me tizi꞉goat. Geté ni kha ndakinak, ande ndabua me uzam-qa zi꞉gú. Yaq niqa manqei-qape kha, andé khandi ndǿkhóug.
4 Pois, enquanto estamos nesta casa, gememos e nos angustiamos, porque não queremos ser despidos, mas revestidos da nossa habitação celestial, para que aquilo que é mortal seja absorvido pela vida.
5 Mbumbukiam ndøkhakheinømbém, kha ndakinak tizindapem. Ndego Nqova Mbomambaqape gini-etoam, ndøgo andé khakhatáp, av nqægo, ndego ni até kha ndakinák-a, vøní-etoām.
5 Foi Deus que nos preparou para esse propósito, dando-nos o Espírito como garantia do que está por vir.
6 Yaq nakémbá, ni kha føgakh-mba oskia nigú. Ni mìzi꞉nøtén, ni nqanek manqei-qape kha-te nqaziyage, ni Evezøza-qa khoev-te fakhaneáv. Zuá.
6 Portanto, temos sempre confiança e sabemos que, enquanto estamos no corpo, estamos longe do Senhor.
7 Ni ndakin nqaziyage, sìzi-unimanqatinát. Matev qeivi zuá.
7 Porque vivemos por fé, e não pelo que vemos.
8 Geté ni kha føgakh-mbá. Ni manqei-qape kha, ndøgo ande palai khoev me nqawev, ivøve-qa nimbogó, neka Evezøzá namba yage-qa nigú, teqa khoev-te ndøgo.
8 Temos, pois, confiança e preferimos estar ausentes do corpo e habitar com o Senhor.
9 Geté oskiá ndøgo, ni Evezøza-qa khoev-te é-ndeimø-fakhān, o, manqei-qape-te zua niyagē, ni bazaføgakh ni-asøzú, ndego khanakhanakh etoam-qa nimbogó.
9 Por isso, temos o propósito de lhe agradar, quer estejamos no corpo, quer o deixemos.
10 Zapa ndǿgo, ni ate nqazi꞉gu, Keliso-qá megemege-té qabizimø-waním, manqa bizimø̄-ovøemem. Yaq ni yaq-fia āv qazimí-upøgím, av nqanek manqei-qape kha-te, matev mbomømboma o soqøsoqa nqazi꞉-matanam.
10 Pois todos nós devemos comparecer perante o tribunal de Cristo, para que cada um receba de acordo com as obras praticadas por meio do corpo, quer sejam boas quer sejam más.
11 Ni mø̀tinøtén, Evezøza ni matev, ndø̀ni-geveá. Yaq nakémbá, ni nìmbovizáp, neka ezoqa Mbumbukiam-te yozoat-qa nizøgó. Ndego ni mø̀ndæ-otév. Yaq no tototaná ndǿgo: Até zó-a, zo mø̀zøte-zøtéz, niqa matev eqeieqeí.
11 Uma vez que conhecemos o temor ao Senhor, procuramos persuadir os homens. O que somos está manifesto diante de Deus, e esperamos que esteja manifesto também diante da consciência de vocês.
12 Ni ambá av nqǣgo, nikeza kha eqawat-qa nigū, zoqa bøi-te. Āv taoká. Geté ni zo zømesim-qa nizøgó, av nqægo, zo ni tøzøte-khambuvupat, ndøgo kopømbá. Yaq av nqægo, zo kopømbaqapé, ndigu ezoqam sozozǿ-qavøitát, ndigu ndimatavap av nqægo, gigiap-qape ndø̄go, bøi toqote-qeivat, ambā ndøgo, ezoqam-qa mbøni-te nqøugu.
12 Não estamos tentando novamente recomendar-nos a vocês, porém lhes estamos dando a oportunidade de exultarem em nós, para que tenham o que responder aos que se vangloriam das aparências e não do que está no coração.
13 Ni matavap mbain teigoat, av ezoqa nøme ndi꞉manqate, ni Mbumbukiam-qá iz eqawat nonqo nigú. Geté ni matavap eqeieqei tønigoat, ni zo nitigú.
13 Se enlouquecemos, é por amor a Deus; se conservamos o juízo, é por amor a vocês.
14 Ni Keliso-qá kuku matev ndønøzøngím. Ni āv qati-unimanqatinát nqǽgo: Ezoqa kopo, ezoqa ewaqape-qa ndønaním. Yaq te mokho-te, até ní-a, ni ate nqazi꞉gu, vizī-pakhaen. Ni awenege matev-te, sekemba yageapáv.
14 Pois o amor de Cristo nos constrange, porque estamos convencidos de que um morreu por todos; logo, todos morreram.
15 Ndego ezoqa ewaqape-qa, ndǿgo tenenaním: Gekha ezoqām ndigu, ndiyage, ndigu ambá av nqǣgo, ekeza kha-qa beyagē, geté teqa ndégo tiabiti-yagé, ndego tiqa genanim neka løvøte-te vøndō-khandi꞉v.
15 E ele morreu por todos para que aqueles que vivem já não vivam mais para si mesmos, mas para aquele que por eles morreu e ressuscitou.
16 Yaq nakémbá. Ni ezoqa nøme sekemba gevezoatáv, av manqei-qape ezoqam ndi꞉matanam. Até Kelisó-a, ndego ni bugukhokhof qeigeveitam, av manqei-qape ezoqam ndi꞉matanam, ni ndakin av nqægo sekemba geveuatáv.
16 De modo que, de agora em diante, a ninguém mais consideramos do ponto de vista humano. Ainda que antes tenhamos considerado a Cristo dessa forma, agora já não o consideramos assim.
17 Gekha ezoqām ndego, Keliso mokho-te ndeyage, ndego mø̀ndø-ndakinak-év. Awenege matev, mø̀ndømø-navøém. Yaq nqáe! Matev ndakinak ndøngáz.
17 Portanto, se alguém está em Cristo, é nova criação. As coisas antigas já passaram; eis que surgiram coisas novas!
18 Nqanek matev ate ndægo, Mbumbukiam-té qando-okhó. Ndego ni Keliso mokho-te, nqawa ekezán namba me꞉tøkunú, neka ni nqanek sasae vønī-etoam, ta mokho-te ndøgo, atē ezoqa nømē-a, Mbumbukiam namba betē-tøkuanem.
18 Tudo isso provém de Deus, que nos reconciliou consigo mesmo por meio de Cristo e nos deu o ministério da reconciliação,
19 Manqat ni ezoqa nqati-zømesim, nqánek: Keliso mokho-te, Mbumbukiam mu꞉goám. Yaq Mbumbukiam te mokho-te ndego, manqei-qape ezoqam vø̄tøkuzu, ekezan namba. Yaq ndego ezoqam-qa manqa-zapazapa, sekemba matavupáv. Manqat nqánek, Mbumbukiam ni gini-etoam, ezoqa tøti-zømesimat. Ndego ezoqa nqawa tøkuzuat-qa ndøgó, ekezan namba.
19 ou seja, que Deus em Cristo estava reconciliando consigo o mundo, não lançando em conta os pecados dos homens, e nos confiou a mensagem da reconciliação.
20 Ni Keliso-qá iz-té qeinøzø-manqaté. Ni mokho-te, Mbumbukiam ezoqa ekezan zø-akhayám. Ni ezoqa Keliso-qa iz-te nqeizǿ-pouwe: Zo Mbumbukiam-té qando-okhó neka teqa tøkuat matev vø̄ndapem.
20 Portanto, somos embaixadores de Cristo, como se Deus estivesse fazendo o seu apelo por nosso intermédio. Por amor a Cristo lhes suplicamos: Reconciliem-se com Deus.
21 Keliso, ndego manqa-zapa-qase goneáv. Geté Mbumbukiam, niqa manqa-zapa ate ndægo, Keliso-té geno꞉vé, yaq ni te mokho-te, Mbumbukiam-qa bøi-te bizimī-ndaføyamba-en.
21 Deus tornou pecado por nós aquele que não tinha pecado, para que nele nos tornássemos justiça de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.