Mateus 25

Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 (‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'a ‑nagbopʋ* yɩ, ɛ wɛn:) «Ti ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'yri Nyɩsʋa di 'ʋ nyibli win kɩ ‑kɔɔ ‑nɩ pɛpɛ, dɛ ɛ 'wɩ yɩ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ: 'Yonʋ nyrɔyo nɩ ‑pu ꞊dʋ, ʋ nʋ‑ ʋ da 'blɩ a pʋpa kɩ. ‑Tɛ 'tɔ yɩ nɩ ‑wɛn, ‑ɛ ‑bɩ ʋ gba 'waa 'nyranapɩɩ nɩ, ʋ kɔ 'yu nyrɔyu ‑mʋ', ‑ɛ mi 'blɩ pa mɔ 'hʋɛn‑, 'ʋ mu 'a nyɩbɩʋ ‑ple mɔ.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 'Kɩ 'lɩ 'yonʋ nyrɔyo nɩ ‑pu a 'mʋ 'nyɩ, 'waa 'yɔ nɩ ꞊hun nɩ 'lɩ, 'ʋ kɔ ꞊tɔ, ꞊hun ‑bɩ 'ʋ nɩ 'ʋ, 'ʋ 'yɩ ꞊tɔ ‑kɔ.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 'Yonʋ nyrɔyo ‑mʋ', ‑ʋ 'yɩ ꞊tɔ ‑kɔ, ‑tɛ ʋ yɩ 'waa 'napɩɩ nɩ gbɛ, ʋ 'yɩ 'nyrayrɩɩ ‑gba, ‑ɛ di꞊e nu, 'nyra 'bʋ ‑wɛ, ʋ 'mʋ 'lɩ 'a dɛ ‑bɩ pʋ.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 'Waa dɛ ‑mʋ', ‑ʋ kɔ ꞊tɔ, ʋ nʋ‑ ‑mɔ ‑bɩ, ‑tɛ ʋ yɩ 'waa 'napɩɩ nɩ gbɛ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ gba 'nyrayrɩɩ, ‑ɛ di꞊e nu, 'nyra 'bʋ ‑wɛ 'lɩ, ʋ 'mʋ 'lɩ 'a ‑dɛ ‑bɩ pʋ.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 ‑Tɛ ʋ ‑mu, 'blɩpanyɔ 'yɩ ‑di 'wʋwlɩ. Bʋ 'yɛ nɩ di, nɔ‑ nu꞊o, 'yonʋ nyrɔyo nɩ ‑pu a 'mʋ, 'waa 'yii 'ɛ yɩ yɩ ‑wɛ, 'ʋ bi ŋmena' lɛ.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 'Tɔ‑hɛyri', ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'wɩn ‑cici. Kɛ‑ nyibli pɩ: Ba 'ye kɛ, 'blɩpanyɔ yɩ 'lɩ 'nɩ di, ba di 'lɩ, ba mu꞊o ye' 'bɛ!
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 ‑Ɛ ‑bɩ 'yonʋ nyrɔyo nɩ ‑pu a 'mʋ, ʋ 'du ye', 'ʋ 'yaa 'waa 'napɩɩ 'lu lɛ.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 ‑Ɛ ‑bɩ 'yonʋ nyrɔyo ‑mʋ', ‑ʋ 'yɩ ꞊tɔ ‑kɔ, ʋ wɛn: Ba ‑nyi ‑a mʋ 'aan 'nyra a dɛ, ‑ɛ nu꞊o, ‑aan 'napɩɩ ‑hʋɛ bʋ jre.
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Kɛɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'waa 'bio ‑mʋ', ‑ʋ kɔ ꞊tɔ, ʋ wɛn: ‑Aan 'nyra, ‑a ‑kɔ, ɛ 'yɩ ‑hʋ, 'kɩ 'ʋ ‑aan pɛpɛ ‑mɔ'. Dɛ a kɔ ba nu, ɛ nɔ‑ mɔ, ba mu 'lɩ 'nyraplonyʋ ‑mɔ, a 'mʋ 'aan ‑nɛ ‑tɔ.
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 ‑Ɛ ‑bɩ 'yonʋ nyrɔyo a 'mʋ, ‑ʋ 'yɩ ꞊tɔ ‑kɔ, ʋ mu nɩ, 'ʋ mu 'nyra ‑tɔ mɔ. 'Kɩ ʋ ‑mlɛɛ 'lɩ, 'blɩpanyɔ 'ɛ ‑di, 'yonʋ nyrɔyo nɩ ꞊hun ‑mʋ', ‑ʋ ‑wɛ ‑mɔ, ɛ kɔ ꞊nʋ 'hʋɛn‑, 'ʋ pa 'lɩ 'blɩpakayu bʋ. ‑Tɛ ʋ pa 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ka 'ʋ 'maju nɩ.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 ‑Tɛ ti gbi ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ 'yonʋ nyrɔyo nɩ ꞊hun ‑mʋ', ‑ʋ mu wɛn 'nyra ‑tɔ mɔ, ʋ nyre 'ʋ nɩ, 'ʋ da 'blɩpanyɔ, ʋ wɛn: Nyɩbɛyu o, ‑ha ‑a mʋ 'maju yɩ!
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Kɛɛ, ɛ ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, 'n 'yɩ 'a mʋ ‑yi.»
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ de, ɛ wɛn: «'A ‑tɩ, ba nɩ 'ʋ ‑pleelɛ', a 'nɩ 'ŋmee 'lɩ, ‑ɛ nu꞊o, ‑nyrɔwɔ kɔ ‑haawɔ ‑mʋ', 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'n di ya, a 'yɩ꞊ɩ ‑yi.»
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 «Ti ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'yri Nyɩsʋa di 'ʋ nyibli win kɩ ‑kɔɔ ‑nɩ pɛpɛ, dɛ ɛ di yɩ 'wɩ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ: Ɛ kɔ la nyɩbɛyu ꞊dʋ, ɛ nɔ‑ mi la 'dagba blɔblʋ. 'Tɩ‑ ɛ 'mʋ mu, ɛ da 'a ‑kʋannunyibli nɩ, 'ɛ hie ꞊nʋ 'a 'wli lɛ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ꞊ʋ kʋɛsɛ 'yri ‑hlaa ‑nɩ;
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 'ɛ ‑nyi 'a yɩ‑hɛnyiblo 'wliblɛ nɩ ꞊hun, 'ɛ ‑nyi 'hʋɛn a nyiblo 'wliblɛ nɩ 'hʋɛn, kɔ, 'ɛ ‑nyi ta a nyiblo 'wliblɔ nɩ ‑do. 'A ‑nɛ nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'wliblɛ nɩ ‑tie ‑mʋ', ɛ ‑wɛ 'lɩ ‑kʋan a 'yrinuulɛ, ɛ nɔ‑ ɛ ‑nyi꞊e. ‑Tɛ ɛ ‑wɛ ‑kʋan a yɩblɛ꞊tutulɛ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ mu nɩ.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ 'ye 'wliblɛ nɩ ꞊hun, ‑ɛ ‑bɩ ɛ mu nɩ, 'ɛ hlaa ꞊nɛ kʋɛsɛ 'yri, kʋɛsɛ a 'mʋ, 'ɛ pʋ 'ʋ꞊ʋ 'wliblɛ nɩ ꞊hun ‑bɩ.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ 'ye 'wliblɛ nɩ 'hʋɛn, kʋɛsɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ɛ ‑hla, 'ɛ pʋ 'ʋ꞊ʋ 'wliblɛ nɩ 'hʋɛn ‑bɩ.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Kɛɛ, nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ 'ye 'wliblɔ nɩ ‑do, ɛ nɔ‑ mɔ ‑bɩ, ɛ mu nɩ, 'ɛ 'blu ‑tʋtʋ, 'ɛ ‑hlii 'lɩ 'a 'masɛ a 'wliblɔ a 'mʋ 'lɩ.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 ‑Tɛ ɛ gba ti ‑hʋɔhʋɩ, ‑ɛ ‑bɩ 'waa 'masɛ di nɩ. ‑Tɛ ɛ ‑di, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'a 'wli ‑nɩ wɛn, 'a ‑tɩ a lɛ'bɛtilɛ.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 ‑Ɛ ‑bɩ nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ 'ye la 'wliblɛ nɩ ꞊hun, ɛ 'yɩya 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ, ɛ wɛn: 'Na 'masɛ o, 'wliblɛ nɩ ꞊hun, ‑nyi la 'mʋ, 'n hlaa ꞊nɛ kʋɛsɛ 'yri, 'ɛ pʋ 'ʋ 'wliblɛ nɩ ꞊hun ‑bɩ. Ɛ nɔ‑ ‑bʋ.
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'masɛ wɛn: Ɛ nu ‑tɛɛ. ‑Mɔ ꞊haan‑kʋannunyɔ ꞊nɩɔ. Nyiblo ‑wɛ 'lɩ bʋ kuo ‑mʋ ꞊wlʋ yɩ nɩ. ‑Tɛblɩ ‑bʋ, ‑ɛ 'yɩ ‑hʋ, 'n ‑nyi ‑mʋ, ‑nuu ꞊nʋ ‑kʋan 'yri ‑tɛɛ. 'A ‑tɩ, 'n di ‑nyi ‑mʋ ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ, ꞊mʋ ꞊nʋ ‑kʋan 'yri ‑nuu ‑nɩ. Di 'lɩ, ‑kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑, ‑a 'mʋ lɛ 'mle.
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 ‑Ɛ ‑bɩ nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ 'ye la 'wliblɛ nɩ 'hʋɛn, ɛ 'yɩya 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ, ɛ wɛn: 'Na 'masɛ o, ‑nyi la 'mʋ 'wliblɛ nɩ 'hʋɛn. 'N hlaa ꞊nɛ kʋɛsɛ 'yri, 'ɛ pʋ 'ʋ 'wliblɛ nɩ 'hʋɛn ‑bɩ. Ɛ nɔ‑ ‑bʋ.
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'masɛ wɛn: Ɛ nu ‑tɛɛ. ‑Mɔ ꞊haan‑kʋannunyibli ꞊nɩɔ. Nyiblo ‑wɛ 'lɩ bʋ kuo ‑mʋ ꞊wlʋ yɩ nɩ. ‑Tɛblɩ ‑bʋ, ‑ɛ 'yɩ ‑hʋ, 'n ‑nyi ‑mʋ, ‑nuu ꞊nʋ ‑kʋan 'yri ‑tɛɛ. Di 'lɩ, ‑kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑, ‑a 'mʋ lɛ 'mle.
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 ‑Ɛ ‑bɩ nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ 'ye la 'wliblɔ nɩ ‑do, ɛ 'yɩya 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ ‑wɛ, ɛ wɛn: 'Na 'masɛ o, 'n yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑na ŋmlɩ 'yakla nɩ. Dɛ ‑mʋ', ꞊yɩ 'dɔ, ɛ nɔ‑ ‑pʋ lɛ ‑bʋ 'cɛ.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 'N pie la hʋannʋ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'nɩ 'blu la ‑tʋtʋ, 'wliblɔ ‑mʋ', ‑hie la 'mʋ lɛ, 'nɩ ‑hli la꞊a. 'A ‑tɩ, ‑na 'wliblɔ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ.
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 ‑Ɛ ‑bɩ 'a 'masɛ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ɛ wɛn: ‑Mɔ ‑kʋannunyɔ ꞊nɩɔ, ‑ɛ kɔ 'klɔ ‑nyre yɩ, 'tɩ‑ ‑mli nɩ. ‑Yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, 'dʋdɔ‑tɛblɩ ‑mʋ', 'n 'yɩ 'dɔ, ɛ nɔ‑ 'n pʋ lɛ ꞊bʋ 'cɛ.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 'A ‑tɩ, ‑blɛɛ wɛn yɩ ‑bʋ pʋ wɛn 'lɩ 'na 'wliblɔ ‑bakɩ', ‑ɛ di꞊e nu, didie ‑bʋ, 'n ‑di, 'mʋ wɛn 'lɩ 'na 'wliblɔ a 'mʋ 'lɩ ‑ha, ɛ kɔ dɛ ‑bʋ, ‑ɛ di wɛn 'ʋ꞊ʋ 'lu bi 'hʋɛn‑.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 ‑Ɛ ‑bɩ 'masɛ a 'mʋ, ɛ lee nɛ 'a nyibli ‑bɩ, ɛ wɛn: Ba ‑ha꞊a 'wliblɔ a 'mʋ ‑jɩ', ba ‑nyi꞊e nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'wliblɛ nɩ ‑pu.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 'Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, 'a ‑nɛ nyiblo, ‑ɛ kɔ ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ, ɛ nɔ‑ ʋ di ‑tɛblɩ ‑bɩ ‑nyi, ‑ɛ di꞊e nu, 'a ‑tɛblɩ ‑mʋ', ɛ ‑kɔ, ɛ 'mʋ ‑hʋ, ɛ 'mʋ꞊ʋ wlɔn ‑hi. Kɛɛ, nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ kɔ ‑tɛblɩ ꞊yɩ ‑hʋ, ʋ kɔ bʋ ‑ha ꞊nɛ꞊ɛ ‑jɩ'.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 ‑Kʋannunyɔ ‑bʋ, ‑ɛ 'yɩ ꞊dedede a nulɛ ‑yi, ba pʋ 'lɩ꞊ɩ ‑patʋ', 'kɩ 'lɩ halɔ 'nyɩ. 'Kɩ ɛ di 'lɩ ꞊hien 'lɩ ‑wee ‑nɩ, kɔ, ɛ di 'ʋ yrʋ ‑pʋʋ ‑nɩ.»
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 (Kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'a ‑nagbopʋ* yɩ de, ɛ wɛn:) «Ti ‑kɔ 'yri 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'n di di, 'kɩ 'lɩ 'na bodɩɔtu 'kwli, 'n kɔ Nyɩsʋa a lɛlenyʋ 'hʋɛn‑, ‑a di di. 'Kɩ 'n di 'ʋ 'na bodɩɔgbata kɩ bʋ nɩ.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Dakɔ a pɛpɛ, ‑ʋ nɩ 'nɛ‑ ‑tʋtʋ kɩ, ʋ di lɛ 'nɩ 'kukue ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ 'mʋ ye', 'mʋ ꞊nʋ 'yi lɛ ‑hɩhɩa ‑nɩ, ꞊wɩ yɩ ‑tɛ blablɩ'yie꞊tunyɔ ni, 'ɛ ‑hɩhɩɛ blablɩ kɔ wlo 'hʋɛn‑ 'yi lɛ.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, nyibli ‑bʋ, ‑ʋ ni la Nyɩsʋa a kɩwɛɛnlɛ, 'kɩ 'n di 'lɩ ꞊nʋ 'na diidɛkɩbɩa kɩ pʋ, ɛ kɔ, nyibli ‑bʋ, ‑ʋ 'yɛ nɩ nu la Nyɩsʋa a kɩwɛɛnlɛ, 'mʋ 'lɩ ꞊nʋ 'na kamlakɩbɩa kɩ pʋ.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 'Tɩ‑ 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ bodɩɔ, 'mʋ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'nɛ‑ 'na diidɛkɩbɩa kɩ ‑lee ‑nɩ: Ba di 'lɩ, 'a mʋ 'na 'Baɩ Nyɩsʋa nu ꞊haandɛ ‑mɔ, ba kɔ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ɛ pʋ la lɛ, ɛ di la 'a mʋ ‑nyi, ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri ɛ nu la 'klɔ.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 ‑Ɛ nu꞊o, ‑tɛ 'kanʋ ni la 'mʋ, a ‑nyi la 'mʋ dididɛ; ‑tɛ 'nie'natʋ ni la 'mʋ, a ‑nyi la 'mʋ 'nɩnanie; ‑tɛ 'n mɔ la 'dagbatayu, 'a paa la 'mʋ 'kayu bʋ;
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 ‑tɛ 'n 'yɩ la 'hʋɩlɛpʋdɛ ‑kɔ, a ‑nyi la 'mʋ 'hʋɩlɛpʋdɛ, ‑tɛ 'n kɔ la 'hʋɩ a hinhren, a pɩa la 'mʋ nɩ; ɛ kɔ, ‑tɛ 'n nɩ la 'lɩ ꞊jɩ', a di la 'mʋ yɩ ‑mɛ mɔ.
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 ‑Ɛ ‑bɩ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ ni la Nyɩsʋa a kɩwɛɛnlɛ, kɛ‑ ʋ di 'mʋ yɩ pʋ: Kʋkɔnyɔ, ti a 'dɩ ‑bɩ ‑kɔ 'yri ‑a 'ye ‑mʋ, 'kanʋ 'ɛ ni la ‑mʋ, ꞊a ‑nyi la ‑mʋ dididɛ 'lɩ; 'nie'natʋ 'ɛ ni la ‑mʋ, ꞊a ‑nyi la ‑mʋ 'nɩnanie 'lɩ?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Ti a 'dɩ ‑bɩ ‑kɔ 'yri ‑mɔ la 'dagbatayu, ꞊a paa la ‑mʋ 'kayu bʋ 'lɩ? Ti a 'dɩ ‑bɩ ‑kɔ 'yri ꞊yɩ la 'hʋɩlɛpʋdɛ ‑kɔ, ꞊a ‑nyi la ‑mʋ 'hʋɩlɛpʋdɛ 'lɩ?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Ti a 'dɩ ‑bɩ ‑kɔ 'yri ‑a 'ye la ‑mʋ', ‑na 'hʋɩ hren la, kɔ, ꞊nɩ nɩ la ꞊jɩ', ꞊a di la ‑mʋ yɩ ‑mɛ mɔ 'lɩ?
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 ‑Ɛ ‑bɩ, 'mɔ bodɩɔ, kɛ‑ 'n di ꞊nʋ yɩ pʋ: 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ, 'ba nu la ꞊haan‑tɛblɩ a 'mʋ 'na 'dɩayɩ ꞊dʋ, ‑ɛ 'yɩ 'mini ‑kɔ 'yi ꞊hlɔn lɛ, ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ‑ɛ mɔ, 'mɔ a nu la꞊a 'yi ꞊hlɔn lɛ.
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 'Bʋ ‑hi, 'tɩ‑ 'mɔ bodɩɔ, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ 'na kamlakɩbɩa kɩ, 'mʋ ꞊nʋ ‑lee ‑nɩ, ba 'yɩya 'lɩ 'mʋ bʋ, 'a mʋ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ 'jrɔ yɩ. Ba mu 'lɩ na ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ jre 'nyɩ. Na a 'mʋ, Nyɩsʋa ‑wɛ꞊ɛ ‑mɔ, 'kɩ 'ʋ 'kuo ‑hʋɩn* a nyiblo gbagbʋ kɔ 'a ‑hɛɛnyʋ 'hʋɛn‑ ‑mɔ.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 ‑Ɛ nu꞊o, ‑tɛ 'kanʋ ni la 'mʋ, a 'yɩ la 'mʋ dididɛ ‑nyi; ‑tɛ 'nie'natʋ ni la 'mʋ, a 'yɩ la 'mʋ 'nɩnanie ‑nyi;
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 ‑tɛ 'n mɔ la 'dagbatayu, a 'yɩ la 'mʋ 'kayu bʋ ‑paa ‑nɩ; ‑tɛ 'n 'yɩ la 'hʋɩlɛpʋdɛ ‑kɔ, a 'yɩ la 'mʋ 'hʋɩlɛpʋdɛ ‑nyi; ‑tɛ 'na 'hʋɩ yɩ la hren, kɔ, ‑tɛ 'n nɩ la ꞊jɩ', a 'yɩ la 'mʋ yɩ ‑mɛ.
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ nyibli a 'mʋ, ʋ di 'mʋ yɩ pʋ: Kʋkɔnyɔ, ti a 'dɩ ‑bɩ ‑kɔ 'yri, ‑a 'ye la ‑mʋ, 'kanʋ 'ɛ ni la ‑mʋ, 'nie'natʋ 'ɛ ni la ‑mʋ, ꞊nɩ mɔ la 'dagbatayu, ꞊nɩ 'yɩ la 'hʋɩlɛpʋdɛ ‑kɔ, ‑na 'hʋɩ 'ɛ hren la, kɔ, ꞊nɩ nɩ la 'lɩ ꞊jɩ', 'tɩ‑ ꞊a 'yɩ la ‑mʋ kɩ ‑dii ‑nɩ 'lɩ?
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 ‑Ɛ ‑bɩ 'mɔ bodɩɔ, kɛ‑ 'n di ꞊nʋ yɩ pʋ: 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ, 'a ‑nɛ ti, 'bʋ mɔ, 'ba 'yɩ la ꞊haan‑tɛblɩ a 'mʋ 'na 'dɩayɩ ꞊dʋ, ‑ɛ 'yɩ 'mini ‑kɔ 'yi ꞊hlɔn lɛ ‑nu, ɛ 'wɩ yɩ, 'mɔ a 'yɩ la꞊a 'yi ꞊hlɔn lɛ ‑nu.
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 ‑Tɛblɩ a 'mʋ, a ‑tɩ, Nyɩsʋa di gba 'lɩ ꞊nʋ ‑tɩtɛ ‑bɩ, ‑tɛ ʋ di 'lɩ ꞊nʋ ꞊hɩʋɛn ꞊tuu ‑nɩ, ꞊hɩʋɛndʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ di 'lɩ nɩ ‑wɛ 'klɔ ‑mɔ 'klɔ. Kɛɛ, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ ni la Nyɩsʋa a kɩwɛɛnlɛ, ʋ nʋ‑ di 'lɩ 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ 'kwli pa.»
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.