Marcos 4
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs VC
1 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑Yusu 'ɛ mu 'lɩ Galileblʋgba a 'yru wien de, 'ɛ tʋɛ 'lɩ Nyɩsʋa a ‑tɩ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ 'ʋ ꞊glaa 'lɩ꞊ɩ lɛ. Bʋ 'yɛ nɩ 'ye 'hru, ɛ nɔ‑ mɔ bʋ ya 'lɩ 'blagbɩ 'kwli, 'ɛ nɩ bʋ, 'ɛ 'yɩya 'lɩ 'nie kɩ bʋ, nyibli a 'mʋ, 'ʋ 'wlɛ 'ʋ 'gbahlɔn bʋ,
1 Jesus pôs-se novamente a ensinar, à beira do mar, e aglomerou-se junto dele tão grande multidão, que ele teve de entrar numa barca, no mar, e toda a multidão ficou em terra na praia.
2 'ɛ tʋɛ ꞊nʋ ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ, 'kɩ 'lɩ 'ledʋ 'kwli. Kɛ‑ ɛ pɩ nyibli a 'mʋ yɩ, ɛ wɛn:
2 E ensinava-lhes muitas coisas em parábolas. Dizia-lhes na sua doutrina:
3 «Ba pʋ 'mʋ nʋa yɩ bʋ. Ɛ kɔ la ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, nyɩbɛhɩan ꞊dʋ 'ɛ mu la 'a ‑tɛblɩ 'dɔ mɔ. ‑Tɛblɩ a 'mʋ, ɛ ‑gblɛ 'lɩ꞊ɩ ‑ci 'kwli lɛ.
3 Ouvi: Saiu o semeador a semear.
4 ‑Tɛ ɛ yɩ꞊ɩ nɩ ‑gblɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'a dɛ ‑bɩ bi 'lɩ 'hru wlɔn lɛ, nʋblɩ 'ʋ ‑di, 'ʋ di꞊e.
4 Enquanto lançava a semente, uma parte caiu à beira do caminho, e vieram as aves e a comeram.
5 'A 'hʋɛn a dɛ, ɛ ‑gbla, ‑tʋtʋkʋtɩɔ ‑mʋ', ɛ bi 'ʋ kɩ, 'hɩɔ 'pa nɩ 'lɩ꞊ɩ bʋ, 'ɛ 'sii yɩ, 'ɛ ꞊ga ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ nu꞊o, ‑tʋtʋkʋtɩɔ a 'mʋ, ‑ɛ nɩ 'ʋ 'hɩɔ a 'mʋ kɩ, ɛ 'yɩ ‑hʋ.
5 Outra parte caiu no pedregulho, onde não havia muita terra; o grão germinou logo, porque a terra não era profunda;
6 ‑Tɛ ɛ ꞊ga, ‑tɛ 'yrʋ bi 'lɩ yɔ', ɛ nɔ‑ mɔ 'a ꞊kwlɩ bʋ 'yrɔ, ‑ɛ nu꞊o, 'a ‑wlubʋɩ kʋɛ 'hɩɔ a 'mʋ yɩ.
6 mas, assim que o sol despontou, queimou-se e, como não tivesse raiz, secou.
7 'A ta a dɛ, ɛ ‑gbla, 'kɩ ɛ bi 'lɩ 'witi 'nyɩ. ‑Tɛ ɛ ꞊ga, ‑ɛ ‑bɩ 'witilili 'buu ꞊nɛ 'lu lɛ. 'A ‑tɩ, 'dʋdɔdɛ a 'mʋ, ɛ 'yɩ blɩ ‑pʋ.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; estes cresceram, sufocaram-na e o grão não deu fruto.
8 'A ‑hɛn a dɛ, ɛ ‑gbla, ɛ nɔ‑ bi 'ʋ ꞊haan‑tʋtʋ kɩ. ‑Tɛ ɛ ꞊ga, 'ɛ 'sii yɩ, 'ɛ ku ‑tɛɛ, 'ɛ pʋ blɩ. 'A blʋ nɩ ‑do, ɛ pʋ 'yɔ a (30) ‑wlʋ ꞊tu 'ʋ ‑pu, 'a dɛ ‑bɩ pʋ 'yɔ a (60) ‑wlɩ nɩ ta, 'a dɛ ‑bɩ pʋ 'yɔ a (100) ‑wlɩ nɩ ꞊hun.»
8 Outra caiu em terra boa e deu fruto, cresceu e desenvolveu-se; um grão rendeu trinta, outro sessenta e outro cem.
9 ‑Ɛ ‑bɩ, kɛ‑ ‑Yusu pɩ la 'kɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «'Bʋ mɔ, 'ba kɔ ‑tɩ'wɩnnʋa, ‑ɛ ‑bɩ ba 'wɩn ‑tɩ ‑dodo.»
9 E dizia: Quem tem ouvidos para ouvir, ouça!
10 Ti gbi bʋ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ* nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn kɔ hɩapʋ‑nagbopʋ ‑bɩ 'hʋɛn‑, ʋ nʋ‑ hie 'ʋ. ‑Ɛ ‑bɩ ʋ 'bɛti 'kɩ꞊ɩ 'ledʋ a 'mʋ a 'mini nɩ.
10 Quando se acharam a sós, os que o cercavam e os Doze indagaram dele o sentido da parábola.
11 ‑Ɛ ‑bɩ, ɛ ꞊tu nyibli a 'mʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «'A mʋ ‑bʋ, ‑ʋ mɔ 'na ‑nagbopʋ, Nyɩsʋa ni꞊e nɩ, 'a yrui 'a ‑tɩ' lɛ, ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ‑tɛ ɛ ni, 'ɛ kʋɛ nyibli win kɩ. Nyɩsʋa a ‑tɩ a 'mʋ, ɛ ‑hli nyibli 'yi kɩ. Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'yɛ nɩ kʋɛ 'mʋ ꞊wien lɛ, ʋ nʋ‑ ‑mɔ ‑bɩ, 'ledʋɩ nɩ ‑do, nʋ‑ ‑wɛ 'lɩ ‑bʋ ‑hɛɛ ꞊nʋ, bʋ yru꞊o lɛ nɩ.
11 Ele disse-lhes: A vós é revelado o mistério do Reino de Deus, mas aos que são de fora tudo se lhes propõe em parábolas.
12 Ɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ʋ 'crɩ la꞊a nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, ti ‑hi la a ti 'yri, ‑ɛ mɔ:
12 Desse modo, eles olham sem ver, escutam sem compreender, sem que se convertam e lhes seja perdoado.
13 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ de, ɛ wɛn: «'Ba 'yɛ nɩ yru 'ledʋ ‑bʋ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ a 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ ba yru ‑ʋ ‑bɩ ‑mʋ' lɛ 'klɔ ‑mɔ 'klɔ.»
13 E acrescentou: Não entendeis essa parábola? Como entendereis então todas as outras?
14 Kɛ‑ ɛ pɩ 'kɩ: «Ɛ 'wɩ yɩ, 'dʋdɔnyɔ ‑mʋ', ɛ nɔ ‑mɔ nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ nɛ Nyɩsʋa a win ‑mɔ lɛ. 'Dʋdɔ‑tɛblɩ ‑mʋ', ʋ nʋ‑ mɔ Nyɩsʋa a win.
14 O semeador semeia a palavra.
15 'Hru ‑mʋ', ‑ɛ kɔ wlɔn ɛ yɩ 'ʋ lɛ bi, 'tɩ‑ nʋblɩ 'ʋ ‑di, 'ʋ di꞊e, ɛ nɔ‑ ‑mɔ nyibli ‑bʋ, ‑ʋ pɩ Nyɩsʋa a win nʋa yɩ bʋ, 'tɩ‑ Satan, ‑ɛ mɔ 'kuo ‑hʋɩn* a nyiblo gbagbʋ, 'ɛ yɩ di, 'ɛ ‑hɛ 'lɩ Nyɩsʋa a win a 'mʋ 'waa ꞊wlɩ klɛ.
15 Alguns se encontram à beira do caminho, onde ela é semeada; apenas a ouvem, vem Satanás tirar a palavra neles semeada.
16 ‑Ɛ ‑bɩ ‑tʋtʋkʋtɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ nɩ 'ʋ 'hɩɔ 'pa kɩ, ‑ɛ kɔ kɩ 'dʋdɔ‑tɛblɩ ‑bɩ bi 'ʋ lɛ ‑wɛ, ɛ nɔ‑ mɔ nyibli ‑bʋ, ‑ʋ yɩ Nyɩsʋa a win 'wɩn, 'tɩ‑ ‑ʋ yɩ꞊ɩ kɩ wɛn, 'kɩ 'lɩ plɔ a bleelɛ 'kwli,
16 Outros recebem a semente em lugares pedregosos; quando a ouvem, recebem-na com alegria;
17 'tɩ‑ ‑ʋ yɩ꞊ɩ kʋa 'ble, 'kɩ 'lɩ ti 'cɩmɩ gbi 'kwli. Kɛɛ, ʋ 'yɩ꞊ɩ ‑hʋa, 'kɩ bʋ pʋ 'ma, 'kɩ 'lɩ 'waa ꞊wlɩ kɩ. Nyibli a 'mʋ, 'waa 'bio ‑mʋ', ‑ʋ 'yɛ nɩ ‑hʋa Nyɩsʋa a win, 'bʋ yɩ ꞊nʋ ꞊hɩʋɛn nɩ ꞊tui, ɛ kɔ, 'bʋ yraa ꞊nʋ, ‑ɛ ‑bɩ 'waa nyɩsʋadɛ a 'mʋ, ɛ sɛ ꞊nʋ nɩ.
17 mas não têm raiz em si, são inconstantes, e assim que se levanta uma tribulação ou uma perseguição por causa da palavra, eles tropeçam.
18 ‑Tʋtʋkʋtɩɔ ‑mʋ', 'witi nɩ 'ʋ kɩ, ‑ɛ kɔ kɩ 'dʋdɔ‑tɛblɩ ‑bɩ bi 'lɩ lɛ ‑wɛ,
18 Outros ainda recebem a semente entre os espinhos; ouvem a palavra,
19 ʋ nʋ‑ mɔ nyibli ‑bʋ, ‑ʋ yɩ Nyɩsʋa a win 'wɩn, 'tɩ‑ nyibli a 'mʋ 'ʋ yɩ 'klɔ kɩ a 'kla‑wliye'yɩya a hritilɛ ‑hriti ‑nɩ, kɔ, 'ʋ nɛɛ kʋkɔ‑tɛblɩ a ‑tɩ ꞊wlɩ klɛ, ‑tɛblɩdʋ ‑bʋ, ‑ɛ pɩ 'lɩ ꞊nʋ kɩka 'nyɩ; 'klɔ a ‑tɛblɩ ‑bʋ, ʋ nʋɛ ‑nɩ, ɛ nɔ‑ 'waa ꞊wlɩ yɩ ꞊wien lɛ kʋɛ. ‑Tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ, ɛ ni꞊e nɩ, Nyɩsʋa a win 'ɛ 'yɛ nɩ nu ‑kʋan, 'kɩ 'lɩ 'waa ꞊wlɩ kɩ, 'ɛ yɩ lɛ ‑hihre ‑nɩ.
19 mas as preocupações mundanas, a ilusão das riquezas, as múltiplas cobiças sufocam-na e a tornam infrutífera.
20 ‑Ɛ ‑bɩ, ꞊haan‑tʋtʋkʋtɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ kɩ 'dʋdɔ‑tɛblɩ ‑bɩ bi 'lɩ, ɛ nɔ‑ mɔ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ yɩ Nyɩsʋa a win 'wɩn, ‑ʋ yɩ꞊ɩ kʋa 'ble, 'tɩ‑ 'ɛ ni ‑kʋan, 'kɩ 'lɩ 'waa ꞊wlɩ kɩ, 'wɩ a (30) ‑wlʋ ꞊tu 'ʋ ‑pu, kɔ (60) ‑wlɩ nɩ ta, kɔ (100) ‑wlɩ nɩ ꞊hun, 'ɛ ‑hi 'ʋ ‑tɛ ʋ nu 'a 'wɩnwɩɩn.»
20 Aqueles que recebem a semente em terra boa escutam a palavra, acolhem-na e dão fruto, trinta, sessenta e cem por um.
21 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ la ꞊nʋ yɩ de, ɛ wɛn: «Nyiblo 'bʋ 'bɩa 'napɩ, ɛ 'nɩ ꞊jri꞊e lɩ꞊ɩ kɩka 'lu bʋ, kɔ, nyiblo 'bʋ 'bɩa 'napɩ, ɛ 'nɩ ꞊tu꞊o lɩ꞊ɩ ‑bɛlɛ bʋ. Kɛɛ, 'kɩ ɛ ꞊tui 'ʋ꞊ʋ dɛ 'lu bʋ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ 'lɩ 'kayu blɛ yru.
21 Dizia-lhes ainda: Traz-se porventura a candeia para ser colocada debaixo do alqueire ou debaixo da cama? Não é para ser posta no candeeiro?
22 ‑Tɛblɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ɛ ‑hli, ɛ di kɔ ‑nyrɔwɔ, ɛ 'mʋ pepe' bi, ɛ kɔ, ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑mʋ', nyiblo ꞊dʋ 'yɩ la ‑yi, ‑nyrɔwɔ di 'ʋ 'nɩ nyre ‑wɛ, ʋ 'mʋ꞊ʋ lɛ yru.
22 Porque nada há oculto que não deva ser descoberto, nada secreto que não deva ser publicado.
23 Ba pʋ 'mʋ nʋa yɩ bʋ ‑tɛɛ: Nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'bʋ kɔ ‑tɩ'wɩnnʋa, bʋ 'wɩn ‑tɩ ‑dodo.»
23 Se alguém tem ouvidos para ouvir, que ouça.
24 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ de: «Nyɩsʋa a win ‑bʋ, 'n yɩ 'a mʋ ‑lee ‑nɩ, ba ꞊tu꞊o 'yie. ‑Tɛ ‑mʋ', a di 'a 'wɩnwɩɩn nu, kɛ‑ Nyɩsʋa di 'a mɔ꞊ɔ 'a lɛyruelɛ nu.
24 Ele prosseguiu: Atendei ao que ouvis: com a medida com que medirdes, vos medirão a vós, e ainda se vos acrescentará.
25 Nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ pɩ Nyɩsʋa a win nʋa yɩ bʋ, Nyɩsʋa di꞊e 'nɩ nu, ɛ 'mʋ꞊ʋ' lɛ yru, ɛ 'mʋ ‑tɛ ‑mʋ', ɛ nu la 'a 'wɩnwɩɩn 'ʋ ‑hi. Kɛɛ, nyiblo ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ pʋ꞊ʋ nʋa yɩ bʋ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ yru꞊o' lɛ pɛpɛ.»
25 Pois, ao que tem, se lhe dará; e ao que não tem, se lhe tirará até o que tem.
26 Kɛ‑ ɛ pɩ la ꞊nʋ yɩ de, ɛ wɛn: «‑Tɛ Nyɩsʋa ni nyibli a win a kɩkɔɔlɛ, ɛ 'wɩ‑ nyiblo, ‑ɛ ‑gbla 'dʋdɔ‑tɛblɩ, 'kɩ 'lɩ 'a ‑ci kɩ.
26 Dizia também: O Reino de Deus é como um homem que lança a semente à terra.
27 ‑Tɛ ɛ ‑wɛ 'a ‑gbʋgbla ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ mu 'dɩɔ. ‑Nyrɔwɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ɛ ‑hii 'lɩ 'dɩɔ, ‑ɛ ‑bɩ 'dʋdɔ‑tɛblɩ a 'mʋ, ɛ ‑gbla mɔ, 'kɩ 'lɩ ‑ci kɩ, ɛ nɩ ‑do, ɛ yɩ 'nɩ mɩ, ɛ mɔ, ɛ 'nɩ ‑hii꞊e 'lɩ ‑ci a 'mʋ kɩ.
27 Dorme, levanta-se, de noite e de dia, e a semente brota e cresce, sem ele o perceber.
28 ‑Tʋtʋ nɩ ‑do, ɛ nɔ‑ ni꞊e, 'ɛ yɩ mɩ. 'A ꞊gba, ‑ɛ mɩ yɩ‑hɛdɛ, ‑tɛ ɛ ‑ku, ɛ pʋ blɩ, 'a 'yɔ 'ɛ ‑ku.
28 Pois a terra por si mesma produz, primeiro a planta, depois a espiga e, por último, o grão abundante na espiga.
29 ‑Tɛ 'dʋdɔ‑tɛblɩ a 'mʋ, ɛ ꞊hlu, ‑ɛ ‑bɩ ɛ mu nɩ, 'ɛ gba 'a ‑paka, 'ɛ 'cɛ꞊ɛ, ‑ɛ nu꞊o, 'a 'cɩcɛti nyre 'ʋ nɩ.»
29 Quando o fruto amadurece, ele mete-lhe a foice, porque é chegada a colheita.
30 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «'N di pʋ 'ledʋ ‑bɩ, ‑tɛ ‑mʋ' Nyɩsʋa ni, 'ɛ kɔɔ nyibli a dodoyo win kɩ, 'tɩ‑ nyibli ‑bɩ 'ʋ yɩ klɛ ‑bii ‑nɩ, 'mʋ 'a mɔ꞊ɔ ‑tɔɔ ‑nɩ.
30 Dizia ele: A quem compararemos o Reino de Deus? Ou com que parábola o representaremos?
31 Dɛ a 'mʋ, ɛ 'wɩ‑ 'dʋdɔdɛ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'yɛɛ ꞊cɩmɩ ‑nɩ dɩakɩ, 'ɛ ‑hi 'ʋ 'dʋdɔ‑tɛblɩ a pɛpɛ a 'yɔ 'ʋ.
31 É como o grão de mostarda que, quando é semeado, é a menor de todas as sementes.
32 Kɛɛ, 'bʋ 'dɔ꞊ɔ, ɛ yɩ 'nɩ mɩ. 'Bʋ ‑ku, ɛ 'bʋɛ nɩ, 'ɛ yɩ 'ʋ 'dʋdɔ‑tɛblɩ a pɛpɛ 'ʋ ‑hi, kɔ, 'ɛ pɩ babʋɩ gbagbɩ. 'A babʋɩ a 'mʋ, ɛ ‑wɛ 'lɩ nʋblɩ bʋ pʋʋ 'lɩ 'lʋɛ nɩ.»
32 Mas, depois de semeado, cresce, torna-se maior que todas as hortaliças e estende de tal modo os seus ramos, que as aves do céu podem abrigar-se à sua sombra.
33 ‑Tɛ 'ledʋ ‑bʋ, ɛ nɩ 'mʋ, kɛ‑ ‑ʋ ‑bɩ nɩ la 'mʋ, ‑Yusu 'ɛ pɩ la ꞊nʋ, 'ɛ tʋɛ la nyibli Nyɩsʋa a win. ‑Ɛ ‑bɩ dɛ ‑mʋ', nyibli ‑wɛ 'lɩ bʋ yru' lɛ, ɛ nɔ‑ ɛ tʋɛ la ꞊nʋ.
33 Era por meio de numerosas parábolas desse gênero que ele lhes anunciava a palavra, conforme eram capazes de compreender.
34 Ti a pɛpɛ, 'bʋ yɩ la ꞊nʋ dɛ nɩ tʋɛ ‑nɩ, 'kɩ 'lɩ 'ledʋɩ 'kwli, ɛ tʋɛ la 'lɩ ꞊nʋ. Kɛɛ, ɛ kɔ 'a ‑nagbopʋ* nɩ ‑do 'hʋɛn‑, 'bʋ 'bɛ ‑mɔ lɛ, 'tɩ‑ 'ledʋɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ɛ pɩ, 'ɛ ‑hɩhɩɛ la ꞊nʋ꞊ʋ klɛ.
34 E não lhes falava, a não ser em parábolas; a sós, porém, explicava tudo a seus discípulos.
35 ‑Nyrɔwɔ nɩ ‑do a 'mʋ a ‑winse, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu lee nɛ 'a ‑nagbopʋ* nɩ, ɛ wɛn: «‑Ba ꞊ta 'lɩ 'yru a 'kɩbɩa ‑bɩ ‑mʋ' kɩ,»
35 À tarde daquele dia, disse-lhes: Passemos para o outro lado.
36 'a ‑nagbopʋ 'ʋ gba꞊a, 'ʋ 'ya 'lɩ 'blagbɩ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'kwli ɛ tʋɛ wɛn 'lɩ nyibli Nyɩsʋa a ‑tɩ 'kwli, 'ʋ gba nyibli a 'mʋ wlu, 'ʋ ‑mu. 'Kɩ 'ʋ 'waa 'blagbɩ 'hʋɩ, 'blagbɩ ‑bɩ nɩ 'ʋ ‑wɛ.
36 Deixando o povo, levaram-no consigo na barca, assim como ele estava. Outras embarcações o escoltavam.
37 Bʋ nɩ 'kɩ 'ʋ 'nie kɩ, bʋ yɩ nɩ mi, ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ duduo cɛ 'lɩ nɩ, 'yru 'ɛ ‑tʋa 'dʋɩ a pʋpʋʋ, 'yru a 'dʋɩ a 'mʋ, 'ʋ ni꞊e, 'nie 'ɛ yɩ 'lɩ 'blagbɩ 'kwli lɛ 'wlɛ. ‑Ɛ ‑bɩ 'blagbɩ ‑tʋa 'lɩ'yiilɛ, 'kɩ 'ʋ 'yru a 'dʋɩ ‑mɔ, ‑ʋ yɩ 'lɩ꞊ɩ 'kwli lɛ 'wlɛ.
37 Nisto surgiu uma grande tormenta e lançava as ondas dentro da barca, de modo que ela já se enchia de água.
38 Ti a 'mʋ 'yri, 'kɩ ‑Yusu pɛ 'lɩ 'blagbɩ a ‑moko 'yri bʋ, 'ɛ pʋ 'ʋ 'a 'lu 'pela kɩ bʋ, 'ɛ yɩ ŋme. ‑Ɛ ‑bɩ 'a ‑nagbopʋ ‑ha꞊a ŋmena', ʋ wɛn: «Tɔɔnyɔ, ꞊bɩ ɛ 'nɩ 'yaa꞊a lɩ ‑mʋ 'kla ‑wliye, ‑tɛ ‑a mi bʋ ‑wɛ mɔ?»,
38 Jesus achava-se na popa, dormindo sobre um travesseiro. Eles acordaram-no e disseram-lhe: Mestre, não te importa que pereçamos?
39 ‑Yusu 'ɛ 'du ye', 'ɛ 'plɛɛ 'lɩ pepe kɔ 'yru a 'mʋ 'hʋɛn‑ ‑mɔ, 'kɩ 'lɩ win 'yaklɩ 'kwli, ɛ wɛn: «Ba ma wien, ba wɛɛn kɩ bʋ!» ‑Tɛ ɛ pʋ win, ‑ɛ ‑bɩ duduo a 'mʋ, ɛ nyra bʋ, 'yru a pɛpɛ 'ɛ wɛɛn kɩ bʋ.
39 E ele, despertando, repreendeu o vento e disse ao mar: Silêncio! Cala-te! E cessou o vento e seguiu-se grande bonança.
40 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊hɩan ‑mɔ, 'ɛ 'plɛɛ 'lɩ 'a ‑nagbopʋ ‑mɔ, ɛ wɛn: «Dɛ‑ kɔ ‑tɩ 'a yɩ hʋannʋ pie 'lɩ? A 'tɩɛ 'yɛɛ Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ nɩ ‑kue ‑nɩ?»
40 Ele disse-lhes: Como sois medrosos! Ainda não tendes fé?
41 'A ‑nagbopʋ ‑mɔ ‑bɩ, ʋ 'ta 'ʋ blɛ dɩakɩ, 'ʋ yɩ 'lɩ lɛ 'pʋplɛ ‑nɩ, ʋ wɛn: «Ba 'ye kɛ nyiblo ‑bʋ, pepe kɔ 'yru 'hʋɛn‑, ʋ ꞊tui 'ʋ꞊ʋ nɩ.»
41 Eles ficaram penetrados de grande temor e cochichavam entre si: Quem é este, a quem até o vento e o mar obedecem?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.