Marcos 1
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NVI
1 Nyɩsʋa a ꞊haanwin, ɛ nɔ‑ 'crɩɩ 'nɛ‑ 'crɩɛn ‑bʋ 'kwli. Nyɩsʋa a win a 'mʋ, 'a 'Yu a ‑tɩ, ɛ nɛ ‑mɔ lɛ. 'A 'Yu a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ ‑Yusu 'Klɩsʋ.
1 Princípio do evangelho de Jesus Cristo, o Filho de Deus.
2 Ti ꞊dʋ a ti 'yri, (‑tɛ ʋ 'tɩɛ 'yɛ la ‑Yusu nɩ kʋɛ,) ɛ kɔ la Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ* ꞊dʋ. 'A 'nyrɛ mɔ la Esai. ‑Yusu kɔ nyiblo ꞊dʋ 'hʋɛn‑, ‑ɛ mɔ Saan Batisɩ, ʋ nʋ‑ kɔ ‑tɩ Esai a 'mʋ, ɛ 'crɩɩ la 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli. ‑Tɩ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ:
2 Conforme está escrito no profeta Isaías: "Enviarei à tua frente o meu mensageiro; ele preparará o teu caminho"—
3 'Kɩ 'lɩ 'crɩɛn a 'mʋ 'kwli, ʋ 'crɩ la ‑tɩ ‑bɩ. ‑Tɩ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ‑bʋ:
3 "voz do que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para o Senhor, façam veredas retas para ele’ ".
4 ‑Tɛ Esai a 'mʋ, ɛ nu la 'a hɩhla, kɛ‑ nyiblo a 'mʋ, ɛ nu naalɛ. Ɛ nɔ‑ mɔ Saan Batisɩ. Saan a 'mʋ, ‑tɛ ‑mʋ', 'dʋ bii la 'lɩ yɩ, 'kɩ ɛ 'ti la 'lɩ, nyibli 'ʋ mi la 'lɩ꞊ɩ ‑mɔ. 'Bʋ yɩ nɩ hle, ɛ 'yɛɛ 'lɩ win, 'a win 'ɛ yɩ ‑tɛblɩ 'nyɩ lɛ ‑gbɛ, ɛ wɛn: «Ba yru꞊o, 'kɩ 'lɩ 'aan ꞊wlɩ kɩ, ‑ɛ mɔ, a ni yɩnyre‑tɛblɩ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye'. Ba hie 'ʋ yɩnyre‑tɛblɩ a 'mʋ bʋ, ba ‑nyi 'aan 'klɔ a pɛpɛ Nyɩsʋa, Nyɩsʋa 'mʋ 'aan yɩnyre‑tɛblɩ 'wʋwla ‑nɩ, 'mʋ 'a mʋ 'nie 'lu pʋ.»
4 Assim surgiu João, batizando no deserto e pregando um batismo de arrependimento para o perdão dos pecados.
5 Nyibli ‑hʋɔhʋɩ ‑mʋ', ‑ʋ 'ti 'lɩ Sudeblʋgba 'kwli, kɔ 'dɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Jrusrɛ, kɛ‑ ʋ ni la, 'ʋ mi la 'ʋ꞊ʋ ye', ʋ 'mʋ 'a win 'wɩn, 'ʋ yɩ la 'waa yɩnyre‑tɛblɩ yrɛ ‑wɛɛn ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ nyibli ye', 'tɩ‑, Saan, 'ɛ pɩ la ꞊nʋ 'nie 'lu lɛ, 'kɩ 'lɩ 'nie gbagbʋ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'nyrɛ mɔ Sudɛn ‑mɔ.
5 A ele vinha toda a região da Judéia e todo o povo de Jerusalém. Confessando os seus pecados, eram batizados por ele no rio Jordão.
6 Saan a dɩɔnʋ a wlawlʋ, ɛ pɩ la, ɛ 'yɩ la dɛkɔnyɔ a wlawlʋ yɩ 'wɩ. Ʋ nu la ꞊gbukɩ‑so* a ‑pupui, 'ʋ hla la꞊a, 'ɛ nɛɛ la꞊a mʋmakɔ a 'bɛtɩyɛ kɩ. 'A dididɛ, ɛ yɩ la di, ɛ nɔ‑ mɔ 'kolio kɔ dʋnyra. (Saan mɔ la Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ. Ɛ 'wɩ yɩ, ‑tɛ ‑mʋ', 'a 'bio Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyʋ ‑mʋ', ʋ nɩ la 'mʋ, yɩ‑hɛ‑nyrɛ a ti 'yri, kɛ‑ Saan a 'mʋ, ɛ nɩ la 'mʋ ‑wɛ.)
6 João vestia roupas feitas de pêlos de camelo, usava um cinto de couro e comia gafanhotos e mel silvestre.
7 Kɛ‑ ɛ pɩ la nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ la 'ʋ yɩ, ‑ɛ mɔ: «Nyiblo ꞊dʋ di 'nɩ di. Nɔ‑ di 'ʋ 'mʋ ke' kʋɛ. Nɔ‑ di 'klɩ kɩ nɩ, ɛ 'mʋ 'ʋ 'mʋ ‑hi, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'nyrɛ 'kwli. 'Mɔ ‑bʋ, 'n 'yɩ nyiblo ꞊dʋ 'pa‑, 'kɩ ꞊bʋ di꞊e ‑hɛɛ ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ 'a ‑nɛ ‑kʋandɛ ꞊dʋ a ‑ta'.
7 E esta era a sua mensagem: "Depois de mim vem alguém mais poderoso do que eu, tanto que não sou digno nem de curvar-me e desamarrar as correias das suas sandálias.
8 'Mɔ ‑bɩ, 'nie 'n pɩ 'a mʋ 'lu lɛ, kɛɛ, ɛ nɔ‑ ‑mɔ ‑bɩ, Nyɩsʋa a ‑Hihiu*, ɛ nɔ‑ ɛ di 'a mʋ ‑nyi.»
8 Eu os batizo com água, mas ele os batizará com o Espírito Santo".
9 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑Yusu ‑hɔn la 'lɩ 'dɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Nasalɛtɩ, 'kɩ 'lɩ Galileblʋgba 'kwli, 'ɛ mu 'lɩ Saan ‑mɔ, Saan 'ɛ pʋ꞊ʋ 'nie 'lu, 'kɩ 'lɩ 'nie gbagbʋ ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'nyrɛ mɔ Sudɛn ‑mɔ.
9 Naquela ocasião Jesus veio de Nazaré da Galiléia e foi batizado por João no Jordão.
10 ‑Tɛ ɛ yɩ 'lɩ 'nie ‑mɔ nɩ ‑hʋɛn, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'ye yakɔ, 'ɛ ‑ki wlɔn, Nyɩsʋa a ‑Hihiu* 'ɛ ꞊tɩɩ 'ʋ꞊ʋ 'lu, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ‑hungbe 'yɛ nɩ ꞊tɩɩ 'ʋ꞊ʋ 'lu,
10 Assim que saiu da água, Jesus viu os céus se abrindo, e o Espírito descendo como pomba sobre ele.
11 kɔ, 'ʋ 'wɩn Nyɩsʋa a win, 'ɛ ‑hɔn 'lɩ yakɔ 'kwli. Kɛ‑ win a 'mʋ, ɛ pɩ: «‑Mɔ mɔ 'na 'Yu nɩ ‑do, 'n nʋɛ ‑nɩ ‑tɛɛ. ‑Nie 'mʋ dɔdʋ.»
11 Então veio dos céus uma voz: "Tu és o meu Filho amado; em ti me agrado".
12 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ Nyɩsʋa a ‑Hihiu gba 'lɩ ‑Yusu ‑tɛ ‑mʋ', 'dʋ bii 'lɩ yɩ.
12 Logo após, o Espírito o impeliu para o deserto.
13 ‑Tɛ a 'mʋ, ɛ ‑hii 'lɩ ‑nyrɔwɩ a ‑wlɩ nɩ 'hʋɛn, 'kɩ 'lɩ mamʋɩ 'nyɩ. Ti a 'mʋ 'yri, 'kɩ 'kuo ‑hʋɩn* a nyiblo gbagbʋ, ‑ɛ kɔ 'nyrɛ ‑mɔ Satan, ɛ mu la 'ʋ꞊ʋ lɛ ꞊tɛɛ mɔ, ‑ɛ di꞊e nu, ‑Yusu 'mʋ ‑tɩ 'wla, 'kɩ 'ʋ 'a 'Baɩ Nyɩsʋa ye', kɛɛ, ɛ 'yɩ ‑tɩ 'wla, Nyɩsʋa 'ɛ tɛ 'a lɛlenyʋ bʋ, 'ʋ ‑tʋa 'a ‑hɛɛlɛ.
13 Ali esteve quarenta dias, sendo tentado por Satanás. Estava com os animais selvagens, e os anjos o serviam.
14 Ʋ nɩ 'ʋ bʋ ‑nɩnɩ, ‑ɛ ‑bɩ Saan Batisɩ ‑nɩ wɛn, ʋ pʋ꞊ʋ ꞊jɩ'. ‑Tɛ ʋ pʋ 'kɩ꞊ɩ ꞊jɩ', ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ ‑Yusu mu 'lɩ Galileblʋgba 'kwli, 'ɛ nɛ Nyɩsʋa a win ‑mɔ lɛ.
14 Depois que João foi preso, Jesus foi para a Galiléia, proclamando as boas novas de Deus.
15 Kɛ‑ ɛ pɩ: «Ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri Nyɩsʋa di 'ʋ nyibli a pɛpɛ win kɩ ‑kɔɔ ‑nɩ, ɛ 'mʋɛ yrɛ. 'A ‑tɩ, ba yru꞊o, 'kɩ 'lɩ 'aan ꞊wlɩ kɩ, ‑ɛ mɔ, a nu yɩnyre‑tɛblɩ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye'. Ba hie 'ʋ yɩnyre‑tɛblɩ a 'mʋ bʋ, ba ‑nyi 'aan 'klɔ a pɛpɛ Nyɩsʋa, kɔ, ba kuo Nyɩsʋa a win ꞊wlʋ yɩ.»
15 "O tempo é chegado", dizia ele. "O Reino de Deus está próximo. Arrependam-se e creiam nas boas novas! "
16 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu mu 'lɩ Galileblʋgba a 'yru wien. Bʋ yɩ 'kɩ 'yru wien lɛ nɩ 'yrɛɛ ‑nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ yɛ la 'ʋ 'pʋpanyibli nɩ 'hʋɛn ꞊dʋ bʋ. 'Waa 'nyrɛ mɔ Simɔ (‑ɛ mɔ Piɛlɩ) kɔ 'a 'dɩayɩ Adre. 'Kɩ ʋ nɩ 'lɩ 'waa 'blagbɩ 'kwli, 'ʋ pɩ 'waa ‑tatɩ.
16 Andando à beira do mar da Galiléia, Jesus viu Simão e seu irmão André lançando redes ao mar, pois eram pescadores.
17 'Pʋpanyibli nɩ 'hʋɛn a 'mʋ, ɛ yɛɛ 'ʋ bʋ, kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «Ba di 'lɩ, a 'mʋ 'mʋ ꞊wien lɛ kʋɛ, a 'mʋ 'na ‑nagbopʋ ‑hɛ. 'N di꞊e 'nɩ nu, a 'mʋ ‑tonyibli lɛ 'kukue ‑nɩ. Ɛ 'wɩ yɩ, ‑tɛ a ni, 'a pɩ ‑tatɩ, 'a yɩ ‑hrin lɛ 'kukue ‑nɩ, kɛ‑ ba nu, ba 'kukue ‑tonyibli lɛ, ʋ 'mʋ 'na ‑nagbopʋ ‑hɛ ‑wɛ.»
17 E disse Jesus: "Sigam-me, e eu os farei pescadores de homens".
18 ‑Tɛ ɛ lee 'kɩ ꞊nʋ ‑tɩ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ti nɩ ‑do a ti 'yri, ʋ hie 'ʋ 'waa ‑tatɩ bʋ, 'ʋ ‑tʋa 'a ꞊wienlɛkʋkʋɛ.
18 No mesmo instante eles deixaram as suas redes e o seguiram.
19 Bʋ 'yɩya 'ʋ ye' bʋ dɛ gbe, ‑ɛ ‑bɩ ɛ yɛɛ 'ʋ 'pʋpanyibli ‑bɩ bʋ. 'Pʋpanyibli a 'mʋ, ʋ nʋ‑ mɔ Sakɩ kɔ Saan kɔ 'waa 'baɩ Sebede, kɔ 'waa 'baɩ a ‑kʋannunyibli, 'ʋ nɩ 'lɩ 'waa 'blagbɩ 'kwli, 'ʋ yɩ 'waa ‑tatɩ ꞊hrɛntɩ ‑nɩ.
19 Indo um pouco mais adiante, viu num barco Tiago, filho de Zebedeu, e João, seu irmão, preparando as suas redes.
20 ‑Tɛ ɛ yɛɛ 'ʋ 'dɩayɩnʋ nɩ 'hʋɛn a 'mʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ da ꞊nʋ nɩ, 'kɩ bʋ ‑hɛ 'a ‑nagbopʋ, ti nɩ ‑do a ti 'yri, 'ʋ hie 'ʋ 'waa 'baɩ, kɔ 'a ‑kʋannunyibli 'hʋɛn‑ 'blagbɩ 'kwli bʋ, 'ʋ ‑tʋa ‑Yusu a ꞊wienlɛkʋkʋɛ.
20 Logo os chamou, e eles o seguiram, deixando Zebedeu, seu pai, com os empregados no barco.
21 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, ʋ mu 'lɩ 'dɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Kapɛnaɔ 'kwli. ‑Tɛ ‑Juukʋɛ* a ‑wuwle‑nyrɔwɔ* nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ 'hʋɛn‑, ʋ pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'kayu bʋ,
21 Eles foram para Cafarnaum e, assim que chegou o sábado, Jesus entrou na sinagoga e começou a ensinar.
22 'ɛ bi 'ʋ, 'ɛ ‑tʋa ꞊nʋ Nyɩsʋa a ‑tɩ a tɔɔlɛ. Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ la 'ʋ, ɛ mɔ 'waa ꞊wlɩlɛkɛɛdɛ, 'kɩ ‑Yusu bʋ di tɔɔlɛ lɛ nu. Ɛ 'nɩ ‑tɔɔ꞊ɔ lɩ, ꞊wɩ yɩ ‑tɛ ‑mʋ' ‑Juukʋɛ a tetetɔɔnyʋ ni tɔɔlɛ, kɛɛ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɩ 'kwli, 'kɩ ɛ tʋɛ 'lɩ.
22 Todos ficavam maravilhados com o seu ensino, porque lhes ensinava como alguém que tem autoridade e não como os mestres da lei.
23 Ɛ kɔ nyɩbɛhɩan ꞊dʋ. Ɛ nɔ‑ 'ku ‑hʋan nɩ 'ʋ ke'. 'Kɩ ɛ nɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kayu bʋ ‑wɛ. Ti nɩ ‑do a 'mʋ 'yri, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'kayu nɩ ‑do a 'mʋ bʋ, ɛ 'yɛɛ 'lɩ win,
23 Justamente naquela hora, na sinagoga, um homem possesso de um espírito imundo gritou:
24 'ɛ pɩ lɛ: «Nasalɛtɩ a ‑Yusu, ‑ha ‑a mʋ mɛ lɛ, ꞊nɩ 'bie 'lɩ ‑aan ‑tɩ 'nyɩ. ‑Di nɩ, ꞊mʋ ‑a mʋ bʋ ‑wɛ. 'N yi꞊e nɩ, nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑pa 'mʋ. ‑Mɔ mɔ Nyɩsʋa a 'Yu, ‑mɔ ɛ lee 'nɛ‑.»
24 "O que queres conosco, Jesus de Nazaré? Vieste para nos destruir? Sei quem tu és: o Santo de Deus! "
25 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊maa 'ku ‑hʋan a 'mʋ 'yi, ɛ wɛn: «Ma wien, 'tɩ‑ ‑hɔn 'ʋ nyiblo ‑bʋ ke'!»
25 "Cale-se e saia dele! ", repreendeu-o Jesus.
26 ‑Ɛ ‑bɩ 'ku ‑hʋan a 'mʋ, ɛ ꞊gbapʋ nyiblo a 'mʋ lɛ, 'ɛ pʋ ‑cici lɛ, 'tɩ‑ 'ɛ ‑hɔn 'ʋ꞊ʋ ke', 'ɛ ‑mu.
26 O espírito imundo sacudiu o homem violentamente e saiu dele gritando.
27 Ɛ kɛɛ nyibli a 'mʋ, ‑ʋ nɩ 'ʋ ꞊wlɩ lɛ, 'ʋ yɩ wlɔn lɛ 'pʋplɛ ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ dɛ ‑mʋ', ‑ɛ mu 'lu ‑mɔ a ‑ta', ʋ wɛn: «Dɛ a 'mʋ, ɛ mɔ dɛ ꞊nɩɔ. Tɔɔlɛ yrayrʋ ‑bɩ ɛ ‑ya, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɩ 'kwli. Ɛ yɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɩ 'kwli nɩ ‑tʋɛ ‑nɩ, 'ɛ kɔɔ 'kuo ‑hʋɩn win kɩ, 'tɩ‑ 'kuo ‑hʋɩn a 'mʋ, ʋ ꞊tui 'ʋ꞊ʋ.»
27 Todos ficaram tão admirados que perguntavam uns aos outros: "O que é isto? Um novo ensino — e com autoridade! Até aos espíritos imundos ele dá ordens, e eles lhe obedecem! "
28 Dɛ a 'mʋ, 'a ‑tɩ, ‑Yusu a 'nyrɛ 'ɛ 'hɛɛn Galileblʋgba a pɛpɛ kɩ bʋ.
28 As notícias a seu respeito se espalharam rapidamente por toda a região da Galiléia.
29 ‑Tɛ ʋ ‑hɔn 'lɩ Nyɩsʋa a 'kayu bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ mu 'lɩ Simɔ (Piɛlɩ) kɔ Adre 'hʋɛn‑ a ‑tɛ, Saan kɔ Sakɩ 'hʋɛn‑, 'ʋ kʋɛ ꞊nʋ ꞊wien.
29 Logo que saíram da sinagoga, foram com Tiago e João à casa de Simão e André.
30 'Kɩ 'lɩ 'kayu a 'mʋ bʋ, 'kɩ ʋ yɛɛ 'lɩ Simɔ a 'mʋ a 'dɔɔ‑ bʋ, 'a 'hʋɩ 'ɛ yɩ hren, 'ɛ pɛ bʋ. ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ 'kayu bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ lee ‑Yusu nɩ, ‑ɛ mɔ, Simɔ a 'dɔɔ‑ a 'hʋɩ hren nɩ,
30 A sogra de Simão estava de cama, com febre, e falaram a respeito dela a Jesus.
31 ‑Yusu 'ɛ 'yɩya 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ, 'ɛ klɔ 'a dabʋ bʋ, 'ɛ 'du꞊o ye'. Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ Simɔ a 'dɔɔ‑ a 'hʋɩ 'kee nɩ, 'ɛ bi 'ʋ, 'ɛ pi 'waa diidɛ.
31 Então ele se aproximou dela, tomou-a pela mão e ajudou-a a levantar-se. A febre a deixou, e ela começou a servi-los.
32 ‑Winseke, ‑tɛ ‑wuwle‑nyrɔwɔ* ‑wɛ 'lɩ, ‑ɛ ‑bɩ nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ kɔ kɩklanyibli, kɔ ‑ʋ ‑bɩ, 'kuo ‑hʋɩn* nɩ 'ʋ ke' lɛ, 'kɩ ʋ gba 'lɩ ꞊nʋ ‑Yusu ‑mɔ,
32 Ao anoitecer, depois do pôr-do-sol, o povo levou a Jesus todos os doentes e os endemoninhados.
33 'dɩɔ a nyibli ‑hʋɔhʋɩ, 'ʋ ꞊gbee 'ʋ 'kayu a 'mʋ a ꞊hʋan.yɩ,
33 Toda a cidade se reuniu à porta da casa,
34 ‑Yusu 'ɛ nu꞊o, nyibli a 'mʋ, 'waa 'kʋɛ a gblegble 'ɛ ‑wɛ, 'ɛ bla 'kuo ‑hʋɩn lɛ ‑wɛ, 'ɛ lee 'kuo ‑hʋɩn a 'mʋ, ‑ɛ mɔ, ʋ 'nɩ 'pʋʋ 'lɩ win, ‑ɛ nu꞊o, 'kuo ‑hʋɩn a 'mʋ, ʋ yi ‑Yusu nɩ.
34 e Jesus curou muitos que sofriam de várias doenças. Também expulsou muitos demônios; não permitia, porém, que estes falassem, porque sabiam quem ele era.
35 ‑Nyragblɩ, halɔ nɩ ‑tʋtʋ klɛ, ‑Yusu 'ɛ 'du ye', 'ɛ mu 'lɩ ‑tɩtɛ ‑mʋ', 'dʋ bii 'lɩ yɩ, 'ɛ yɩ 'lɩ Nyɩsʋa ‑mɔ ‑hlee ‑nɩ.
35 De madrugada, quando ainda estava escuro, Jesus levantou-se, saiu de casa e foi para um lugar deserto, onde ficou orando.
36 ‑Ɛ ‑bɩ Simɔ kɔ a 'bio 'hʋɛn‑, ʋ mu꞊o lɛ ꞊mʋɔ mɔ.
36 Simão e seus companheiros foram procurá-lo
37 ‑Tɛ ʋ yɛ꞊ɛ kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «‑Mɔ nyibli a pɛpɛ ꞊mʋɛ lɛ.»
37 e, ao encontrá-lo, disseram: "Todos estão te procurando! "
38 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «‑Ba mu 'lɩ ‑tɛ ‑bɩ, ‑ba mu 'lɩ 'dɩɩ ‑bɩ ‑bʋ, ‑ʋ ꞊glaa 'lɩ ‑a mʋ kɩ, 'mʋ 'lɩ Nyɩsʋa a ‑tɩ ‑tɔɔ ‑nɩ ‑wɛ. Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ Nyɩsʋa 'ɛ ya 'nɛ‑ 'mʋ ‑tʋtʋ kɩ,»
38 Jesus respondeu: "Vamos para outro lugar, para os povoados vizinhos, para que também lá eu pregue. Foi para isso que eu vim".
39 ‑Yusu 'ɛ bi Galileblʋgba a pɛpɛ kɩ, 'ɛ nɛ Nyɩsʋa a 'kayo blɛ, 'ɛ tʋɛ Nyɩsʋa a ‑tɩ, kɔ, 'ɛ blɛ 'kuo ‑hʋɩn* lɛ ‑wɛ.
39 Então ele percorreu toda a Galiléia, pregando nas sinagogas e expulsando os demônios.
40 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑ɛ ‑bɩ ꞊hrannunyɔ ꞊dʋ, ɛ nɔ‑ mu la 'lɩ ‑Yusu ‑mɔ, 'ɛ bla꞊a kwlɩ yɩ, ɛ wɛn: «'N nyaa ‑mʋ lɛ, nu꞊o, 'na 'kʋɛ bʋ ‑wɛ.»
40 Um leproso aproximou-se dele e suplicou-lhe de joelhos: "Se quiseres, podes purificar-me! "
41 ‑Ɛ ‑bɩ 'a nyaɩ ‑tʋa la ‑Yusu a nunuo, 'ɛ ‑hrɛn la꞊a lɛ, ɛ wɛn: «'N ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, 'kɩ ‑na 'kʋɛ bʋ ‑wɛ.»
41 Cheio de compaixão, Jesus estendeu a mão, tocou nele e disse: "Quero. Seja purificado! "
42 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ 'a 'kʋɛ ‑wɛ nɩ,
42 Imediatamente a lepra o deixou, e ele foi purificado.
43 ‑Yusu 'ɛ ti꞊e ‑tɛɛ, ɛ wɛn: «‑Wɛ 'lɩ ‑bʋ mu 'kɩ nɩ.
43 Em seguida Jesus o despediu, com uma severa advertência:
44 ꞊Nɩ 'lee 'lɩ nyiblo ꞊dʋ, kɛɛ, mu ‑bʋ tɔɔ ‑dɩɔnʋ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyɔ* yɩ, ɛ 'mʋ꞊ʋ 'ye, ‑ɛ mɔ, ‑na 'kʋɛ ‑wɛ nɩ. 'A ‑tɩ, gba ‑tɛblɩ ‑mʋ', ʋ ni, 'ʋ yɩ ‑cɔhlʋn pi, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye', ‑tɛ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ* Moise, ɛ nu la 'a hɩhla, ti ‑hi la a ti 'yri, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli a pɛpɛ 'mʋ꞊ʋ yi, ‑ɛ mɔ, ‑na 'kʋɛ ‑wɛ nɩ!» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ ‑hɔn 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ nɩ, 'ɛ ‑mu.
44 "Olhe, não conte isso a ninguém. Mas vá mostrar-se ao sacerdote e ofereça pela sua purificação os sacrifícios que Moisés ordenou, para que sirva de testemunho".
45 Kɛɛ, ‑tɛ ɛ ‑mu, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'a ‑mɔlɛnɩna, 'kɩ 'ʋ nyibli ye', ‑tɛ a 'kʋɛ nu ‑wʋwɛ, ‑tɩ a 'mʋ, 'ɛ 'hɛɛn 'blʋgba kɩ bʋ. ‑Tɛblɩ a 'mʋ, 'a ‑tɩ, ‑Yusu 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ bʋ 'ya 'dɩɔ ꞊dʋ 'kwli, 'ɛ bii yɩ. Nyibli, ʋ nʋ‑ ‑hʋɛn 'kɩ ‑tɛblɩ 'nyɩ lɛ, 'ʋ mi 'lɩ꞊ɩ ‑mɔ.
45 Ele, porém, saiu e começou a tornar público o fato, espalhando a notícia. Por isso Jesus não podia mais entrar publicamente em nenhuma cidade, mas ficava fora, em lugares solitários. Todavia, assim mesmo vinha a ele gente de todas as partes.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.