Lucas 5
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NTLH
1 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑Yusu nɩ la 'lɩ Galileblʋgba a 'yru wien, nyibli ‑hʋɔhʋɩ 'ʋ ꞊gbee la 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ Nyɩsʋa a ‑tɩ 'wɩn.
1 Certo dia Jesus estava na praia do lago da Galileia, e a multidão se apertava em volta dele para ouvir a mensagem de Deus.
2 'Kɩ ɛ nɩ 'kɩ 'ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'ye 'blagbɩ nɩ 'hʋɛn, 'ʋ nɩ 'ʋ 'nie wien. 'Blagbɩ a 'mʋ 'kwli, 'kɩ 'pʋpanyibli ‑hɔn 'lɩ ‑wlu, 'ʋ yrɛ la 'waa ‑tatɩ lɛ.
2 Ele viu dois barcos no lago, perto da praia. Os pescadores tinham saído deles e estavam lavando as redes.
3 'Blagbɩ a 'mʋ, nɔ‑ kɔ 'yɛɛ ‑bɩ ‑Yusu 'ya 'lɩ 'kwli, nyibli a ‑hʋhʋ‑tɩ. 'Blagbɩ a 'mʋ, Simɔ ‑kɔ꞊ɔ, ‑Yusu 'ɛ lee ꞊nɛ, 'kɩ bʋ 'yɩya 'lɩ 'nie kɩ bʋ dɛ gbe. ‑Tɛ ʋ 'yɩya 'lɩ 'nie kɩ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ nɩ bʋ, 'ɛ ‑tʋa nyibli a 'mʋ Nyɩsʋa a ‑tɩ a tɔɔlɛ.
3 Jesus entrou num dos barcos, o de Simão, e pediu que ele o afastasse um pouco da praia. Então sentou-se e começou a ensinar a multidão.
4 ‑Tɛ ɛ ‑wɛ nyibli a tɔɔlɛ ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ lee Simɔ nɩ, ɛ wɛn: «Bli, ‑ba mu 'ʋ 'wlo kɩ, ‑kɔ ‑na 'bio 'hʋɛn‑, ba pʋ 'aan ‑tatɩ, ba 'pa.»
4 Quando acabou de falar, Jesus disse a Simão:
5 ‑Ɛ ‑bɩ Simɔ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, 'tɔlʋwɔ a pɛpɛ ‑bʋ 'kwli, ‑a 'ye ꞊hɩʋɛn, ‑a 'yɩ ꞊dedede 'pa. Kɛɛ, ‑tɛ ‑pʋ 'kɩ lɛ, ꞊bʋ nu꞊o, 'n di꞊e 'nɩ nu,»
5 Simão respondeu: — Mestre, nós trabalhamos a noite toda e não pescamos nada. Mas, já que o senhor está mandando jogar as redes, eu vou obedecer.
6 'ʋ pʋ 'waa ‑tatɩ, 'ʋ 'la ‑hrin. ‑Hrin a 'mʋ, ʋ 'la, 'a ‑hʋhʋʋ a ‑tɩ, 'waa ‑tatɩ ‑tʋa cɩcrɛ,
6 Quando eles jogaram as redes na água, pescaram tanto peixe, que as redes estavam se rebentando.
7 'ʋ pʋ dabʋɩ, 'ʋ da 'waa 'bio, ‑ʋ nɩ 'lɩ 'blagbɩ ‑bɩ ‑mʋ' 'kwli, bʋ di ꞊nʋ ‑hɛɛ ‑nɩ, 'ʋ ‑di, 'ʋ 'yii 'lɩ 'blagbɩ nɩ 'hʋɛn a 'mʋ, 'kɩ 'ʋ ‑hrin ‑mɔ. ‑Hrin a kʋanɩ‑tɩ, 'blagbɩ a 'mʋ, ʋ ‑hʋɛ bʋ ꞊mɩɛ.
7 Então fizeram um sinal para os companheiros que estavam no outro barco a fim de que viessem ajudá-los. Eles foram e encheram os dois barcos com tanto peixe, que os barcos quase afundaram.
8 ‑Tɛ Simɔ, ʋ dɛɛ Piɛlɩ, ɛ 'ye dɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'gbla ‑Yusu kwlɩ yɩ, ɛ wɛn: «Kʋkɔnyɔ, hlɔɔ 'mʋ ‑mɔ lɛ, ‑ɛ nu꞊o, 'n mɔ dɛ'kukununyɔ.»
8 Quando Simão Pedro viu o que havia acontecido, ajoelhou-se diante de Jesus e disse: — Senhor, afaste-se de mim, pois eu sou um pecador!
9 Kɛ‑ Simɔ ‑pʋ, ‑ɛ nu꞊o, ɛ 'ta 'ʋ bʋ, ɛ kɔ 'a 'bio 'pʋpanyibli 'hʋɛn‑, 'kɩ 'ʋ ‑hrin ‑hʋɔhʋɩ, ʋ 'la a ‑ta'.
9 Simão e os outros que estavam com ele ficaram admirados com a quantidade de peixes que haviam apanhado.
10 Dɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mu 'lu ‑mɔ, 'kɩ 'ʋ Sakɩ kɔ Saan 'hʋɛn‑ ‑mɔ, ‑ʋ mɔ Sebede a 'yonʋ, ‑ʋ kɔ Simɔ 'hʋɛn‑ ‑ni ‑kʋan. Kɛɛ, ‑Yusu lee Simɔ nɩ, ɛ wɛn: «꞊Nɩ 'pie 'lɩ hʋannʋ. Kʋɛ mɔ ti ‑bʋ 'yie bʋ, ɛ 'nɩ 'mɔɔ 'kɩ ‑hrin nɩ de, ꞊nɩ 'kukue 'lɩ꞊ɩ lɛ nɩ, kɛɛ, ‑tonyibli, ʋ nʋ‑ ‑di lɛ 'kukue ‑nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'na ‑nagbopʋ ‑hɛ.»
10 Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram companheiros de Simão, também ficaram muito admirados. Então Jesus disse a Simão:
11 ‑Tɛ ‑Yusu ‑yrɛ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ kwlɛɛ 'waa 'blagbɩ nɩ, 'ʋ hie 'ʋ 'waa ‑tɛblɩ a pɛpɛ bʋ, 'ʋ kʋɛ ‑Yusu ꞊wien, 'kɩ 'ʋ 'a ꞊wienlɛkʋkʋɛ a ‑ta'.
11 Eles arrastaram os barcos para a praia, deixaram tudo e seguiram Jesus.
12 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ, ‑Yusu nɩ la 'lɩ 'dɩɔ ꞊dʋ 'kwli. 'Kɩ 'lɩ 'dɩɔ a 'mʋ 'kwli, 'kɩ ꞊hrannunyɔ ꞊dʋ nɩ la 'lɩ. Nyɩbɛyu a 'mʋ, 'a 'hʋɩ a pɛpɛ mɔ la ꞊ji dadʋ. ‑Tɛ ɛ 'ye ‑Yusu, ɛ nɔ‑ mɔ bʋ bla꞊a kwlɩ yɩ, ɛ wɛn: «Kʋkɔnyɔ o, 'n nyaa ‑mʋ lɛ, nu꞊o, 'na 'kʋɛ bʋ ‑wɛ,»
12 Certa vez Jesus estava numa cidade onde havia um homem que tinha o corpo todo coberto de lepra. Quando viu Jesus, o leproso se ajoelhou diante dele, encostou o rosto no chão e pediu: — Senhor, eu sei que o senhor pode me curar se quiser!
13 ‑Yusu 'ɛ ‑hrɛn꞊ɛ lɛ, 'tɩ‑ 'ɛ lee ꞊nɛ, ‑ɛ mɔ: «'N ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, ‑na 'kʋɛ bʋ ‑wɛ.» Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ 'a 'kʋɛ ‑wɛ nɩ,
13 Jesus estendeu a mão, tocou nele e disse: No mesmo instante a lepra desapareceu.
14 ‑Yusu 'ɛ lee ꞊nɛ, ɛ wɛn: «꞊Nɩ 'lee 'lɩ nyiblo ꞊dʋ, kɛɛ, mu ‑bʋ tɔɔ ‑dɩɔnʋ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyɔ* yɩ, ɛ 'mʋ꞊ʋ 'ye, ‑ɛ mɔ, ‑na 'kʋɛ ‑wɛ nɩ. 'A ‑tɩ, gba ‑tɛblɩ ‑mʋ', ʋ ni, 'ʋ yɩ ‑cɔhlʋn* pi, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye', ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ Moise nu la 'a hɩhla, yɩ‑hɛ‑nyrɛ a ti 'yri, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli a pɛpɛ 'mʋ꞊ʋ 'ye, ‑ɛ mɔ, ‑na 'kʋɛ ‑wɛ nɩ.»
14 Então Jesus lhe deu esta ordem:
15 'Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ‑Yusu 'ɛ nu win a pʋpʋʋ lɛ, kɛɛ, 'a 'nyrɛ a bʋ'hɛɛnlɛ bii kɩ, 'kɩ 'lɩ 'blʋgba a 'mʋ 'kwli. Dɛ nɩ ‑do a 'mʋ a ‑tɩ, ‑tonyibli 'ʋ ‑hʋɛn ‑tɛblɩ 'nyɩ lɛ, 'ʋ mi 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'a win 'wɩn, ɛ kɔ, ‑Yusu 'mʋ꞊ʋ nu, 'waa 'kʋɛ 'mʋ ‑wɛ.
15 Mas as notícias a respeito de Jesus se espalhavam ainda mais, e muita gente vinha para ouvi-lo e para ser curada das suas doenças.
16 Kɛɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu ‑hɔn ‑ta', 'ɛ mu 'lɩ ‑tɩtɛ ‑mʋ', nyibli 'yɩ 'lɩ 'ti, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ Nyɩsʋa da.
16 Porém Jesus ia para lugares desertos e orava.
17 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ 'kwli, 'kɩ ‑Yusu nɩ la 'lɩ 'kayu ꞊dʋ bʋ, 'ɛ tʋɛ la nyibli Nyɩsʋa a ‑tɩ. 'Kɩ Falisi꞊tumu* kɔ Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ 'hʋɛn‑, ʋ nɩ la 'lɩ ꞊nʋ 'nyɩ. 'Kɩ ʋ ‑hɔn 'lɩ Galileblʋgba kɔ Sudeblʋgba a 'dɩɩ klɛ, ɛ kɔ, 'kɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, 'ʋ ‑di. Kʋkɔnyɔ Nyɩsʋa yɩ ‑nyi ‑Yusu 'klɩ, 'kɩ bʋ nu꞊o, nyibli a 'kʋɛ bʋ ‑wɛ.
17 Um dia Jesus estava ensinando, e alguns fariseus e alguns mestres da Lei estavam sentados perto dele. Eles tinham vindo de todas as cidades da Galileia e da Judeia e também de Jerusalém. O poder do Senhor estava com Jesus para que ele curasse os doentes.
18 'Kɩ ʋ nɩ 'ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ nyibli ꞊dʋ nyre 'ʋ nɩ, 'ʋ 'ble ‑hanmakɩ. 'Kɩ 'lɩ ‑hanmakɩ a 'mʋ 'kwli, 'kɩ ʋ pɩa 'lɩ lɛ‑yɩyrɛnyɔ bʋ. Ʋ ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, bʋ paa 'lɩ꞊ɩ 'kayu bʋ, ‑ɛ di꞊e nu, ʋ 'mʋ 'ʋ꞊ʋ ‑Yusu yɩ bʋ ꞊tu.
18 Alguns homens trouxeram um paralítico deitado numa cama e estavam querendo entrar na casa e colocá-lo diante de Jesus.
19 ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ 'kayu a 'mʋ 'hʋɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ yɛɛ 'ʋ nyibli ‑hʋɔhʋɩ bʋ. 'A ‑tɩ, ʋ 'yɩ 'hru 'ye, 'kɩ bʋ paa lɛ‑yɩyrɛnyɔ a 'mʋ 'kayu bʋ. Bʋ 'yɛ nɩ 'ye 'kɩ 'hru, ɛ nɔ‑ mɔ bʋ 'ya 'lɩ 'kayu a 'mʋ kɩ, bʋ ‑ha 'hʋɔ. 'Kɩ ʋ naa 'ʋ lɛ‑yɩyrɛnyɔ ‑mʋ', ‑ɛ nɩ wɛn 'lɩ ‑hanmakɩ 'kwli, 'ʋ ꞊tɩɔ 'ʋ꞊ʋ ‑Yusu ye', 'kɩ 'lɩ ‑tonyibli 'nyɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ‑Yusu 'mʋ꞊ʋ nu, 'a 'kʋɛ 'mʋ ‑wɛ.
19 Porém, por causa da multidão, não conseguiram entrar com o paralítico. Então o carregaram para cima do telhado. Fizeram uma abertura nas telhas e o desceram na sua cama em frente de Jesus, no meio das pessoas que estavam ali.
20 ‑Tɛ ‑Yusu 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, nyibli a 'mʋ, ʋ kuo ꞊nɛ ꞊wlʋ yɩ, ‑ɛ mɔ, ɛ ‑wɛ 'lɩ bʋ nu꞊o nɩ, lɛ‑yɩyrɛnyɔ a 'mʋ, 'a 'kʋɛ bʋ ‑wɛ nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ lee ꞊nɛ nɩ, ‑ɛ mɔ: «Nyɩbɛyu o, ‑tɛblɩ nɩ ‑tie ‑mʋ', ‑nu, ‑ɛ nyre yɩ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye', ɛ 'wʋwlɛ kɛ nɩ.»
20 Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
21 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ tetetɔɔnyʋ, ‑ʋ nɩ 'ʋ, ʋ ‑tʋa wlɔnlɛ'pʋplɛ lɛ, ʋ wɛn: «‑Tɩ ‑bʋ, ‑Yusu ‑bʋ, ɛ hlɛ, ɛ yɩ ‑hɛɛ Nyɩsʋa a ‑tɩ lɛ. Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ɛ pa 'mʋ 'lɩ? 'Tɩ‑ 'ɛ pɩ lɛ, ‑ɛ mɔ, ɛ mɔ Nyɩsʋa ꞊nɩɔ. Nyɩsʋa nɩ ‑do, ɛ nɔ‑ wɛ 'lɩ bʋ 'wʋwla nyiblo a dɛ 'kuku.»
21 Os mestres da Lei e os fariseus começaram a pensar: — Quem é este homem que
22 Dɛ a 'mʋ, ʋ nɛɛ ꞊wlɩ klɛ, ‑Yusu yru꞊o nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Dɛ‑ kɔ ꞊wlɩdʋ ‑bʋ a nɛɛ 'kɩ lɛ 'lɩ? A 'yɩ wɛn yɩ ‑blɛɛ ‑nɩ, ba naa wɛn ꞊wlɩdʋ a 'mʋ lɛ.
22 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
23 'Aan ꞊wlɩ wɛn 'nɩ, 'n 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ lee nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ mɔ, 'a dɛ 'kuku 'wʋwlɛ nɩ, ɛ kɔ, 'aan ꞊wlɩ wɛn 'nɩ, 'n 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, ꞊bʋ lee ꞊nɛ, ‑ɛ mɔ, bʋ 'du ye', bʋ na.
23 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
24 Kɛɛ, ba yi꞊e, ‑ɛ mɔ, 'mɔ ‑mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'tɩ‑, 'mɔ ‑mɔ Nyɩsʋa a 'Yu, ɛ lee 'nɛ‑ ‑tʋtʋ kɩ. Nyɩsʋa a ꞊gbɛtʋ, ɛ nɔ‑ ‑nyi 'mʋ 'klɩ, 'kɩ ꞊bʋ 'wʋwla ‑tonyibli a dɛ 'kuku, 'kɩ 'nɛ‑ ‑tʋtʋ kɩ, 'ɛ ‑nyi 'mʋ 'klɩ ‑wɛ, 'kɩ ꞊bʋ nu꞊o, ‑tonyibli a 'kʋɛ 'mʋ ‑wɛ. 'A ‑tɩ, nyiblo ‑bʋ, ʋ ‑ya, 'n kɔ ꞊bʋ nu꞊o, 'a 'kʋɛ 'mʋ ‑wɛ, ‑ɛ di꞊e nu, a 'mʋ꞊ʋ lɛ yru, ‑ɛ mɔ, ‑tɩ ‑bʋ, 'n lee wɛn 'a mʋ, ɛ mɔ ꞊han‑tɩ ꞊nɩɔ.» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ ꞊hɩan ‑mɔ de, 'ɛ ‑tʋa 'lɩ lɛ‑yɩyrɛnyɔ a 'mʋ, 'a ‑mɔhleelɛ, ɛ wɛn: «'N yɩ ‑mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, 'du ye', 'du ‑na ‑hanmakɩ ye', ‑bʋ mu 'lɩ ‑na 'kayu bʋ, ‑na 'kʋɛ ‑wɛ nɩ.»
24 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
25 Ti nɩ ‑do a ti 'yri, nyibli yɩ wɛn 'ʋ꞊ʋ ‑mɔ lɛ nɩ tɛ, 'ɛ 'du ye', 'ɛ 'du 'a ‑hanmakɩ ye', 'ɛ 'hrɩ, 'ɛ ‑tʋa 'lɩ 'a 'kayu a bʋmumuo, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'nyrɛ a lɛpʋpʋʋ 'kwli.
25 No mesmo instante o homem se levantou diante de todos, pegou a cama e foi para casa, louvando a Deus.
26 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ kɛɛ 'waa ꞊wlɩ lɛ, 'ʋ 'ta 'ʋ blɛ, 'ʋ pɩ Nyɩsʋa 'nyrɛ lɛ, ʋ wɛn: «‑A 'ye kɛ wlɔnlɛmaa‑tɛblɩ gbagbɩ.»
26 Todos ficaram muito admirados; e, cheios de medo, louvaram a Deus, dizendo: — Que coisa maravilhosa nós vimos hoje!
27 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu yɩ ꞊tɩ 'dɩɔ. Bʋ yɩ 'kɩ nɩ mi, 'kɩ 'ʋ 'hru wlɔn, 'kɩ ɛ yɛɛ 'ʋ 'blʋwli'tɩnyɔ ꞊dʋ bʋ. 'A 'nyrɛ mɔ Lefi, 'ɛ nɩ 'lɩ 'blʋwli'tɩɩlɛ' bʋ. (‑Tonyibli a pɛpɛ yraa 'blʋwli'tɩnyʋ nɩ, ‑ɛ nu꞊o, ʋ yɩ di 'wli dɩakɩ.) ‑Tɛ ‑Yusu nyre 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, kɛ‑ ɛ pʋ꞊ʋ yɩ: «Kʋɛ 'mʋ ꞊wien lɛ, ꞊mʋ 'na ‑nagbopi ‑hɛ.»
27 Depois disso Jesus saiu e viu um cobrador de impostos, chamado Levi , sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse:
28 ‑Ɛ ‑bɩ Lefi 'du ye', 'ɛ hie 'ʋ 'a ‑kʋan a pɛpɛ bʋ, 'ɛ kʋɛ ‑Yusu ꞊wien.
28 Levi se levantou, deixou tudo e seguiu Jesus.
29 Lefi a 'mʋ, ɛ nɔ‑ da ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ 'hʋɛn‑ diidɛ ‑mɔ, 'ɛ da 'a 'bio 'blʋwli'tɩnyʋ ‑hʋɔhʋɩ, kɔ hɩapʋnyibli ‑bɩ 'hʋɛn‑, ‑ʋ kɔ 'klɔ, ‑ɛ 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ.
29 Então Levi fez para Jesus uma grande festa na sua casa. Havia ali muitos cobradores de impostos, e outras pessoas estavam sentadas com eles.
30 Falisi꞊tumu* a nyibli, ʋ kɔ Nyɩsʋa a tetetɔɔnyʋ 'hʋɛn‑, ‑ʋ mɔ Falisi꞊tumu a nyibli ‑wɛ, ‑tɛ ʋ 'ye dɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa wlɔnlɛ'pʋplɛlɛ, 'ʋ lee ‑Yusu a ‑nagbopʋ, ʋ wɛn: «Dɛ‑ nu 'kɩ꞊ɩ, a kɔ 'blʋwli'tɩnyʋ kɔ nyiblidʋ ‑bʋ, ‑ʋ kɔ 'klɔ ꞊yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ 'hʋɛn‑, 'a nɩ 'ʋ dɛdihu nɩ ‑do kɩ 'lɩ? A 'yɩ wɛn yɩ ‑blɛɛ ‑nɩ, ba nu dɛ a 'mʋ.»
30 Os fariseus e os mestres da Lei, que eram do partido dos fariseus, ficaram zangados com os discípulos de Jesus e perguntaram: — Por que vocês comem e bebem com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
31 ‑Yusu bʋ 'wɩn ‑tɩ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ bʋ pʋ lɛ: «Nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ kɔ 'hʋɩ ‑nu ‑tɛɛ, ɛ 'nɩ ‑hʋa꞊a lɩ ‑dɔtɔ a 'yiye, kɛɛ, nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ kɔ 'hʋɩ ‑hren, ɛ nɔ‑ ꞊mʋɛ ‑dɔtɔ a 'yiye lɛ.
31 Jesus respondeu:
32 'N 'yɩ ‑di, 'kɩ 'ʋ nyibli ‑bʋ, ‑ʋ pɩ lɛ, ‑ɛ mɔ, 'waa 'klɔ 'sii 'ʋ yɩ a ‑ta', kɛɛ, nyibli ‑bʋ, ‑ʋ yi꞊e, ‑ɛ mɔ, 'waa 'klɔ 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ, ʋ nʋ‑ kɔ ‑tɩ 'nɩ ‑di, 'mʋ ꞊nʋ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, 'waa dɛ 'kuku ‑bʋ, ʋ ni, bʋ hie 'ʋ꞊ʋ bʋ, bʋ ‑nyi 'waa 'klɔ a pɛpɛ Nyɩsʋa.»
32 Eu não vim para
33 Kɛ‑ nyibli ‑bɩ pɩ ‑Yusu yɩ, ʋ wɛn: «Saan* Batisɩ, ‑ɛ pɩ nyibli 'nie 'lu lɛ, 'a ‑nagbopʋ* yɩ 'nɩ ꞊ci* 'a ‑nɛ ti, 'ʋ dɛ Nyɩsʋa. Dɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ Falisi꞊tumu* a nyibli ni ‑wɛ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ 'waa tete ni ꞊nʋ 'a tɔɔlɛ. Kɛɛ, ‑mɔ ‑bɩ, ‑na ‑nagbopʋ 'nɩ ꞊ci꞊e lɩ.»
33 Algumas pessoas disseram a Jesus: — Os discípulos de João Batista jejuam muitas vezes e fazem orações, e os discípulos dos
34 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «Nyɩbɛyu ‑bʋ, ‑ɛ pʋɛ 'blɩ, 'a 'bio ‑mʋ', ɛ dɛ 'blɩpadiidɛ kɩ, 'bʋ mu 'blɩpadiidɛ a 'mʋ, 'a ‑tuo kɩ, nyiblo ꞊dʋ 'nɩ ‑lee꞊e lɩ ꞊nʋ bʋ ꞊ci. Ɛ 'wɩ yɩ, 'blɩ a pʋpa, ɛ mɔ dɔdʋdɛ ꞊nɩɔ. 'A ‑tɩ, ʋ 'yɩ ꞊cicie ‑kɔ. Dɛ nɩ ‑do a 'mʋ, ɛ nɔ‑ ꞊nɩɔ. Dɔdʋ a ‑tɩ, ti nɩ ‑tie ‑bʋ, 'n di 'nɛ‑ ꞊nʋ 'nyɩ ‑hii ‑nɩ, 'na ‑nagbopʋ 'nɩ ꞊ci꞊e nɩ.
34 Jesus respondeu:
35 Kɛɛ, ɛ di kɔ ti, ‑ɛ di 'ʋ nyre, ʋ 'mʋ 'lɩ 'mʋ 'na ‑nagbopʋ 'nyɩ ‑ha. Ti a 'mʋ 'yri, 'kɩ ʋ di 'ʋ ꞊cii ‑nɩ.»
35 Mas chegará o tempo em que o noivo será tirado do meio deles; então sim eles vão jejuar!
36 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ pɩ ꞊nʋ 'ledʋ yɩ, ɛ wɛn: «Nyiblo 'nɩ ‑cra꞊a lɩ wlawlʋ yrayrʋ, ɛ 'nɩ ‑ha꞊a 'ʋ 'a 'kɩbɩa, ɛ 'nɩ ‑ma꞊a lɩ danʋ 'ka a 'hʋɔ. 'Bʋ mɔ, 'bʋ nu꞊o, ɛ di nyre wlawlʋ yrayrʋ a 'mʋ yɩ, ɛ kɔ, 'a 'kɩbɩa ‑mʋ', ɛ ‑nu, 'ɛ ‑ma danʋ 'ka a 'mʋ, ɛ kɔ꞊ɔ 'hʋɛn‑, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ bʋ ‑mʋɛ.
36 Jesus fez também esta comparação:
37 Mɔ, yonɔ yrayrɩ ‑bʋ, ‑ɛ 'plui, nyiblo 'nɩ 'du꞊o lɩ꞊ɩ ye', ɛ 'nɩ ‑pʋ꞊ʋ 'lɩ꞊ɩ mʋmakɔ a buo 'ka 'kwli. 'Bʋ pʋ 'lɩ꞊ɩ buo 'ka 'kwli, 'bʋ ka꞊a yɩ, ti ‑kɔ 'yri ɛ di 'plu, 'bʋ yɩ nɩ 'yɛ, ɛ kɔ bʋ wa mʋmakɔ a buo a 'mʋ, nɔ 'mʋ bʋ 'wlɛ.
37 Ninguém põe vinho novo em
38 Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'kɩ 'lɩ buo yrayrʋ 'kwli, 'ʋ pɩ 'lɩ nɔ yrayrɩ 'lɩ.
38 Não. Vinho novo deve ser posto em odres novos.
39 Nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'bʋ nʋɛ nɔ 'kɩ a 'nɩna, ɛ 'nɩ ‑hʋa꞊a lɩ nɔ yrayrɩ a 'nɩna. Kɛ‑ ɛ di pʋ: Nɔ 'kɩ ‑mʋ', ɛ nɔ‑ nɔ wlɔn, 'ɛ ‑hi 'ʋ nɔ yrayrɩ 'ʋ. (Ɛ nɔ‑ nu꞊o, nyiblo ꞊dʋ 'nɩ 'du꞊o lɩ ‑tɛblɩ 'kɩ ye', ɛ 'nɩ ‑pʋ꞊ʋ lɩ꞊ɩ ‑tɛblɩ yrayrɩ kɩ. Ʋ 'nɩ ‑bibi꞊e lɩ 'yi lɛ.)»
39 E ninguém quer vinho novo depois de beber vinho velho, pois diz: “O vinho velho é melhor.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.