Romanos 11
Washkuk NT (KMO_BIL) vs NAA
1 Eena ada wohecho: God riita kapo riiti ma miman bokona poyer? Yaho. Bokona poyekasakech. Ada eeta Isrel maba. Eeta Ebraham riiti neja. Bensamin riiti neja.
1 Então eu pergunto: será que Deus rejeitou o seu povo? De modo nenhum! Porque eu também sou israelita, da descendência de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 God riita baka baka nediik hisiirman rii bokona poyekasakech. Kapo kwo hikitu God riiti majin Ilaija rii sawo tawey, Ilaija rii Isrel yenya anasaken God riina wohecho. Rii riina eecha woher:
2 Deus não rejeitou o seu povo, a quem de antemão conheceu. Ou vocês não sabem o que a Escritura diz a respeito de Elias, como pediu com insistência diante de Deus contra Israel, dizendo:
3 “Harapa, yecha miiti piirapet yenya pi sowakwo hamar. Yecha miiti opelen otii tar cheyen dagii rabor. Adaba saniga taweyn, ye ana pi sowakwoken otiito.”
3 “Senhor, mataram os teus profetas, derrubaram os teus altares. Sou o único que sobrou, e procuram tirar-me a vida.”
4 Wowak, God riita kapo yenya awasen shecha wor? Rii eecha wor: “Ada 7,000 man hisiichi heechi tawey, yecha Beal, woshepii tawa goden, riiti hin saka yesokwa tarek.”
4 Mas qual foi a resposta divina? Foi esta: “Reservei para mim sete mil homens que não dobraram os joelhos diante de Baal.”
5 Eechaba tawak, apa God riita ma kawen rukusiichi hisiiri, ye tawa.
5 Assim também nos dias de hoje sobrevive um remanescente segundo a eleição da graça.
6 God riita yenya hisiiri, yecha otii tar yon rii saka hecharek. Riiriiti inyaka rukusiichi yeyada hataweyn eeka eeta nobok hisiir. God riita ma otii tar yon hechi hisiiyega, riita yeyada rukusiichi ha tawa boboy sii siikenekasakech.
6 E, se é pela graça, já não é pelas obras; do contrário, a graça já não é graça.
7 Eena nopa shecha bak? Isrel ma ye yesha tar boboyen saka herek. Eeta karakada ma kawen God riita hisiiri, yechaba her. Anadii ma kaw ye God riita uwar majin meejikasakech. Mabiya giir.
7 Que diremos, então? O que Israel buscava, isso não alcançou; mas a eleição conseguiu isso. Os demais foram endurecidos,
8 Mashi keyir maji eecha wochari, “God riita otiichirek, yechi sugu wopu marenoku giitar. Mashi nedii ya apa nedii yechi miy saka mey maka hechawak, yechi mabiya saka meejitawak.”
8 como está escrito: “Deus lhes deu um espírito de profundo sono, olhos para não ver e ouvidos para não ouvir, até o dia de hoje.”
9 Devit rii eecha wocho: “Yecha nokusha atawak, mayan heemachi jichawaga eecha sa ji. Yecha sa saka pishaman!
9 E Davi disse: “Que a mesa deles se transforme em laço e armadilha, em tropeço e punição;
10 Yechi miy sa niyik inyak mey maka hekasakech. Nomo ya tawa boboy yechak yanak, magiir sa eechaba eechaba reekii ta.”
10 que os olhos deles se escureçam, para que não vejam, e fiquem para sempre encurvadas as suas costas.”
11 Wowak, ada wohecho: Ju ma ye sakari ye boy eyey saka hamar? Yaho. Yecha kapasek boboyen otii tarek, eena yesokwa yichi tawa boboy sii anadii shebo shebo tawa ma yenya yar. Yarek, ye eeta boboy kepin yari, Ju ma ye eena herek, yechi inyaka kwotayetar. Eeecha otiiken eena shebo shebo tar man yar.
11 Então eu pergunto: será que eles tropeçaram para que caíssem? De modo nenhum! Mas, pela transgressão deles, a salvação chegou aos gentios, para fazer com que os judeus ficassem com ciúmes.
12 Ayo. Ju ma ye nobo kepin heechirek, eena anadii ma ye eeta boboy kepin yato. Ju ma ye Spiriteka tawa boboy kepin heechirek, God riiti hadabas boboy sii shebo shebo biish tar ma yechak yar. Eecha otii tawey, Ju ma yepa eeta nobo kepik kawka iken otii tanak, hadabas boboy kepi sii eeta nokwapa nokwapa maka yakiita.
12 Ora, se a transgressão deles resultou em riqueza para o mundo, e a diminuição deles resultou em riqueza para os gentios, quanto mais a plenitude deles!
13 Apa ada anadii tawa ma kwona bato. Ada anadii tawa ma kwoti aposel yo otii tawak, eeji inyaka kwoya hikitu.
13 Dirijo-me a vocês que são gentios. Visto que eu sou apóstolo dos gentios, glorifico o meu ministério,
14 Ada eecha otii tawak, kapo Ju ma mu kaw ye hechi inyaka kwotayechi inyaka dareboyenak, yenya yesokwa yichikiita.
14 para ver se de algum modo posso fazer com que os do meu povo fiquem com ciúmes e alguns deles se salvem.
15 Ju ma yenya bokona poyerek, eeta nediik diita nosap ma ye God riiti nareboy siir. God riita Ju ma yenya kawka yayanak, ii kapo shecha siikiita Ha tawa ma ye eechaba eechaba siikiita!
15 Porque, se o fato de eles terem sido rejeitados trouxe reconciliação ao mundo, que será o seu restabelecimento, senão vida dentre os mortos?
16 Ma ye mapo chir geyen God riina haney, eeta eyey gey eeta God riitiba. Ma ye me neejin God riita haney, me nawaba tapa eechaba eeta riiti.
16 E, se forem santas as primícias da massa, igualmente será santa a sua totalidade; se for santa a raiz, também os ramos o serão.
17 Nowok tar oliv me tapan kaw tiim yeechi yaya kwashek tar oliv me tapan tiim rabochi eedii jir. Jirek, eeta tapa sii neejik tar ukun ayey ichar. Anadii tawa ma kwo kwashek tawa oliv me tawaga eechaba tawa. Eecha tawak, kwo eena Ju ma yechi boboy kepin hapaga boboyen yato.
17 Se, porém, alguns dos ramos foram quebrados, e você, sendo oliveira brava, foi enxertado no meio deles e se tornou participante da raiz e da seiva da oliveira,
18 Eecha tawak, eena kwo tiim rabor tapan opoche kapasek hikitanakech. Kwo opoche wohiputanakech. Kwo tapabak tawa. Nenye siita kwona kiyatayeto. Kwota nenyen kiyatayekasakech.
18 não se glorie contra os ramos. Mas, se você se gloriar, lembre que não é você que sustenta a raiz, mas é a raiz que sustenta você.
19 Kwota kapo apa eecha wokiita, “Ayo, wowak, God riita ana eemen kaw heechiken otiirek, eena rii oliv me tapan reekiir.”
19 Então você dirá: “Alguns ramos foram quebrados, para que eu fosse enxertado.”
20 Ayo. Eeta siiken. Yecha saka hiki siitiichirek, eena yenya reekiir. Kwota hiki siitiichichawey, eena kwo eeta tawa. Wowak, opoche kwo wohiputanakech. God riina napa akii ta.
20 Correto! Eles foram quebrados por causa da incredulidade, mas você continua firme mediante a fé. Não fique orgulhoso, mas tema.
21 Ju ma yecha eeta me tapa siiken tarek, God rii yenya rabor. Kwo diita me tapa siikenekasakech. Kwo hiki siitiichinyan siiney, kapo kwon saka rabokiitawak? Kwon rabokiita!
21 Porque, se Deus não poupou os ramos naturais, também não poupará você.
22 Dii apa no hecho God riita nona rukusii tawa boboy riiti harapa kwotay tawa boboy. Eeta ma ye nobo heechi iri, God riita yenya kwotayetar. Kwo riiti nobon heechinan siiney riipa kwona eechaba eechaba rukusii takiita. Kwo nobon heechiney, riita kwona tiimiibakiita.
22 Considere, pois, a bondade e a severidade de Deus: para com os que caíram, severidade; mas, para com você, a bondade de Deus, desde que você permaneça nessa bondade. Do contrário, também você será cortado.
23 Eeta Ju ma yecha kawka hiki siitiichinyey, riipa yenya kawka yeechi eeta tapabak eediichikiita. God rii keena eeta kiki sowa. Riipa keena otiikiita.
23 Eles também, se não permanecerem na incredulidade, serão enxertados; pois Deus é poderoso para os enxertar de novo.
24 Anadii ma kwo kwasheka tawa oliv me tapan reekii tawaga eecha tawa. Kwo tapa siikenekasakech kwona nowoka tawa oliv mek yaya eekii jir. Ju ma ye eeta nowoka tawa oliv me tawaga eecha tawa. God riita mashi tiimiir tapan yeechi yaya eeta nawaba siikenek eedii jik wonyey, riipa keena otiikiita. Eeta kubuchey boboy.
24 Pois, se você foi cortado daquela que, por natureza, era uma oliveira brava e, contra a natureza, foi enxertado numa oliveira boa, quanto mais esses, que são ramos naturais, serão enxertados na sua própria oliveira!
25 Veenyi tawa maji siikenen ada eeji yaka kumwoy kwona baken hikitu. Ada kwona sawoney, kwo kapo saka wohipukiitawak. Eena ada bako. Maji eetata: Isrel ma kaw ye marenoku hapaga siirek mabiya eechaba eechaba gii takiita. Eechaba eechaba ta i i siinak, eyey God riiti anadii tawa ma ye ya riiti kigdom siikiita.
25 Porque não quero, irmãos, que vocês ignorem este mistério, para que não fiquem pensando que são sábios: veio um endurecimento em parte a Israel, até que tenha entrado a plenitude dos gentios.
26 Eecha tanak, eeta nobok God rii eyey Isrel ma yenya yesokwa yichikiita. Mashi keyir maji eecha wocho: “Yesokwa yichi tawa ma rii Saion eeka sokwakiita. Sokwanak, rii Jekop riiti eyey neja yechi kapase otii tawa boboyen kwoyava yakiita.
26 E, assim, todo o Israel será salvo, como está escrito: “O Libertador virá de Sião e afastará de Jacó as impiedades.
27 Ada yechi kapasek boboyen bachi poyenak, Ada yechaka eecha maji apo dagiikiita.”
27 Esta é a minha aliança com eles, quando eu tirar os seus pecados.”
28 Eeta Ju ma ye God riina ow ana pichawa ma tawak, ye eena riiti hadabas maji wosowoyetawak, ye eeta kwona kiyatayeto. Wowak, God riita Ju ma yechi wayega yenya rukusiichi hikitawak, rii eeta Ju ma yechi nareboy sowa. Nareboy sowak, rii Ju ma kawen hisiir.
28 Quanto ao evangelho, eles são inimigos por causa de vocês; mas quanto à eleição, amados por causa dos patriarcas;
29 God riita ma yenya rukusiichi hisiiri, rii riiti inyaka upurus hikikasakech. Yaho.
29 porque os dons e a vocação de Deus são irrevogáveis.
30 Anadii ma tawey, kwo mashi God riina nasowoye tar. Apa Ju ma yecha nasowoye tawey, God riiti rukusii tawa boboy sii eeta kwotak yar.
30 Porque assim como no passado vocês foram desobedientes a Deus, mas agora alcançaram misericórdia à vista da desobediência deles,
31 Kwo mashi kapasek tari, God riita kwona rukusiichi yeyada harebaga, apa Ju ma ye nasowoy tawey, yecha God riita rukusii tawa boboyen eechaba yakiita.
31 assim também estes agora foram desobedientes, para que também eles alcancem misericórdia, à vista da que foi concedida a vocês.
32 Ayo. God riita eyey man otiiniga eyey ma ye nasowoy tarek, poko ji tawak, God riita eyey man riiti yeyada rukusiichi ha tawa boboyen mukuchikiita.
32 Porque Deus encerrou todos na desobediência, a fim de mostrar a sua misericórdia a todos.
33 Eyey God riiti boboy riita hiki tawa boboy sii eeta harapa woy tawa. Kapa nama riiti nobon hecho? Kapo nama riiti inyakan hikitu?
33 Ó profundidade da riqueza, tanto da sabedoria como do conhecimento de Deus! Quão inexplicáveis são os seus juízos, e quão insondáveis são os seus caminhos!
34 Mashi keyir maji eecha wocho: “Nama Harapa riiti inyakan hecho?
34 “Pois quem conheceu a mente do Senhor? Ou quem foi o seu conselheiro?
35 Namapa riina maji kepin pokiikiita? Nama riina boboyen harek, rii sa yan awasen ha?”
35 Ou quem primeiro deu alguma coisa a Deus para que isso lhe seja restituído?”
36 Rii eeta eyey boboyen otiir mu. Eyey boboyen riita otiir. God riiti hin na eechaba eechaba yesokwa ta.
36 Porque dele, e por meio dele, e para ele são todas as coisas. A ele seja a glória para sempre. Amém!
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.