Mateus 24
GOD RIITI MAJI KEPI (KMO) vs NTLH
1 Jisas rii harapa lotu akan heechi icharek, riiti disaipel yecha riitak yarek, ye harapa lotu aka otiir papan mukuchir.
1 Jesus saiu do pátio do Templo, e, quando já estava indo embora, os seus discípulos chegaram perto dele e chamaram a sua atenção para os edifícios do Templo.
2 Jisas rii yenya eecha wor: “Kwota kapo eena kwoya hecho. Ada kwona wocho: eyey hek tawa papa ye reekiichi sakakiita. Eeta papa sii siiti tar eemek takasakech.”
2 Então ele disse:
3 Jisas rii Oliv kwowuk eeka yicharek, riiti disaipel yecha veenyichi riitak yar. Yaniga eecha wor: “Nona na ba. Siitii yekega kapo diita kapasek boboy diita nosapek yakiita? Boy boboy sii mukuchikiita miita diita nosapek awasen ya nedii diita nosapek hamak tawa nedii yakiita?”
3 Jesus estava sentado no monte das Oliveiras. Então os discípulos chegaram perto dele e lhe perguntaram em particular: — Conte para nós quando é que isso vai acontecer. Que sinal haverá para mostrar que chegou o tempo de o senhor voltar e de tudo acabar?
4 Jisas rii awasen eecha wor: “Na ow poy sii ta. Anadii ma por iipa kwona ya woshepiikiita.
4 Jesus respondeu:
5 Nokwapa nokwapa yepa, eeji hik yanak eecha wokiita: ‘Ada eeta Kraist, eeta riitaba.’ Wonyak, nokwapa nokwapa man woshepiikiita.
5 Porque muitos vão aparecer fingindo ser eu e dizendo: “Eu sou o
6 Kwopa ow ana pi hokwa takwan bana bana meejikiita. Yapak tana hokwa takwa majiban kwopa meejitakiita. Wonyak, kwo opoche eena inyakapa hikichi mija maji batanakech. Eech otiina boboy ii sapa ya. Ii eecha wokasakech hamak tawa nedii diita yato.
6 Não tenham medo quando ouvirem o barulho de batalhas ou notícias de guerras. Tudo isso vai acontecer, mas ainda não será o fim.
7 Akama pochi siipa eeta sokwa akama pochin ana pikiita. Nokwapa nokwapa ma yepa eeta harapa eechin hatakiita. Nenyaw eetapa eyey eemek harapa yatakiita.
7 Uma nação vai guerrear contra outra, e um país atacará outro. Em vários lugares haverá falta de alimentos e tremores de terra.
8 Diita boboy siipa eeta mima yikapwa yimowuk otii tawak mapo hapa meeji tawaga eecha meejikiita.
8 Essas coisas serão como as primeiras dores de parto.
9 “Wonyak, eeta nediik yepa kwona nomoya tawa boboy mayakan hanak kwona pi sowakwokiita. Eeji hi kwotak tawak, diita nosapek tawa ma ye eena kwoa harapa yuyakiita.
9 — Depois vocês serão presos e entregues para serem maltratados e vocês serão mortos. Todos os odiarão por serem meus seguidores.
10 Eeta nediita nokwapa nokwapa ma ma mima ye yecha Jisas riina hiki siitiichichawa boboyen heechikiita. Wonyak, nokwapa nokwapa ma yepa yechi yaka kumwoyen yuyeechi anadii yabu pi ma yechi tapak how hakiita.
10 Nessa época muitos vão abandonar a sua fé e vão trair e odiar uns aos outros.
11 Eeta nedii yana kapa nokwapa nokwapa woshepii tawa piirapet yepa ya nokwapa nokwapa man woshepiikiita.
11 Então muitos falsos
12 Kapasek otii tawa boboy siipa ma yechak i yeyakiita. I yeyanak, ma yechi anadii man hehar rukusii tawa boboyen wubuyarebokiita.
12 A maldade vai se espalhar tanto, que o amor de muitos esfriará;
13 Ma por tanak, komas yak tawa nediika kiki siiney, riina God riita yesokwa yichikiita.
13 mas quem ficar firme até o fim será salvo.
14 Diita God riiti hadabas emek tawa majin eyey nosapek eyey akamak i sawo ye i takiita. I sawo ye i tanak, wonyak, ma mima yepa meejitanak, hamak tawa nedii siipa yakiita.”
14 E a boa notícia sobre o
15 “Piirapet Daniel rii eecha wor: ‘Kapasek wey otii tawa boboy siipa God riiti eem kepik siitii takiita. Siitii tanak, kwopa hekiita.” (Wonyak, ma diita jeyn kenyetaney, ii napa hehar hiki ta.)
15 E Jesus continuou:
16 “Eeta nedii ma mima ye Judia nosapek tawey, kwo napa heechi akii kwowuk i.
16 Então, os que estiverem na região da Judeia, que fujam para os montes.
17 Ma aka sabak taney i akak tana boboyen i kawka yar yakasakech.
17 Quem estiver em cima da sua casa, no terraço, que fuja logo e não entre para pegar as suas coisas.
18 Ma rii nowok taney, rii way i riiti akak tawa saketen yakasakech.
18 E quem estiver no campo, que não volte para casa a fim de buscar as suas roupas.
19 Eeta nedii mima yikapwa baregiika taney, mima yikapwa muku ataney, yecha nomoya kapa meejitawa boboyen yecha harapa kiyakiita.
19 Ai das mulheres grávidas e das mães com criancinhas naqueles dias!
20 Kwota na God riina wohe: mii opoche nona neekiireya nedii yanak heechinak ichanakech. Akamak sii tawa nedii heechinak ichanakech!
20 Orem a Deus para que vocês não tenham de fugir no inverno ou no sábado .
21 Diita nomoya tawa boboy sii harapa mayaka siikiita. Mashi mashi nedii diita yikadey kapasek boboy mayaka yakasakech. Apa nedii komas nedii yakasakech.
21 Porque naqueles dias haverá um sofrimento tão grande como nunca houve desde que Deus criou o mundo; e nunca mais acontecerá uma coisa igual.
22 Eeta nedii God riita otii tobo siir. Otii tobo siiyega ma waga takasakech. Eyey ha hamawa. Riita riiti hisiichi kenyir man eena hikirek eena tobo siikiita.
22 Porém Deus diminuiu esse tempo de sofrimento. Se não fosse assim, ninguém seria salvo. Mas, por causa do povo que Deus escolheu para salvar, esse tempo será diminuído.
23 “Eeta nedii yanak ma por rii eecha wonyey, ‘Kraist rii kata yepak tawa. Diika tawa.’ Opoche diita majin eena sumowutanakech.
23 — Portanto, se alguém disser para vocês: “Vejam! O
24 Wowak, woshepii tawa piirapet ye woshepii tawa Kraist ye sokwatakiita. Sokwanak, ye harapa jebwan mirakel eena otiikiita. Boyewak otiikiita? God riita hisiir ma yenya woshepiiken eena otiikiita? Woshepiiken otiiney, saka otiikiitawak.
24 Porque aparecerão falsos profetas e falsos messias, que farão milagres e maravilhas para enganar, se possível, até o povo escolhido de Deus.
25 Ada bawa maji na meeji. Ada kwona wor. Komas diita boboy yakiita.
25 Prestem atenção! Eu estou lhes dizendo tudo isso, antes que aconteça.
26 “Ma mima yecha kwona eecha wonyey, ‘Kraist rii ma biish tawa eemek eeka i tawa.’ Eena meejichi opoche ichanakech. Yecha eecha wonyey, ‘Rii aka wok yar tawa.’ Eena meejichi opoche iyaretanakech.
26 — E, se disserem: “Vejam! Ele está no deserto”, não vão lá. Ou ainda: “Vejam! Ele está escondido aqui”, não acreditem.
27 Yeeripiya sii eyey eemek okoree tawaga, Ma Yikapwa rii yanak eechaba eemek uhadiinaga hekiita.
27 Porque, assim como o relâmpago risca o céu, do nascente até o poente, assim será a vinda do
28 “Ma hawa tawa eem eeka oponumay ye ya eeka yopo wuchi yichu.”
28 — Onde estiver o corpo de um morto, aí se ajuntarão os urubus.
29 Nomo mayaka ya tawa nedii hamanak, ya rii tiiriikiita. Niiwiika sii tiiriibakiita. Winyumay ye sakakiita. Howuk tawa boboy sii nobon heechi anadii nobok ikiita.
29 Jesus disse:
30 Eeta nediik Ma Yikapwa ri jebwan niiriika hekiita. Henyak, eyey eemek ta ye i tawa ma ye eena hechi keyatakiita. Wonyak, yecha hekiita Ma Yikapwa rii niiriik ya sakanak, riiti hapaga tawa boboyeka hadabas boboy kepik eecha ya sakakiita.
30 Então o sinal do
31 Wonyak, harapa sagiiyega tawa boboyen piita tanak, rii riiti ejeen heechinak eyey eemek i ye yatakiita. I ye yatanak, Riiti ma mima yenya yeechichi yayakiita.”
31 A grande trombeta tocará, e ele mandará os seus anjos para os quatro cantos da terra. E os anjos reunirão os escolhidos de Deus de um lado do mundo até o outro.
32 Kwota na pik me siita otiitaweyn eena na hechi hiki ta. Siiti tapa siita nubuchi akar kiipiika sokwanak, kwo hecho ii eeta nedii kepi yak otiito.
32 Jesus disse ainda:
33 Eechaba otiitanak, kwo na hiki. Diita ada bawa eyey boboyen kwota henyak, kwo na hiki ta eeta nedii bana siito. Eeta tasiito.
33 Assim também, quando virem acontecer essas coisas, fiquem sabendo que o tempo está perto, pronto para começar.
34 Ada kwona siiken wocho: diita kapasek nedii yanak, eecha otii tawa ma ye eechaba takiita.
34 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: essas coisas vão acontecer antes de morrerem todos os que agora estão vivos.
35 Neereka nosapek piir hamakiita. Eeji maji sii hamakasakech. Eechaba eechaba takiita.”
35 O céu e a terra desaparecerão, mas as minhas palavras ficarão para sempre.
36 “Eyey ma ye Jisas rii awasen ya nediin mayin hekasakech. Howuk tawa ejel ye hekasakech. God riiti Yikapwa rii hekasakech. Apoko God riiaba saniga hecho
36 Jesus continuou, dizendo:
37 Ma ye Noa riita tar nediik otii tarega, Ma Yikapwa rii diika yana nediik ma ye eechaga otiikiita.
37 A vinda do
38 Harapa uku niy siina biish tar nediik ma ye uku atarek, aboboy atarek, miman yatar. Eecha otii ichari, Noa rii eetaq jabiir wok i yarer.
38 Pois, antes do dilúvio, o povo comia e bebia, e os homens e as mulheres casavam, até o dia em que Noé entrou na barca.
39 Yecha otiitarek, ye yechak yak otiitar boboyen hekasakech. Worek, harapa uku siirek, yari, yenya gamupoyer. Ma Yikapwa rii yana nedii siipa eechaba otiikiita.
39 Porém não sabiam o que estava acontecendo, até que veio o dilúvio e levou todos. Assim também será a vinda do Filho do Homem.
40 Wonyak, eeta nedii ma upurus nowok i tanak poren heechikiita.
40 — Naquele dia dois homens estarão trabalhando na fazenda: um será levado, e o outro, deixado.
41 Mima upurus piir gey chichaney, pochin yanak, pochin heechikiita.
41 Duas mulheres estarão no moinho moendo trigo: uma será levada, e a outra, deixada.
42 Eena na kwota na hehar kowu ta. Kwota hekasakech Harapa riita yana nedii.
42 Fiquem vigiando, pois vocês não sabem em que dia vai chegar o seu Senhor.
43 Kwo na hiki ta: aka ma rii hiyi yatawa ma riita ya nediin hikiney, riipa riiti akan siitii kowu tanak sakapa hiyi ya man heedhinak iyarekiitawak.
43 Lembrem disto: se o dono da casa soubesse quando ia chegar o ladrão, ficaria vigiando e não deixaria que a sua casa fosse arrombada.
44 Eena kwo eechaba na tanak, na kowu ta. Ma Yikapwa rii awasen diika yanak, kwo eecha hikikkita rii yakasakech.”
44 Por isso vocês também fiquem vigiando, pois o Filho do Homem chegará na hora em que vocês não estiverem esperando.
45 Kapa nama eeta yo kepin hehar otii tawa ma, kapo nama nagwa nagwa hiki tawa nobon yo otii tawa wakasa ma? Rii diitata: riiti harapa ma riita riina akar man siitii kowu ta yon hari, rii yenya aboboy a nediik eeka hato.
45 Jesus disse ainda:
46 Eecha otii tawa ma riiti harapa ma riita awasen yanak, rii riiti wokasa ma riiti yon henyak wakasa ma rii inyaka kwoya woy hikitakiita.
46 Feliz aquele empregado que estiver fazendo isso quando o patrão chegar!
47 Ada kwona siiken wocho: harapa ma riipa riina hisiinak, riipa i harapa ma siinak, riipa riiti eyey boboy sagiin riipa siitii kowutakiita.
47 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o patrão vai colocá-lo como encarregado de toda a sua propriedade.
48 Diita ma rii kapasek wakasa ma taney, riipa mayama wokiita, ‘Eeji harapa ma riipa saka awasen ameya yakiitawak.’
48 Mas, se o empregado for mau, pensará assim: “O meu patrão está demorando muito para voltar.”
49 Wonyak, rii taney, anapoy yo otii man pinyak riipa beyi tawa maka otii anak, uku akiita.
49 Então começará a bater nos seus companheiros, e a comer, e a beber com os bêbados.
50 Wonyak, yo otii wakasa ma ri harapa ma riipa awasen yanak, rii riina saka howutakiitawak. Yana nedii hikikasakech.
50 E o patrão voltará no dia em que o empregado menos espera e na hora que ele não sabe.
51 Wonyak, eeta nediik harapa ma rii riina pichi kuhachi woshepii tawa ma yecha tawa eemebak rabonak yechaka eecha takiita. Heechinak riipa eeka keyatanak, pu giiriiga wa giiriigatakiita.”
51 Aí o patrão mandará cortar o empregado em pedaços e o condenará a ir para o lugar aonde os hipócritas vão. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.