Mateus 23
Minimib NT (KMH_MIN) vs NVI
1 Kɨsen ñɨn alap, Jisas bɨ ne okok abe, bin bɨ ognap abe, kɨrop mɨnɨm agɨl agak,
1 Então, Jesus disse à multidão e aos seus discípulos:
2 “Lo mɨnɨm ag ñeb bɨ okok abe, bɨ Perisi okok abe, Mosɨs kau ne ak dɨl, God lo mɨnɨm Mosɨs bɨrarɨk nep ñu kɨl tɨkak rek ag ñɨbal.
2 "Os mestres da lei e os fariseus se assentam na cadeira de Moisés.
3 Nɨb ak, bɨ nɨb okok kɨri God lo mɨnɨm tari agnɨmel ak nɨŋ dɨl kɨsen gɨnɨmɨb; pen mɨñ kɨri gɨnɨmel ar ak nɨŋɨl, kɨsen ma gɨnɨmɨb. God lo mɨnɨm ag ñɨbal ak pen kɨri ke mɨnɨm nɨbak kɨsen ma gɨpal.
3 Obedeçam-lhes e façam tudo o que eles lhes dizem. Mas não façam o que eles fazem, pois não praticam o que pregam.
4 Tap okok gɨnɨmɨb, tap okok ma gɨnɨmɨb, apal ak, mɨnɨm koŋai yɨb nep agebal. Kɨri apal nɨbak, wad mɨker kɨb yɨb ak rek, bin bɨ okok kɨrop gom ñɨbal ak pen kɨrop mapɨn nɨŋɨl, ognap tɨg asɨk ma yokpal.
4 Eles atam fardos pesados e os colocam sobre os ombros dos homens, mas eles mesmos não estão dispostos a levantar um só dedo para movê-los.
5 Bin bɨ okok cɨnop nep nɨŋlaŋ, agɨl, God Mɨnɨm ñu kɨl tɨklak mɨnɨm ognap dɨ aun beŋ ar alaŋ abe, ñɨnmagɨl okok abe lɨ rɨbɨkɨl ajpal. Cɨn God bɨ ne ke me okok, aglaŋ, agɨl, walɨj par kɨb mɨñ dai sek tep okok tol gɨpal.
5 "Tudo o que fazem é para serem vistos pelos homens. Eles fazem seus filactérios bem largos e as franjas de suas vestes bem longas;
6 Kɨri tap kɨb ñɨŋeb nab sɨŋak amɨl akaŋ Juda mogɨm gep karɨp okok amɨl, bɨ kɨb mab bog bɨsɨgpal ar sɨŋak nep bɨsɨgpal.
6 gostam do lugar de honra nos banquetes e dos assentos mais importantes nas sinagogas,
7 Gos kɨri nɨpal ak, bin bɨ koŋai mɨdebal nab okok amon, ‘Mɨnɨm ag ñeb bɨ kɨb apeban e!’ agel, cɨnop tep gɨnɨgab, agɨl, nɨpal.
7 de serem saudados nas praças e de serem chamados ‘rabis’.
8 “Pen nɨbi mam wagɨn nokɨm mɨdebɨm rek, nɨbep, ‘Ag ñeb bɨ kɨb yad,’ agɨl ma agnɨmel. Ag Ñeb Bɨ Kɨb nɨbi nokɨm alap nep mɨdeb.
8 "Mas vocês não devem ser chamados ‘rabis’; um só é o mestre de vocês, e todos vocês são irmãos.
9 Lɨm dai wagɨn aul bɨ alap, ‘Bapi bɨ kɨb yad,’ agɨl ma agnɨmɨb. Nap nɨbi nokɨm alap nep mɨdeb karɨp lɨm seb kab ar alaŋ sɨŋak.
9 A ninguém na terra chamem ‘pai’, porque vocês só têm um Pai, aquele que está nos céus.
10 Nɨbi ak rek nep, ‘Bɨ nabɨc bɨ kɨb yad,’ agɨl ma agnɨmel. Bɨ nabɨc bɨ kɨb nɨbi nokɨm alap nep, Mesaia ak nep mɨdeb.
10 Tampouco vocês devem ser chamados ‘chefes’, porquanto vocês têm um só Chefe, o Cristo.
11 Nɨbi nab sɨŋak, bin bɨ an ne bin bɨ kɨb rek mɨdonɨmɨŋ, ne bin bɨ wög gɨ ñeb rek mɨdenɨgab.
11 O maior entre vocês deverá ser servo.
12 Bin bɨ yɨb kɨri ke agel ar amenɨgab okok, yɨb kɨri ap yonɨgab; pen bin bɨ yɨb kɨri ke agel ar ma amenɨgab okok, kɨsen yɨb kɨri kɨb yɨb mɨdenɨgab.
12 Pois todo aquele que a si mesmo se exaltar será humilhado, e todo aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
13 “Nɨbi God lo mɨnɨm ag ñeb bɨ okok abe, bɨ Perisi okok abe, kɨri mɨnɨm tom agɨl gɨ tɨmel gep bɨ. God nɨbep gɨ tɨmel gɨnɨgab. Nɨbi ke God bin bɨ dɨl seb kab ar alaŋ sɨŋak kod mɨdenɨgab mɨgan ak ma amnɨgabɨm. Pen bin bɨ amnɨg gebal okok kɨrop kɨjoŋ tɨkebɨm.
13 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês fecham o Reino dos céus diante dos homens! Vocês mesmos não entram, nem deixam entrar aqueles que gostariam de fazê-lo.
14 “Nɨbi God lo mɨnɨm ag ñeb bɨ okok abe, bɨ Perisi okok abe, nɨbi mɨnɨm tom agɨl gɨ tɨmel gep bɨ. God nɨbep gɨ tɨmel gɨnɨgab. Nɨbi bin kaŋɨl karɨp sek si dɨpɨm. Nɨbak pen, bin bɨ cɨnop nɨŋnɨmel, agɨl, God nop mɨnɨm par kɨb esek okok nep apɨm. Gɨpɨm nɨbak me, yur kɨb yɨb dɨnɨgabɨm.
14 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês devoram as casas das viúvas e, para disfarçar, fazem longas orações. Por isso serão castigados mais severamente.
15 “Nɨbi God lo mɨnɨm ag ñeb bɨ okok abe, bɨ Perisi okok abe, nɨbi mɨnɨm esek agɨl gɨ tɨmel gep bɨ. God nɨbep gɨ tɨmel gɨnɨgab. Bin bɨ okok mɨnɨm cɨnop ak nɨŋɨl sain gɨlaŋ, agɨl, karɨp lɨm par okok pɨyo nɨŋ ajɨl, ognap nɨŋɨl ag ñem, kɨri ke Seten bɨ ne mɨdebɨm rek mer, kɨri Seten bin bɨ ne yɨpɨd gɨl yɨb lɨnɨgal.
15 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas, porque percorrem terra e mar para fazer um convertido e, quando conseguem, vocês o tornam duas vezes mais filho do inferno do que vocês.
16 “Bin bɨ okok kɨrop God kanɨb ak yom tep gɨpɨn, apɨm ak pen nɨbi bɨ udɨn kwoi ak me, nɨbi ke ma nɨpɨm! Nɨg gɨpɨm nɨbak, mɨnɨm kɨb yɨb mɨdeb. Bin bɨ okok kɨrop mɨnɨm esek agɨl apɨm, ‘Cɨn, “God sobok gep karɨp mɨdeb rek, nɨŋɨd agobɨn,” agnɨgabɨn ak, kɨsen kɨrɨg gɨn, agenɨgabɨn ak, kɨrɨg gɨnɨgabɨn. Pen gol dɨl, tap God sobok gep karɨp mɨgan eyaŋ gɨlak okok yɨb nɨbak aglɨg gɨ, “Nɨŋɨd agobɨn,” agenɨgabɨn ak, agnɨgabɨn rek nep gɨnɨgabɨn me alek; ma kɨrɨg gɨnɨgabɨn,’ apɨm.
16 "Ai de vocês, guias cegos!, pois dizem: ‘Se alguém jurar pelo santuário, isto nada significa; mas se alguém jurar pelo ouro do santuário, está obrigado por seu juramento’.
17 Nɨbi bɨ udɨn kwoi, bɨ saköl! Nɨbi gos tari nɨpɨm: gol ak tap yɨb aka God sobok gep karɨp tɨd ak tap yɨb? Tap yɨb me, God sobok gep karɨp tɨd ne ak. Karɨp tɨd mɨdenɨgab ak, tap karɨp mɨgan mɨdeb abe tɨd mɨdenɨgab me.
17 Cegos insensatos! Que é mais importante: o ouro ou o santuário que santifica o ouro?
18 Mɨnɨm alap ak rek nep, bin bɨ okok kɨrop mɨnɨm tom agɨl apɨm, ‘Cɨn, “God kab bɨd ne mɨdeb rek nɨŋɨd agobɨn,” agenɨgabɨn ak, mɨnɨm nɨŋɨd agnɨgabɨn ak tap yokop; kɨsen gos alap nɨŋɨl, kɨrɨg gɨn, agenɨgabɨn ak, kɨrɨg gɨnɨgabɨn. Pen, tap God kab bɨd ar sɨŋak God nop pak sobok gɨ ñɨbal okok, yɨb nɨbak aglɨg gɨ, “Nɨŋɨd agobɨn,” agenɨgabɨn ak, kɨsen gos ke alap nɨŋɨl ke gɨjɨn rek ma lɨnɨgab; agnɨgabɨn rek nep gɨnɨgabɨn,’ apɨm.
18 Vocês também dizem: ‘Se alguém jurar pelo altar, isto nada significa; mas se alguém jurar pela oferta que está sobre ele, está obrigado por seu juramento’.
19 Nɨbi bɨ gos tɨmɨd ma lɨp okok, tap tari ak tap kɨb? Tap God nop pak sobok gɨ ñɨbal tap ak. aka kab bɨd ar sɨŋak sobok gɨ ñɨbal ak? Tap yɨb me, kab bɨd ak. Kab bɨd ar sɨŋak mɨdenɨgab ak me, tap nɨbak tap God nop ñeb rek lɨnɨgab.
19 Cegos! Que é mais importante: a oferta, ou o altar que santifica a oferta?
20 Pen ‘Kab bɨd mɨdeb rek, nɨŋɨd agobɨn,’ agenɨgal ak, bɨd ar nɨbak tap dap dagɨlölɨgɨpal sek agnɨgal.
20 Portanto, aquele que jurar pelo altar, jura por ele e por tudo o que está sobre ele.
21 Pen ‘God sobok gep karɨp mɨdeb rek, nɨŋɨd agobɨn,’ agenɨgal ak, karɨp ak God karɨp ne nɨŋɨl God yɨb ne ak abe agnɨgal.
21 E o que jurar pelo santuário, jura por ele e por aquele que nele habita.
22 ‘Seb kab ar alaŋ mɨdeb rek, nɨŋɨd agobɨn,’ agenɨgal ak, God sea kiŋ bɨsɨg mɨdeb sɨŋak nɨŋɨl sea kiŋ nɨbak abe, God sea kiŋ nɨbak bɨsɨg mɨdeb ak abe mɨdeb rek, nɨŋɨd agobɨn agnɨgal.
22 E aquele que jurar pelo céu, jura pelo trono de Deus e por aquele que nele se assenta.
23 “Nɨbi God lo mɨnɨm ag ñeb bɨ okok abe, bɨ Perisi okok abe, nɨbi mɨnɨm esek agɨl gɨ tɨmel gep bɨ. God nɨbep gɨ tɨmel gɨnɨgab. Mɨnɨm bin bɨ ognap kɨrop apɨm ar ak nɨbi ke ma gɨpɨm. Sɨnɨb sɨlek, tap abramek wög dai tanɨb ak nɨŋem, tap yɨb rek lek, wök pagem, am wajrem alaŋ amek, God nop nokɨm alap ñɨn, agɨl, per tap nɨbi God nop ñɨbɨm. Tap sɨkol sɨkol nɨbak rek per nɨg gɨpɨm, pen tari gɨnɨg mɨnɨm jɨj yɨb ak nɨg ma gɨpɨm? Bin bɨ okok kɨrop tɨmel gɨnɨmɨŋ ar ak ma gɨnɨmɨb; yɨpɨd gɨl gɨnɨmɨŋ ar ak gɨnɨmɨb. Kɨrop yɨmɨg nɨŋɨl, dɨ tep gɨnɨmɨb. Gɨnɨgabɨn, agenɨmɨb ak, nɨg gɨnɨmɨb.
23 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês dão o dízimo da hortelã, do endro e do cominho, mas têm negligenciado os preceitos mais importantes da lei: a justiça, a misericórdia e a fidelidade. Vocês devem praticar estas coisas, sem omitir aquelas.
24 Bin bɨ okok, nɨbep kanɨb yomobɨn, apɨm ak pen nɨbi ke bɨ udɨn kwoi. Tap sɨkol sɨkol okok nɨŋem, tap yɨb rek lɨp, pen tap kɨb tap yɨb mɨseŋ mɨdeb okok ma nɨpɨm.
24 Guias cegos! Vocês coam um mosquito e engolem um camelo.
25 “Nɨbi God lo mɨnɨm ag ñeb bɨ okok abe, bɨ Perisi okok abe, nɨbi mɨnɨm esek agɨl gɨ tɨmel gep bɨ. God nɨbep gɨ tɨmel gɨnɨgab. Pler kap nɨbi okok rek, söŋ ar okok ñɨg lɨ yok tep gɨpɨm ak pen nab eyaŋ tap si tap tɨmel kɨñɨr ak ap ran jakɨl mɨdeb. Cɨn tap koŋai dɨn, agɨl, mɨb goŋ cɨn ke gɨ tep gɨn, apɨm.
25 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês limpam o exterior do copo e do prato, mas por dentro eles estão cheios de ganância e cobiça.
26 Nɨbi Perisi bɨ okok gos tɨmɨd ma lɨp. Pler kap nɨbi nab eyaŋ ñɨg lɨ yok tep gɨpkep, söŋ ar okok ak rek nep mɨd tep gɨpkop.
26 Fariseu cego! Limpe primeiro o interior do copo e do prato, para que o exterior também fique limpo.
27 “Nɨbi God lo mɨnɨm ag ñeb bɨ okok abe, bɨ Perisi okok abe, nɨbi mɨnɨm esek agɨl gɨ tɨmel gep bɨ. God nɨbep gɨ tɨmel gɨnɨgab. Cɨp kab mɨgan okok tɨgel gɨl, kɨjoŋ pɨlɨŋ gɨl, cɨku tɨd lel melɨk tep gek, bin bɨ okok nɨŋel, tep gɨp, pen mɨgan nab eyaŋ cɨp tɨŋɨl ki tɨmel aplɨg gɨ mɨdeb; nɨbi aknɨb rek nep mɨdebɨm.
27 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês são como sepulcros caiados: bonitos por fora, mas por dentro estão cheios de ossos e de todo tipo de imundície.
28 Nɨbi aknɨb rek nep, söŋ ar mɨb goŋ nɨpɨn ak, nɨbi bɨ tep rek lɨp ak pen nab nɨbep eyaŋ, mɨnɨm esek okok abe, tap si tap tɨmel okok abe, gac ak ap ran jakɨl mɨdeb.
28 Assim são vocês: por fora parecem justos ao povo, mas por dentro estão cheios de hipocrisia e maldade.
29 “Nɨbi God lo mɨnɨm ag ñeb bɨ okok abe, bɨ Perisi okok abe, nɨbi mɨnɨm esek agɨl gɨ tɨmel gep bɨ. God nɨbep gɨ tɨmel gɨnɨgab. Bɨ God mɨnɨm agep bɨrarɨk nep ñag pak lel tɨgel gɨlak kau mɨgan tɨb ar ak tɨb kadɨg gɨ tep gɨ lɨl apɨm,
29 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês edificam os túmulos dos profetas e adornam os monumentos dos justos.
30 ‘Apɨs based sɨkop gɨlak rek ak, cɨn God mɨnɨm agep bɨ okok kɨrop ma ñag pakpnop,’ apɨm.
30 E dizem: ‘Se tivéssemos vivido no tempo dos nossos antepassados, não teríamos tomado parte com eles no derramamento do sangue dos profetas’.
31 Pen apɨm nɨbak, bɨ God mɨnɨm agep okok kɨrop ñag pak lölɨgɨpal wagɨn ak me, cɨn mɨdobɨn, agɨl, apɨm.
31 Assim, vocês testemunham contra si mesmos que são descendentes dos que assassinaram os profetas.
32 Nɨb ak, apɨs based sɨkop gɨ tɨmel gɨlak ak rek, nɨbi ak rek nep gɨnɨgabɨn, agenɨgabɨm ak, nɨbak rek nep gɨnɨmɨb!
32 Acabem, pois, de encher a medida do pecado dos seus antepassados!
33 Nɨbi soiŋ ñɨ pai sɨŋ aul. Kɨsen God bin bɨ mɨnɨm kɨb agɨl, mab ke yɨneb eyaŋ yoknɨgab ñɨn ak, nɨbi titi gɨl pɨrɨk gɨ ke okok amnɨgabɨm? Mer yɨb. Kanɨb nɨbi ameb alap ma mɨdenɨgab.
33 "Serpentes! Raça de víboras! Como vocês escaparão da condenação ao inferno?
34 “Nɨb ak, yad nɨbep agebin, yad bɨ God mɨnɨm agep ognap, bɨ gos kɨd yɨk nɨŋeb ognap, bɨ mɨnɨm ag ñeb ognap ag yoken, nɨbep apenɨgal, ognap ñag pak lɨnɨgabɨm, ognap mab bak alaŋ ñag pak lɨnɨgabɨm, ognap Juda mogɨm gep karɨp ñɨlɨk mɨgan nɨbi ak paknɨgabɨm, ognap pɨrɨk gɨ amel nɨŋlɨg gɨ, karɨp lɨm tɨgoŋ tɨgoŋ yɨk gɨ dam yoknɨgabɨm.
34 Por isso, eu lhes estou enviando profetas, sábios e mestres. A uns vocês matarão e crucificarão; a outros açoitarão nas sinagogas de vocês e perseguirão de cidade em cidade.
35 Nɨb ak me, God bin bɨ komɨŋ tep ne okok, bɨrarɨk nep ñagel owɨp aul rek, mɨnɨm mɨker ak dɨnɨgabɨm. Adam ñɨ ne, gɨ tep nep golɨgɨp bɨ ak Ebol, nop ned wagɨn gɨl ñag pak lɨl, ñag dapɨl, ñag dapɨl, kɨsen Berekaia ñɨ ne Sekaraia nop, God nop sobok gep karɨp sɨŋ adaŋ, kab dɨ gɨlak bɨd sɨŋ adaŋ mɨdek nɨŋlɨg gɨ, nop nab nɨb sɨŋak ñag pak lɨlak.
35 E, assim, sobre vocês recairá todo o sangue justo derramado na terra, desde o sangue do justo Abel, até o sangue de Zacarias, filho de Baraquias, a quem vocês assassinaram entre o santuário e o altar.
36 Yad nɨbep nɨŋɨd yɨb agebin: tap gɨpɨm nɨbak, mɨnɨm nɨbak nɨbep mɨñi mɨdebɨm sɨŋ aul adɨk gɨ onɨgab.
36 Eu lhes asseguro que tudo isso sobrevirá a esta geração.
37 “Jerusalem bin bɨ, bin bɨ mapɨn gep rek yad sɨŋ aul. Bɨ God mɨnɨm agep God kɨrop ag yokak bɨ okok, karɨp lɨm nɨbep ak apel, kab juɨl per nep ñag pak lɨpɨm. Yad nɨbep kɨlokɨl nonɨm ñɨlɨk okok gɨpal rek, dam auan mok yad ak dɨ lin agɨl dɨ lɨpin ak pen yɨp nɨŋɨl kɨrɨg gɨpɨm.
37 "Jerusalém, Jerusalém, você, que mata os profetas e apedreja os que lhe são enviados! Quantas vezes eu quis reunir os seus filhos, como a galinha reúne os seus pintinhos debaixo das suas asas, mas vocês não quiseram.
38 God ne God sobok gep karɨp nɨbi ak kɨrɨg amnak; söŋ nep mɨdeb.
38 Eis que a casa de vocês ficará deserta.
39 Mɨñi yɨp ma nɨŋnɨgabɨm; kɨsen, ‘God bɨ cɨnop nen ag yokak bɨ aul tep yɨb apeb,’ agenɨmɨb, ñɨn nɨbak nep yɨp kauyaŋ nɨŋnɨgabɨm,” agak.
39 Pois eu lhes digo que vocês não me verão desde agora, até que digam: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor’".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.