Mateus 13

Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Kɛ kiya yesɔ te ɛ Yesus pundɛ kɛ tu̧ kɛ̀ ɗiyɔ kɛ goŋ nyaŋgwɛ matɔ.
1 Naquele dia, saiu Jesus e sentou-se à beira do lago.
2 Nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ nja̧ wesiɗya kɛ kɛki nɛ, ɛ nyɛ ɓendɛ wɛtɛ landi ɗiyɔ kɛte. Ŋgil ɓomɔ hɛnɛ ɓa̧ kɛ ŋgindi.
2 Acercou-se dele, porém, uma tal multidão, que precisou entrar numa barca. Nela se assentou, enquanto a multidão ficava à margem.
3 A lɛpima ɓuɗya mɛyasi nyɛ ɓo nɛ nje mɛkanɔ lɛpɔ nde: «Wɛtɛ mɔ ɓɛna mbɛki kwaŋma kɛ ŋgwaŋ yí kɛ̀ nyanje kwalɔ.
3 E seus discursos foram uma série de parábolas.
4 Kɛ ŋgimɔ te yi nyɛ ɓa̧ kɛ nyanje kwalɔ kɛ́, ɛ yiŋa ɓalɛ kɛ nje, ɛ ɓenɔn si nje ɗye yo.
4 Disse ele: Um semeador saiu a semear. E, semeando, parte da semente caiu ao longo do caminho; os pássaros vieram e a comeram.
5 Yiŋa ɓalma kɛ mbɛy te yi ɓa̧ tandɛ mɛtari kinɛ ɓuɗya gbɛla mɛnɛti kɛte kɛ́, ɛ yo lo nɛdɔ, kɛto mɛnɛti tì ɓɛ ɗimnate na.
5 Outra parte caiu em solo pedregoso, onde não havia muita terra, e nasceu logo, porque a terra era pouco profunda.
6 Yasi wɛtɛ, kɛ yesɔ ma panɔ, ɛ yo si nyɔlɔ sɔsɔ, kɛto mɛkaŋgil mɛte tì kumɛ womaŋa na.
6 Logo, porém, que o sol nasceu, queimou-se, por falta de raízes.
7 Yiŋa ɓalma kɛ mbɛy te yi ɓa̧ nɛ mɛŋgombiya kɛte kɛ́, ɛ mɛŋgombiya ju̧ si ŋgaŋgile yo.
7 Outras sementes caíram entre os espinhos: os espinhos cresceram e as sufocaram.
8 Yiŋa kwalɔ nja̧ ɓalɔ kɛ kimɔ mɛnɛti, ɛ yo wumɛ mɛmbumɔ. Kwalɔ te wɛtɛ nya mɛmbumɔ gɔmay, ɛ wɛtɛ nyɛ kamɔtan jɔ kamɔ wɛtɛ, ɛ wɛtɛ nyɛ nɛ kamɔtati.
8 Outras, enfim, caíram em terra boa: deram frutos, cem por um, sessenta por um, trinta por um.
9 Mɔ te ɛ nɛ mɛtɔ te yí wokɔ pɛ̧, a wôku.»
9 Aquele que tem ouvidos, ouça.
10 Ndana, ɛ ɓejekɛ ɓenɛ nje kɛ kɛki nɛ diyɛ nyɛ nde: «Kɛto ŋge yi wɛ lɛpina nyɛ ɓo nɛ nje mɛkanɔ kɛ́?»
10 Os discípulos aproximaram-se dele, então, para dizer-lhe: Por que lhes falas em parábolas?
11 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Yo ndi wunɛ yi Njambiyɛ nya ɗeti te yi duwɛ mɛyasi mɛte yi ma ɓɛ́ki sɔɗyate nɛ mbɔmbu kɛ kasi *Kandɔ te yi kwey kɛ́. Yasi wɛtɛ, kɛ ɓɛ ɓo, a tì nyɛ yan ɓo ɗeti te yi duwɛ mɛyasi mɛte na.
11 Respondeu Jesus: Porque a vós é dado compreender os mistérios do Reino dos céus, mas a eles não.
12 Yo nde, pɛ mɔ te ɛ mɛ nɛ yasi kɔ, ɓo ta dokiɗye sendi yiŋa yasi nyɛ nyɛ, a má ɓɛ kɛ nyɛŋgwɛ. Ma pɛ yi yɔkɔ ɛ kinɛ yaŋa kɔ, ɓo ta soŋɛ ko mɔnɔ yasi te yi nyɛ nɔ kɛ́.
12 Ao que tem, se lhe dará e terá em abundância, mas ao que não tem será tirado até mesmo o que tem.
13 Yi mi lɛpina nyɛ ɓo nɛ nje mɛkanɔ kɛ́, yo kɛto ɓo kɛ ɓɛŋɛ yasi kinɛ duwɛ yasi te yi ɓo ɓɛŋɛ kɛ́ na. Ɓo kɛ lɛŋgwɛ mɛtɔ kɛ yasi kinɛ wokɔ ho ɓiye to te na.
13 Eis por que lhes falo em parábolas: para que, vendo, não vejam e, ouvindo, não ouçam nem compreendam.
14 Ɗete, mɛkele man kɛ tonjɛ lɛpi te yi Esayi te mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ ma lɛ́pi kɛ́. A lɛpima nde: ‹Wunɛ ta wokɔ wokɔ nɛ mɛtɔ mun, ma ko wunɛ tí ɓiye to te na. Nɛ ta ɓɛŋɛ ɓɛŋa nɛ misi mun, ma ko nɛ tí duwɛ yasi te yi wunɛ ɓɛŋɛ kɛ́ na,
14 Assim se cumpre para eles o que foi dito pelo profeta Isaías: Ouvireis com vossos ouvidos e não entendereis, olhareis com vossos olhos e não vereis,
15 kɛto mɛtemɔ mɛ ɓotu ɓaka mɛ nɛ ɓiŋɓili. Ɓo nɛ ŋguru wan ma ɗiɓɔ mɛtɔ man nɛ̀ misi man. Ɓo kél ɗete, ma misi man nje ɓɛŋɛ yasi, ma mɛtɔ man nje wokɔ pɛ̧, ma temɔ yan nje nɛmbɛ mɛyasi, ma ɓo nje yeŋsa temɔ, ma mi nje siɗyɛ kɔn yan.›
15 porque o coração deste povo se endureceu: taparam os seus ouvidos e fecharam os seus olhos, para que seus olhos não vejam e seus ouvidos não ouçam, nem seu coração compreenda; para que não se convertam e eu os sare {Is 6,9s}.
16 Ma kɛ yun, wunɛ nɛ mɛsosa, kɛto misi mun kɛ ɓɛŋɛ yasi, mɛtɔ mun kɛ wokɔ pɛ̧.
16 Mas, quanto a vós, bem-aventurados os vossos olhos, porque vêem! Ditosos os vossos ouvidos, porque ouvem!
17 Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ ɓuɗyate nɛ̀ ɓuɗya ɓotu ɓe Njambiyɛ kwaɗya ɓɛŋɛ mɛyasi mɛte yi wunɛ ɓɛŋɛ muka kɛ́, ko ɗete, ɓo tì ɓɛŋɛ na. Ɓo kwaɗya wokɔ mɛyasi mɛte yi wunɛ wokɛ muka kɛ́, ko ɗete, ɓo tì wokɛ yo na.
17 Eu vos declaro, em verdade: muitos profetas e justos desejaram ver o que vedes e não o viram, ouvir o que ouvis e não ouviram.
18 «Ma ndana, wunɛ wôku to kanɔ mɔ ɓɛna mbɛki.
18 Ouvi, pois, o sentido da parábola do semeador:
19 Ŋgɛ mumɔ wokɛ mɛlɛpi mɛte yi lɛpɛ kasi *Kandɔ te yi kwey kinɛ ɓiye to te na, ɔ ɓɛ́ŋa, *Mɔ ɓeya mɛkele má nje si soŋɛ mɛlɛpi mɛte yi nyiŋma kɛ temɔ nɛ kɛ́. Nje te yi yiŋa kwalɔ ɓalma kɛte kɛ́ téɗya njɛl mɔ te mbɛte.
19 quando um homem ouve a palavra do Reino e não a entende, o Maligno vem e arranca o que foi semeado no seu coração. Este é aquele que recebeu a semente à beira do caminho.
20 Mbɛy te yi ɓa̧ tandɛ mɛtari yi yiŋa kwalɔ ɓalma kɛte kɛ́ téɗya mɔ te ɛ wokɛ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ jayɛ yo nɛdɔ nɛ mɛsosa.
20 O solo pedregoso em que ela caiu é aquele que acolhe com alegria a palavra ouvida,
21 Yasi wɛtɛ, a tì pa lo mɛgata na. Ɗeti sumna kol kikwɛ yeti na. Ma ŋgɛ nyɛ saŋgwa nɛ yiŋa mɛpɔku ho teɗye nyɛ yiŋa mɛbɔnɛ kɛto mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ́, ɔ ɓɛ́ŋa, a jatiɗya kol kɛ ɓeya nje.
21 mas não tem raízes, é inconstante: sobrevindo uma tribulação ou uma perseguição por causa da palavra, logo encontra uma ocasião de queda.
22 Mbɛy te yi ɓa̧ nɛ mɛŋgombiya yi yiŋa kwalɔ ɓalma kɛte kɛ́ téɗya mɔ te ɛ wokɛ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ. Yasi wɛtɛ, kɛsa temɔ kɛ mɛyasi mɛte yi ŋgimɔ te yɔkɔ nɛ̀ kasi kusuku te yi ɗiki seɓile temɔ ɓomɔ kɛ́ ma si ŋgaŋgile mɛlɛpi mɛte, ɔ ɓɛ́ŋa, mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ te yi nyɛ wokuma kɛ́ tí kelɔ se yaŋa na.
22 O terreno que recebeu a semente entre os espinhos representa aquele que ouviu bem a palavra, mas nele os cuidados do mundo e a sedução das riquezas a sufocam e a tornam infrutuosa.
23 Ma kimɔ mɛnɛti te yi yiŋa kwalɔ ɓalma kɛte kɛ́ téɗya mɔ te ɛ wokɛ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ ɓiye to te kwa̧ wumɔ mɛmbumɔ. Kwalɔ mbumɔ wɛtɛ kɛ nyɛ mɛmbumɔ gɔmay, wɛtɛ kɛ nyɛ nɛ kamɔtan jɔ kamɔ wɛtɛ, wɛtɛ sendi kɛ kɛ̀ nyɛ kamɔtati.»
23 A terra boa semeada é aquele que ouve a palavra e a compreende, e produz fruto: cem por um, sessenta por um, trinta por um.
24 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus yekiɗye sendi wɛtɛ kanɔ nyɛ ɓo lɛpɔ nde: «*Kandɔ te yi kwey kɛ ɓoŋna nɛ wɛtɛ mɔ te ɛ nyanja kimɔ kwalɔ kɛ ŋgwaŋ nɛ kɔ.
24 Jesus propôs-lhes outra parábola: O Reino dos céus é semelhante a um homem que tinha semeado boa semente em seu campo.
25 Ma piŋɔ te yi ɓomɔ hɛnɛ ɓa̧ kɛ jakɔ kɛ́, ɛ mɔ pendɔ wenɛ kwa̧ kɛ̀ nyanje sendi kwalɔ ɓeya mbunjɔ kɛ njoka kimɔ kwalɔ te yiri tɔkɛ kɛndi kwa̧.
25 Na hora, porém, em que os homens repousavam, veio o seu inimigo, semeou joio no meio do trigo e partiu.
26 Ma kɛ nyambi ma lo ju̧ nyɛ mɛmbumɔ kɛ́, ɛ ɓeya mbunjɔ ŋgbaɓiyɛ sendi nɛ kamama.
26 O trigo cresceu e deu fruto, mas apareceu também o joio.
27 Kɛ ɓotu ɓe mɛsay ɓenɛ ma ɓɛŋɛ ɗete kɛ́, ɛ ɓo nje diyɛ masa wan nde: ‹Nyaŋgwɛ mbam, ’wɛ ti ma ɓɛ́ki kwalɔ kimɔ nyambi kɛ ŋgwaŋ yɔ na nde? Ma ɓeya mbunjɔ te yɔkɔ wúla ɓa we?›
27 Os servidores do pai de família vieram e disseram-lhe: - Senhor, não semeaste bom trigo em teu campo? Donde vem, pois, o joio?
28 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: ‹Yo mbaŋa mɔ pendɔ wombɛ kelɛ yasi yinɔri.› Ɛ ɓo diyɛ nyɛ nde: ‹’Wɛ kwáɗyikwɛ nde, wusɛ kɛ̂n kɛ̀ sutɛ ɓeya mbunjɔ te soŋɛ?›
28 Disse-lhes ele: - Foi um inimigo que fez isto! Replicaram-lhe: - Queres que vamos e o arranquemos?
29 Ɛ nyɛ yeŋsa nde: ‹Ɓɛ. Nɛ tîki, kambɔ wunɛ mɛ nje sutɛ ɓeya mbunjɔ gbamɔ nɛ kimɔ nyambi.
29 - Não, disse ele; arrancando o joio, arriscais a tirar também o trigo.
30 Nɛ tîki, nɛ́ yo hɛnɛ ju̧ kumɔ kɛ ŋgimɔ soŋna nyambi kɛ ŋgwaŋ. Komɛ ŋgimɔ te ta yaka kɛ́, mi ta lɛpɔ nyɛ ɓotu ɓe soŋna nyambi nde: Wunɛ kânda sutɛ ɓeya mbunjɔ dokɔ yo wotɔ kɛ̀ loɗyɛ. Ma kɛ ɓɛ kimɔ nyambi, wunɛ ndɛ̂m yo kɛ̀ nyɛ kɛ ndam mbɛ.› »
30 Deixai-os crescer juntos até a colheita. No tempo da colheita, direi aos ceifadores: arrancai primeiro o joio e atai-o em feixes para o queimar. Recolhei depois o trigo no meu celeiro.
31 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus yekiɗye sendi wɛtɛ kanɔ nyɛ ɓo lɛpɔ nde: «*Kandɔ te yi kwey nda wɛtɛ kwalɔ mɔnɔ mbumɔ nde mutar yi wɛtɛ mumɔ ɓoŋma kɛ̀ ɓɛ kɛ ŋgwaŋ nɛ kɛ́.
31 Em seguida, propôs-lhes outra parábola: O Reino dos céus é comparado a um grão de mostarda que um homem toma e semeia em seu campo.
32 Mbumɔ te kwa̧ yɛlɔ kɛ njoka mɛkwalɔ hɛnɛ te yi ɗiyɛ kɛ to mɛnɛti. Ma kɛ yo si lo, yo kpál nje ju̧ ɗɔkɔ kwa̧ kwalɔ mɛnyiŋɔ hɛnɛ nje ɓɛ nyaŋgwɛ jeti, ɔ ɓɛ́ŋa, ɓenɔn kɛ nje sumɔ mɛtu̧ man kɛ mɛɓɔ mɛte joŋna kɛte.»
32 É esta a menor de todas as sementes, mas, quando cresce, torna-se um arbusto maior que todas as hortaliças, de sorte que os pássaros vêm aninhar-se em seus ramos.
33 Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ yekiɗye sendi wɛtɛ kanɔ nyɛ ɓo nde: «*Kandɔ te yi kwey nda mɔnɔ ŋga̧ kelna mampa yi nyari ɓu̧ saŋgwɛ nɛ su farin yaka loŋga yitati. Mɔnɔ ŋga̧ yinɔri ta kelɔ nde, mbɔrɔ farin yinɔri hɛnɛ sîki wuɗyɛ.»
33 Disse-lhes, por fim, esta outra parábola. O Reino dos céus é comparado ao fermento que uma mulher toma e mistura em três medidas de farinha e que faz fermentar toda a massa.
34 Yesus ɗikima lɛpɔ mɛyasi mɛnɔri hɛnɛ nyɛ ŋgil ɓomɔ nɛ nje mɛkanɔ. Ko a tì ɓɛ kɛ lɛpina nyɛ ɓo kinɛ nyɛ kanɔ na.
34 Tudo isto disse Jesus à multidão em forma de parábola. De outro modo não lhe falava,
35 Yo kwaŋnama ɗete yí tonjɛ nɛ mɛlɛpi mɛte yi mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ lɛpima kɛ́. A lɛpima nde: ‹Mi ta ɓutɛ numbu lɛpina nɛ nje mɛkanɔ. Mi ta punjɛ mɛyasi mɛte yi ɓa̧ sɔɗyate nɛ mbɔmbu kandɛ kɛ ŋgimɔ te yi mbokɔ tì pa kusuna na.›
35 para que se cumprisse a profecia: Abrirei a boca para ensinar em parábolas; revelarei coisas ocultas desde a criação {Sl 77,2}.
36 Ndana, ɛ Yesus tikɛ ŋgil kwa̧ nyiŋɛ tu̧. Ɛ ɓejekɛ ɓenɛ nje kɛ kɛki nɛ lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Lɛpɔ to kanɔ ɓeya mbunjɔ te yi mɛmiya ŋgwaŋ kɛ́ nyɛ wusɛ.»
36 Então despediu a multidão. Em seguida, entrou de novo na casa e seus discípulos agruparam-se ao redor dele para perguntar-lhe: Explica-nos a parábola do joio no campo.
37 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Mɔ te ɛ nyanje kimɔ kwalɔ kɔ, yo *Mɔnɔ Mumɔ.
37 Jesus respondeu: O que semeia a boa semente é o Filho do Homem.
38 Ŋgwaŋ te yi ɓo lɛpɛ nɔ kɛ́, yo téɗya ndiŋgɛlɛ mɛnɛti maka. Kimɔ kwalɔ, yo ɓotu ɓe *Kandɔ Njambiyɛ. Ɓeya mbunjɔ, yo ɓotu ɓe *Mɔ ɓeya mɛkele.
38 O campo é o mundo. A boa semente são os filhos do Reino. O joio são os filhos do Maligno.
39 Mɔ pendɔ te ɛ nyanja kwalɔ ɓeya mbunjɔ te kɔ, yo *Kum ɓeya mɛkele. Ŋgimɔ soŋna nyambi kɛ ŋgwaŋ téɗya siyna mbokɔ te yɔkɔ. Ɓotu ɓe soŋna nyambi kɛ ŋgwaŋ, yo ɓejaki ɓe Njambiyɛ.
39 O inimigo, que o semeia, é o demônio. A colheita é o fim do mundo. Os ceifadores são os anjos.
40 Ma mɛyasi ta kwaŋna kɛ siyna mbokɔ te yɔkɔ ndi nda yi ɓo sutɛ nɛ ɓeya mbunjɔ ɓetɛ kɛ ɗitɛ kɛ́.
40 E assim como se recolhe o joio para jogá-lo no fogo, assim será no fim do mundo.
41 *Mɔnɔ mumɔ ta tomɔ ɓejaki ɓenɛ, ɓo má si kɛ̀ kawule ɓomɔ hɛnɛ te ɓe jatiɗye ɓɛsɔ kɛ ɓeya nje nɛ̀ ɓotu ɓete ɓe kelɛ mɛyasi mɛte yi mɛmboŋga ɓenɛ kɛ́ soŋɛ kɛ Kandɔ ɗyenɛ.
41 O Filho do Homem enviará seus anjos, que retirarão de seu Reino todos os escândalos e todos os que fazem o mal
42 Ɓo má nje ɓiye ɓo ɓetɛ kɛ nyɛŋ nyɛŋ ɗitɛ, womɛte ɓo ta lelɔ nyambɔ mɛsu̧.
42 e os lançarão na fornalha ardente, onde haverá choro e ranger de dentes.
43 Kɛ ŋgimɔ te yite mbɔmbu ɓotu ɓete ɓe nɛ ŋgbeŋ ɓaka ta panɔ nɛ pay pay nda misi mɛ yesɔ kɛ Kandɔ Saŋgwɛ wan. Ma mɔ te ɛ nɛ mɛtɔ te yi wokɔ nɛ pɛ̧ kɔ, a wôku.
43 Então, no Reino de seu Pai, os justos resplandecerão como o sol. Aquele que tem ouvidos, ouça.
44 «*Kandɔ te yi kwey nda yiŋa kpasa yasi te yi ɓo sɔɗya kɛ mɔy mɛnɛti kɛ wɛtɛ ŋgwaŋ. Ɛ wɛtɛ mumɔ nje sɔmbɔ yo. Ɛ nyɛ yɔkiɗye sɔɗyɛ yo nɛ kɔkɔ. Mɛsosa kwaŋma nyɛ kɛ temɔ, ɛru ɛ kwa̧ kɛ̀ ɗyaŋgwɛ mɛyasi mɛnɛ hɛnɛ nje ɓu̧ mɔni te ɓɔmɔ nɛ ŋgwaŋ yinɔri.
44 O Reino dos céus é também semelhante a um tesouro escondido num campo. Um homem o encontra, mas o esconde de novo. E, cheio de alegria, vai, vende tudo o que tem para comprar aquele campo.
45 «*Kandɔ te yi kwey sendi nda mɔ ɗyaŋgwa mɛyasi te ɛ gɔsɛ kpasa mɛdiyamaŋ.
45 O Reino dos céus é ainda semelhante a um negociante que procura pérolas preciosas.
46 Kɛ nyɛ ma kweɗya wɛtɛ yi ɗye ɓuɗya mɔni kɛ́, ɛ nyɛ kwa̧ kɛ̀ ɗyaŋgwɛ mɛyasi mɛnɛ hɛnɛ nje ɓɔmɔ nɛ yo.
46 Encontrando uma de grande valor, vai, vende tudo o que possui e a compra.
47 «*Kandɔ te yi kwey sendi nda bulajama te yi ɓo ɓetima kɛ maŋ, ɛ yo kawule kwalɔ ɓenjanjɔ hɛnɛ.
47 O Reino dos céus é semelhante ainda a uma rede que, jogada ao mar, recolhe peixes de toda espécie.
48 Kɛ yo si tondɔ kɛ́, ɓo kɛ ɗalɛ yo kɛ̀ nɔ ŋgindi, ɓo má nje kwa̧ ɗiyɔ mɛtiɗyɛ, sawɛ kimɔ ɓenjanjɔ nyɛ kɛ mɛmapi, ɓetɛ ɓe ɓeya ɓete.
48 Quando está repleta, os pescadores puxam-na para a praia, sentam-se e separam nos cestos o que é bom e jogam fora o que não presta.
49 Yo ta kwaŋna sendi ɗete kɛ siyna mbokɔ te yɔkɔ. Ɓejaki ɓe Njambiyɛ ta nje ɓakɛ ɓeya ɓomɔ nɛ̀ ŋgbeŋ ɓomɔ.
49 Assim será no fim do mundo: os anjos virão separar os maus do meio dos justos
50 Ɓo ta ɓiye ɓeya ɓomɔ ɓetɛ kɛ nyɛŋ nyɛŋ matɔ ɗitɛ. Yo womɛte komɛ ɓo ta lelɔ nyambɔ mɛsu̧.»
50 e os arrojarão na fornalha, onde haverá choro e ranger de dentes.
51 Ɛ Yesus nje diyɛ ɓejekɛ ɓenɛ nde: «’Nɛ wokuma ka to mɛlɛpi hɛnɛ te yi mi lɛpima nyɛ wunɛ kɛ́?» Ɛ ɓo yeŋsa nde: «I̧, hɛ wokuma.»
51 Compreendestes tudo isto? Sim, Senhor, responderam eles.
52 Ɛ nyɛ nje lɛpɔ nyɛ ɓo nde: «Mɔ teɗya mɛmboŋga hɛnɛ ɛ jekima mɛyasi mɛte yi ɓɛŋɛ *Kandɔ te yi kwey kɔ nda sa tu̧ te ɛ ɓɛŋɛ kusuku nɛ ɓu̧ jɔnja mɛyasi nɛ̀ mɛnjombu mɛte kɛ njokate.»
52 Por isso, todo escriba instruído nas coisas do Reino dos céus é comparado a um pai de família que tira de seu tesouro coisas novas e velhas.
53 Kɛ Yesus ma si siɗyɛ lɛpina mɛkanɔ mɛnɔri ɗete kɛ́, ɛ nyɛ tɛmɛ womɛte kwa̧.
53 Após ter exposto as parábolas, Jesus partiu.
54 A kwaŋma kɛ̀ kɛ ŋgbak ŋgbak ɗya ɗyenɛ. Ɛ nyɛ ɗiki teɗye ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ mbanjɔ mɛwesiɗya mɛ Ɓeyudɛn yi ɓa̧ womɛte kɛ́. Ɓotu ɓete ɓe ɗikima wokɔ yasi te yi nyɛ teɗya kɛ́ ɗikima ŋgbakima lɛpɔ nde: «Njɛl ɗyanɔ te yi mbam kɔ ɓɛ nɔ nɛ̀ njɛl ɗeti kelna nyaŋgwɛ mɛkele mɛte yi nyɛ nɔ kɛ́ wúla ɓa nyɛ we?
54 Foi para a sua cidade e ensinava na sinagoga, de modo que todos diziam admirados: Donde lhe vem esta sabedoria e esta força miraculosa?
55 ’Ta ɛ kɔ na mɔnɔ kapinda? ’Nyaŋgwɛ wenɛ yeti Mariya na? ’Ɓemaŋ yeti ɓe Jak nɛ̀ Yosɛp nɛ̀ Simɔn nɛ̀ Yude na?
55 Não é este o filho do carpinteiro? Não é Maria sua mãe? Não são seus irmãos Tiago, José, Simão e Judas?
56 ’Ɓeɗyɔmbu ɓenɛ hɛnɛ yeti waka sinɛ ɓo na? Ɗyanɔ nɛ̀ ɗeti te yikɛ hɛnɛ wúla nyɛ we?»
56 E suas irmãs, não vivem todas entre nós? Donde lhe vem, pois, tudo isso?
57 Kɛ yan, a ɓa̧ yasi te yi njaŋgwa ɓo kɛ temɔ jatiɗye ɓo kɛ ɓeya nje. Yasi wɛtɛ, ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Ɓo lúksa mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ yiŋa mɛmbɛy, ma ɓo yɛ́lkwɛ nyɛ ndi kɛ ɗya ɗyenɛ nɛ̀ kɛ mɔy kandɔ ɗyenɛ.»
57 E não sabiam o que dizer dele. Disse-lhes, porém, Jesus: É só em sua pátria e em sua família que um profeta é menosprezado.
58 A tì kelɛ yiŋa ɓuɗya nyaŋgwɛ mɛkele womɛte na, kɛto ɓo tì tikɛ temɔ kɛ yenɛ na.
58 E, por causa da falta de confiança deles, operou ali poucos milagres.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.