Mateus 13
Mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ Jɔnja Mbon (KKJ) vs NTLH
1 Kɛ kiya yesɔ te ɛ Yesus pundɛ kɛ tu̧ kɛ̀ ɗiyɔ kɛ goŋ nyaŋgwɛ matɔ.
1 Naquele mesmo dia Jesus saiu de casa, foi para a beira do lago da Galileia, sentou-se ali e começou a ensinar.
2 Nyaŋgwɛ ŋgil ɓomɔ nja̧ wesiɗya kɛ kɛki nɛ, ɛ nyɛ ɓendɛ wɛtɛ landi ɗiyɔ kɛte. Ŋgil ɓomɔ hɛnɛ ɓa̧ kɛ ŋgindi.
2 A multidão que se ajuntou em volta dele era tão grande, que ele entrou num barco e sentou-se; e o povo ficou em pé na praia.
3 A lɛpima ɓuɗya mɛyasi nyɛ ɓo nɛ nje mɛkanɔ lɛpɔ nde: «Wɛtɛ mɔ ɓɛna mbɛki kwaŋma kɛ ŋgwaŋ yí kɛ̀ nyanje kwalɔ.
3 Jesus usou parábolas para ensinar muitas coisas. Ele disse:
4 Kɛ ŋgimɔ te yi nyɛ ɓa̧ kɛ nyanje kwalɔ kɛ́, ɛ yiŋa ɓalɛ kɛ nje, ɛ ɓenɔn si nje ɗye yo.
4 Quando estava espalhando as sementes, algumas caíram na beira do caminho, e os passarinhos comeram tudo.
5 Yiŋa ɓalma kɛ mbɛy te yi ɓa̧ tandɛ mɛtari kinɛ ɓuɗya gbɛla mɛnɛti kɛte kɛ́, ɛ yo lo nɛdɔ, kɛto mɛnɛti tì ɓɛ ɗimnate na.
5 Outra parte das sementes caiu num lugar onde havia muitas pedras e pouca terra. As sementes brotaram logo porque a terra não era funda.
6 Yasi wɛtɛ, kɛ yesɔ ma panɔ, ɛ yo si nyɔlɔ sɔsɔ, kɛto mɛkaŋgil mɛte tì kumɛ womaŋa na.
6 Mas, quando o sol apareceu, queimou as plantas, e elas secaram porque não tinham raízes.
7 Yiŋa ɓalma kɛ mbɛy te yi ɓa̧ nɛ mɛŋgombiya kɛte kɛ́, ɛ mɛŋgombiya ju̧ si ŋgaŋgile yo.
7 Outras sementes caíram no meio de espinhos, que cresceram e sufocaram as plantas.
8 Yiŋa kwalɔ nja̧ ɓalɔ kɛ kimɔ mɛnɛti, ɛ yo wumɛ mɛmbumɔ. Kwalɔ te wɛtɛ nya mɛmbumɔ gɔmay, ɛ wɛtɛ nyɛ kamɔtan jɔ kamɔ wɛtɛ, ɛ wɛtɛ nyɛ nɛ kamɔtati.
8 Mas as sementes que caíram em terra boa produziram na base de cem, de sessenta e de trinta grãos por um.
9 Mɔ te ɛ nɛ mɛtɔ te yí wokɔ pɛ̧, a wôku.»
9 E Jesus terminou, dizendo:
10 Ndana, ɛ ɓejekɛ ɓenɛ nje kɛ kɛki nɛ diyɛ nyɛ nde: «Kɛto ŋge yi wɛ lɛpina nyɛ ɓo nɛ nje mɛkanɔ kɛ́?»
10 Então os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que o senhor usa
11 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Yo ndi wunɛ yi Njambiyɛ nya ɗeti te yi duwɛ mɛyasi mɛte yi ma ɓɛ́ki sɔɗyate nɛ mbɔmbu kɛ kasi *Kandɔ te yi kwey kɛ́. Yasi wɛtɛ, kɛ ɓɛ ɓo, a tì nyɛ yan ɓo ɗeti te yi duwɛ mɛyasi mɛte na.
11 Jesus respondeu:
12 Yo nde, pɛ mɔ te ɛ mɛ nɛ yasi kɔ, ɓo ta dokiɗye sendi yiŋa yasi nyɛ nyɛ, a má ɓɛ kɛ nyɛŋgwɛ. Ma pɛ yi yɔkɔ ɛ kinɛ yaŋa kɔ, ɓo ta soŋɛ ko mɔnɔ yasi te yi nyɛ nɔ kɛ́.
12 Pois quem tem receberá mais, para que tenha mais ainda. Mas quem não tem, até o pouco que tem lhe será tirado.
13 Yi mi lɛpina nyɛ ɓo nɛ nje mɛkanɔ kɛ́, yo kɛto ɓo kɛ ɓɛŋɛ yasi kinɛ duwɛ yasi te yi ɓo ɓɛŋɛ kɛ́ na. Ɓo kɛ lɛŋgwɛ mɛtɔ kɛ yasi kinɛ wokɔ ho ɓiye to te na.
13 É por isso que eu uso parábolas para falar com essas pessoas. Porque elas olham e não enxergam; escutam e não ouvem, nem entendem.
14 Ɗete, mɛkele man kɛ tonjɛ lɛpi te yi Esayi te mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ ma lɛ́pi kɛ́. A lɛpima nde: ‹Wunɛ ta wokɔ wokɔ nɛ mɛtɔ mun, ma ko wunɛ tí ɓiye to te na. Nɛ ta ɓɛŋɛ ɓɛŋa nɛ misi mun, ma ko nɛ tí duwɛ yasi te yi wunɛ ɓɛŋɛ kɛ́ na,
14 E assim acontece com essas pessoas o que disse o
15 kɛto mɛtemɔ mɛ ɓotu ɓaka mɛ nɛ ɓiŋɓili. Ɓo nɛ ŋguru wan ma ɗiɓɔ mɛtɔ man nɛ̀ misi man. Ɓo kél ɗete, ma misi man nje ɓɛŋɛ yasi, ma mɛtɔ man nje wokɔ pɛ̧, ma temɔ yan nje nɛmbɛ mɛyasi, ma ɓo nje yeŋsa temɔ, ma mi nje siɗyɛ kɔn yan.›
15 Pois a mente deste povo está fechada:
16 Ma kɛ yun, wunɛ nɛ mɛsosa, kɛto misi mun kɛ ɓɛŋɛ yasi, mɛtɔ mun kɛ wokɔ pɛ̧.
16 Jesus continuou, dizendo:
17 Gbakasi yi mi lɛpɛ nyɛ wunɛ kɛ́: Ɓotu ɓe punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ ɓuɗyate nɛ̀ ɓuɗya ɓotu ɓe Njambiyɛ kwaɗya ɓɛŋɛ mɛyasi mɛte yi wunɛ ɓɛŋɛ muka kɛ́, ko ɗete, ɓo tì ɓɛŋɛ na. Ɓo kwaɗya wokɔ mɛyasi mɛte yi wunɛ wokɛ muka kɛ́, ko ɗete, ɓo tì wokɛ yo na.
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: muitos profetas e muitas outras pessoas do povo de Deus gostariam de ver o que vocês estão vendo, mas não puderam; e gostariam de ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
18 «Ma ndana, wunɛ wôku to kanɔ mɔ ɓɛna mbɛki.
18 — Então escutem e aprendam o que a
19 Ŋgɛ mumɔ wokɛ mɛlɛpi mɛte yi lɛpɛ kasi *Kandɔ te yi kwey kinɛ ɓiye to te na, ɔ ɓɛ́ŋa, *Mɔ ɓeya mɛkele má nje si soŋɛ mɛlɛpi mɛte yi nyiŋma kɛ temɔ nɛ kɛ́. Nje te yi yiŋa kwalɔ ɓalma kɛte kɛ́ téɗya njɛl mɔ te mbɛte.
19 As pessoas que ouvem a mensagem do vem e tira o que foi semeado no coração delas.
20 Mbɛy te yi ɓa̧ tandɛ mɛtari yi yiŋa kwalɔ ɓalma kɛte kɛ́ téɗya mɔ te ɛ wokɛ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ jayɛ yo nɛdɔ nɛ mɛsosa.
20 As sementes que foram semeadas onde havia muitas pedras são as pessoas que ouvem a mensagem e a aceitam logo com alegria,
21 Yasi wɛtɛ, a tì pa lo mɛgata na. Ɗeti sumna kol kikwɛ yeti na. Ma ŋgɛ nyɛ saŋgwa nɛ yiŋa mɛpɔku ho teɗye nyɛ yiŋa mɛbɔnɛ kɛto mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ́, ɔ ɓɛ́ŋa, a jatiɗya kol kɛ ɓeya nje.
21 mas duram pouco porque não têm raiz. E, quando por causa da mensagem chegam os sofrimentos e as perseguições, elas logo abandonam a sua fé.
22 Mbɛy te yi ɓa̧ nɛ mɛŋgombiya yi yiŋa kwalɔ ɓalma kɛte kɛ́ téɗya mɔ te ɛ wokɛ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ. Yasi wɛtɛ, kɛsa temɔ kɛ mɛyasi mɛte yi ŋgimɔ te yɔkɔ nɛ̀ kasi kusuku te yi ɗiki seɓile temɔ ɓomɔ kɛ́ ma si ŋgaŋgile mɛlɛpi mɛte, ɔ ɓɛ́ŋa, mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ te yi nyɛ wokuma kɛ́ tí kelɔ se yaŋa na.
22 Outras pessoas são parecidas com as sementes que foram semeadas no meio dos espinhos. Elas ouvem a mensagem, mas as preocupações deste mundo e a ilusão das riquezas sufocam a mensagem, e essas pessoas não produzem frutos.
23 Ma kimɔ mɛnɛti te yi yiŋa kwalɔ ɓalma kɛte kɛ́ téɗya mɔ te ɛ wokɛ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ ɓiye to te kwa̧ wumɔ mɛmbumɔ. Kwalɔ mbumɔ wɛtɛ kɛ nyɛ mɛmbumɔ gɔmay, wɛtɛ kɛ nyɛ nɛ kamɔtan jɔ kamɔ wɛtɛ, wɛtɛ sendi kɛ kɛ̀ nyɛ kamɔtati.»
23 E as sementes que foram semeadas em terra boa são aquelas pessoas que ouvem, e entendem a mensagem, e produzem uma grande colheita: umas, cem; outras, sessenta; e ainda outras, trinta vezes mais do que foi semeado.
24 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus yekiɗye sendi wɛtɛ kanɔ nyɛ ɓo lɛpɔ nde: «*Kandɔ te yi kwey kɛ ɓoŋna nɛ wɛtɛ mɔ te ɛ nyanja kimɔ kwalɔ kɛ ŋgwaŋ nɛ kɔ.
24 Jesus contou outra parábola . Ele disse ao povo:
25 Ma piŋɔ te yi ɓomɔ hɛnɛ ɓa̧ kɛ jakɔ kɛ́, ɛ mɔ pendɔ wenɛ kwa̧ kɛ̀ nyanje sendi kwalɔ ɓeya mbunjɔ kɛ njoka kimɔ kwalɔ te yiri tɔkɛ kɛndi kwa̧.
25 Certa noite, quando todos estavam dormindo, veio um inimigo, semeou no meio do trigo uma erva ruim, chamada joio, e depois foi embora.
26 Ma kɛ nyambi ma lo ju̧ nyɛ mɛmbumɔ kɛ́, ɛ ɓeya mbunjɔ ŋgbaɓiyɛ sendi nɛ kamama.
26 Quando as plantas cresceram, e se formaram as espigas, o joio apareceu.
27 Kɛ ɓotu ɓe mɛsay ɓenɛ ma ɓɛŋɛ ɗete kɛ́, ɛ ɓo nje diyɛ masa wan nde: ‹Nyaŋgwɛ mbam, ’wɛ ti ma ɓɛ́ki kwalɔ kimɔ nyambi kɛ ŋgwaŋ yɔ na nde? Ma ɓeya mbunjɔ te yɔkɔ wúla ɓa we?›
27 Aí os empregados do dono das terras chegaram e disseram: “Patrão, o senhor semeou sementes boas nas suas terras. De onde será que veio este joio?”
28 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: ‹Yo mbaŋa mɔ pendɔ wombɛ kelɛ yasi yinɔri.› Ɛ ɓo diyɛ nyɛ nde: ‹’Wɛ kwáɗyikwɛ nde, wusɛ kɛ̂n kɛ̀ sutɛ ɓeya mbunjɔ te soŋɛ?›
28 — “Foi algum inimigo que fez isso!”, respondeu ele.
29 Ɛ nyɛ yeŋsa nde: ‹Ɓɛ. Nɛ tîki, kambɔ wunɛ mɛ nje sutɛ ɓeya mbunjɔ gbamɔ nɛ kimɔ nyambi.
29 — “Não”, respondeu ele, “porque, quando vocês forem tirar o joio, poderão arrancar também o trigo.
30 Nɛ tîki, nɛ́ yo hɛnɛ ju̧ kumɔ kɛ ŋgimɔ soŋna nyambi kɛ ŋgwaŋ. Komɛ ŋgimɔ te ta yaka kɛ́, mi ta lɛpɔ nyɛ ɓotu ɓe soŋna nyambi nde: Wunɛ kânda sutɛ ɓeya mbunjɔ dokɔ yo wotɔ kɛ̀ loɗyɛ. Ma kɛ ɓɛ kimɔ nyambi, wunɛ ndɛ̂m yo kɛ̀ nyɛ kɛ ndam mbɛ.› »
30 Deixem o trigo e o joio crescerem juntos até o tempo da colheita. Então eu direi aos trabalhadores que vão fazer a colheita: ‘Arranquem primeiro o joio e amarrem em feixes para ser queimado. Depois colham o trigo e ponham no meu depósito.’ ”
31 Kɛ kɔŋte, ɛ Yesus yekiɗye sendi wɛtɛ kanɔ nyɛ ɓo lɛpɔ nde: «*Kandɔ te yi kwey nda wɛtɛ kwalɔ mɔnɔ mbumɔ nde mutar yi wɛtɛ mumɔ ɓoŋma kɛ̀ ɓɛ kɛ ŋgwaŋ nɛ kɛ́.
31 Jesus contou outra parábola . Ele disse ao povo:
32 Mbumɔ te kwa̧ yɛlɔ kɛ njoka mɛkwalɔ hɛnɛ te yi ɗiyɛ kɛ to mɛnɛti. Ma kɛ yo si lo, yo kpál nje ju̧ ɗɔkɔ kwa̧ kwalɔ mɛnyiŋɔ hɛnɛ nje ɓɛ nyaŋgwɛ jeti, ɔ ɓɛ́ŋa, ɓenɔn kɛ nje sumɔ mɛtu̧ man kɛ mɛɓɔ mɛte joŋna kɛte.»
32 Ela é a menor de todas as sementes; mas, quando cresce, torna-se a maior de todas as plantas. Ela até chega a ser uma árvore, de modo que os passarinhos vêm e fazem ninhos nos seus ramos.
33 Kɛ kɔŋte, ɛ nyɛ yekiɗye sendi wɛtɛ kanɔ nyɛ ɓo nde: «*Kandɔ te yi kwey nda mɔnɔ ŋga̧ kelna mampa yi nyari ɓu̧ saŋgwɛ nɛ su farin yaka loŋga yitati. Mɔnɔ ŋga̧ yinɔri ta kelɔ nde, mbɔrɔ farin yinɔri hɛnɛ sîki wuɗyɛ.»
33 Jesus contou mais esta parábola para o povo:
34 Yesus ɗikima lɛpɔ mɛyasi mɛnɔri hɛnɛ nyɛ ŋgil ɓomɔ nɛ nje mɛkanɔ. Ko a tì ɓɛ kɛ lɛpina nyɛ ɓo kinɛ nyɛ kanɔ na.
34 Jesus usava parábolas para dizer tudo isso ao povo. Ele não dizia nada a eles sem ser por meio de parábolas.
35 Yo kwaŋnama ɗete yí tonjɛ nɛ mɛlɛpi mɛte yi mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ lɛpima kɛ́. A lɛpima nde: ‹Mi ta ɓutɛ numbu lɛpina nɛ nje mɛkanɔ. Mi ta punjɛ mɛyasi mɛte yi ɓa̧ sɔɗyate nɛ mbɔmbu kandɛ kɛ ŋgimɔ te yi mbokɔ tì pa kusuna na.›
35 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta tinha dito: “Usarei parábolas quando falar com esse povo e explicarei coisas desconhecidas desde a criação do mundo.”
36 Ndana, ɛ Yesus tikɛ ŋgil kwa̧ nyiŋɛ tu̧. Ɛ ɓejekɛ ɓenɛ nje kɛ kɛki nɛ lɛpɔ nyɛ nyɛ nde: «Lɛpɔ to kanɔ ɓeya mbunjɔ te yi mɛmiya ŋgwaŋ kɛ́ nyɛ wusɛ.»
36 Então Jesus deixou a multidão e voltou para casa. Os discípulos chegaram perto dele e perguntaram: — Conte para nós o que quer dizer a
37 Ɛ nyɛ yeŋsa nyɛ ɓo nde: «Mɔ te ɛ nyanje kimɔ kwalɔ kɔ, yo *Mɔnɔ Mumɔ.
37 Jesus respondeu:
38 Ŋgwaŋ te yi ɓo lɛpɛ nɔ kɛ́, yo téɗya ndiŋgɛlɛ mɛnɛti maka. Kimɔ kwalɔ, yo ɓotu ɓe *Kandɔ Njambiyɛ. Ɓeya mbunjɔ, yo ɓotu ɓe *Mɔ ɓeya mɛkele.
38 O terreno é o mundo. As sementes boas são as pessoas que pertencem ao .
39 Mɔ pendɔ te ɛ nyanja kwalɔ ɓeya mbunjɔ te kɔ, yo *Kum ɓeya mɛkele. Ŋgimɔ soŋna nyambi kɛ ŋgwaŋ téɗya siyna mbokɔ te yɔkɔ. Ɓotu ɓe soŋna nyambi kɛ ŋgwaŋ, yo ɓejaki ɓe Njambiyɛ.
39 O inimigo que semeia o joio é o próprio Diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os que fazem a colheita são os anjos.
40 Ma mɛyasi ta kwaŋna kɛ siyna mbokɔ te yɔkɔ ndi nda yi ɓo sutɛ nɛ ɓeya mbunjɔ ɓetɛ kɛ ɗitɛ kɛ́.
40 Assim como o joio é ajuntado e jogado no fogo, assim também será no fim dos tempos.
41 *Mɔnɔ mumɔ ta tomɔ ɓejaki ɓenɛ, ɓo má si kɛ̀ kawule ɓomɔ hɛnɛ te ɓe jatiɗye ɓɛsɔ kɛ ɓeya nje nɛ̀ ɓotu ɓete ɓe kelɛ mɛyasi mɛte yi mɛmboŋga ɓenɛ kɛ́ soŋɛ kɛ Kandɔ ɗyenɛ.
41 O Filho do Homem mandará os seus anjos, e eles ajuntarão e tirarão do seu Reino todos os que fazem com que os outros pequem e também todos os que praticam o mal.
42 Ɓo má nje ɓiye ɓo ɓetɛ kɛ nyɛŋ nyɛŋ ɗitɛ, womɛte ɓo ta lelɔ nyambɔ mɛsu̧.
42 Depois os anjos jogarão essas pessoas na fornalha de fogo, onde vão chorar e ranger os dentes de desespero.
43 Kɛ ŋgimɔ te yite mbɔmbu ɓotu ɓete ɓe nɛ ŋgbeŋ ɓaka ta panɔ nɛ pay pay nda misi mɛ yesɔ kɛ Kandɔ Saŋgwɛ wan. Ma mɔ te ɛ nɛ mɛtɔ te yi wokɔ nɛ pɛ̧ kɔ, a wôku.
43 Então o povo de Deus brilhará como o sol no Reino do seu Pai. Se vocês têm ouvidos para ouvir, então ouçam.
44 «*Kandɔ te yi kwey nda yiŋa kpasa yasi te yi ɓo sɔɗya kɛ mɔy mɛnɛti kɛ wɛtɛ ŋgwaŋ. Ɛ wɛtɛ mumɔ nje sɔmbɔ yo. Ɛ nyɛ yɔkiɗye sɔɗyɛ yo nɛ kɔkɔ. Mɛsosa kwaŋma nyɛ kɛ temɔ, ɛru ɛ kwa̧ kɛ̀ ɗyaŋgwɛ mɛyasi mɛnɛ hɛnɛ nje ɓu̧ mɔni te ɓɔmɔ nɛ ŋgwaŋ yinɔri.
44 — O
45 «*Kandɔ te yi kwey sendi nda mɔ ɗyaŋgwa mɛyasi te ɛ gɔsɛ kpasa mɛdiyamaŋ.
45 — O
46 Kɛ nyɛ ma kweɗya wɛtɛ yi ɗye ɓuɗya mɔni kɛ́, ɛ nyɛ kwa̧ kɛ̀ ɗyaŋgwɛ mɛyasi mɛnɛ hɛnɛ nje ɓɔmɔ nɛ yo.
46 Quando encontra uma pérola que é mesmo de grande valor, ele vai, vende tudo o que tem e compra a pérola.
47 «*Kandɔ te yi kwey sendi nda bulajama te yi ɓo ɓetima kɛ maŋ, ɛ yo kawule kwalɔ ɓenjanjɔ hɛnɛ.
47 — O
48 Kɛ yo si tondɔ kɛ́, ɓo kɛ ɗalɛ yo kɛ̀ nɔ ŋgindi, ɓo má nje kwa̧ ɗiyɔ mɛtiɗyɛ, sawɛ kimɔ ɓenjanjɔ nyɛ kɛ mɛmapi, ɓetɛ ɓe ɓeya ɓete.
48 E, quando está cheia, os pescadores a arrastam para a praia e sentam para separar os peixes: os que prestam são postos dentro dos cestos, e os que não prestam são jogados fora.
49 Yo ta kwaŋna sendi ɗete kɛ siyna mbokɔ te yɔkɔ. Ɓejaki ɓe Njambiyɛ ta nje ɓakɛ ɓeya ɓomɔ nɛ̀ ŋgbeŋ ɓomɔ.
49 No fim dos tempos também será assim: os anjos sairão, e separarão as pessoas más das boas,
50 Ɓo ta ɓiye ɓeya ɓomɔ ɓetɛ kɛ nyɛŋ nyɛŋ matɔ ɗitɛ. Yo womɛte komɛ ɓo ta lelɔ nyambɔ mɛsu̧.»
50 e jogarão as pessoas más na fornalha de fogo. E ali elas vão chorar e ranger os dentes de desespero.
51 Ɛ Yesus nje diyɛ ɓejekɛ ɓenɛ nde: «’Nɛ wokuma ka to mɛlɛpi hɛnɛ te yi mi lɛpima nyɛ wunɛ kɛ́?» Ɛ ɓo yeŋsa nde: «I̧, hɛ wokuma.»
51 Então Jesus perguntou aos discípulos: — Sim! — responderam eles.
52 Ɛ nyɛ nje lɛpɔ nyɛ ɓo nde: «Mɔ teɗya mɛmboŋga hɛnɛ ɛ jekima mɛyasi mɛte yi ɓɛŋɛ *Kandɔ te yi kwey kɔ nda sa tu̧ te ɛ ɓɛŋɛ kusuku nɛ ɓu̧ jɔnja mɛyasi nɛ̀ mɛnjombu mɛte kɛ njokate.»
52 Jesus disse:
53 Kɛ Yesus ma si siɗyɛ lɛpina mɛkanɔ mɛnɔri ɗete kɛ́, ɛ nyɛ tɛmɛ womɛte kwa̧.
53 Quando Jesus acabou de contar essas parábolas , saiu dali
54 A kwaŋma kɛ̀ kɛ ŋgbak ŋgbak ɗya ɗyenɛ. Ɛ nyɛ ɗiki teɗye ɓomɔ mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ mbanjɔ mɛwesiɗya mɛ Ɓeyudɛn yi ɓa̧ womɛte kɛ́. Ɓotu ɓete ɓe ɗikima wokɔ yasi te yi nyɛ teɗya kɛ́ ɗikima ŋgbakima lɛpɔ nde: «Njɛl ɗyanɔ te yi mbam kɔ ɓɛ nɔ nɛ̀ njɛl ɗeti kelna nyaŋgwɛ mɛkele mɛte yi nyɛ nɔ kɛ́ wúla ɓa nyɛ we?
54 e voltou para a cidade de Nazaré, onde ele tinha morado. Ele ensinava na sinagoga , e os que o ouviam ficavam admirados e perguntavam: — De onde vêm a sabedoria dele e o poder que ele tem para fazer milagres?
55 ’Ta ɛ kɔ na mɔnɔ kapinda? ’Nyaŋgwɛ wenɛ yeti Mariya na? ’Ɓemaŋ yeti ɓe Jak nɛ̀ Yosɛp nɛ̀ Simɔn nɛ̀ Yude na?
55 Por acaso ele não é o filho do carpinteiro? A sua mãe não é Maria? Ele não é irmão de Tiago, José, Simão e Judas?
56 ’Ɓeɗyɔmbu ɓenɛ hɛnɛ yeti waka sinɛ ɓo na? Ɗyanɔ nɛ̀ ɗeti te yikɛ hɛnɛ wúla nyɛ we?»
56 Todas as suas irmãs não moram aqui? De onde é que ele consegue tudo isso?
57 Kɛ yan, a ɓa̧ yasi te yi njaŋgwa ɓo kɛ temɔ jatiɗye ɓo kɛ ɓeya nje. Yasi wɛtɛ, ɛ nyɛ lɛpɛ nyɛ ɓo nde: «Ɓo lúksa mɔ punja mɛlɛpi mɛ Njambiyɛ kɛ yiŋa mɛmbɛy, ma ɓo yɛ́lkwɛ nyɛ ndi kɛ ɗya ɗyenɛ nɛ̀ kɛ mɔy kandɔ ɗyenɛ.»
57 Por isso ficaram desiludidos com ele. Mas Jesus disse:
58 A tì kelɛ yiŋa ɓuɗya nyaŋgwɛ mɛkele womɛte na, kɛto ɓo tì tikɛ temɔ kɛ yenɛ na.
58 Jesus não pôde fazer muitos milagres ali porque eles não tinham fé.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.