Romanos 11
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NVI
1 Kỹ ãjag hỹn: “kỹ Topẽ mỹ ã povo tỹ Israel tovãnh kãn kỹ nĩ?” he sór mũ, ãjag tỹ inh carta tag ve kỹ. Vó, ag tovãnh kãn tũ ti nĩ. Hã vé, tỹ sóg Israel krẽ nĩ gé, hã ra sóg ti ki rã. Abraão krẽ'krẽ ũ vỹ tỹ inh nĩ gé, ti kósin'kósin tỹ Benjamim krẽ'krẽ ũ mỹr.
1 Pergunto, pois: Acaso Deus rejeitou o seu povo? De maneira nenhuma! Eu mesmo sou israelita, descendente de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 Isovãnh ja tũ ti nĩ, Topẽ ti, hã kỹ tóg ã povo tovãnh kãn ja tũ nĩ. Nén kar han tũg ki tóg ẽg kuprẽg ja nĩ, ẽg tỹ tỹ ti tũ nỹtĩ jé.
2 Deus não rejeitou o seu povo, o qual de antemão conheceu. Ou vocês não sabem como Elias clamou a Deus contra Israel, conforme diz a Escritura?
3 “Senhor',” he mũ. “Ã vĩ tó tĩ ag kãgtén kãn ag huri, ã mỹ pũn jafã kókén ag huri ke gé. Inh pir mỹ sóg kren, kỹ ag tóg isén sór mũ ha ke gé. Ã tovãnh kãn kỹ ag nỹtĩ,” he ja tóg nĩ, Elias ti, Topẽ mỹ, Israel ag to.
3 "Senhor, mataram os teus profetas e derrubaram os teus altares; sou o único que sobrou, e agora estão procurando matar-me".
4 Hã ra Topẽ tóg ti mỹ: “krĩ kufy han tũg nĩ,” he mũ. “Ũ tỹ 7 mil (ke) vỹ ki nỹtĩ, ũ tỹ isovãnh tũ ag, sỹ ũn kuprẽg ja ag. Tag ag vỹ vẽnh kãggrá tỹ topẽ tỹ Baal mỹ: “Topẽ vỹ tỹ ã nĩ,” he ja tũ nĩ,” he ja tóg nĩ, Topẽ ti, Elias mỹ. Ti tỹ Israel pipir ag tỹ Topẽ tovãnh tũg ja ẽn tó vẽ.
4 E qual foi a resposta divina? "Reservei para mim sete mil homens que não dobraram os joelhos diante de Baal".
5 Ge ti nĩgtĩ, ũri. Pir ag nỹtĩ, Israel tỹ Topẽ to há nỹtĩ ag. Ti kato tẽ kãn tũ ẽg mỹr. Topẽ vỹ ẽg jagãgtãn, kỹ tóg ẽg kuprẽg, hã kỹ ẽg tóg ti to há nỹtĩ, ẽg pipir nỹtĩ ra, ẽg tỹ tỹ Israel krẽ nỹtĩn kỹ.
5 Assim, hoje também há um remanescente escolhido pela graça.
6 Ẽg tỹ vẽsóg ki han pijé', ẽg tỹ to vãsãn pijé'. Topẽ tỹ vẽsóg ki ẽg jagãgtãn hã vẽ. Ke tũ nĩ mũ ra tóg: “vẽsóg ki sóg ãjag jagãgtãn,” henh ke tũ nĩ vẽ. Hã ra tóg vẽsóg ki ẽg jagãgtãn.
6 E, se é pela graça, já não é mais pelas obras; se fosse, a graça já não seria graça.
7 Ge ti nĩ, ha mẽ, Israel ag vỹ ve sór ja nĩgtĩ, Topẽ tỹ ẽg mỹ nén ũ há ven ke ẽn ti, hã ra ag tóg venh ke tũ nĩ. Topẽ tỹ ũn kuprẽg mũ ag hã mỹ tóg ven tĩ, Topẽ ti. Jãvo ũ ag tóg kutu nỹtĩ sir, ag tỹ Topẽ vĩ mẽ jãvãnh nỹtĩn kỹ.
7 Que dizer então? Israel não conseguiu aquilo que tanto buscava, mas os eleitos o obtiveram. Os demais foram endurecidos,
8 Hã kỹ tag tóg rán kỹ nĩ, Israel ag to, ha mẽ: “Topẽ vỹ ag krĩ tũ han, hã kỹ ag tóg ti vĩ rá vég mũ ra to jykrén tũ nỹtĩgtĩ. Mẽg tũ ag nỹtĩ, ãjag nĩgrẽg ra. Ũri ag tóg gen kỹ nỹtĩnh mũ ver,” he ja ti nĩ, Topẽ vĩ rán ki.
8 como está escrito: "Deus lhes deu um espírito de atordoamento, olhos para não ver e ouvidos para não ouvir, até o dia de hoje".
9 Kỹ Davi vỹ Judeu ag to tag tó ja nĩ gé, ha mẽ: “Topẽ mỹ festa han ag tóg tĩ. Hã ra ag tóg ón kỹ ti mỹ festa han tĩ, kỹ ag tóg to sigse kỹ nỹtĩnh mũ, ag festa to. Ag sigse kỹ tóg ag vóg kónãn ke mũ, Topẽ ti. Krenkren ke tũ ag tóg nĩ.
9 E Davi diz: "Que a mesa deles se transforme em laço e armadilha, pedra de tropeço e retribuição para eles.
10 Kutu ag nỹtĩ, to jykrén ke tũ pẽ ag nỹtĩ, kỹ ag tóg vẽnh jykre kufy hã venh ke mũ, hã to ag jagtar nỹtĩnh mũ,” he ja tóg nĩ, Judeu ag to, Davi ti.
10 Escurençam-se os seus olhos, para que não consigam ver, e suas costas fiquem encurvadas para sempre".
11 Kỹ ãjag hỹn inh mỹ: “kỹ Topẽ mỹ Judeu ag tỹ nũgme ki vár ke tag ve sór mũ, hã jén mỹ ag mỹ Jesus jẽnẽ ja nĩ, ag tỹ ti tỹ prãnh ke jé?” he sór mũ. Vó. Hã ra ag tóg Topẽ kato tẽgtẽ tĩ. Ti vĩ mranh ja ag tóg nỹtĩgtĩ, hã kỹ Topẽ tóg fóg ag mré kanhgág ag krenkren han sór mũ, Judeu ag tỹ ag ve kỹ ti ki ge to én jé.
11 Novamente pergunto: Acaso tropeçaram para que ficassem caídos? De maneira nenhuma! Ao contrário, por causa da transgressão deles, veio salvação para os gentios, para provocar ciúme em Israel.
12 Kỹ Judeu ag tỹ Topẽ vĩ mranh kỹ Topẽ tóg fóg mré kanhgág kar to há nĩ. Kỹ Judeu ag vỹ jagãgtar nỹtĩ. Ag nỹtĩg ja ki ũ ag kar vỹ Topẽ tỹ ag to há nĩ vég mũ. Há ti nĩ, tag. Kỹ, Topẽ tỹ Judeu ag to há' he mãn nĩ ra tóg hã ra ga kri mũ kar mỹ há pẽ tãvĩ tĩnh mũ vẽ, mỹr, ha mẽ. Hã ra tóg ag to há tũ nĩ ver.
12 Mas se a transgressão deles significa riqueza para o mundo, e o seu fracasso, riqueza para os gentios, quanto mais significará a sua plenitude!
13 Kỹ sóg ãjag mỹ tag tó sór mũ, ãjag tỹ tỹ fóg nỹtĩn kỹ, kanhgág ag mỹ ke gé. Ãjag apóstolo vỹ tỹ inh nĩ, sỹ ãjag mỹ Topẽ vĩ tó jé. Inh rãnhrãj vỹ inh mỹ sér pẽ tĩ.
13 Estou falando a vocês, gentios. Visto que sou apóstolo para os gentios, exalto o meu ministério,
14 Isỹ ãjag mỹ Topẽ vĩ tó kỹ inh mré ke ag hẽn ri ke mũn ãjag kóm Jesus ki ge sór mũ gé, kỹ ag krenkren ke mũ sir, Israel ag.
14 na esperança de que de alguma forma possa provocar ciúme em meu próprio povo e salvar alguns deles.
15 Ha vé, Topẽ tỹ inh mré ke ag tovãnh to tóg povo ũ ag to há nĩ ha, ag to jũ mãn tũ tóg nĩ sir. Topẽ tỹ Israel ag to há' he mãn mũ ra tóg vẽnh kar mỹ há pẽ tãvĩ tĩnh mũ vẽ, kỹ vẽnh kar vỹ rĩnrĩr mãn ke mũ vẽ, ũn kãgter mũ ag mré hã. Hã ra tóg ag to há tũ nĩ ver.
15 Pois se a rejeição deles é a reconciliação do mundo, o que será a sua aceitação, senão vida dentre os mortos?
16 Ẽmĩ to jykrén nĩ. Ẽmĩ kupar ko há nĩn kỹ tóg ko há kar nĩ. Ge ti nĩgtĩ gé, ka tỹ. Ti jãre há nĩn kỹ ka vỹ há kar nĩ. Israel ag vỹ tag ri ke nỹtĩ. Ag jóg'jóg ve ag vỹ ka jãre ri ke nỹtĩ. Topẽ mỹ ag há nỹtĩ ja nĩgtĩ, hã kỹ ag krẽ vỹ Topẽ mỹ há nỹtĩnh ke mũ gé.
16 Se é santa a parte da massa que é oferecida como primeiros frutos, toda a massa também o é; se a raiz é santa, os ramos também o serão.
17 Povo tỹ Israel vỹ ka tỹ oliveira há ri ke nỹtĩ. Ti jãre vỹ há nĩ, hã ra ti pẽ ũ tóg kórég nỹtĩ. Hã kỹ tóg mrynhmranh kỹ vãvãm mũ, Topẽ ti, ti pẽ kórég ẽn ti. Ti tỹ Israel kórég ag togvãnh to ken hã vẽ, hã vỹ: ka pẽ kórég vãvãm, he mũ. Ka pẽ kórég tag nỹtĩg ja ki tóg ka ũ pẽ vin, vãnh kãmĩ ka tỹ oliveira pẽ tỹ, ũn kanẽn vãnh pẽ tỹ. Ãjag hã vẽ sir, ãjag tỹ tỹ fóg nỹtĩn kỹ, kanhgág ag ke gé. Hã ra ka ũ pẽ tag vỹ ka há jãre ẽn tỹ ti kume vég tĩ, kỹ tóg tỹ há' he mũ sir. Ãjag tỹ Topẽ tỹ Israel jóg'jóg ve tỹ Abraão mỹ nén tó ja ẽn vég mũ to ken hã vẽ, hã vỹ: ka há jãre kume vég mũ, he mũ.
17 Se alguns ramos foram cortados, e você, sendo oliveira brava, foi enxertado entre os outros e agora participa da seiva que vem da raiz da oliveira,
18 Kỹ Israel ag to é he sór tũg nĩ, Topẽ tỹ ag vãm mũ ra, ẽg tỹ ka pẽ kórég vãm ri ke. Ag nỹtĩg ja ki ãjag nỹtĩ. Hã ra ka jãre vỹ tỹ Judeu ag jóg'jóg ve nỹtĩ. Ãjag jóg'jóg ve pijé', fóg pijé', kanhgág pijé'. Judeu ag vẽ. Kỹ Judeu ag to é he sór tũg nĩ.
18 não se glorie contra esses ramos. Se o fizer, saiba que não é você quem sustenta a raiz, mas a raiz a você.
19 Hẽn ri ke mũn ãjag tóg inh mỹ: “hã ra tóg Judeu ag vãm, ẽg to há nĩ jé,” he sór mũ. “Hã kỹ tóg ẽg to há nĩ,” he ãjag hỹn mũ.
19 Então você dirá: "Os ramos foram cortados, para que eu fosse enxertado".
20 Hỹ, ag vãm tóg. Hã ra ag tóg ti ki rã jãvãnh ja nỹtĩgtĩ, hã kỹ tóg ag vãm. Jãvo tóg ãjag to há nĩ, ãjag tỹ ti ki ge to. Hã kỹ ag to é he sór tũg nĩ. Topẽ kamẽg nĩ mỹr.
20 Está certo. Eles, porém, foram cortados devido à incredulidade, e você permanece pela fé. Não se orgulhe, mas tema.
21 Israel krẽ ag tỹ ti ki ge jãvãnh tugnĩn tóg ag vãm. Ag jagãgtãn jãvãnh tóg nĩ ha. Kỹ tóg ãjag jagãgtãn ke tũ nĩ gé, ãjag tỹ ti ki ge to tar tũ nỹtĩn kỹ. Hã kỹ ti hã kamẽg nĩ.
21 Pois se Deus não poupou os ramos naturais, também não poupará você.
22 Hã ki Topẽ tỹ tỹ ũn há nĩ tóg ve há tĩ, hã ra tóg ũ ag vóg kónãn jagy han tĩ gé. Ũ tỹ ti vĩ mranh mũ ag vóg kónãn jagy han tóg tĩ, Topẽ ti. Hã ra tóg sir ãjag to há nĩ sir, ãjag tỹ ti tovãnh tũ nĩn kỹ. Ãjag tỹ ti tovãnh kỹ tóg ãjag vãm ke mũ gé, ha vemnĩ.
22 Portanto, considere a bondade e a severidade de Deus: severidade para com aqueles que caíram, mas bondade para com você, desde que permaneça na bondade dele. De outra forma, você também será cortado.
23 Judeu ag tỹ ti ki ge kỹ tóg ag to há nĩ mãn ke mũ gé sir, kỹ tóg ka há ki ti pẽ mrynhmráj ja ẽn ki vin mãn ke ri ke nĩ sir.
23 E quanto a eles, se não continuarem na incredulidade, serão enxertados, pois Deus é capaz de enxertá-los outra vez.
24 Ha vé, ãjag hã vỹ tỹ ka kanẽn vãnh pẽ ri ke nỹtĩ'. Hã ra tóg ka há ki ãjag vin, ãjag tỹ tỹ ka kanẽn vãnh pẽ nỹtĩ ra. Kỹ tóg, ti tỹ ka há ẽn pẽ mrynhmráj ja ẽn ki vin mãn sór nĩ ra tóg vin mãn mũ sir, ka há ẽn ki, hã vỹ: Judeu ag tỹ Jesus ki rã, he mũ. Ka há pẽ mrynhmráj ja ẽn ki vin mãn to ken hã vẽ. Ẽg pi(jé) ka kanẽn vãnh pẽ tỹ ka kanẽn há ki vin tĩ'. Ẽg tỹ ka há pẽ tỹ ki vin mãn tag vỹ jagy tũ nĩ vẽ. Hã kỹ tóg Topẽ mỹ jagy tũ tĩ, ti tỹ Judeu ag to há nĩ mãn kỹ.
24 Afinal de contas, se você foi cortado de uma oliveira brava por natureza e, de maneira antinatural, foi enxertado numa oliveira cultivada, quanto mais serão enxertados os ramos naturais em sua própria oliveira?
25 Isỹ ãjag mỹ nén ũ kãmén sór vẽ, ãjag tỹ mẽ ja tũ ũ, ha mẽ. Sỹ ãjag mỹ kãmén sór vẽ, ãjag tỹ Judeu ag to é he tũ nĩ jé. Ha vé, Israel ũ ag vỹ ver mẽ sór tũ nỹtĩ. Ũ ag tóg mẽ sór mũ, hã ra ũ ag tóg mẽ jãvãnh nỹtĩ gé, vẽnh kar tỹ Topẽ vĩ mẽ jé, Judeu tũ ag kar. Kejẽn ag tóg mẽ kãn ke mũ, fóg kar, kanhgág kar ke gé.
25 Irmãos, não quero que ignorem este mistério, para que não se tornem presunçosos: Israel experimentou um endurecimento em parte, até que chegasse a plenitude dos gentios.
26 Ag tỹ mẽ kãn ke ẽn kã Israel ag tóg krenkren ke mũ gé. Hã kỹ tag tóg ag to rán kỹ nĩ, ha mẽ: “ag krenkren han tĩ vỹ jun ke mũ. Pãnónh sĩ tỹ Sião pénĩn cidade ẽn tá tóg vẽnh ven ke mũ, ag krenkren han tĩ ti. Ẽn vỹ Jacó krẽ ag tỹ inh vĩ mranh ja ẽn tỹ vẽnh pãte fón ke mũ, Israel krẽ en ag mỹ.
26 E assim todo o Israel será salvo, como está escrito: "Virá de Sião o redentor que desviará de Jacó a impiedade.
27 Sỹ ag mré jykrén jan hã vẽ. Ag tỹ inh vĩ mranh tỹ sóg tũg' he mũ,” he ja tóg nĩ, Topẽ vĩ rá ki, Judeu ag to.
27 E esta é a minha aliança com eles quando eu remover os seus pecados".
28 Jesus kato tẽ ag tóg mũ ver, ti kãme sér mẽ jãvãnh ag nỹtĩ ver, hã kỹ ãjag tóg ag nỹtĩg ja ki Topẽ vĩ sér mẽg mũ. Hã ra ag jóg'jóg ve ag vỹ Topẽ to há nỹtĩ ja nĩgtĩ, hã kỹ Topẽ tóg ag krẽ'krẽ to há nĩnh ke mũ ge kejẽn, ti tỹ vãsỹ ag kuprẽg ja nĩn kỹ.
28 Quanto ao evangelho, eles são inimigos por causa de vocês; mas quanto à eleição, são amados por causa dos patriarcas,
29 Topẽ tỹ ũ to há nĩn kỹ tóg ti to há nĩ, ti tỹ ũ kuprẽg kỹ tóg kuprẽg kỹ jẽ nĩ gé. Tỹ tũg' henh ke tũ ti nĩ, Topẽ ti.
29 pois os dons e o chamado de Deus são irrevogáveis.
30 Vãsỹ ãjag tóg Topẽ vĩ ki kagtĩg ja nỹtĩgtĩ gé. Hã ra Topẽ tóg ũri ãjag jagãgtãn, ãjag tỹ ti ki ge jé, Judeu ag tỹ ti vĩ mranh ag nỹtĩg ja kã.
30 Assim como vocês, que antes eram desobedientes a Deus mas agora receberam misericórdia, graças à desobediência deles,
31 Kỹ ẽn ag tóg ti vĩ mranh mũgtĩ ver, Topẽ tỹ kar kỹ ag jagãgtãn jé, ti tỹ ãjag jagãgtãn ri ke.
31 assim também agora eles se tornaram desobedientes, a fim de que também recebam agora misericórdia, graças à misericórdia de Deus para com vocês.
32 Kỹ Topẽ tóg ẽg kar mỹ ẽg tỹ ti vĩ mranh mũ tag ven kãn sór mũ, ẽg tỹ to jykrén mãn jé. Ti tỹ ẽg jagãgtãn sór vẽ, ẽg tỹ ti ki ge jé, hã jé tóg ẽg mỹ ẽg tỹ ti vĩ mranh mũ ven sór mũ.
32 Pois Deus colocou todos sob a desobediência, para exercer misericórdia para com todos.
33 Topẽ vỹ tỹ ũn mág pẽ nĩ, mỹr, ha mẽ. Ti jykre vỹ vẽnh kar kri nĩ kar nĩ. Ve kãn jãvãnh ẽg nỹtĩ, ti jykre ti, tá krỹg jãvãnh ẽg nỹtĩ. Nén ũ kar ki kanhró ti nĩ mỹr, nén ũ kar to jykrén há han kãn ti tĩ mỹr. Ti tỹ nén to jykrén mũ ve kãn ke tũ pẽ ẽg nĩ. “Ti hỹn hẽ ri ken kỹ tag han?” henh ke tũ ẽg tóg nĩ gé. To jykrén kórég ẽg tóg nỹtĩ.
33 Ó profundidade da riqueza da sabedoria e do conhecimento de Deus! Quão insondáveis são os seus juízos, e inescrutáveis os seus caminhos!
34 Ũ nỹ Topẽ tỹ nén to jykrén mũ ki kanhró nĩ'? Ki kagtĩg kar ẽg nỹtĩ. Ũ nỹ Topẽ mỹ: “tag han ra, tag han tũg ra,” he tĩ'? Ũ vỹ ti jyvẽn ke tũ pẽ nĩ.
34 "Quem conheceu a mente do Senhor? Ou quem foi seu conselheiro? "
35 Ũ nỹ ti mỹ nén ũ nĩm', Topẽ tỹ ti mỹ kajãm jé'? Nén kar vỹ tỹ ti tũ nỹtĩ mỹr, hã kỹ tóg ẽg hã mỹ nén ũ kar nĩm tĩ, ẽg jagãgtãn kỹ.
35 "Quem primeiro lhe deu, para que ele o recompense? "
36 Topẽ hã ne nén kar hyn han'. Ti hã jamẽn kỹ ẽg tóg nỹtĩ, nén ũ kar vỹ ti jamẽn kỹ nỹtĩ gé. Hã kỹ ẽg tóg tỹ ti tũ nỹtĩ gé, nén ũ kar ti ke gé. Kỹ ti hã ne tóg tỹ ũn mág nĩ', ti pir mỹ. Ti hã mỹ ẽg tóg vĩ há han tĩ, to krónh ke tũ ẽg nĩ, ga kri, kanhkã tá ke gé. Amém.
36 Pois dele, por ele e para ele são todas as coisas. A ele seja a glória para sempre! Amém.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.