Mateus 5

Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ũn e ag tỹ Jesus venh kãmũ kỹ tóg ag mré pãnónh ra tãpry mũ. Tá tóg nĩ mũ, kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti mré nĩgnĩ mũ, ti rã hã.
1 Certo dia, quando Jesus viu que as multidões se ajuntavam, subiu a encosta do monte e ali sentou-se. Seus discípulos se reuniram ao redor,
2 Kỹ tóg sir ag kanhrãn mũ, ag mỹ kãmén kỹ. Kỹ tóg ag mỹ tag tó mũ, ha mẽ.
2 e ele começou a ensiná-los.
3 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ: kórég inh nĩ, hen kỹ. Sỹ Topẽ kuprĩg tỹ jagrẽn kỹ nĩ tũ nĩ ra sóg tỹ ũn kórég nĩnh mũ vẽ, hemnĩ. Kỹ Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ. Kỹ ãjag tóg ti tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ venh ke mũ, kanhkã tá,” he tóg, Jesus ti.
3 “Felizes os pobres de espírito, pois o reino dos céus lhes pertence.
4 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag fỹn kỹ. Kỹ tóg ãjag fỹ ẽn tỹ tũ' henh ke mũ,” he tóg.
4 Felizes os que choram, pois serão consolados.
5 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ vẽnh kar mỹ komẽr hã vĩn kỹ. Kỹ ãjag tóg ga kar kri tỹ pã'i nỹtĩnh ke mũ, ũn mág pẽ,” he tóg.
5 Felizes os humildes, pois herdarão a terra.
6 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ vẽnh jykre kuryj ve sór nỹtĩn kỹ, ti tỹ ãjag mỹ ãjag kókĩr ri ke tĩn kỹ, ãjag tỹ vẽnh jykre kuryj ve sór nĩn kỹ. Kỹ ãjag tóg venh ke mũ,” he tóg.
6 Felizes os que têm fome e sede de justiça, pois serão saciados.
7 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ jagnẽ jagãgtãn kỹ. Kỹ Topẽ vỹ ãjag jagãgtãn ke mũ gé,” he tóg.
7 Felizes os misericordiosos, pois serão tratados com misericórdia.
8 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag jãnhkri nỹtĩn kỹ. Kỹ ãjag tóg Topẽ venh mũ, ãjag jãnhkri nỹtĩn kỹ,” he tóg.
8 Felizes os que têm coração puro, pois verão a Deus.
9 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ jagnẽ krĩ tỹ kãnhvy' hen kỹ. Kỹ Topẽ tóg ãjag to: “inh krẽ ag vẽ,” henh ke mũ, ãjag tỹ jagnẽ krĩ tỹ kãnhvy' hen kỹ,” he tóg.
9 Felizes os que promovem a paz, pois serão chamados filhos de Deus.
10 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ag tỹ vẽnh jykre kuryj to ãjag vóg kónãn mũ ra. Topẽ vỹ tỹ kanhkã tá ãjag pã'i nĩnh mũ, ag tỹ ti tugrĩn ãjag vóg kónãn mũ ra,” he tóg.
10 Felizes os perseguidos por causa da justiça, pois o reino dos céus lhes pertence.
11 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ag tỹ isugrĩn ãjag mỹ vĩ kónãn mũ ra, ag tỹ ãjag vóg kónãn mũ ra. Ag tỹ ón kỹ ãjag to vĩ vĩ he kỹ tóg há tĩ, ag tỹ ón kỹ ãjag jykre pãno tó mũ ra, isugrĩn.
11 “Felizes são vocês quando, por minha causa, sofrerem zombaria e perseguição, e quando outros, mentindo, disserem todo tipo de maldade a seu respeito.
12 Mỹ sér nỹtĩmnĩ, ãjag fe tỹ há' hemnĩ, ag tỹ ón kỹ ãjag kato vĩn kỹ. Kanhkã tá ãjag tóg nén kar há venh ke mũ, vẽnh kato. Ge ja ag tóg nĩgtĩ vãsỹ, Topẽ vĩ tó tĩ ag mỹ, ãjag jo ke ag mỹ. Ag ri kén ãjag tóg tag venh ke mũ,” he tóg, Jesus ti.
12 Alegrem-se e exultem, porque uma grande recompensa os espera no céu. E lembrem-se de que os antigos profetas foram perseguidos da mesma forma.”
13 “Sa ri ke ãjag nỹtĩ, ãjag tỹ ga kri mũn kỹ. Sa kãhór nĩn kỹ ẽg tóg ti tỹ sa há han mãn ki kagtĩg nỹtĩ. Kórég ti nĩgtĩ, ti kãhór nĩn kỹ. Kỹ ẽg tóg ti vãm tĩ sir, kỹ tóg tũ' he tĩ sir,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg tỹ ti jykre tovãnh ke tũ kãmén hã vẽ.
13 “Vocês são o sal da terra. Mas, se o sal perder o sabor, para que servirá? É possível torná-lo salgado outra vez? Será jogado fora e pisado pelos que passam, pois já não serve para nada.
14 “Ga kri mũn kỹ ãjag tóg jẽngrẽ ri ke nỹtĩ, ãjag tỹ vẽnh jykre há han kỹ, ag tỹ ãjag ki ve jé, Topẽ jykre há ti. Cidade mág vỹ ve há tĩgtĩ, kuvar há tá jẽ kỹ, ti tỹ pãnónh kri nỹn kỹ. Ti pi(jé) vẽnh péju kỹ nỹ'.
14 “Vocês são a luz do mundo. É impossível esconder uma cidade construída no alto de um monte.
15 Ri ke ti nĩ, néj gru ti. Ẽg tỹ ti grug kỹ ẽg pi(jé) lata krẽm ti fẽg tĩ'. Ti fẽg jafã kri ẽg tóg ti fẽg tĩ. Kỹ vẽnh kar tóg ẽn vég tĩ sir, ĩn kãtá nỹtĩ kar ẽn ti.
15 Não faz sentido acender uma lâmpada e depois colocá-la sob um cesto. Pelo contrário, ela é colocada num pedestal, de onde ilumina todos que estão na casa.
16 Gemnĩ, néj gru ri ke nỹtĩmnĩ. Topẽ jykre han nĩ, vẽnh kar tỹ ãjag ki ve jé, ãjag jykre há ti. Hã kỹ ag tóg ẽg jóg tỹ Topẽ mỹ vĩ há han mũ, ẽg jóg tỹ kanhkã tá nĩ ẽn mỹ,” he tóg, Jesus ti.
16 Da mesma forma, suas boas obras devem brilhar, para que todos as vejam e louvem seu Pai, que está no céu.”
17 “Ãjag hỹn iso: ti hã ne tóg Moisés tỹ ẽg mỹ nén tó ja tỹ tũ' he sór mũ', he mũ, ti hã ne tóg Topẽ jykre ẽn tỹ tũ' he sór mũ', he ãjag hỹn tĩ. Vãsỹ Topẽ vĩ tó tĩ ag vỹ ẽg mỹ tó ja nĩgtĩ, Topẽ jykre ẽn ti, hã ra tóg tỹ tũ' he sór mũ', he ãjag hỹn tĩ iso. Hã tũ vẽ. Sỹ ki króm kãn sór vẽ, Moisés tỹ nén tó ja ẽn ki, sỹ ki króm kỹ sóg tỹ ãjag kanhrãnrãn kãn ke mũ,” he tóg.
17 “Não pensem que eu vim abolir a lei de Moisés ou os escritos dos profetas; vim cumpri-los.
18 “Topẽ vỹ ã jykre ẽn tỹ tũ' henh ke tũ nĩ, ha mẽ. Ga tỹ ver kanhkã mré nỹn kỹ tóg ã jykre tỹ tũ' henh ke tũ nĩ, ga tỹ ver tũ' he tũ nĩn kỹ. Sỹ ki króm kãn ke vẽ, kỹ tóg ki krov kãn kỹ nỹnh mũ, Topẽ jykre kar ti mỹr, ha mẽ,” he tóg.
18 Eu lhes digo a verdade: enquanto o céu e a terra existirem, nem a menor letra ou o menor traço da lei desaparecerá até que todas as coisas se cumpram.
19 “Kỹ ãjag tỹ tỹ tũ' he sór kỹ tóg kórég nỹ, ãjag tỹ ti vĩ pir tỹ tũ' he sór kỹ. Ãjag tỹ ti vĩ pir to ũ mỹ: han tũg nĩ, hen kỹ ãjag tóg tỹ ũn kãsir nỹtĩnh mũ, vẽnh kar krẽm, kanhkã ki. Ãjag tỹ hã ra han kãn kỹ ãjag tóg tỹ ũn mág nỹtĩnh mũ, ãjag tỹ vẽnh kar mỹ: “ki króm kãn sórmnĩ,” hen kỹ. Kỹ ãjag tóg tỹ ũn mág nỹtĩnh mũ, kanhkã tá,” he tóg, Jesus ti.
19 Portanto, quem desobedecer até ao menor mandamento, e ensinar outros a fazer o mesmo, será considerado o menor no reino dos céus. Mas aquele que obedecer à lei de Deus e ensiná-la será considerado grande no reino dos céus.
20 “Fariseu ag ri ke nỹtĩ sór tũg nĩ. Topẽ vĩ to professor ag ri ke nỹtĩ sór tũg nĩ gé. Ón kỹ ag tóg Topẽ vĩ ki króm tĩ, hã ra ag tóg ki króm há han tũ nĩgtĩ. Ag jykre pi(jé) kuryj nỹ'. Ãjag tỹ kanhkã ve sór nỹtĩn kỹ vẽnh jykre kuryj han nĩ,” he tóg, Jesus ti.
20 “Eu os advirto: a menos que sua justiça supere muito a justiça dos mestres da lei e dos fariseus, vocês jamais entrarão no reino dos céus.”
21 “Topẽ tỹ vãsỹ ẽg si ag jyvẽn mẽ ãjag huri, hã vỹ: ũ tén tũg nĩ, he mũ. Ã tỹ ũ tén kỹ ag tóg ã senh ke mũ, ã tỹ ti mré ter jé, he ja tóg nĩ, Topẽ vĩ tỹ rán kỹ nĩ ki.
21 “Vocês ouviram o que foi dito a seus antepassados: ‘Não mate. Se cometer homicídio, estará sujeito a julgamento’.
22 Sỹ ũri ãjag jyvẽn hã vẽ, ha mẽ. Ã régre to ã fe tỹ gỹm ke tũg nĩ. Ã tỹ ã régre to ã fe tỹ gỹm ke kỹ tóg ã tỹ ti tén ri ke nĩ. Kỹ tóg inh mỹ há tĩnh mũ, ag tỹ tag to ã se kỹ. Kỹ ã régre mỹ vĩ kónãn tũg nĩ gé. Ã tỹ ã régre mỹ vĩ kónãn kỹ tóg inh mỹ há tĩnh mũ, ag tỹ tag to pã'i mág mỹ ã ven kỹ. Kỹ ã régre mỹ féfén tũg nĩ gé. Ã tỹ ã régre mỹ féfén kỹ ã tóg nũgme ki kutẽnh ke mũ, inferno ki, pĩ ẽn ki,” he tóg, Jesus ti.
22 Eu, porém, lhes digo que basta irar-se contra alguém para estar sujeito a julgamento. Quem xingar alguém de estúpido, corre o risco de ser levado ao tribunal. Quem chamar alguém de louco, corre o risco de ir para o inferno de fogo.
23 “Tag to jykrén nĩ, ã tỹ Topẽ mỹ nén ũ pũn sór kỹ. Topẽ jo ĩn krẽm. Ã tỹ tá jẽn kỹ ã régre kar mĩ ẽkrén nĩ. “Ũ mỹ iso jykrén kónãn tũ nĩ vỹ?” he jé ã tóg ke mũ. “Inh mỹ ũ jũ han tũ nĩ vỹ?” he jé ã tóg ke mũ.
23 “Portanto, se você estiver apresentando uma oferta no altar do templo e se lembrar de que alguém tem algo contra você,
24 Ũ tỹ ã to jykrén kónãn kỹ ti venh tĩg nĩ ver, Topẽ mỹ nén ũ pũn tovãnh nĩ ver. Ã régre ẽn mỹ: “inh mỹ vẽnh pãte fón nĩ,” hemnĩ ver. Kar kỹ Topẽ mỹ nén ũ pũn sórmnĩ sir, ã tỹ ã régre mré vĩ kar kỹ,” he tóg, Jesus ti.
24 deixe sua oferta ali no altar. Vá, reconcilie-se com a pessoa e então volte e apresente sua oferta.
25 “Kejẽn ã tóg ã mré ke ũ mỹ név(e) jẽ, kỹ tóg pã'i ag mỹ ã kãmén tĩg ke mũ. Ti tỹ pã'i ag mỹ tónh tĩg ke mũ ẽn ti to hã ti mré vĩmnĩ, ti mỹ: “kajãm jé sóg ke mũ,” hemnĩ. Ke tũ nĩ (mũ) ra pã'i vỹ ã jykre pãno venh ke mũ, kỹ tóg polícia mỹ: “ti se ra,” henh ke mũ sir, kỹ tóg sir ã senh mũ.
25 “Quando você e seu adversário estiverem a caminho do tribunal, acertem logo suas diferenças. Do contrário, pode ser que o acusador o entregue ao juiz, e o juiz, a um oficial, e você seja lançado na prisão.
26 Ha mẽ, ki hã sóg tó mũ. Tá ã kãnhmar kãkutẽ mãn ke tũ nĩ. Ã tỹ kajãm kãn kar ã tóg kãkutẽ mãn mũ, tá, hẽn ri ke mũn,” he tóg, Jesus ti.
26 Eu lhe digo a verdade: você não será solto enquanto não tiver pago até o último centavo.”
27 “Topẽ tỹ ẽg si ag jyvẽn ũ tag mẽ ãjag huri, ke gé, hã vỹ: “ã prũ tũ fi mré nỹ tũg nĩ,” he mũ.
27 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Não cometa adultério’.
28 Sỹ ũri ãjag jyvẽn hã vẽ, ha mẽ: ã tỹ ũn tỹtá ũ fi ki vẽ'ĩ kỹ tóg ã tỹ fi mré nỹ sỹ han ẽn ri ke nĩ sir, ã tỹ fi ki vẽ' ĩ mũ ti. Ã tỹ ũn tỹtá ũ fi mrẽ nũr sór kỹ tóg ã tỹ fi mrẽ nũr ri ke nĩ sir, ã tỹ fi to én mũ ti. Ke tũg nĩ.
28 Eu, porém, lhes digo que quem olhar para uma mulher com cobiça já cometeu adultério com ela em seu coração.
29 Ã tỹ nén ũ ki vẽ'ĩ tugrĩn Topẽ vĩ mranh kỹ ã kanẽ tỹ nám kemnĩ, ã tỹ ki vẽ'ĩ jagy han mãn tũ nĩ jé. Ã kyvó nĩn kỹ tóg jagy tĩ gé vẽ vẽ. Ã tỹ hã ra nũgme ki kutẽ kỹ tóg jagy kãfór nĩ. Jagy pẽ ti nĩ, ã tỹ inferno ki kutẽ ti. Kỹ tag hã ve sór tũg nĩ.
29 Se o olho direito o leva a pecar, arranque-o e jogue-o fora. É melhor perder uma parte do corpo que ser todo ele lançado no inferno.
30 Ã tỹ ã nĩgé tỹ nén ũ kórég han kỹ ã nĩgnó kym nĩ, ã tỹ ke mãn tũ nĩ jé. Ã nĩgnó pir nĩn kỹ tóg jagy tĩ gé. Ã tỹ hã ra nũgme ki kutẽ kỹ tóg jagy kãfór nĩ sir, kỹ tag hã kamẽg nĩ,” he tóg, Jesus ti.
30 E, se a mão direita o leva a pecar, corte-a e jogue-a fora. É melhor perder uma parte do corpo que ser todo ele lançado no inferno.”
31 “Tope tỹ ẽg si ag jyvẽn ũ hã vỹ nỹ gé, hã vỹ: “ã tỹ ã prũ fi fón sór nĩn kỹ tóg há tũ nỹ,” he mũ. “Ã tỹ ge ra fi fón sór nĩn kỹ fi mỹ vẽnh rán kỹ nĩm nĩ, fi tỹ vẽnh rán ma tĩg jé,” he ja tóg nĩ.
31 “Também foi dito: ‘Quem se divorciar da esposa deverá conceder-lhe um certificado de divórcio’.
32 Sỹ ũri ãjag jyvẽn hã vẽ, ha mẽ: ãjag prũ fón tũg nĩ. Ã tỹ fi fón kỹ fi tỹ ũ mré nỹ mãn kỹ fi tóg ã tugrĩn Topẽ vĩ mranh mũ sir, ã tỹ tỹ fi mén pẽ ra. Fi tỹ ã jãvo vẽsóg ki ũ mré nỹ ja nĩn kỹ tóg há sĩ nỹ, ã tỹ fi mỹ: ha tĩg, hen kỹ. Kỹ fi mén tỹ fi fón kỹ fi tỹ prũg sór tũg nĩ gé. Ã prũ tũ fi vẽ, fi mén tỹ fi fón ja nĩn kỹ,” he tóg, Jesus ti.
32 Eu, porém, lhes digo que quem se divorcia da esposa, exceto por imoralidade, a faz cometer adultério. E quem se casa com uma mulher divorciada também comete adultério.”
33 “Vãsỹ Topẽ tỹ ẽg si ag jyvẽn ũ tag mẽ ãjag tóg huri ke gé, hã vỹ: “jagnẽ mỹ ón tũg nĩ,” he mũ. “Ã tỹ ũ mỹ: Topẽ vỹ ki kanhró nĩ, hen kỹ ti mỹ ón sór tũg nĩ. Kỹ hã han nĩ gé, ã tỹ Topẽ mỹ: tag hã han jé sóg ke mũ, hen kỹ. Ón kỹ vĩ tũg nĩ,” he ja tóg nĩ, ẽg si ag mỹ, Topẽ ti.
33 “Vocês também ouviram o que foi dito a seus antepassados: ‘Não quebre seus juramentos; cumpra os juramentos que fizer ao Senhor’.
34 Sỹ ũri ãjag jyvẽn hã vẽ, ha mẽ: “Topẽ vỹ ki kanhró nĩ,” he sór tũg nĩ, ón kỹ. “Ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn vỹ ki kanhró nĩ,” he sór tũg nĩ gé, ón kỹ. Topẽ nĩgja vẽ, kanhkã tá, kỹ ón kỹ tag tó sór tũg nĩ.
34 Eu, porém, lhes digo que não façam juramento algum. Não digam: ‘Juro pelo céu’, pois o céu é o trono de Deus.
35 Kỹ: “ũ tỹ ga kri ke ẽn vỹ ki kanhró nĩ,” he tũg nĩ gé. Topẽ tũ vẽ, ga ti, hã kỹ ón kỹ tag tó sór tũg nĩ. Kỹ: “ũ tỹ Jerusalém tá ke ag ki rĩr tĩ ẽn vỹ ki kanhró nĩ,” he tũg nĩ gé. Ẽg pã'i mág tũ vẽ mỹr, Jerusalém ti, hã kỹ ón kỹ tag tó sór tũg nĩ.
35 Também não digam: ‘Juro pela terra’, pois a terra é onde ele descansa os pés. E não digam: ‘Juro por Jerusalém’, pois Jerusalém é a cidade do grande Rei.
36 Kỹ: “ũ tỹ inh krĩ han mũ ẽn vỹ ki kanhró nĩ,” he tũg nĩ gé. Ã tỹ ã gãnh kuprig sór mũ ra ã tóg ã tỹ nén tỹ ã gãnh kuprig ke mũ ẽn ki kagtĩg nĩ, ã tỹ ã gãnh sán sór mũ ra ã tóg ã tỹ nén tỹ sán ke mũ ẽn ki kagtĩg nĩ gé. Hã kỹ ón kỹ tag tó sór tũg nĩ gé.
36 Nem sequer digam: ‘Juro pela minha cabeça’, pois vocês não podem tornar branco ou preto um fio de cabelo sequer.
37 Ki hã tómnĩ, jagnẽ mỹ, ón sór tũg nĩ. Ón kỹ Topẽ jiji tó sór tũg nĩ gé. Ũ tỹ ã mỹ ki hã tó kỹ: hỹ, hemnĩ. Ti tỹ ki hã ke tũ nĩn kỹ: vó, hemnĩ gé. Ã tỹ han ke nĩn kỹ: hej, hemnĩ. Ã tỹ han ke tũ nĩn kỹ: nejé, hemnĩ. Ki hã tómnĩ, jagnẽ mỹ. Ã tỹ ón sór kỹ ã tóg Nén-Kórég jykre hã han ke mũ. Ke tũg nĩ,” he tóg, Jesus ti.
37 Quando disserem ‘sim’, seja de fato sim. Quando disserem ‘não’, seja de fato não. Qualquer coisa além disso vem do maligno.”
38 “Topẽ tỹ ẽg si ag jyvẽn ũ tag mẽ ãjag huri, hã vỹ: “ũ tỹ ã kanẽ pir ki tãnh kỹ vẽnh kato ti kanẽ pir ũ ki tãnh nĩ gé,” he ja tóg nĩ. “Ũ tỹ ã jã pir ki tãnh kỹ mranh kỹ vẽnh kato ti jã pir ki tãnh kỹ mranh nĩ gé. Pãtén tũg nĩ,” he ja tóg nĩ, Topẽ ti.
38 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Olho por olho, dente por dente’.
39 Sỹ ũri ãjag jyvẽn mũn hã vẽ, ha mẽ: ũ tỹ ã vóg mũ ra ti vóg tũg nĩ. Ti tỹ ã jamẽ ki tãnh kỹ ti mỹ ã jamẽ ũ ti ven nĩ, ti tỹ ã mỹ ki tãnh jé gé.
39 Eu, porém, lhes digo que não se oponham ao perverso. Se alguém lhe der um tapa na face direita, ofereça também a outra.
40 Ti tỹ ã palitó mãn sór kỹ ti mỹ ã camisa mré nĩm nĩ gé.
40 Se você for processado no tribunal e lhe tomarem a roupa do corpo, deixe que levem também a capa.
41 Ti tỹ ã mỹ: “mũ nỹ, tag tá, kakó ja tá inh fón nĩ,” hen kỹ ti mré tĩg nĩ, hã ra ti mỹ: “kór há tá inh ã fón tĩg mũ ha,” hemnĩ.
41 Se alguém o forçar a caminhar uma milha com ele, caminhe duas.
42 Ti tỹ ã mỹ nén ũ to: “inh mỹ nĩm,” hen kỹ ti mỹ nĩm nĩ. Ti tỹ ã mỹ: “inh mỹ prestar hemnĩ,” hen kỹ ti mỹ: vó, he tũg nĩ,” he tóg, Jesus ti.
42 Dê a quem pedir e não volte as costas a quem quiser tomar emprestado de você.”
43 “Topẽ tỹ ẽg si ag jyvẽn ũ mẽ ãjag huri, hã vỹ: “ã mré ke ag to há nĩmnĩ, kỹ ũ tỹ ã kato vãsãnsãn mũ ag to jũ nĩmnĩ gé,” he ja tóg nĩ, Topẽ ti.
43 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Ame o seu próximo’ e odeie o seu inimigo.
44 Isỹ ũri ãjag jyvẽn hã vẽ, ha mẽ: ũ tỹ ãjag kato vãsãnsãn mũ ag to há nỹtĩmnĩ, ũ tỹ ãjag vóg kónãn mũ ag to Topẽ mré vĩmnĩ.
44 Eu, porém, lhes digo: amem os seus inimigos e orem por quem os persegue.
45 Hã ki ãjag tóg tỹ Topẽ krẽ nỹtĩ, ti ri ke han kỹ, ãjag jóg tỹ kanhkã tá nĩ ẽn ri ke han kỹ. Ti hã ne tóg rã han', ti tỹ vẽnh kar kri jẽngrẽg kỹ san jé, ũn jykre kuryj ag kri, ũn jykre pãno ag kri ke gé. Ta han ti ke gé, ti tỹ vẽnh kar há han jé, ũn jykre kuryj ag, ũn jykre pãno ag ke gé. Ver tóg vẽnh kar to há nĩ, Topẽ ti,” he tóg, Jesus ti.
45 Desse modo, vocês agirão como verdadeiros filhos de seu Pai, que está no céu. Pois ele dá a luz do sol tanto a maus como a bons e faz chover tanto sobre justos como injustos.
46 “Ãjag mré ke ũ ag tóg ãjag to há nỹtĩ. Ãjag tỹ tag ag hã to há nỹtĩn kỹ tóg tỹ nén ũ tũ tĩ ver. Ũn jykre kórég ag vỹ ge nỹtĩgtĩ gé, governo mỹ jãnkamy mãg tĩ ag. Ũ tỹ ãjag to há nỹtĩ ag hã to ag tóg há nỹtĩ, vẽnh kato. Há ti nĩ, hã ra tóg tỹ nén ũ tũ nĩ ver.
46 Se amarem apenas aqueles que os amam, que recompensa receberão? Até os cobradores de impostos fazem o mesmo.
47 Kỹ ãjag tỹ ãjag mré ke ag hã mỹ: ã mỹ há? hen kỹ tóg tỹ nén ũ tũ nĩ gé ver. Ũ tỹ Topẽ vĩ ki kagtĩg ag vỹ ge nỹtĩgtĩ gé. Ãjag mré ke ag hã mỹ ag tóg: ã mỹ há? he tĩ gé, hã ra tóg tỹ nén ũ tũ nĩ ver.
47 Se cumprimentarem apenas seus amigos, que estarão fazendo de mais? Até os gentios fazem isso.
48 Hã kỹ vẽnh kar to vẽnh jykre kuryj han kỹ nỹtĩmnĩ, ũ tỹ ãjag kato vãsãnsãn mũ ag mré hã, ẽg jóg tỹ kanhkã tá nĩ ẽn ri ke han nĩ. Ti hã ne tóg vẽnh kar to vẽnh jykre kuryj han kỹ nĩ nĩ'. Ti ri ke han nĩ,” he tóg, Jesus ti.
48 Portanto, sejam perfeitos, como perfeito é seu Pai celestial.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.