Mateus 5
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NTLH
1 Ũn e ag tỹ Jesus venh kãmũ kỹ tóg ag mré pãnónh ra tãpry mũ. Tá tóg nĩ mũ, kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti mré nĩgnĩ mũ, ti rã hã.
1 Quando Jesus viu aquelas multidões, subiu um monte e sentou-se. Os seus discípulos chegaram perto dele,
2 Kỹ tóg sir ag kanhrãn mũ, ag mỹ kãmén kỹ. Kỹ tóg ag mỹ tag tó mũ, ha mẽ.
2 e ele começou a ensiná-los. Jesus disse:
3 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ: kórég inh nĩ, hen kỹ. Sỹ Topẽ kuprĩg tỹ jagrẽn kỹ nĩ tũ nĩ ra sóg tỹ ũn kórég nĩnh mũ vẽ, hemnĩ. Kỹ Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ. Kỹ ãjag tóg ti tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ venh ke mũ, kanhkã tá,” he tóg, Jesus ti.
3 — Felizes as pessoas que sabem que são
4 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag fỹn kỹ. Kỹ tóg ãjag fỹ ẽn tỹ tũ' henh ke mũ,” he tóg.
4 — Felizes as pessoas que choram,
5 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ vẽnh kar mỹ komẽr hã vĩn kỹ. Kỹ ãjag tóg ga kar kri tỹ pã'i nỹtĩnh ke mũ, ũn mág pẽ,” he tóg.
5 — Felizes as pessoas humildes,
6 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ vẽnh jykre kuryj ve sór nỹtĩn kỹ, ti tỹ ãjag mỹ ãjag kókĩr ri ke tĩn kỹ, ãjag tỹ vẽnh jykre kuryj ve sór nĩn kỹ. Kỹ ãjag tóg venh ke mũ,” he tóg.
6 — Felizes as pessoas que têm fome e sede
7 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ jagnẽ jagãgtãn kỹ. Kỹ Topẽ vỹ ãjag jagãgtãn ke mũ gé,” he tóg.
7 — Felizes as pessoas que têm misericórdia
8 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag jãnhkri nỹtĩn kỹ. Kỹ ãjag tóg Topẽ venh mũ, ãjag jãnhkri nỹtĩn kỹ,” he tóg.
8 — Felizes as pessoas que têm o coração puro,
9 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ jagnẽ krĩ tỹ kãnhvy' hen kỹ. Kỹ Topẽ tóg ãjag to: “inh krẽ ag vẽ,” henh ke mũ, ãjag tỹ jagnẽ krĩ tỹ kãnhvy' hen kỹ,” he tóg.
9 — Felizes as pessoas que trabalham pela paz,
10 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ag tỹ vẽnh jykre kuryj to ãjag vóg kónãn mũ ra. Topẽ vỹ tỹ kanhkã tá ãjag pã'i nĩnh mũ, ag tỹ ti tugrĩn ãjag vóg kónãn mũ ra,” he tóg.
10 — Felizes as pessoas que sofrem perseguições
11 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ag tỹ isugrĩn ãjag mỹ vĩ kónãn mũ ra, ag tỹ ãjag vóg kónãn mũ ra. Ag tỹ ón kỹ ãjag to vĩ vĩ he kỹ tóg há tĩ, ag tỹ ón kỹ ãjag jykre pãno tó mũ ra, isugrĩn.
11 — Felizes são vocês quando os insultam, perseguem e dizem todo tipo de calúnia contra vocês por serem meus seguidores.
12 Mỹ sér nỹtĩmnĩ, ãjag fe tỹ há' hemnĩ, ag tỹ ón kỹ ãjag kato vĩn kỹ. Kanhkã tá ãjag tóg nén kar há venh ke mũ, vẽnh kato. Ge ja ag tóg nĩgtĩ vãsỹ, Topẽ vĩ tó tĩ ag mỹ, ãjag jo ke ag mỹ. Ag ri kén ãjag tóg tag venh ke mũ,” he tóg, Jesus ti.
12 Fiquem alegres e felizes, pois uma grande recompensa está guardada no céu para vocês. Porque foi assim mesmo que perseguiram os
13 “Sa ri ke ãjag nỹtĩ, ãjag tỹ ga kri mũn kỹ. Sa kãhór nĩn kỹ ẽg tóg ti tỹ sa há han mãn ki kagtĩg nỹtĩ. Kórég ti nĩgtĩ, ti kãhór nĩn kỹ. Kỹ ẽg tóg ti vãm tĩ sir, kỹ tóg tũ' he tĩ sir,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg tỹ ti jykre tovãnh ke tũ kãmén hã vẽ.
13 — Vocês são o sal para a humanidade; mas, se o sal perde o gosto, deixa de ser sal e não serve para mais nada. É jogado fora e pisado pelas pessoas que passam.
14 “Ga kri mũn kỹ ãjag tóg jẽngrẽ ri ke nỹtĩ, ãjag tỹ vẽnh jykre há han kỹ, ag tỹ ãjag ki ve jé, Topẽ jykre há ti. Cidade mág vỹ ve há tĩgtĩ, kuvar há tá jẽ kỹ, ti tỹ pãnónh kri nỹn kỹ. Ti pi(jé) vẽnh péju kỹ nỹ'.
14 — Vocês são a luz para o mundo. Não se pode esconder uma cidade construída sobre um monte.
15 Ri ke ti nĩ, néj gru ti. Ẽg tỹ ti grug kỹ ẽg pi(jé) lata krẽm ti fẽg tĩ'. Ti fẽg jafã kri ẽg tóg ti fẽg tĩ. Kỹ vẽnh kar tóg ẽn vég tĩ sir, ĩn kãtá nỹtĩ kar ẽn ti.
15 Ninguém acende uma lamparina para colocá-la debaixo de um cesto. Pelo contrário, ela é colocada no lugar próprio para que ilumine todos os que estão na casa.
16 Gemnĩ, néj gru ri ke nỹtĩmnĩ. Topẽ jykre han nĩ, vẽnh kar tỹ ãjag ki ve jé, ãjag jykre há ti. Hã kỹ ag tóg ẽg jóg tỹ Topẽ mỹ vĩ há han mũ, ẽg jóg tỹ kanhkã tá nĩ ẽn mỹ,” he tóg, Jesus ti.
16 Assim também a luz de vocês deve brilhar para que os outros vejam as coisas boas que vocês fazem e louvem o Pai de vocês, que está no céu.
17 “Ãjag hỹn iso: ti hã ne tóg Moisés tỹ ẽg mỹ nén tó ja tỹ tũ' he sór mũ', he mũ, ti hã ne tóg Topẽ jykre ẽn tỹ tũ' he sór mũ', he ãjag hỹn tĩ. Vãsỹ Topẽ vĩ tó tĩ ag vỹ ẽg mỹ tó ja nĩgtĩ, Topẽ jykre ẽn ti, hã ra tóg tỹ tũ' he sór mũ', he ãjag hỹn tĩ iso. Hã tũ vẽ. Sỹ ki króm kãn sór vẽ, Moisés tỹ nén tó ja ẽn ki, sỹ ki króm kỹ sóg tỹ ãjag kanhrãnrãn kãn ke mũ,” he tóg.
17 — Não pensem que eu vim para acabar com a
18 “Topẽ vỹ ã jykre ẽn tỹ tũ' henh ke tũ nĩ, ha mẽ. Ga tỹ ver kanhkã mré nỹn kỹ tóg ã jykre tỹ tũ' henh ke tũ nĩ, ga tỹ ver tũ' he tũ nĩn kỹ. Sỹ ki króm kãn ke vẽ, kỹ tóg ki krov kãn kỹ nỹnh mũ, Topẽ jykre kar ti mỹr, ha mẽ,” he tóg.
18 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: enquanto o céu e a terra durarem, nada será tirado da Lei — nem a menor letra, nem qualquer acento. E assim será até o fim de todas as coisas.
19 “Kỹ ãjag tỹ tỹ tũ' he sór kỹ tóg kórég nỹ, ãjag tỹ ti vĩ pir tỹ tũ' he sór kỹ. Ãjag tỹ ti vĩ pir to ũ mỹ: han tũg nĩ, hen kỹ ãjag tóg tỹ ũn kãsir nỹtĩnh mũ, vẽnh kar krẽm, kanhkã ki. Ãjag tỹ hã ra han kãn kỹ ãjag tóg tỹ ũn mág nỹtĩnh mũ, ãjag tỹ vẽnh kar mỹ: “ki króm kãn sórmnĩ,” hen kỹ. Kỹ ãjag tóg tỹ ũn mág nỹtĩnh mũ, kanhkã tá,” he tóg, Jesus ti.
19 Portanto, qualquer um que desobedecer ao menor mandamento e ensinar os outros a fazerem o mesmo será considerado o menor no
20 “Fariseu ag ri ke nỹtĩ sór tũg nĩ. Topẽ vĩ to professor ag ri ke nỹtĩ sór tũg nĩ gé. Ón kỹ ag tóg Topẽ vĩ ki króm tĩ, hã ra ag tóg ki króm há han tũ nĩgtĩ. Ag jykre pi(jé) kuryj nỹ'. Ãjag tỹ kanhkã ve sór nỹtĩn kỹ vẽnh jykre kuryj han nĩ,” he tóg, Jesus ti.
20 Pois eu afirmo a vocês que só entrarão no Reino do Céu se forem mais fiéis em fazer a vontade de Deus do que os
21 “Topẽ tỹ vãsỹ ẽg si ag jyvẽn mẽ ãjag huri, hã vỹ: ũ tén tũg nĩ, he mũ. Ã tỹ ũ tén kỹ ag tóg ã senh ke mũ, ã tỹ ti mré ter jé, he ja tóg nĩ, Topẽ vĩ tỹ rán kỹ nĩ ki.
21 — Vocês ouviram o que foi dito aos seus antepassados: “Não mate. Quem matar será julgado.”
22 Sỹ ũri ãjag jyvẽn hã vẽ, ha mẽ. Ã régre to ã fe tỹ gỹm ke tũg nĩ. Ã tỹ ã régre to ã fe tỹ gỹm ke kỹ tóg ã tỹ ti tén ri ke nĩ. Kỹ tóg inh mỹ há tĩnh mũ, ag tỹ tag to ã se kỹ. Kỹ ã régre mỹ vĩ kónãn tũg nĩ gé. Ã tỹ ã régre mỹ vĩ kónãn kỹ tóg inh mỹ há tĩnh mũ, ag tỹ tag to pã'i mág mỹ ã ven kỹ. Kỹ ã régre mỹ féfén tũg nĩ gé. Ã tỹ ã régre mỹ féfén kỹ ã tóg nũgme ki kutẽnh ke mũ, inferno ki, pĩ ẽn ki,” he tóg, Jesus ti.
22 Mas eu lhes digo que qualquer um que ficar com raiva do seu irmão será julgado. Quem disser ao seu irmão: “Você não vale nada” será julgado pelo tribunal. E quem chamar o seu irmão de idiota estará em perigo de ir para o fogo do inferno.
23 “Tag to jykrén nĩ, ã tỹ Topẽ mỹ nén ũ pũn sór kỹ. Topẽ jo ĩn krẽm. Ã tỹ tá jẽn kỹ ã régre kar mĩ ẽkrén nĩ. “Ũ mỹ iso jykrén kónãn tũ nĩ vỹ?” he jé ã tóg ke mũ. “Inh mỹ ũ jũ han tũ nĩ vỹ?” he jé ã tóg ke mũ.
23 Portanto, se você estiver oferecendo no altar a sua oferta a Deus e lembrar que o seu irmão tem alguma queixa contra você,
24 Ũ tỹ ã to jykrén kónãn kỹ ti venh tĩg nĩ ver, Topẽ mỹ nén ũ pũn tovãnh nĩ ver. Ã régre ẽn mỹ: “inh mỹ vẽnh pãte fón nĩ,” hemnĩ ver. Kar kỹ Topẽ mỹ nén ũ pũn sórmnĩ sir, ã tỹ ã régre mré vĩ kar kỹ,” he tóg, Jesus ti.
24 deixe a sua oferta ali, na frente do altar, e vá logo fazer as pazes com o seu irmão. Depois volte e ofereça a sua oferta a Deus.
25 “Kejẽn ã tóg ã mré ke ũ mỹ név(e) jẽ, kỹ tóg pã'i ag mỹ ã kãmén tĩg ke mũ. Ti tỹ pã'i ag mỹ tónh tĩg ke mũ ẽn ti to hã ti mré vĩmnĩ, ti mỹ: “kajãm jé sóg ke mũ,” hemnĩ. Ke tũ nĩ (mũ) ra pã'i vỹ ã jykre pãno venh ke mũ, kỹ tóg polícia mỹ: “ti se ra,” henh ke mũ sir, kỹ tóg sir ã senh mũ.
25 — Se alguém fizer uma acusação contra você e levá-lo ao tribunal, entre em acordo com essa pessoa enquanto ainda é tempo, antes de chegarem lá. Porque, depois de chegarem ao tribunal, você será entregue ao juiz, o juiz o entregará ao carcereiro, e você será jogado na cadeia.
26 Ha mẽ, ki hã sóg tó mũ. Tá ã kãnhmar kãkutẽ mãn ke tũ nĩ. Ã tỹ kajãm kãn kar ã tóg kãkutẽ mãn mũ, tá, hẽn ri ke mũn,” he tóg, Jesus ti.
26 Eu afirmo a você que isto é verdade: você não sairá dali enquanto não pagar a multa toda.
27 “Topẽ tỹ ẽg si ag jyvẽn ũ tag mẽ ãjag huri, ke gé, hã vỹ: “ã prũ tũ fi mré nỹ tũg nĩ,” he mũ.
27 — Vocês ouviram o que foi dito: “Não cometa adultério.”
28 Sỹ ũri ãjag jyvẽn hã vẽ, ha mẽ: ã tỹ ũn tỹtá ũ fi ki vẽ'ĩ kỹ tóg ã tỹ fi mré nỹ sỹ han ẽn ri ke nĩ sir, ã tỹ fi ki vẽ' ĩ mũ ti. Ã tỹ ũn tỹtá ũ fi mrẽ nũr sór kỹ tóg ã tỹ fi mrẽ nũr ri ke nĩ sir, ã tỹ fi to én mũ ti. Ke tũg nĩ.
28 Mas eu lhes digo: quem olhar para uma mulher e desejar possuí-la já cometeu adultério no seu coração.
29 Ã tỹ nén ũ ki vẽ'ĩ tugrĩn Topẽ vĩ mranh kỹ ã kanẽ tỹ nám kemnĩ, ã tỹ ki vẽ'ĩ jagy han mãn tũ nĩ jé. Ã kyvó nĩn kỹ tóg jagy tĩ gé vẽ vẽ. Ã tỹ hã ra nũgme ki kutẽ kỹ tóg jagy kãfór nĩ. Jagy pẽ ti nĩ, ã tỹ inferno ki kutẽ ti. Kỹ tag hã ve sór tũg nĩ.
29 Portanto, se o seu olho direito faz com que você peque, arranque-o e jogue-o fora. Pois é melhor perder uma parte do seu corpo do que o corpo inteiro ser atirado no inferno.
30 Ã tỹ ã nĩgé tỹ nén ũ kórég han kỹ ã nĩgnó kym nĩ, ã tỹ ke mãn tũ nĩ jé. Ã nĩgnó pir nĩn kỹ tóg jagy tĩ gé. Ã tỹ hã ra nũgme ki kutẽ kỹ tóg jagy kãfór nĩ sir, kỹ tag hã kamẽg nĩ,” he tóg, Jesus ti.
30 Se a sua mão direita faz com que você peque, corte-a e jogue-a fora. Pois é melhor perder uma parte do seu corpo do que o corpo inteiro ir para o inferno.
31 “Tope tỹ ẽg si ag jyvẽn ũ hã vỹ nỹ gé, hã vỹ: “ã tỹ ã prũ fi fón sór nĩn kỹ tóg há tũ nỹ,” he mũ. “Ã tỹ ge ra fi fón sór nĩn kỹ fi mỹ vẽnh rán kỹ nĩm nĩ, fi tỹ vẽnh rán ma tĩg jé,” he ja tóg nĩ.
31 — Foi dito também: “Quem mandar a sua esposa embora deverá dar a ela um documento de divórcio.”
32 Sỹ ũri ãjag jyvẽn hã vẽ, ha mẽ: ãjag prũ fón tũg nĩ. Ã tỹ fi fón kỹ fi tỹ ũ mré nỹ mãn kỹ fi tóg ã tugrĩn Topẽ vĩ mranh mũ sir, ã tỹ tỹ fi mén pẽ ra. Fi tỹ ã jãvo vẽsóg ki ũ mré nỹ ja nĩn kỹ tóg há sĩ nỹ, ã tỹ fi mỹ: ha tĩg, hen kỹ. Kỹ fi mén tỹ fi fón kỹ fi tỹ prũg sór tũg nĩ gé. Ã prũ tũ fi vẽ, fi mén tỹ fi fón ja nĩn kỹ,” he tóg, Jesus ti.
32 Mas eu lhes digo: todo homem que mandar a sua esposa embora, a não ser em caso de adultério, será culpado de fazer com que ela se torne adúltera, se ela casar de novo. E o homem que casar com ela também cometerá adultério.
33 “Vãsỹ Topẽ tỹ ẽg si ag jyvẽn ũ tag mẽ ãjag tóg huri ke gé, hã vỹ: “jagnẽ mỹ ón tũg nĩ,” he mũ. “Ã tỹ ũ mỹ: Topẽ vỹ ki kanhró nĩ, hen kỹ ti mỹ ón sór tũg nĩ. Kỹ hã han nĩ gé, ã tỹ Topẽ mỹ: tag hã han jé sóg ke mũ, hen kỹ. Ón kỹ vĩ tũg nĩ,” he ja tóg nĩ, ẽg si ag mỹ, Topẽ ti.
33 — Vocês ouviram o que foi dito aos seus antepassados: “Não quebre a sua promessa, mas cumpra o que você jurou ao Senhor que ia fazer.”
34 Sỹ ũri ãjag jyvẽn hã vẽ, ha mẽ: “Topẽ vỹ ki kanhró nĩ,” he sór tũg nĩ, ón kỹ. “Ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn vỹ ki kanhró nĩ,” he sór tũg nĩ gé, ón kỹ. Topẽ nĩgja vẽ, kanhkã tá, kỹ ón kỹ tag tó sór tũg nĩ.
34 Mas eu lhes digo: não jurem de jeito nenhum. Não jurem pelo céu, pois é o trono de Deus;
35 Kỹ: “ũ tỹ ga kri ke ẽn vỹ ki kanhró nĩ,” he tũg nĩ gé. Topẽ tũ vẽ, ga ti, hã kỹ ón kỹ tag tó sór tũg nĩ. Kỹ: “ũ tỹ Jerusalém tá ke ag ki rĩr tĩ ẽn vỹ ki kanhró nĩ,” he tũg nĩ gé. Ẽg pã'i mág tũ vẽ mỹr, Jerusalém ti, hã kỹ ón kỹ tag tó sór tũg nĩ.
35 nem pela terra, pois é o estrado onde ele descansa os seus pés; nem por Jerusalém, pois é a cidade do grande Rei.
36 Kỹ: “ũ tỹ inh krĩ han mũ ẽn vỹ ki kanhró nĩ,” he tũg nĩ gé. Ã tỹ ã gãnh kuprig sór mũ ra ã tóg ã tỹ nén tỹ ã gãnh kuprig ke mũ ẽn ki kagtĩg nĩ, ã tỹ ã gãnh sán sór mũ ra ã tóg ã tỹ nén tỹ sán ke mũ ẽn ki kagtĩg nĩ gé. Hã kỹ ón kỹ tag tó sór tũg nĩ gé.
36 Não jurem nem mesmo pela sua cabeça, pois vocês não podem fazer com que um só fio dos seus cabelos fique branco ou preto.
37 Ki hã tómnĩ, jagnẽ mỹ, ón sór tũg nĩ. Ón kỹ Topẽ jiji tó sór tũg nĩ gé. Ũ tỹ ã mỹ ki hã tó kỹ: hỹ, hemnĩ. Ti tỹ ki hã ke tũ nĩn kỹ: vó, hemnĩ gé. Ã tỹ han ke nĩn kỹ: hej, hemnĩ. Ã tỹ han ke tũ nĩn kỹ: nejé, hemnĩ. Ki hã tómnĩ, jagnẽ mỹ. Ã tỹ ón sór kỹ ã tóg Nén-Kórég jykre hã han ke mũ. Ke tũg nĩ,” he tóg, Jesus ti.
37 Que o “sim” de vocês seja sim, e o “não”, não, pois qualquer coisa a mais que disserem vem do Maligno .
38 “Topẽ tỹ ẽg si ag jyvẽn ũ tag mẽ ãjag huri, hã vỹ: “ũ tỹ ã kanẽ pir ki tãnh kỹ vẽnh kato ti kanẽ pir ũ ki tãnh nĩ gé,” he ja tóg nĩ. “Ũ tỹ ã jã pir ki tãnh kỹ mranh kỹ vẽnh kato ti jã pir ki tãnh kỹ mranh nĩ gé. Pãtén tũg nĩ,” he ja tóg nĩ, Topẽ ti.
38 — Vocês ouviram o que foi dito: “Olho por olho, dente por dente.”
39 Sỹ ũri ãjag jyvẽn mũn hã vẽ, ha mẽ: ũ tỹ ã vóg mũ ra ti vóg tũg nĩ. Ti tỹ ã jamẽ ki tãnh kỹ ti mỹ ã jamẽ ũ ti ven nĩ, ti tỹ ã mỹ ki tãnh jé gé.
39 Mas eu lhes digo: não se vinguem dos que fazem mal a vocês. Se alguém lhe der um tapa na cara, vire o outro lado para ele bater também.
40 Ti tỹ ã palitó mãn sór kỹ ti mỹ ã camisa mré nĩm nĩ gé.
40 Se alguém processar você para tomar a sua
41 Ti tỹ ã mỹ: “mũ nỹ, tag tá, kakó ja tá inh fón nĩ,” hen kỹ ti mré tĩg nĩ, hã ra ti mỹ: “kór há tá inh ã fón tĩg mũ ha,” hemnĩ.
41 Se um dos soldados estrangeiros forçá-lo a carregar uma carga um quilômetro, carregue-a dois quilômetros.
42 Ti tỹ ã mỹ nén ũ to: “inh mỹ nĩm,” hen kỹ ti mỹ nĩm nĩ. Ti tỹ ã mỹ: “inh mỹ prestar hemnĩ,” hen kỹ ti mỹ: vó, he tũg nĩ,” he tóg, Jesus ti.
42 Se alguém lhe pedir alguma coisa, dê; e, se alguém lhe pedir emprestado, empreste.
43 “Topẽ tỹ ẽg si ag jyvẽn ũ mẽ ãjag huri, hã vỹ: “ã mré ke ag to há nĩmnĩ, kỹ ũ tỹ ã kato vãsãnsãn mũ ag to jũ nĩmnĩ gé,” he ja tóg nĩ, Topẽ ti.
43 — Vocês ouviram o que foi dito: “Ame os seus amigos e odeie os seus inimigos.”
44 Isỹ ũri ãjag jyvẽn hã vẽ, ha mẽ: ũ tỹ ãjag kato vãsãnsãn mũ ag to há nỹtĩmnĩ, ũ tỹ ãjag vóg kónãn mũ ag to Topẽ mré vĩmnĩ.
44 Mas eu lhes digo: amem os seus inimigos e orem pelos que perseguem vocês,
45 Hã ki ãjag tóg tỹ Topẽ krẽ nỹtĩ, ti ri ke han kỹ, ãjag jóg tỹ kanhkã tá nĩ ẽn ri ke han kỹ. Ti hã ne tóg rã han', ti tỹ vẽnh kar kri jẽngrẽg kỹ san jé, ũn jykre kuryj ag kri, ũn jykre pãno ag kri ke gé. Ta han ti ke gé, ti tỹ vẽnh kar há han jé, ũn jykre kuryj ag, ũn jykre pãno ag ke gé. Ver tóg vẽnh kar to há nĩ, Topẽ ti,” he tóg, Jesus ti.
45 para que vocês se tornem filhos do Pai de vocês, que está no céu. Porque ele faz com que o sol brilhe sobre os bons e sobre os maus e dá chuvas tanto para os que fazem o bem como para os que fazem o mal.
46 “Ãjag mré ke ũ ag tóg ãjag to há nỹtĩ. Ãjag tỹ tag ag hã to há nỹtĩn kỹ tóg tỹ nén ũ tũ tĩ ver. Ũn jykre kórég ag vỹ ge nỹtĩgtĩ gé, governo mỹ jãnkamy mãg tĩ ag. Ũ tỹ ãjag to há nỹtĩ ag hã to ag tóg há nỹtĩ, vẽnh kato. Há ti nĩ, hã ra tóg tỹ nén ũ tũ nĩ ver.
46 Se vocês amam somente aqueles que os amam, por que esperam que Deus lhes dê alguma recompensa? Até os cobradores de impostos amam as pessoas que os amam!
47 Kỹ ãjag tỹ ãjag mré ke ag hã mỹ: ã mỹ há? hen kỹ tóg tỹ nén ũ tũ nĩ gé ver. Ũ tỹ Topẽ vĩ ki kagtĩg ag vỹ ge nỹtĩgtĩ gé. Ãjag mré ke ag hã mỹ ag tóg: ã mỹ há? he tĩ gé, hã ra tóg tỹ nén ũ tũ nĩ ver.
47 Se vocês falam somente com os seus amigos, o que é que estão fazendo de mais? Até os pagãos fazem isso!
48 Hã kỹ vẽnh kar to vẽnh jykre kuryj han kỹ nỹtĩmnĩ, ũ tỹ ãjag kato vãsãnsãn mũ ag mré hã, ẽg jóg tỹ kanhkã tá nĩ ẽn ri ke han nĩ. Ti hã ne tóg vẽnh kar to vẽnh jykre kuryj han kỹ nĩ nĩ'. Ti ri ke han nĩ,” he tóg, Jesus ti.
48 Portanto, sejam perfeitos, assim como é perfeito o Pai de vocês, que está no céu.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.