Mateus 22
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NVT
1 Kỹ Jesus tóg ag mỹ comparação ũ han mãn mũ sir.
1 Jesus lhes contou outras parábolas. Disse ele:
2 “Ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ vỹ ge nĩ, ha mẽ,” he tóg. “Tỹ tóg pã'i mág ri ke nĩ. Ti kósin prũg ken kỹ tóg to festa mág han sór mũ, pã'i mág ti.
2 “O reino dos céus pode ser ilustrado com a história de um rei que preparou um grande banquete de casamento para seu filho.
3 Hã kỹ tóg ã camarada ag jẽgnẽg mũ, ag tỹ ti tỹ ũn mỹ tó ja ag mỹ: “ha kãmũ jẽg, festa kon jé,” he jé. Hã ra ag tóg kãmũ jãvãnh nỹtĩ.
3 Quando o banquete estava pronto, o rei enviou seus servos para avisar os convidados, mas todos se recusaram a vir.
4 Kỹ tóg ag mỹ ã camarada ũ ag jẽgnẽ mãn mũ. “Ag mỹ: “kãn inh huri, vẽjẽn ti, he ti, ẽg patrão ti,” hemnĩ,” he tóg. “Boi kãgtén inh huri, boi tãgy ẽn mré hã. Nén kar vỹ kynkar kỹ nỹtĩ. Kãmũ jẽg ra, inh festa to, he ti, ẽg patrão ti,” hemnĩ ag mỹ,” he tóg, pã'i mág ti, ã camarada ag mỹ. Kỹ ag tóg mũ mũ.
4 “Então ele enviou outros servos para lhes dizer: ‘Já preparei o banquete; os bois e novilhos gordos foram abatidos, e tudo está pronto. Venham para a festa!’.
5 Hã ra ag tóg kãmũ sór tũ nĩ, kỹ ag tóg ti camarada ag to é he mũ. Ũ tóg ã japỹ ra tĩ mũ, ũ tóg ã negócio nón tĩ mũ.
5 Mas os convidados não lhes deram atenção e foram embora: um para sua fazenda, outro para seus negócios.
6 Ũ ag tóg hã ra ti camarada ag kugmĩ kỹ (ag tóg) ag vóg kónãn mũ gé sir, ag kãtén ag tóg mũ sir.
6 Outros, ainda, agarraram os mensageiros, os insultaram e os mataram.
7 Kỹ pã'i mág tóg ag to jũ mũ. Kỹ tóg ã krẽm pã'i ag jẽgnẽ kỹ ag kãgtén mũ gé sir, ũ tỹ ti camarada kãgtén ja ẽn ag. Ag ĩn kugprũg ag tóg mũ sir.
7 “O rei ficou furioso e enviou seu exército para destruir os assassinos e queimar a cidade deles.
8 Kỹ tóg ã camrada ag mỹ: “inh festa vỹ kar kỹ nĩ ha,” he mũ. “Hã ra ag tóg kãmũ jãvãnh nỹtĩ, isỹ ũn mỹ vẽnh vĩ jẽnẽ ja ag, ag kórég nỹtĩn kỹ.
8 Disse a seus servos: ‘O banquete de casamento está pronto, e meus convidados não são dignos dessa honra.
9 Ha mũjẽg, ẽpry ra, ẽmĩn vẽnh kãpóv (ja) ra ke gé. Ãjag tỹ ũ ve kỹ ti mỹ: “ha festa venh kãtĩg,” hemnĩ,” he tóg, pã'i mág ti, ã camarada ag mỹ.
9 Agora, saiam pelas esquinas e convidem todos que vocês encontrarem’.
10 Kỹ ag tóg mũ mũ. Ãjag tỹ ẽpry tá ũ ve kỹ ag tóg ag mỹ ke mũ. Vẽnh kar mỹ ag tóg tó mũ sir, ũn jykre há ag mỹ, ũn jykre kórég ag mỹ ke gé. Hã kỹ tóg fór mũ sir, clube ti.
10 Então os servos trouxeram todos que encontraram, tanto bons como maus, e o salão do banquete se encheu de convidados.
11 Kỹ pã'i mág tóg kãrã mũ sir, ag vigve jé, ũ tỹ festa to kãmũ ag. Kỹ ũ tóg tá jẽ nĩ, hã ra tóg festa to kur tu tũ nĩ.
11 “Quando o rei entrou para recebê-los, notou um homem que não estava vestido de forma apropriada para um casamento
12 Kỹ tóg ti mỹ: “festa to kur tu tũ ã tóg nĩ, vỹ,” he mũ. “Ã hã ne tóg kur kórég tu sór mũ', inh festa ki',” he tóg, ti mỹ. Hã ra tóg vĩ tũ nĩ sir.
12 e perguntou-lhe: ‘Amigo, como é que você se apresenta sem a roupa de casamento?’. O homem não teve o que responder.
13 Kỹ pã'i mág tóg ã camarada ag mỹ: “ha ti mrĩnh, ti pẽn, ti nĩgé, ha ti fón, re tá,” he mũ. Re tán kuty nĩ. Tá ag tóg jagtar tĩ. Ãjag jã tỹ ag tóg gyngyn ke tĩ sir, gangan ke ag tóg tĩ sir, vẽso jũgjũ kỹ.
13 Então o rei disse: ‘Amarrem-lhe as mãos e os pés e lancem-no para fora, na escuridão, onde haverá choro e ranger de dentes’.
14 Ge ti nĩ. Ũ tỹ hẽn ri ke jé sóg prẽr tĩ, hã ra ti pipir nỹtĩ, ũn kuprẽg kỹ nỹtĩ ag,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg tỹ kanhkã tá festa venh ke tón hã vẽ.
14 “Pois muitos são chamados, mas poucos são escolhidos”.
15 Kỹ Fariseu ag tóg jagnẽ mré Jesus to jykrén mũ sir. Ag tỹ ti vĩ to ti se sór vẽ. Hã kỹ ag tóg: “ti vĩ tỹ hẽ to ẽg hỹn ti senh mũ?” he mũ.
15 Então os fariseus se reuniram para tramar um modo de levar Jesus a dizer algo que desse motivo para o prenderem.
16 Tag to jykrén kỹ ag tóg sir Jesus mỹ ãjag mré ke ũ ag jẽgnẽg mũ, Herodes mré ke ũ ag mré hã, ag tỹ ón kỹ ti ki jẽmẽ jé, ag tỹ ti vĩ to ti se jé. Ẽn ag tỹ Jesus tá junjun kỹ ag tóg ti mỹ: “Senhor,” he mũ. “Ã jykre kuryj nĩn ki kanhró ẽg tóg nỹtĩ,” he ag tóg. “Hã kỹ ã tóg Topẽ to ẽmĩn ki ẽg kanhrãn há han tĩ. Vẽnh jykre pir hã han ã tóg tĩ. Ũ tỹ vẽnh jykre há hã han ve nĩ mũ ra ã tóg ti jykre ki kanhró kar nĩ,” he ag tóg mũ, ón kỹ, Jesus mỹ.
16 Enviaram alguns de seus discípulos, junto com os partidários de Herodes, para se encontrarem com ele. Disseram: “Mestre, sabemos como o senhor é honesto e ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade. É imparcial e não demonstra favoritismo.
17 “Hã kỹ, ẽg mỹ ã tỹ nén to jykrén mũ tómnĩ. Mỹ ha nỹ', ẽg tỹ pã'i mág tỹ imperador mỹ jãnkamy ẽn nĩm ti', imposto kajãm jé'? Ẽg mỹ hỹn nĩm mũ', vó mỹ vó?” he ag tóg mũ, ón kỹ ti ki jẽmẽn kỹ.
17 Agora, diga-nos o que o senhor pensa a respeito disto: É certo pagar impostos a César ou não?”.
18 Hã ra Jesus tóg ag jykre pãno ki kanhró nĩ. Hã kỹ tóg ag mỹ: “ãjag ne tóg ón kỹ inh ki jẽmẽ sór mũ'.” he mũ. “Jykre régre ãjag nỹtĩ mỹr,” he tóg.
18 Jesus, porém, sabia de sua má intenção e disse: “Hipócritas! Por que vocês tentam me apanhar numa armadilha?
19 “Inh mỹ jãnkamy jun, imposto kajãm jafã ẽn ti,” he tóg. Kỹ ag tóg ti mỹ ũ jun mũ sir, jãnkamy ti.
19 Mostrem-me a moeda usada para pagar o imposto”. Quando lhe deram uma moeda de prata,
20 Kỹ tóg ag mỹ: “ũ jiji nỹ kã nĩ, ũ kãggrá nỹ kã nĩ?” he mũ.
20 ele disse: “De quem são a imagem e o título nela gravados?”.
21 Kỹ ag tóg ti mỹ: “pã'i mág tỹ imperador kãggrá vẽ,” he mũ. Kỹ tóg ag mỹ: “kỹ pã'i mág mỹ ti tũ nĩm nĩ, hã ra Topẽ mỹ ti tũ nĩm nĩ gé,” he mũ sir.
21 “De César”, responderam. “Então deem a César o que pertence a César, e deem a Deus o que pertence a Deus”, disse ele.
22 Ag tỹ ti vĩ mẽ kỹ ti jykre tóg ag mỹ e tĩ sir. Kỹ ag tóg ti tovãnh kỹ mũ mũ sir.
22 Sua resposta os deixou admirados, e eles foram embora.
23 Kỹ kejẽn Saduceu ag tóg Jesus tá junjun mũ gé, kurã ẽn kã. Ag tỹ ón kỹ ti ki jẽmẽ sór vẽ gé. Hã ra Saduceu ag tóg: “ẽg ter ja tá ẽg vỹnvỹn kenh ke tũ nĩ,” he tĩ. “Rĩr mãn ke tũ ẽg tóg nĩ,” he ag tóg tĩ. Ẽn ag vỹ ón kỹ Jesus ki jẽmẽ sór mũ gé.
23 No mesmo dia, vieram a Jesus alguns saduceus, líderes religiosos que afirmam não haver ressurreição dos mortos,
24 “Senhor,” he ag tóg mũ gé. “Moisés tỹ ẽg mỹ vẽnh jykre nĩm kỹ tóg ẽg mỹ: “ã régre tỹ ã krẽ tũ ra ter kỹ ã tỹ ti prũ fi tỹ prũg ke vẽ,” he mũ. “Ã tỹ ã régre mỹ ã krẽ han ke vẽ, fi ki,” he ja tóg nĩgtĩ, Moisés ti,” he ag tóg mũ, Saduceu ag, Jesus mỹ.
24 e perguntaram: “Mestre, Moisés disse: ‘Se um homem morrer sem deixar filhos, o irmão dele deve se casar com a viúva e ter um filho, que dará continuidade ao nome do irmão’.
25 “Kỹ ũ tỹ jagnẽ mré pafa ja tỹ 7 (ke) vỹ nỹtĩgtĩ. Ag kãke tóg prũg mũ, hã ra tóg ã kósin tũ ra ter mũ. Kỹ ti jãvy tóg fi tỹ prũg mũ sir. Hã ra tóg ã kósin tũ ra ter mũ gé. Kỹ ti jãvy ũ tóg fi tỹ prũg mũ gé sir.
25 Numa família havia sete irmãos. O mais velho se casou e morreu sem deixar filhos, de modo que seu irmão se casou com a viúva.
26 Hã ra tóg ã kósin tũ ra ter mũ gé, ti jãvy ũ ke gé, hã ki ag kar vỹ kósin tũ ra kãgter kãn mũ sir.
26 O segundo irmão também morreu, e o terceiro irmão se casou com ela. E assim por diante, até o sétimo irmão.
27 Kỹ vãhã ag kar prũ fi tóg ter mũ gé sir.
27 Por fim, a mulher também morreu.
28 Kỹ fag kãgter ja tá rĩnrĩr mãn kỹ fi hỹn mén tỹ 7 (ke) nĩnh mũ vẽ. Ag kar vỹ fi tỹ prũg ja nĩ mỹr. Hã kỹ tóg vẽnhmỹ nỹ, ag tỹ: rĩr mãn jé ẽg tóg ke mũ, hen kỹ,” he ag tóg, Saduceu ag, Jesus mỹ.
28 Diga-nos, de quem ela será esposa na ressurreição? Afinal, os sete se casaram com ela”.
29 Hã ra Jesus tóg ag mỹ: “kygnẽ ãjag huri,” he mũ. “Ãjag pi(jé) Topẽ vĩ tỹ rán kỹ nĩ ki kanhró nỹtĩ', ãjag pi(jé) Topẽ jykre ki kanhró nỹtĩ',” he tóg.
29 Jesus respondeu: “O erro de vocês está em não conhecerem as Escrituras nem o poder de Deus,
30 “Ẽg rĩnrĩr mãn kỹ ẽg tóg prũg mãn ke tũ nĩ sir, kỹ ẽg mén mãn ke tũ nĩ gé. Topẽ tỹ jẽgnẽ jafã ri ke ẽg nỹtĩ, kanhkã tá,” he tóg.
30 pois, quando os mortos ressuscitarem, não se casarão nem se darão em casamento. Nesse sentido, serão como os anjos do céu.
31 “Kỹ Topẽ vĩ rá ũ to jykrén nĩ, ti tỹ ẽg ter ja tá vỹn ke tó ti. Topẽ hã ne tỹ vẽmén ja nĩ mỹr, hã kỹ tóg tag tó ja nĩ, ha mẽ.
31 “Agora, quanto a haver ressurreição dos mortos, vocês não leram a esse respeito nas Escrituras? Deus disse:
32 “Abraão vỹ iso: Topẽ, he tĩ, Isaque ke gé, Jacó ke gé,” he ja tóg nĩ, Topẽ ti. Kãgter ag huri, Abraão, Isaque, Jacó. Hã ra Topẽ tóg: “tỹ inh ag Topẽ nĩ,” he ja nĩgtĩ, ag ter kar kỹ. Hã kỹ ag tóg rĩnrĩr nỹtĩ, Topẽ tỹ ũn rĩnrĩr nỹtĩ ag hã kri ke nĩn kỹ,” he tóg, Jesus ti.
32 ‘Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó’. Portanto, ele é o Deus dos vivos, e não dos mortos”.
33 Kỹ ag tóg ti vĩ mẽg mũ sir, kỹ ti jykre tóg ag mỹ e pẽ tĩ, ti vĩ ti.
33 Quando as multidões o ouviram, ficaram admiradas com seu ensino.
34 Kỹ Fariseu ag tóg mẽg mũ, Jesus tỹ Saduceu ag mỹ vĩ há han ja ti. Ti tỹ ag mỹ vĩ há han kỹ ag tỹ ti mỹ hẽ ri ken kỹ kafãn ke tóg tũ tĩ sir. Hã mẽg ag tóg mũ, Fariseu ag. Kỹ ag tóg Jesus to vẽnhmãn mũ sir.
34 Sabendo os fariseus que Jesus tinha calado os saduceus com essa resposta, reuniram-se novamente para interrogá-lo.
35 Kỹ ag kã ũ tóg ti mré vĩ mũ. Topẽ vĩ to professor vẽ, ũ tỹ Jesus mré vĩ mũ ti. Kỹ tóg Jesus mỹ:
35 Um deles, especialista na lei, tentou apanhá-lo numa armadilha com a seguinte pergunta:
36 “Senhor,” he mũ. “Topẽ tỹ ẽg jyvẽn tỹ hẽ nỹ hỹn ti tỹ ẽg jyvẽn kar kãfór nỹnh mũ?” he tóg mũ sir.
36 “Mestre, qual é o mandamento mais importante da lei de Moisés?”.
37 Kỹ Jesus tóg ti mỹ: “Topẽ to, ẽg jóg mág to há tãvĩ nỹtĩmnĩ, ti ki ge há han nĩ, ti to jykre pir nỹtĩmnĩ,” he mũ.
37 Jesus respondeu: “‘Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma e de toda a sua mente’.
38 “Topẽ tỹ ẽg jyvẽn kãfór kar hã vẽ.
38 Este é o primeiro e o maior mandamento.
39 Kỹ ti tỹ ẽg jyvẽn ũ tóg hã ri ke nĩ gé, hã vỹ: ãjag régre ki rĩr nỹtĩmnĩ, ãjag tỹ vẽnh ki rĩr há han ri ke, he mũ,” he tóg.
39 O segundo é igualmente importante: ‘Ame o seu próximo como a si mesmo’.
40 “Vẽnh jyvẽn tag vỹ vẽnh jyvẽn kar kãfór nỹtĩ. Régre ti nỹtĩ, Topẽ tỹ ẽg jyvẽn kãfór nỹtĩ ti. Ẽg tỹ tag ki króm kỹ ẽg tóg Topẽ jykre ki króm kãn mũ. Ti tỹ ẽg jyvẽn mũ han kãn ẽg tóg mũ, Topẽ vĩ tó tĩ tỹ ẽg jyvẽn mũ mré hã, ẽg tỹ tag ki króm kỹ,” he tóg, Jesus ti.
40 Toda a lei e todas as exigências dos profetas se baseiam nesses dois mandamentos”.
41 Hã ra Fariseu ag vỹ vẽnh mãn kỹ nỹtĩ, kỹ Jesus tóg ag ki jẽmẽ sór mũ gé sir.
41 Então, rodeado pelos fariseus, Jesus lhes fez a seguinte pergunta:
42 Kỹ tóg ag mỹ: “Cristo to ãjag hẽ ri ke tĩ?” he mũ. “Ũ kósin nẽ hỹn, Cristo ti?” he tóg, Jesus ti. Kỹ ag tóg ti mỹ: “Davi kósin vẽ,” he mũ.
42 “O que vocês pensam do Cristo? De quem ele é filho?”. Eles responderam: “É filho de Davi”.
43 Kỹ tóg ag mỹ: “hã ra Davi tóg ti to: inh Senhor, he ja nĩ,” he mũ. “Topẽ kuprĩg tỹ ti krĩn kỹ tóg tag tó ja nĩ, ha mẽ:
43 Jesus perguntou: “Então por que Davi, falando por meio do Espírito, chama o Cristo de ‘meu Senhor’? Pois Davi disse:
44 “ẽg jóg tỹ Topẽ vỹ inh Senhor mỹ: “nĩ ra ver, inh pẽgja tá,” he mũ, “sỹ ã kato vãsãnsãn mũ ag tỹ ã krẽm vin ke vẽ, kỹ ag sigse vẽ sir. Tag jãvãnh nĩ ver,” he tóg mũ, Topẽ ti, inh Senhor mỹ,” he ja tóg nĩgtĩ, Davi ti,” he tóg mũ, Jesus ti.
44 ‘O Senhor disse ao meu Senhor: Sente-se no lugar de honra à minha direita até que eu humilhe seus inimigos debaixo de seus pés’.
45 “Hã kỹ Davi tóg Cristo to: “inh Senhor,” he ja nĩ. Ti tỹ tỹ ti kósin nĩ ra ti kósin mỹ tỹ ti kri ke nĩnh mũ vẽ?” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ Fariseu ag ki jẽmẽg mũn hã vẽ.
45 Portanto, se Davi chamou o Cristo de ‘meu Senhor’, como ele pode ser filho de Davi?”.
46 Hã ra ag tỹ ti mỹ ne tónh ke tóg tũ tĩ, ag tỹ ti vĩ kafãn sór mũ ra. Vãhã ag tóg ti ki jẽmẽ sór mãn tũ nĩ. Ti kamẽg ag tóg mũ, hã kỹ ag tóg ti ki jẽmẽ sór mãn tũ nĩ.
46 Ninguém conseguiu responder e, depois disso, não se atreveram a lhe fazer mais perguntas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.