Mateus 22
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NTLH
1 Kỹ Jesus tóg ag mỹ comparação ũ han mãn mũ sir.
1 De novo Jesus usou parábolas para falar ao povo. Ele disse:
2 “Ũ tỹ kanhkã tá nĩ ẽn tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ vỹ ge nĩ, ha mẽ,” he tóg. “Tỹ tóg pã'i mág ri ke nĩ. Ti kósin prũg ken kỹ tóg to festa mág han sór mũ, pã'i mág ti.
2 — O
3 Hã kỹ tóg ã camarada ag jẽgnẽg mũ, ag tỹ ti tỹ ũn mỹ tó ja ag mỹ: “ha kãmũ jẽg, festa kon jé,” he jé. Hã ra ag tóg kãmũ jãvãnh nỹtĩ.
3 Depois mandou os empregados chamarem os convidados, mas eles não quiseram vir.
4 Kỹ tóg ag mỹ ã camarada ũ ag jẽgnẽ mãn mũ. “Ag mỹ: “kãn inh huri, vẽjẽn ti, he ti, ẽg patrão ti,” hemnĩ,” he tóg. “Boi kãgtén inh huri, boi tãgy ẽn mré hã. Nén kar vỹ kynkar kỹ nỹtĩ. Kãmũ jẽg ra, inh festa to, he ti, ẽg patrão ti,” hemnĩ ag mỹ,” he tóg, pã'i mág ti, ã camarada ag mỹ. Kỹ ag tóg mũ mũ.
4 Então mandou outros empregados com o seguinte recado: “Digam aos convidados que tudo está preparado para a festa. Já matei os bezerros e os bois gordos, e tudo está pronto. Que venham à festa!”
5 Hã ra ag tóg kãmũ sór tũ nĩ, kỹ ag tóg ti camarada ag to é he mũ. Ũ tóg ã japỹ ra tĩ mũ, ũ tóg ã negócio nón tĩ mũ.
5 — Mas os convidados não se importaram com o convite e foram tratar dos seus negócios: um foi para a sua fazenda, e outro, para o seu armazém.
6 Ũ ag tóg hã ra ti camarada ag kugmĩ kỹ (ag tóg) ag vóg kónãn mũ gé sir, ag kãtén ag tóg mũ sir.
6 Outros agarraram os empregados, bateram neles e os mataram.
7 Kỹ pã'i mág tóg ag to jũ mũ. Kỹ tóg ã krẽm pã'i ag jẽgnẽ kỹ ag kãgtén mũ gé sir, ũ tỹ ti camarada kãgtén ja ẽn ag. Ag ĩn kugprũg ag tóg mũ sir.
7 O rei ficou com tanta raiva, que mandou matar aqueles assassinos e queimar a cidade deles.
8 Kỹ tóg ã camrada ag mỹ: “inh festa vỹ kar kỹ nĩ ha,” he mũ. “Hã ra ag tóg kãmũ jãvãnh nỹtĩ, isỹ ũn mỹ vẽnh vĩ jẽnẽ ja ag, ag kórég nỹtĩn kỹ.
8 Depois chamou os seus empregados e disse: “A minha festa de casamento está pronta, mas os convidados não a mereciam.
9 Ha mũjẽg, ẽpry ra, ẽmĩn vẽnh kãpóv (ja) ra ke gé. Ãjag tỹ ũ ve kỹ ti mỹ: “ha festa venh kãtĩg,” hemnĩ,” he tóg, pã'i mág ti, ã camarada ag mỹ.
9 Agora vão pelas ruas e convidem todas as pessoas que vocês encontrarem.”
10 Kỹ ag tóg mũ mũ. Ãjag tỹ ẽpry tá ũ ve kỹ ag tóg ag mỹ ke mũ. Vẽnh kar mỹ ag tóg tó mũ sir, ũn jykre há ag mỹ, ũn jykre kórég ag mỹ ke gé. Hã kỹ tóg fór mũ sir, clube ti.
10 — Então os empregados saíram pelas ruas e reuniram todos os que puderam encontrar, tanto bons como maus. E o salão de festas ficou cheio de gente.
11 Kỹ pã'i mág tóg kãrã mũ sir, ag vigve jé, ũ tỹ festa to kãmũ ag. Kỹ ũ tóg tá jẽ nĩ, hã ra tóg festa to kur tu tũ nĩ.
11 Quando o rei entrou para ver os convidados, notou um homem que não estava usando roupas de festa
12 Kỹ tóg ti mỹ: “festa to kur tu tũ ã tóg nĩ, vỹ,” he mũ. “Ã hã ne tóg kur kórég tu sór mũ', inh festa ki',” he tóg, ti mỹ. Hã ra tóg vĩ tũ nĩ sir.
12 e perguntou: “Amigo, como é que você entrou aqui sem roupas de festa?”
13 Kỹ pã'i mág tóg ã camarada ag mỹ: “ha ti mrĩnh, ti pẽn, ti nĩgé, ha ti fón, re tá,” he mũ. Re tán kuty nĩ. Tá ag tóg jagtar tĩ. Ãjag jã tỹ ag tóg gyngyn ke tĩ sir, gangan ke ag tóg tĩ sir, vẽso jũgjũ kỹ.
13 Então o rei disse aos empregados: “Amarrem os pés e as mãos deste homem e o joguem fora, na escuridão. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.”
14 Ge ti nĩ. Ũ tỹ hẽn ri ke jé sóg prẽr tĩ, hã ra ti pipir nỹtĩ, ũn kuprẽg kỹ nỹtĩ ag,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ẽg tỹ kanhkã tá festa venh ke tón hã vẽ.
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Kỹ Fariseu ag tóg jagnẽ mré Jesus to jykrén mũ sir. Ag tỹ ti vĩ to ti se sór vẽ. Hã kỹ ag tóg: “ti vĩ tỹ hẽ to ẽg hỹn ti senh mũ?” he mũ.
15 Os fariseus saíram e fizeram um plano para conseguir alguma prova contra Jesus.
16 Tag to jykrén kỹ ag tóg sir Jesus mỹ ãjag mré ke ũ ag jẽgnẽg mũ, Herodes mré ke ũ ag mré hã, ag tỹ ón kỹ ti ki jẽmẽ jé, ag tỹ ti vĩ to ti se jé. Ẽn ag tỹ Jesus tá junjun kỹ ag tóg ti mỹ: “Senhor,” he mũ. “Ã jykre kuryj nĩn ki kanhró ẽg tóg nỹtĩ,” he ag tóg. “Hã kỹ ã tóg Topẽ to ẽmĩn ki ẽg kanhrãn há han tĩ. Vẽnh jykre pir hã han ã tóg tĩ. Ũ tỹ vẽnh jykre há hã han ve nĩ mũ ra ã tóg ti jykre ki kanhró kar nĩ,” he ag tóg mũ, ón kỹ, Jesus mỹ.
16 Então mandaram que alguns dos seus seguidores e alguns membros do partido de Herodes fossem dizer a Jesus: — Mestre, sabemos que o senhor é honesto, ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige e não se importa com a opinião dos outros, nem julga pela aparência.
17 “Hã kỹ, ẽg mỹ ã tỹ nén to jykrén mũ tómnĩ. Mỹ ha nỹ', ẽg tỹ pã'i mág tỹ imperador mỹ jãnkamy ẽn nĩm ti', imposto kajãm jé'? Ẽg mỹ hỹn nĩm mũ', vó mỹ vó?” he ag tóg mũ, ón kỹ ti ki jẽmẽn kỹ.
17 Então o que o senhor acha: é ou não é contra a nossa Lei pagar impostos ao Imperador romano?
18 Hã ra Jesus tóg ag jykre pãno ki kanhró nĩ. Hã kỹ tóg ag mỹ: “ãjag ne tóg ón kỹ inh ki jẽmẽ sór mũ'.” he mũ. “Jykre régre ãjag nỹtĩ mỹr,” he tóg.
18 Mas Jesus percebeu a malícia deles e respondeu:
19 “Inh mỹ jãnkamy jun, imposto kajãm jafã ẽn ti,” he tóg. Kỹ ag tóg ti mỹ ũ jun mũ sir, jãnkamy ti.
19 Tragam a moeda com que se paga o imposto! Trouxeram a moeda,
20 Kỹ tóg ag mỹ: “ũ jiji nỹ kã nĩ, ũ kãggrá nỹ kã nĩ?” he mũ.
20 e ele perguntou:
21 Kỹ ag tóg ti mỹ: “pã'i mág tỹ imperador kãggrá vẽ,” he mũ. Kỹ tóg ag mỹ: “kỹ pã'i mág mỹ ti tũ nĩm nĩ, hã ra Topẽ mỹ ti tũ nĩm nĩ gé,” he mũ sir.
21 Eles responderam: — São do Imperador. Então Jesus disse:
22 Ag tỹ ti vĩ mẽ kỹ ti jykre tóg ag mỹ e tĩ sir. Kỹ ag tóg ti tovãnh kỹ mũ mũ sir.
22 Eles ficaram admirados quando ouviram isso. Então deixaram Jesus e foram embora.
23 Kỹ kejẽn Saduceu ag tóg Jesus tá junjun mũ gé, kurã ẽn kã. Ag tỹ ón kỹ ti ki jẽmẽ sór vẽ gé. Hã ra Saduceu ag tóg: “ẽg ter ja tá ẽg vỹnvỹn kenh ke tũ nĩ,” he tĩ. “Rĩr mãn ke tũ ẽg tóg nĩ,” he ag tóg tĩ. Ẽn ag vỹ ón kỹ Jesus ki jẽmẽ sór mũ gé.
23 Naquele mesmo dia chegaram perto de Jesus alguns saduceus , afirmando que ninguém ressuscita.
24 “Senhor,” he ag tóg mũ gé. “Moisés tỹ ẽg mỹ vẽnh jykre nĩm kỹ tóg ẽg mỹ: “ã régre tỹ ã krẽ tũ ra ter kỹ ã tỹ ti prũ fi tỹ prũg ke vẽ,” he mũ. “Ã tỹ ã régre mỹ ã krẽ han ke vẽ, fi ki,” he ja tóg nĩgtĩ, Moisés ti,” he ag tóg mũ, Saduceu ag, Jesus mỹ.
24 Eles disseram a Jesus: — Mestre, Moisés ensinou assim: “Se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve casar com a viúva, para terem filhos, que serão considerados filhos do irmão que morreu.”
25 “Kỹ ũ tỹ jagnẽ mré pafa ja tỹ 7 (ke) vỹ nỹtĩgtĩ. Ag kãke tóg prũg mũ, hã ra tóg ã kósin tũ ra ter mũ. Kỹ ti jãvy tóg fi tỹ prũg mũ sir. Hã ra tóg ã kósin tũ ra ter mũ gé. Kỹ ti jãvy ũ tóg fi tỹ prũg mũ gé sir.
25 Acontece que havia entre nós sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos. Assim, ele deixou a viúva para o segundo irmão.
26 Hã ra tóg ã kósin tũ ra ter mũ gé, ti jãvy ũ ke gé, hã ki ag kar vỹ kósin tũ ra kãgter kãn mũ sir.
26 A mesma coisa aconteceu com este, e também com o terceiro, e, finalmente, com todos os sete.
27 Kỹ vãhã ag kar prũ fi tóg ter mũ gé sir.
27 Depois de todos eles, a mulher também morreu.
28 Kỹ fag kãgter ja tá rĩnrĩr mãn kỹ fi hỹn mén tỹ 7 (ke) nĩnh mũ vẽ. Ag kar vỹ fi tỹ prũg ja nĩ mỹr. Hã kỹ tóg vẽnhmỹ nỹ, ag tỹ: rĩr mãn jé ẽg tóg ke mũ, hen kỹ,” he ag tóg, Saduceu ag, Jesus mỹ.
28 Portanto, no dia da ressurreição, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
29 Hã ra Jesus tóg ag mỹ: “kygnẽ ãjag huri,” he mũ. “Ãjag pi(jé) Topẽ vĩ tỹ rán kỹ nĩ ki kanhró nỹtĩ', ãjag pi(jé) Topẽ jykre ki kanhró nỹtĩ',” he tóg.
29 Jesus respondeu:
30 “Ẽg rĩnrĩr mãn kỹ ẽg tóg prũg mãn ke tũ nĩ sir, kỹ ẽg mén mãn ke tũ nĩ gé. Topẽ tỹ jẽgnẽ jafã ri ke ẽg nỹtĩ, kanhkã tá,” he tóg.
30 Pois, quando os mortos ressuscitarem, serão como os anjos do céu, e ninguém casará.
31 “Kỹ Topẽ vĩ rá ũ to jykrén nĩ, ti tỹ ẽg ter ja tá vỹn ke tó ti. Topẽ hã ne tỹ vẽmén ja nĩ mỹr, hã kỹ tóg tag tó ja nĩ, ha mẽ.
31 E, quanto à ressurreição dos mortos, será que vocês nunca leram o que Deus disse? Ele afirmou:
32 “Abraão vỹ iso: Topẽ, he tĩ, Isaque ke gé, Jacó ke gé,” he ja tóg nĩ, Topẽ ti. Kãgter ag huri, Abraão, Isaque, Jacó. Hã ra Topẽ tóg: “tỹ inh ag Topẽ nĩ,” he ja nĩgtĩ, ag ter kar kỹ. Hã kỹ ag tóg rĩnrĩr nỹtĩ, Topẽ tỹ ũn rĩnrĩr nỹtĩ ag hã kri ke nĩn kỹ,” he tóg, Jesus ti.
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.” E Deus não é Deus dos mortos e sim dos vivos.
33 Kỹ ag tóg ti vĩ mẽg mũ sir, kỹ ti jykre tóg ag mỹ e pẽ tĩ, ti vĩ ti.
33 Quando a multidão ouviu isso, ficou admirada com o ensinamento dele.
34 Kỹ Fariseu ag tóg mẽg mũ, Jesus tỹ Saduceu ag mỹ vĩ há han ja ti. Ti tỹ ag mỹ vĩ há han kỹ ag tỹ ti mỹ hẽ ri ken kỹ kafãn ke tóg tũ tĩ sir. Hã mẽg ag tóg mũ, Fariseu ag. Kỹ ag tóg Jesus to vẽnhmãn mũ sir.
34 Os fariseus se reuniram quando souberam que Jesus tinha feito os saduceus calarem a boca.
35 Kỹ ag kã ũ tóg ti mré vĩ mũ. Topẽ vĩ to professor vẽ, ũ tỹ Jesus mré vĩ mũ ti. Kỹ tóg Jesus mỹ:
35 E um deles, que era mestre da Lei , querendo conseguir alguma prova contra Jesus, perguntou:
36 “Senhor,” he mũ. “Topẽ tỹ ẽg jyvẽn tỹ hẽ nỹ hỹn ti tỹ ẽg jyvẽn kar kãfór nỹnh mũ?” he tóg mũ sir.
36 — Mestre, qual é o mais importante de todos os mandamentos da Lei ?
37 Kỹ Jesus tóg ti mỹ: “Topẽ to, ẽg jóg mág to há tãvĩ nỹtĩmnĩ, ti ki ge há han nĩ, ti to jykre pir nỹtĩmnĩ,” he mũ.
37 Jesus respondeu:
38 “Topẽ tỹ ẽg jyvẽn kãfór kar hã vẽ.
38 Este é o maior mandamento e o mais importante.
39 Kỹ ti tỹ ẽg jyvẽn ũ tóg hã ri ke nĩ gé, hã vỹ: ãjag régre ki rĩr nỹtĩmnĩ, ãjag tỹ vẽnh ki rĩr há han ri ke, he mũ,” he tóg.
39 E o segundo mais importante é parecido com o primeiro: “Ame os outros como você ama a você mesmo.”
40 “Vẽnh jyvẽn tag vỹ vẽnh jyvẽn kar kãfór nỹtĩ. Régre ti nỹtĩ, Topẽ tỹ ẽg jyvẽn kãfór nỹtĩ ti. Ẽg tỹ tag ki króm kỹ ẽg tóg Topẽ jykre ki króm kãn mũ. Ti tỹ ẽg jyvẽn mũ han kãn ẽg tóg mũ, Topẽ vĩ tó tĩ tỹ ẽg jyvẽn mũ mré hã, ẽg tỹ tag ki króm kỹ,” he tóg, Jesus ti.
40 Toda a Lei de Moisés e os ensinamentos dos
41 Hã ra Fariseu ag vỹ vẽnh mãn kỹ nỹtĩ, kỹ Jesus tóg ag ki jẽmẽ sór mũ gé sir.
41 Quando os fariseus estavam reunidos, Jesus perguntou a eles:
42 Kỹ tóg ag mỹ: “Cristo to ãjag hẽ ri ke tĩ?” he mũ. “Ũ kósin nẽ hỹn, Cristo ti?” he tóg, Jesus ti. Kỹ ag tóg ti mỹ: “Davi kósin vẽ,” he mũ.
42 — O que vocês pensam sobre o — De Davi! — responderam eles.
43 Kỹ tóg ag mỹ: “hã ra Davi tóg ti to: inh Senhor, he ja nĩ,” he mũ. “Topẽ kuprĩg tỹ ti krĩn kỹ tóg tag tó ja nĩ, ha mẽ:
43 Jesus tornou a perguntar:
44 “ẽg jóg tỹ Topẽ vỹ inh Senhor mỹ: “nĩ ra ver, inh pẽgja tá,” he mũ, “sỹ ã kato vãsãnsãn mũ ag tỹ ã krẽm vin ke vẽ, kỹ ag sigse vẽ sir. Tag jãvãnh nĩ ver,” he tóg mũ, Topẽ ti, inh Senhor mỹ,” he ja tóg nĩgtĩ, Davi ti,” he tóg mũ, Jesus ti.
44 “O Senhor Deus disse ao meu Senhor:
45 “Hã kỹ Davi tóg Cristo to: “inh Senhor,” he ja nĩ. Ti tỹ tỹ ti kósin nĩ ra ti kósin mỹ tỹ ti kri ke nĩnh mũ vẽ?” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ Fariseu ag ki jẽmẽg mũn hã vẽ.
45 Portanto, se Davi chama o Messias de Senhor, como é que o Messias pode ser descendente de Davi?
46 Hã ra ag tỹ ti mỹ ne tónh ke tóg tũ tĩ, ag tỹ ti vĩ kafãn sór mũ ra. Vãhã ag tóg ti ki jẽmẽ sór mãn tũ nĩ. Ti kamẽg ag tóg mũ, hã kỹ ag tóg ti ki jẽmẽ sór mãn tũ nĩ.
46 Ninguém podia responder mais nada, e daquele dia em diante não tiveram coragem de lhe fazer mais perguntas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.