Marcos 9
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NAA
1 Kỹ tóg ag mỹ: “ha vé, ki hã sóg tó mũ,” he mũ. “Ãjag kãmĩ ũ ag vỹ Topẽ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ venh ke mũ, ãjag ter ke to hã, tag ki ẽg mré nỹtĩ ũ ag. Topẽ vỹ tar nĩ. Ti tar nĩ ve jé ag tóg ke mũ, ãjag ter ke to hã,” he tóg, Jesus ti.
1 Dizia-lhes ainda:
2 Kar kurã tỹ 6 (ke) tũg kỹ Jesus tóg ag mỹ: “mũ nỹ, vyr mỹ,” he mũ. Pedro mỹ tóg ke mũ, Tiago mỹ ke gé, João mỹ ke gé. Ag hã mré tóg pãnónh ra tĩ mũ. Kỹ tóg ag jo vẽnh ve ũ han mũ.
2 Seis dias depois, Jesus tomou consigo Pedro, Tiago e João e os levou, em particular, a sós, a um alto monte. E Jesus foi transfigurado diante deles.
3 Ti kur vỹ tóg kókov tãvĩ nĩ sir, kópréj tãvĩ, fag tỹ kur kupri fãg mũ ẽn kupri kãfór tóg nĩ, ga kar mĩ hã.
3 As suas roupas se tornaram resplandecentes, de um branco muito intenso, como nenhum lavandeiro no mundo as poderia alvejar.
4 Kỹ Elias tóg sir vẽnh ven mũ, Moisés ke gé. Jesus mré ag tóg vẽmén mũ.
4 E lhes apareceu Elias com Moisés, e estavam falando com Jesus.
5 Kỹ Pedro tóg Jesus mỹ: “Senhor,” he mũ. “Tag ki tóg ha nĩ,” he tóg. “Ẽg tỹ tag ki pãjó tãgtũ han kỹn hỹn ha nĩnh mũ, ã mỹ, Moisés mỹ, Elias mỹ ke gé,” he tóg. Pedro ti.
5 Então Pedro, tomando a palavra, disse a Jesus: — Mestre, bom é estarmos aqui. Façamos três tendas: uma para o senhor, outra para Moisés e outra para Elias.
6 Hã ra ag fe tỹ jũrũn ke kỹ tóg ti tỹ nén tónh ke ki kagtĩg nĩ, Pedro ti.
6 Pois não sabia o que dizer, por estarem eles apavorados.
7 Kỹ kanhkã góg vỹ sir ag kri rũm ke mũ, kỹ, vẽnh vĩ tóg mẽ há' he mũ, kanhkã góg kãtá, kỹ tóg: “inh kósin hã vẽ,” he mũ. “Inh fe pẽ vẽ,” he tóg. “Ti vĩ jẽmẽ ra,” he tóg, vẽnh vĩ ti, Topẽ ti.
7 A seguir, veio uma nuvem que os envolveu; e dela veio uma voz que dizia: — Este é o meu Filho amado; escutem o que ele diz!
8 Kỹ vãhã ti mré mũ tĩ ag tóg ki ẽvãnh mãn mũ sir, kỹ ag tóg Jesus hã vég mũ sir, ti mrẽ nỹtĩ ag ve mãn tũ ag tóg nĩ.
8 E, de repente, olhando ao redor, não viram mais ninguém com eles, a não ser Jesus.
9 Kỹ ag tóg pãnónh tá kãre mũ sir. Kỹ Jesus tóg: “ker ũ mỹ ãjag tỹ ũri nén vég mũ tó hẽ',” he mũ. “Ẽprã ke fi kósin tỹ ã ter ja tã vỹn ke kar hã inh kãmén nĩ,” he tóg, Jesus ti.
9 Ao descerem do monte, Jesus lhes ordenou que não divulgassem as coisas que tinham visto, até o dia em que o Filho do Homem ressuscitasse dentre os mortos.
10 Hã kỹ ag tóg ti vĩ han mũ sir. “Ne nẽ hỹn, ti tỹ: iser ja tá vỹn ke, he mũ tag ti?” he ag tóg mũ, jagnẽ mỹ.
10 Eles guardaram a recomendação, perguntando uns aos outros o que seria esse ressuscitar dentre os mortos.
11 Kỹ ag tóg Jesus mỹ: “hã ra Topẽ vĩ to professor ag tóg Elias kãtĩg mãn ke tó tĩ. “Kãtĩg jé tóg ke mũ, Cristo kãtĩg ke to hã,” he ag tóg tĩ, Elias to. Hã mỹ'?” he ag tóg mũ, Jesus mỹ.
11 Então perguntaram a Jesus: — Por que os escribas dizem ser necessário que Elias venha primeiro?
12 Kỹ tóg ag mỹ: “hỹ,” he mũ, “kãtĩg jé tóg ke mũ, Elias ti, nén kar han mãn jé,” he tóg. “Hã ra sóg rán kỹ nĩ gé. Tỹ sóg ẽprã ke fi kósin nĩ mỹr,” he tóg. “Jagtar jagy mẽ jé sóg ke mũ. Ag tỹ iso é henh ke,” he tóg.
12 Jesus respondeu:
13 “Kỹ Elias vỹ hur kãtĩg gé, kỹ ag tóg ti tỹ han, ag tỹ nén han sór mũ ẽn ti,” he tóg. “Hã kỹ tóg rán kỹ nĩ,” he tóg, Jesus ti.
13 Eu, porém, lhes digo que Elias já veio, e fizeram com ele tudo o que quiseram, como está escrito a respeito dele.
14 Kỹ ag tóg mũ mũ sir. Kỹ ag tóg vãhã Jesus mré mũ tĩ ũ ag tá junjun mũ sir. Kỹ ag tóg vẽnh e vég mũ, ag pénĩn, kỹ Topẽ vĩ to professor ag tóg ag vĩ kato vĩ ũ han mũ, Jesus mré mũ tĩ ag mỹ.
14 Quando eles se aproximaram dos outros discípulos, viram numerosa multidão ao redor deles e os escribas discutindo com eles.
15 Kỹ tóg vãhã vẽnh e ẽn ag mỹ e tĩ, ag tỹ ti ven kỹ. Kỹ ag tóg ti to pétẽ kãmũ mũ sir, ti mỹ: “ã mỹ há?” he jẽ.
15 E logo toda a multidão, ao ver Jesus, ficou surpresa e, correndo até ele, o saudava.
16 Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “ãjag tỹ ne tỹ vẽmén nẽ?” he mũ.
16 Então Jesus perguntou:
17 Kỹ ag kã ũ tóg ti mỹ: “Senhor,” he mũ. “Inh kósin pére sóg kãtĩ, ã to,” he tóg. “Jagrẽ kórég ti nĩ, hã kỹ tóg vĩ vãnh (pẽ) nĩ,” he tóg.
17 E um, do meio da multidão, respondeu: — Mestre, eu trouxe até o senhor o meu filho, que está possuído de um espírito mudo;
18 “Ti jagrẽ kórég tỹ ti kã vyryn ke kỹ tóg kutẽ tĩ, kỹ tóg jãrãn tĩ, ã jã tỹ tóg gyngyn ke tĩ, tar' he tóg,” he tóg. “Ã mré mũ tĩ ag mỹ sóg to vĩ vẽ, ag tỹ ti jagrẽ kórég kutẽm jé, hã ra ag tóg tỹ hẽ ri ke tũ nĩ,” he tóg, Jesus mỹ.
18 e este, sempre que se apossa dele, lança-o por terra, e ele espuma, range os dentes e vai definhando. Pedi aos seus discípulos que o expulsassem, mas eles não puderam.
19 Kỹ Jesus tóg ag mỹ: “ãjag ne tóg inh ki rã há han tũ nĩgtĩ',” he mũ. “Jykre pãno ãjag nỹtĩ,” he tóg. “Kysã tỹ hẽn ri ke ki inh hỹn ãjag mré tĩ nĩ'? Kysã tỹ hẽn ri ke ki inh hỹn ãjag to fe tĩg nĩ?” he tóg. “Inh mỹ ti pére kãmũjẽg,” he tóg.
19 Então Jesus exclamou:
20 Kỹ ag tóg ti mỹ ti pére kãmũ mũ sir. Jesus tỹ ti jagrẽ kórég vég mũ ra tóg kyrũ kã vyryn ke mãn mũ gé, kỹ tóg kutẽ mãn mũ gé sir, vĩrĩn', vĩrĩn' ke tóg mũ gé sir, jãrãn tóg mũ gé sir.
20 E eles o trouxeram. Quando ele viu Jesus, o espírito imediatamente agitou o menino com violência, e, caindo ele por terra, revolvia-se espumando.
21 Kỹ Jesus tóg ti panh ti mỹ: “mỹ si há tĩ ha?” he mũ. Kỹ tóg: “ã sĩ kã tóg ge nĩ,” he mũ, ti panh ti.
21 Jesus perguntou ao pai do menino: O pai respondeu: — Desde a infância;
22 “Kejẽn ti jagrẽ kórég tóg pĩ ki ti fón mũ, goj ki ke gé, ti tỹ ti tén jé,” he tóg. “Ã tỹ hẽ ri ken há nĩn kỹ ẽg jagãgtãn nĩ, ti tỹ há' hemnĩ,” he tóg.
22 e muitas vezes o tem lançado no fogo e na água, para o matar. Mas, se o senhor pode fazer alguma coisa, tenha compaixão de nós e ajude-nos.
23 Kỹ Jesus tóg ti mỹ: “ã tỹ hẽ ri ken hã nĩn kỹ, he tũg nĩ, inh mỹ,” he mũ. “Ũ tỹ Topẽ ki rã mũ ẽn tỹ hẽ ri ken há han mũ, nén kar tỹ,” he tóg, Jesus ti.
23 Ao que Jesus respondeu:
24 Kỹ vẽsỹmér kyrũ panh tóg: “ti ki sóg rãnh mũ,” he mũ, jamã hár(a). “Isỹ ti ki rã tũ ẽn ti tỹ inh ki tỹ tũ' hemnĩ,” he tóg.
24 E imediatamente o pai do menino exclamou: — Eu creio! Ajude-me na minha falta de fé!
25 Hã ra Jesus tóg ũ tỹ hẽn ri ke vẽnhmãn vég mũ, kỹ tóg ti jagrẽ kórég to jũ mũ. “Vẽnh jagrẽ vĩ vãnh',” he tóg, “vẽnh jagrẽ kutu',” he tóg, “ha kãkutẽ, ti ki rã mãn tũg,” he tóg, Jesus ti.
25 Vendo Jesus que muita gente estava se reunindo, repreendeu o espírito imundo, dizendo-lhe:
26 Kỹ tóg prẽr mũ sir, ti tỹ jũrũn ke han tóg mũ sir. Kỹ tóg kyrũ ki kãkutẽ mũ sir. Kỹ kyrũ tóg ter ve nĩ, kỹ ag tóg ti to: “tũg ja ti nĩ,” he mũ.
26 E ele, gritando e agitando-o muito, saiu, deixando-o como se estivesse morto, a ponto de muitos dizerem: — Morreu.
27 Hã ra Jesus tóg ti nĩgé kãgmĩ kỹ ti nĩm mũ sir, kỹ tóg jẽgnẽ mũ sir.
27 Mas Jesus, tomando-o pela mão, o ergueu, e ele se levantou.
28 Kỹ Jesus tóg tĩ mũ. Ti tỹ ĩn kãra rã kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti pin kỹ ti mỹ vĩ mũ. “Ẽg ne tóg ti tỹ há' he ja tũ nĩ'. Hẽ ri ken kỹ, hỹn?” he ag tóg, Jesus mỹ.
28 Quando Jesus entrou em casa, os seus discípulos lhe perguntaram em particular: — Por que nós não pudemos expulsá-lo?
29 Kỹ tóg ag mỹ: “vẽnh jagrẽ kórég tỹ ge kutẽm tóg jagy nỹ ẽg mỹ,” he mũ. “Topẽ mré ẽg vĩ tĩ, kỹ ẽg tóg mrẽ vãkrég tĩ gé sir. Kỹ tóg vãhã kãkutẽ tĩ,” he tóg, Jesus ti.
29 Jesus respondeu:
30 Kỹ ag tóg tá kãpa kỹ Galiléia mĩ mũ mũ. Hã ra tóg: “ker ũ ẽg tỹ mĩ mũ ki kanhrãn hẽ',” he mũ.
30 E, tendo saído dali, passavam pela Galileia, e Jesus não queria que ninguém o soubesse,
31 Ti tỹ ti mré mũ tĩ ag kanhrãn sór vẽ, hã kỹ tóg ke mũ. Kỹ tóg ag mỹ: “ẽprã ke fi kósin ẽn vỹ jagtar nĩnh mũ,” he mũ. “Inh hã vẽ. Ẽprã ke ag vỹ ag tỹ isỹ nén han sór mũ ẽn han ke mũ,” he tóg. “Ag tỹ isén ke vẽ. Ag tỹ isén kar kỹ sóg hã ra rĩr mãn mũ, kurã tãgtũ tũg kỹ,” he tóg, Jesus ti.
31 porque ensinava os seus discípulos e lhes dizia:
32 Kỹ tóg ag tỹ ti tỹ nén tó mũ tag to jykrén tũ tĩ, hã ra tóg ag tỹ ti ki jẽmẽg tũ nỹtĩ, ag tỹ ti kamẽg kỹ.
32 Eles, porém, não compreendiam isto e tinham medo de perguntar.
33 Kỹ ag tóg mũ mãn kỹ cidade tỹ Cafarnaum tá junjun mũ sir. Tá ag tóg ĩn ũ krẽm nỹtĩ. Ĩn ẽn tá junjun kỹ Jesus tóg ag mỹ: “ãjag tỹ ne tó mũ nẽ, ẽpry jagma?” he mũ.
33 Chegaram, então, a Cafarnaum. Estando em casa, Jesus perguntou aos discípulos:
34 Hã ra ag tóg ti mỹ tó tũ nĩ. Ẽmĩn jagma mũ kỹ ag tóg jagnẽ mỹ: “ũ nỹ hỹn ẽg kãfór kar jẽ?” he ja nỹtĩ.
34 Mas eles se calaram, porque, no caminho, tinham discutido entre si sobre quem era o maior.
35 Kỹ Jesus tóg nĩ mũ, kỹ tóg ũ tỹ 12 (ke) ag jé prẽr mũ sir, kỹ tóg ag mỹ: “ãjag mỹ tỹ ũn mág nỹtĩ sór mũ'?” he mũ. “Kỹ vẽsỹ ũn sĩ ri ke nỹtĩmnĩ,” he tóg.
35 E Jesus, assentando-se, chamou os doze e lhes disse:
36 Kỹ tóg gĩr sĩ mỹ: “kunĩg,” he mũ. Ag kuju kã tóg ti fẽg mũ, kỹ tóg ti jagma ã pẽ fón mũ sir, kỹ tóg ũ tỹ 12 (ke) ag mỹ: “ãjag hã vỹ tỹ inh mré ke nỹtĩ,” he mũ.
36 Trazendo uma criança, colocou-a no meio deles e, tomando-a nos braços, disse-lhes:
37 “Ãjag tỹ tỹ inh mré ke nỹtĩ kỹ gĩr tỹ ge jẽ'ỹn nĩ, ti to há nỹtĩmnĩ, isugrĩn. Ãjag tỹ isugrĩn ti to há nỹtĩn kỹ ãjag tóg iso há nỹtĩ gé,” he tóg. “Ãjag tỹ iso há nỹtĩ kỹ ãjag tóg ũ tỹ ijẽnẽg mũ ẽn to há nỹtĩ gé sir,” he tóg, Jesus ti.
37 — Quem receber uma criança, tal como esta, em meu nome, recebe a mim; e quem receber a mim, não é a mim que recebe, mas aquele que me enviou.
38 Kỹ João tóg Jesus mỹ: “Senhor,” he mũ. “Ũ ve ẽg tóg, kỹ ẽn tóg ã jyjy tó kỹ vẽnh jagrẽ kórég pan tĩ, ẽg tỹ ũn vég mũ ẽn ti,” he tóg mũ, Jesus mỹ. “Hã ra tóg ẽg mré tĩ tũ nĩgtĩ, kỹ ẽg tóg ti mỹ: “vẽnh jagrẽ kórég pan sór tũg nĩ,” hé,” he tóg, João ti, Jesus mỹ.
38 João disse a Jesus: — Mestre, vimos um homem que expulsava demônios em seu nome, mas nós o proibimos de fazer isso, porque não nos seguia.
39 Hã ra Jesus tóg ti mỹ: “ti tỹ vẽnh jagrẽ kórég pan kamẽg tũg nĩ,” he mũ. “Ũ tỹ inh jiji tó kỹ nén han vãnh han kỹ tóg kar kỹ iso vĩ kónãn ke tũ nĩ,” he tóg.
39 Mas Jesus respondeu:
40 “Ũ tỹ ẽg kato tẽ nĩ tũ nĩn kỹ ẽg mré ke vẽ sir,” he tóg.
40 Pois quem não é contra nós é a favor de nós.
41 “Sỹ ke há vẽ, hã kỹ sóg tó mũ: kejẽn ũ tóg ãjag mỹ goj fẽg mũ, isugrĩn, ãjag tỹ tỹ inh mré ke nỹtĩ tugrĩn. Ẽn tóg vẽnh kato nén ũ há venh ke mũ ge,” he tóg, Jesus ti.
41 Pois aquele que lhes der de beber um copo de água, em meu nome, porque vocês são de Cristo, em verdade lhes digo que de modo nenhum perderá a sua recompensa.
42 Kỹ tóg ag mỹ ke mãn mũ. “Ũn sĩ tag vỹ inh ki rã kỹ jẽ. Kejẽn ũ tóg ti tỹ inh vĩ mranh han sór mũ. Ẽn jykre vỹ kórég tãvĩ nỹ,” he tóg. “Ẽn hã mỹ tóg há nỹnh mũ vẽ, ũ tỹ pó mág tỹ ti nunh to sa kỹ goj nig ki ti fón jé, ti tỹ goj ki ter jé. Jagy tãvĩ tóg tĩ, ũ tỹ gĩr tỹ isovãnh han kỹ,” he tóg.
42 — E, se alguém fizer tropeçar um destes pequeninos que creem em mim, seria melhor para esse que uma grande pedra de moinho fosse pendurada ao seu pescoço e fosse jogado no mar.
43 “Ã tỹ nén ũ vóg kỹ Topẽ vĩ mranh kỹ ã nĩgnó kym nĩ, ã tỹ ke mãn tũ nĩ jé. Jagy tóg nỹ, ã nĩgnó pir ti. Jãvo tóg há nĩ, ã tỹ rĩr krỹg ja tũ venh ke mũ ti. Ã tỹ ã nĩgnó régre ra nũgme ki kutẽn kỹ tóg jagy kãfór tĩnh mũ, inferno ki kutẽn kỹ, pĩ nhyr vãnh ki kutẽn kỹ.
43 E, se a sua mão leva você a tropeçar, corte-a; pois é melhor você entrar aleijado na vida do que, tendo as duas mãos, ir para o inferno, para o fogo que nunca se apaga
44 Tá ga ga tóg ã konh mũ gé, hã ra tóg tỹ tũ' henh ke tũ nĩ. Tá pĩ ẽn nhyr ke tũ nĩ gé.
44 [onde não lhes morre o verme, nem o fogo se apaga].
45 Ã tỹ hẽ kãtá tĩg kỹ Topẽ vĩ mranh kỹ ã pẽn kym nĩ, ã tỹ ke mãn tũ nĩ jé. Jagy ti nỹ, ã tĩg vãnh ti. Hã ra tóg há nĩ, ã tỹ rĩr krỹg ja tũ venh ke mũ ti. Ã tỹ ã pẽn régre ra nũgme ki kutẽn kỹ tóg jagy kãfór tĩnh mũ, inferno ki kutẽn kỹ.
45 E, se o seu pé leva você a tropeçar, corte-o; pois é melhor você entrar na vida aleijado do que, tendo os dois pés, ser lançado no inferno
46 Tá ga (ga) tóg ã konh mũ gé, hã ra tóg tỹ tũ' henh ke tũ nĩ. Tá pĩ ẽn nhyr ke tũ nĩ gé.
46 [onde não lhes morre o verme, nem o fogo se apaga].
47 Ã tỹ nén ũ ki vẽ'ĩ kỹ Topẽ vĩ mranh kỹ ã kanẽ tỹ nám kemnĩ, ã tỹ ke mãn tũ nĩn jé. Jagy ti nĩ, ã kyvó ti. Jãvo tóg há nĩ, ã tỹ Topẽ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ ven kỹ. Ã tỹ ã kanẽ régre ra nũgme ki kutẽn kỹ tóg jagy kãfór tĩnh mũ, inferno ki kutẽn.
47 E, se um dos seus olhos leva você a tropeçar, arranque-o; pois é melhor você entrar no Reino de Deus com um olho só do que, tendo os dois, ser lançado no inferno,
48 Tá ga (ga) tóg ã konh mũ, hã ra tóg tỹ tũ' henh ke tũ nĩ. Tá pĩ ẽn nhyr ke tũ nĩ gé,” he tóg, Jesus ti.
48 onde não lhes morre o verme, nem o fogo se apaga.
49 “Pĩ tỹ ẽg pũn ri ke ti nĩ, ẽg jagãgtar ti. Kỹ ãjag jagãgtar nỹtĩn kỹ isugrĩn, kỹ ãjag jagãgtar ẽn ki ãjag jykre tóg kuryj nỹ sir. Kỹ tóg sa ri ke nĩ,” he tóg.
49 — Porque cada um será salgado com fogo.
50 “Sa vỹ há nĩ. Hã ra sa kãhór nĩn kỹ tóg hã ra kórég nĩ, kỹ ẽg tỹ ne tỹ ti tỹ kajã' henh ke tóg tũ tĩ, tỹ sa' he mãn ke tóg tũ tĩ,” he tóg. “Kỹ sa há ri ke nỹtĩmnĩ. Jagnẽ to krĩ kusa nỹtĩmnĩ,” he tóg, Jesus ti.
50 O sal é bom; mas, se o sal vier a se tornar insípido, como lhe restaurar o sabor? Tenham sal em vocês mesmos e paz uns com os outros.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.