Marcos 3
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NVT
1 Kejẽn Jesus tóg vẽnh kanhrãn jafã ra rã mãn mũ. Tá ũ tóg jẽ nĩ, ti nĩgé tóg tóg ja nĩ.
1 Em outra ocasião, Jesus entrou na sinagoga e notou que havia ali um homem com uma das mãos deformada.
2 Kỹ ag tóg ti tugnỹm mũ sir, “kema ẽg tỹ ti tỹ vẽnhkán ke kurã kã ti tỹ há' he ve jé,” he ag tóg mũ sir. Hã ra ag tóg pã'i ag mỹ ti tó sór mũ, ti tỹ vẽnhkán ke kurã to Topẽ vĩ mranh kỹ.
2 Os inimigos de Jesus o observavam atentamente. Se ele curasse a mão do homem, planejavam acusá-lo, pois era sábado.
3 Hã ra Jesus tóg ũn nĩgé kórég ẽn mỹ: “kunĩg,” he mũ.
3 Jesus disse ao homem com a mão deformada: “Venha e fique diante de todos”.
4 Kỹ tóg ag mỹ: “vẽnhkán ke kurã ki ẽg hỹn ne han mũ'?” he mũ, “ẽg tỹ Topẽ vĩ ki króm jé,” he tóg. “Ẽg mỹ hỹn nén ũ há han mũ'?” he tóg. “Ẽg tỹ ũ tũ kókén kỹn mỹ kórég tũ nĩnh mũ'?” he tóg ag mỹ. “Ẽg mỹ ũ kren han mũ hỹn'?” he tóg. “Ẽg tỹ ũ tén kỹn mỹ há nĩnh mũ hỹn'?” he tóg. Hã ra ag tóg ti mỹ katy tĩ sir.
4 Em seguida, voltou-se para seus críticos e perguntou: “O que a lei permite fazer no sábado? O bem ou o mal? Salvar uma vida ou destruí-la?”. Eles ficaram em silêncio.
5 Kỹ tóg ag ki ẽvãnh kỹ jũ mũ sir, fe kaj tóg nĩ sir, ag krĩ tũ nỹtĩn kỹ. “Ã nĩgé tỹ krỹg' hé,” he tóg ti mỹ, ũn nĩgé tóg ẽn mỹ. Kỹ tóg tỹ krỹg' he mũ sir, há' he tóg mũ sir, vãhã, ũn nĩgé tóg ja ẽn ti.
5 Jesus olhou para os que estavam ao seu redor, irado e muito triste pelo coração endurecido deles. Então disse ao homem: “Estenda a mão”. O homem estendeu a mão, e ela foi restaurada.
6 Kỹ vãhã Fariseu ag mũ mũ sir, jagnẽ mré ti to jykrén jé, pã'i mág tỹ Herodes mré ke ag mré ke gé. “Ẽg hỹn hẽ ri ken kỹ ti tũg mũ?” he ag tóg mũ, Jesus ti to.
6 No mesmo instante, os fariseus saíram e se reuniram com os membros do partido de Herodes para tramar um modo de matá-lo.
7 Hã ra Jesus tóg ti mré mũ tĩ ag mré goj nig tỹ Galiléia ra tĩ mũ, vẽnh e tũg ja ra. Hã ra vẽnh e ag tóg ti nón mũ mũ. Ga tỹ Galiléia tá ag tóg kãmũ mũ, ga tỹ Judéia tá ke gé,
7 Jesus saiu para o mar com seus discípulos, e uma grande multidão os seguiu. Vinham de todas as partes da Galileia, da Judeia,
8 cidade tỹ Jerusalém tá, ga tỹ Iduméia tá, goj tỹ Jordão mã tá, cidade tỹ Tiro tá, cidade tỹ Sidom tá ke gé. E tãvĩ ag nỹtĩ, e pẽ. Ti tỹ nén hyn han kar mẽ kỹ ag tóg ti to kãmũ mũ.
8 de Jerusalém, da Idumeia, do leste do rio Jordão e até de lugares distantes ao norte, como Tiro e Sidom. A notícia de seus milagres havia se espalhado para longe, e um grande número de pessoas vinha vê-lo.
9 Kỹ Jesus tóg ti mré mũ tĩ ag mỹ tó mũ, ag tỹ ti mỹ canoa jãján jé. Ti kutãn ag tóg, vẽnh kar ẽn ti, hã kỹ tóg canoa to vĩ mũ.
9 Jesus instruiu seus discípulos a prepararem um barco para evitar que a multidão o esmagasse.
10 Ũ tỹ hẽn ri ke tỹ há' he ja tóg nĩ, ũn kagyga ag tỹ, fag tỹ ke gé. Hã kỹ ag tóg ti kutãn mũ. Ag tỹ ti mẽ sór vẽ, ãjag nĩgé tỹ.
10 Havia curado muitos naquele dia, e os enfermos se empurravam para chegar até ele e tocá-lo.
11 Kỹ ũn jagrẽ kórég ag vỹ tá nỹtĩ gé. Ag tỹ Jesus ve kỹ ag tóg prẽnprẽr mũ sir. “!..Tỹ ã Topẽ kósin ne..!” he ag tóg mũ, prẽnprẽr kỹ.
11 E, sempre que o viam, os espíritos impuros se atiravam no chão na frente dele e gritavam: “Você é o Filho de Deus!”.
12 Kỹ Jesus tóg ag mỹ vĩ tar han tĩ. “Ker inh kãmén hẽ',” he tóg tĩ, ag mỹ.
12 Jesus, porém, lhes dava ordens severas para que não revelassem quem ele era.
13 Kejẽn tóg pãnónh ra tĩ mũ, Jesus ti. Kỹ tóg ag jé prẽr mũ, ag kuprẽg kỹ. Kỹ ag tóg ti to mũ mũ.
13 Depois, Jesus subiu a um monte e chamou aqueles que ele desejava que o acompanhassem, e eles foram.
14 Kỹ tóg ũ tỹ 12 (ke) ag vin mũ sir, ag tỹ tỹ ti mré mũ tĩ nỹtĩ jé, ti tỹ ag jẽgnẽ jé ke gé, “Topẽ vĩ tó jé,” he tóg.
14 Escolheu doze e os chamou seus apóstolos, para que o seguissem e fossem enviados para anunciar sua mensagem,
15 Ag mỹ tóg vẽnh jykre nĩm mũ, ag tỹ vẽnh jagrẽ kórég pan jé.
15 e lhes deu autoridade para expulsar demônios.
16 Ũ tỹ 12 (ke) ag hã vẽ, ha mẽ: Simão, Jesus tỹ ti jyjy ũ hã vỹ: Pedro, he mũ,
16 Estes foram os doze que ele escolheu: Simão, a quem ele chamou Pedro,
17 Tiago ke gé, ti jãvy tỹ João mré, Zebedeu krẽ tag ag. Jesus tỹ ag jiji ũ hã vỹ: Boanerges, he mũ, ẽg vĩ ki ke hã vỹ: ta tỹ tỹrỹrỹ he ri ke ag, he mũ,
17 Tiago e João, filhos de Zebedeu, aos quais deu o nome de Boanerges, que significa “filhos do trovão”,
18 André ke gé, Filipe ke gé, Bartolomeu ke gé, Mateus ke gé, Tomé ke gé, Tiago ke gé, Alfeu kósin tag ti, Tadeu ke gé, Simão ke gé, ag tỹ ũ to: Zelote, he mũ tag ti,
18 André, Filipe, Bartolomeu, Mateus, Tomé, Tiago, filho de Alfeu, Tadeu, Simão, o cananeu,
19 Judas Iscariotes ke gé, ũ tỹ pã'i ag mỹ Jesus ven ke ti.
19 Judas Iscariotes, que depois o traiu.
20 Kỹ Jesus tóg ag mré ã jamã tá jun mũ. Kỹ vẽnh kar tóg sir tá vẽnh mãn mũ, kỹ tóg ag jẽn ke mũ ra vẽnhmỹ tĩ, Jesus mré mũ ag.
20 Certo dia, Jesus entrou numa casa, e as multidões começaram a se juntar outra vez. Logo, ele e seus discípulos não tinham tempo nem para comer.
21 Kỹ Jesus kanhkã fag vỹ ti vẽme mẽ kỹ ti kãgmĩnh kãmũ mũ. “Krĩ vẽnhmỹ nĩ ve ti nĩ,” he fag tóg, hã kỹ fag tóg ti kãgmĩ sór mũ. Hã ra tóg fag mré tĩ tũ nĩ.
21 Quando os familiares de Jesus souberam o que estava acontecendo, tentaram impedi-lo de continuar. “Está fora de si”, diziam.
22 Kỹ Topẽ vĩ to professor ag tóg tá junjun mũ gé. Jerusalém tá ag tóg kãmũ jẽg, ti ve jé. Kỹ ag tóg ti to: “jagrẽ kórég ti hỹn nĩ,” he mũ. “Hã kỹ tóg vẽnh jagrẽ kórég ag pã'i ẽn jykre han mũ, vẽnh jagrẽ kórég ag pan jé,” he ag tóg. “Belzebu jykre tỹ tóg ag pan mũ, Nén-Kórég jykre tỹ,” he ag tóg, Jesus to, Topẽ vĩ to professor ag.
22 Então os mestres da lei, que tinham vindo de Jerusalém, disseram: “Está possuído por Belzebu, príncipe dos demônios. É dele que recebe poder para expulsar demônios”.
23 Kỹ Jesus tóg ag jé prẽr kỹ ag mỹ comparação han mũ, kỹ tóg: “Satanás vỹ vẽnh jagrẽ kórég pan tũ nĩgtĩ mỹr,” he mũ, Jesus ti.
23 Jesus os chamou e respondeu com uma comparação: “Como é possível Satanás expulsar Satanás?”, perguntou.
24 “Pã'i pir krẽm ke ag tỹ jagnẽ kato tẽgtẽn kỹ ag tóg jagnẽ kãgtén kãn ke mũ,” he tóg.
24 “Um reino dividido internamente será destruído.
25 “Ĩn pir kã ki ke ẽn fag tỹ jagnẽ kato tẽ kỹ fag tóg jagnẽ kãgtén kãn ke mũ gé,” he tóg.
25 Da mesma forma, uma família dividida contra si mesma se desintegrará.
26 “Satanás krẽm ke ag tỹ jagnẽ kato tẽ kỹ ag tóg jagnẽ tỹ tũ' henh ke mũ gé, kỹ tóg tũ' he mũ sir, Satanás ti,” he tóg.
26 E, se Satanás está dividido e luta contra si mesmo, não pode se manter de pé; está acabado.
27 “Ẽg tỹ ũ tỹ nén ũ mãn sór kỹ, ti ĩn tá, kỹ ẽg tóg ti se vén tĩ, ke tũ nĩ (mũ) ra tóg ã tũ ki rĩr ke mũ, kỹ ẽg tóg ti tũ mãn tỹ hẽ ri kenh ke tũ nĩgtĩ, ti tar nĩn kỹ. Ẽg tỹ ti se kar kỹ ẽg tóg ti tũ mãg mũ sir,” he tóg. “Ge ti nĩgtĩ, sỹ nén han mũ ti. Tar ti nĩ, Japo ti, hã ra sóg hur ti sé, hã kỹ sóg ti tũ ag kygvãg mũ sir, ag jagrẽ kórég pan sóg mũ sir,” he tóg, Jesus ti.
27 Quem tem poder para entrar na casa de um homem forte e saquear seus bens? Somente alguém ainda mais forte, alguém capaz de amarrá-lo e saquear sua casa.
28 “Sỹ ke há vẽ, hã kỹ sóg tó mũ,” he tóg. “Topẽ vỹ ãjag mỹ vẽnh pãte fón kãn mũ, ãjag tỹ ti vĩ mranh kar ẽn tỹ, ãjag tỹ ti kato vĩ kónãn mré hã,” he tóg.
28 “Eu lhes digo a verdade: todo pecado e toda blasfêmia podem ser perdoados,
29 “Jãvo ãjag tỹ Topẽ kuprĩg kato vĩ kónãn kỹ tóg ãjag mỹ vẽnh pãte fón mãn ke tũ nĩ ha, Topẽ ti,” he tóg. “Ãjag tỹ Topẽ vĩ mranh ẽn vỹ ãjag hã kã nĩ nĩ, kurã tũ ti nĩ,” he tóg, Jesus ti.
29 mas quem blasfemar contra o Espírito Santo jamais será perdoado. Esse é um pecado com consequências eternas.”
30 Ag mỹ tóg ke mũ, Jesus ti, ag tỹ ti to: “jagrẽ kórég ti hỹn nĩ,” hen kỹ.
30 Ele disse isso porque afirmavam: “Está possuído por um espírito impuro”.
31 Kỹ ti mỹnh fi tóg ti jãvy ag mré ti venh kãtĩ mũ. Re kã fi jẽ ag mré, kỹ ag tóg ũ jẽnẽg mũ, ti jé prẽr jé.
31 Então a mãe e os irmãos de Jesus foram vê-lo. Ficaram do lado de fora e mandaram alguém avisá-lo para sair e falar com eles.
32 Jesus pénĩn vẽnh e vỹ tóg nỹtĩ, nĩgnĩg kỹ, kỹ ag tóg: “ha mẽ, ã mỹnh fi vỹ re kã jẽ, ã jãvy ag mré,” he mũ. “Fag tỹ ã mré vẽmén sór vẽ. Ã jé prẽr fag tóg mũ,” he ag tóg ti mỹ.
32 Havia muitas pessoas sentadas ao seu redor, e alguém disse: “Sua mãe e seus irmãos estão lá fora e o procuram”.
33 Hã ra Jesus tóg: “inh mỹnh fi mỹ inh ve sór mũ', inh jãvy ag mré'?” he mũ. “Inh mỹnh fi vẽ vẽ, inh jãvy ag vẽ vẽ, hã ra ag tóg tỹ inh mré ke pẽ tũ nỹtĩ,” he tóg.
33 Jesus respondeu: “Quem é minha mãe? Quem são meus irmãos?”.
34 Kỹ tóg ũn nĩgnĩg kỹ nỹtĩ ag ki ẽvãnh kỹ tóg: “inh mỹnh fi hã vẽ, inh jãvy ag hã vẽ gé,” he mũ.
34 Então olhou para aqueles que estavam ao seu redor e disse: “Vejam, estes são minha mãe e meus irmãos.
35 “Ũ tỹ Topẽ vĩ han mũ ẽn ag vỹ tỹ inh jãvy nỹtĩ, inh ve fag ke gé, inh mỹnh ke gé,” he tóg ag mỹ, Jesus ti.
35 Quem faz a vontade de Deus é meu irmão, minha irmã e minha mãe”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.