Lucas 8

Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Tag pãte Jesus vỹ cidade kar mĩ tĩg kãn mũ, ẽmã kãsir mĩ ke gé. Topẽ vĩ tó tóg tĩ mũ. Ag mỹ tóg: “Topẽ tỹ tỹ ãjag pã'i nĩ sór vẽ,” he mũ. Kỹ ũ tỹ 12 (ke) ag tóg ti mré mũ mũ.
1 Depois disso Jesus ia passando pelas cidades e povoados proclamando as boas novas do Reino de Deus. Os Doze estavam com ele,
2 Kỹ ũn tỹtá fag tóg ti mré mũ mũ gé sir. Jesus tóg fag tỹ há' he ja nĩ. Ũ fag tóg kaga ja nỹtĩgtĩ, kỹ ũ fag tóg jagrẽ kórég ja nỹtĩgtĩ gé. Hã ra Jesus tóg fag tỹ hághá' he kãn ja nĩ. Ũ fi vỹ tỹ Maria fi nĩ, Madalena he mũ tag fi. Jesus vỹ fi jagrẽ kórég pan ja nĩ, ũ tỹ 7 (ke) vẽ, ha mẽ, fi jagrẽ kórég ag.
2 e também algumas mulheres que haviam sido curadas de espíritos malignos e doenças: Maria, chamada Madalena, de quem haviam saído sete demônios;
3 Kar ũ fi vỹ tỹ Joana fi nĩ gé, Cuza prũ fi vẽ, pã'i mág tỹ Herodes tũ vég nĩ ẽn prũ fi vẽ. Kar ũ fi vỹ tỹ Suzana fi nĩ gé. Kar ũ fag vỹ ti mré mũ mũ gé, ti mỹ vẽjẽn han jé. Ãjag tũ tỹ fag tóg ti mỹ vẽjẽn han tĩ, kar ti mré mũ tĩ ag mré hã.
3 Joana, mulher de Cuza, administrador da casa de Herodes; Susana e muitas outras. Essas mulheres ajudavam a sustentá-los com os seus bens.
4 Kejẽn ũn e ag vỹ vẽnh mãn mũ sir, ẽmã tỹ hẽn ri ke tá kãmũ kỹ. Jesus to ag tóg vẽnh mãn mũ. Kỹ tóg ag kanhrãnrãn kỹ ag mỹ: “ũ tỹ Topẽ vĩ tó tĩ vỹ ge nỹnh mũ, ha mẽ,” he mũ.
4 Reunindo-se uma grande multidão e vindo a Jesus gente de várias cidades, ele contou esta parábola:
5 “Kejẽn ũ tóg trigo fy vãvãm tĩ mũ. Ti tỹ vãvãm kỹ ti fy ũ tóg ẽpry kri, ẽmĩn kri vár mũ, kỹ ag tóg ti sãn mũ, kỹ sẽsĩ ag vỹ ko mũ gé sir, jẽsĩ tóg tỹ tũg' ke mũ sir.
5 "O semeador saiu a semear. Enquanto lançava a semente, parte dela caiu à beira do caminho; foi pisada, e as aves do céu a comeram.
6 Ti fy ũ tóg pãró kri vár mũ. Kỹ tóg mur mũ vẽ, hã ra tóg tóg mũ sir. Ga tỹ sĩ nĩn kỹ tóg goj ve ja tũ nĩ, hã kỹ tóg tóg mũ sir.
6 Parte dela caiu sobre pedras e, quando germinou, as plantas secaram, porque não havia umidade.
7 Ti fy ũ tóg sónh kãki vár mũ. Kỹ sónh tóg ti mré mur mũ, ti kri tóg rũm ke mũ sir. Kỹ tóg ter mũ sir, sónh kãki.
7 Outra parte caiu entre espinhos, que cresceram com ela e sufocaram as plantas.
8 Ti fy ũ tóg ga há kri vár mũ. Kỹ tóg mur há han mũ, kanẽ há ke gé. Kanẽ tỹ 100 (ke) han tóg mũ sir, ga há kri,” he tóg, Jesus ti. Kỹ tóg tag tó kar kỹ prẽr mũ. “!..Ũ nĩgrẽg nỹtĩ ag tỹ ki ẽmẽn jé..!” he tóg, prẽr kỹ, Jesus ti.
8 Outra ainda caiu em boa terra. Cresceu e deu boa colheita, a cem por um". Tendo dito isso, exclamou: "Aquele que tem ouvidos para ouvir, ouça! "
9 Kỹ ti mré mũ tĩ ag tóg ti ki jẽmẽg mũ. “Ne to ke nẽ, trigo fy kãme tag ti?” he ag tóg mũ, Jesus mỹ.
9 Seus discípulos perguntaram-lhe o que significava aquela parábola.
10 Kỹ tóg ag mỹ: “ãjag hã mỹ sóg Topẽ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ ẽn kãmén há han ke mũ, ijo tó ja tũ ẽn ti,” he mũ. “Hã ra sóg ũ ag mỹ comparação tãvĩ han mũ. Ag mỹ sóg tó há han ke tũ nĩ, ũ tỹ ón kỹ mẽg mũ ag mỹ, kỹ ag tóg ãjag tỹ vég mũ ra ki kagtĩg nỹtĩ, ãjag tỹ mẽg mũ ra ag tóg to jykrén tũ nỹtĩ, kỹ tóg ag tỹ to jykrén ke tũ tĩ,” he tóg.
10 Ele disse: "A vocês foi dado o conhecimento dos mistérios do Reino de Deus, mas aos outros falo por parábolas, para que ‘vendo, não vejam; e ouvindo, não entendam’.
11 Kỹ tóg ag mỹ kãmén mũ. “Nén fy kãme vỹ ge nỹnh mũ, ha mẽ,” he tóg. “Topẽ vĩ vỹ trigo fy ri ke nĩ.
11 "Este é o significado da parábola: A semente é a palavra de Deus.
12 Ũ ag tóg Topẽ vĩ jẽmẽg tĩ. Jẽmẽ kar kỹ Japo tóg ag mỹ tỹ tũg' he tĩ, Topẽ vĩ tỹ. Kỹ ag tóg sir ti ki ge tũ nĩgtĩ, krenkren ke tũ ag nĩgtĩ sir. Kỹ tóg ẽpry ẽn, ẽmĩn kri vár mũ ẽn ri ke nĩ, ẽn ti.
12 As que caíram à beira do caminho são os que ouvem, e então vem o diabo e tira a palavra dos seus corações, para que não creiam e não sejam salvos.
13 Kar ũ ag tóg pãró kri vár mũ ẽn ri ke nỹtĩ gé. Mẽg ag tóg tĩ vẽ, Topẽ vĩ ti. Kỹ ag tóg: “hej,” he mũ. Ag mỹ tóg sér tĩ sir. Hã ra ag tóg tỹ nén kré jãre tũ ri ke nỹtĩ mỹr, ha mẽ. Mũ sĩ han ag tóg mũ, Topẽ mré. Nén ũ jagy kutẽ kỹ ag tóg Topẽ tovãnh mũ sir, ag tỹ Topẽ vĩ mranh sór kỹ.
13 As que caíram sobre as pedras são os que recebem a palavra com alegria quando a ouvem, mas não têm raiz. Crêem durante algum tempo, mas desistem na hora da provação.
14 Kar ti tỹ sónh kãki vár mũ vỹ ge nỹtĩgtĩ gé. Topẽ vĩ mẽg ag tóg tĩ gé. Hã ra ag tóg mũ mũ sir, ãjag rãnhrãj nón. Ón kỹ ag tóg rico nỹtĩ sór mũ, ãjag rãnhrãj to. Hã to ag tóg krĩ kufy nỹtĩ. Nén kar to én ag tóg tĩ, kỹ tag hã ne ag mỹ há tĩ'. Hã kỹ ag tóg Topẽ vĩ to jykrén mãn tũ nĩgtĩ sir. Hã kỹ ag tóg kanẽ há han tũ nĩ gé sir.
14 As que caíram entre espinhos são os que ouvem, mas, ao seguirem seu caminho, são sufocados pelas preocupações, pelas riquezas e pelos prazeres desta vida, e não amadurecem.
15 Kar ga há kri vár mũ vỹ ge nĩ gé. Jẽmẽg ag tóg tĩ gé, Topẽ vĩ ti. Kỹ ag tóg ãjag fe tỹ ti ki rãg mũ sir, ag tỹ ti vĩ ki króm jé. Kỹ ag tóg kanẽ há han mũ sir. Komẽr hã ag tóg kanẽ há han', han', he mũ, ag tỹ nén ũ jagy vég mũ ra,” he tóg. Ti tỹ ag mỹ ẽg tỹ Topẽ tovãnh ke tũ kãmén hã vẽ, Jesus ti.
15 Mas as que caíram em boa terra são os que, com coração bom e generoso, ouvem a palavra, a retêm e dão fruto, com perseverança".
16 Kỹ tóg ag mỹ: ẽg tỹ lampião grug kỹ ẽg pi(jé) kẽj krẽm fẽg tĩ',” he mũ. “Ẽg pi(jé) cama krẽm fẽg tĩ gé', néj gru ti. Ti fẽg jafã kri ẽg tóg ti fẽg tĩ. Kỹ vẽnh kar tóg vég mũ sir, ag tỹ ẽg ĩn kãra kãgen kỹ.
16 "Ninguém acende uma candeia e a esconde num jarro ou a coloca debaixo de uma cama. Pelo contrário, coloca-a num lugar apropriado, de modo que os que entram possam ver a luz.
17 Ge ti nỹ, sỹ ãjag mỹ nén tó mũ kar ti. Ver ãjag tóg to jykrén tũ nĩgtĩ. Ãjag tỹ vãhã to jykrén kãn ke vẽ. Ver ãjag tóg ki kagtĩg nỹtĩ. Ãjag tỹ vãhã ki kanhrãn kãn ke vẽ,” he tóg.
17 Porque não há nada oculto que não venha a ser revelado, e nada escondido que não venha a ser conhecido e trazido à luz.
18 “Hã kỹ jẽmẽ há han nĩ. Ũ tỹ to jykrén há han kỹ tóg ũ to jykrén mãn', ũ to jykrén mãn', henh ke mũ. Ũ tỹ inh vĩ to jykrén há han tũ nĩn kỹ tóg ti mỹ tũg' he kãn mũ, ti tỹ nén ũ to jykrén mũ kar ẽn mré hã,” he tóg. Ti tỹ ag mỹ ẽg tỹ ti vĩ to jykrén há han ke kãmén hã vẽ, Jesus ti.
18 Portanto, considerem atentamente como vocês estão ouvindo. A quem tiver, mais lhe será dado; de quem não tiver, até o que pensa que tem lhe será tirado".
19 Kejẽn Jesus mỹnh fi vỹ ti venh kãtĩ mũ, ti jãvy ag mré. Hã ra fag tóg ti ki junjun tũ nĩ. Ti pénĩn tóg fór tãvĩ tĩ, hã kỹ ag tóg ti ki junjun tũ nĩ, ti mỹnh fi mré hã.
19 A mãe e os irmãos de Jesus foram vê-lo, mas não conseguiam aproximar-se dele, por causa da multidão.
20 Kỹ ũ tóg ti mỹ: “ã mỹnh fi vỹ re tá jẽ, ã jãvy ag mré,” he mũ. “Fag tỹ ã venh kãmũ vẽ,” he tóg, Jesus mỹ.
20 Alguém lhe disse: "Tua mãe e teus irmãos estão lá fora e querem ver-te".
21 Hã ra Jesus tóg ti mỹ: “mẽ',” he mũ. “Hã ra ũ tỹ Topẽ vĩ jẽmẽg mũ fag vỹ inh mỹnh pẽ ri ke nỹtĩ, inh jãvy pẽ ri ke ke gé, ũ tỹ Topẽ vĩ ki króm mũ ag,” he tóg, Jesus ti.
21 Ele lhe respondeu: "Minha mãe e meus irmãos são aqueles que ouvem a palavra de Deus e a praticam".
22 Kejẽn tóg canoa kãra rã mũ, ti mré mũ tĩ ag mré. Kỹ tóg ag mỹ: “mũ nỹ, goj nig kafã ũ ra,” he mũ. Kỹ ag tóg mũ mũ, canoa kãmĩ.
22 Certo dia Jesus disse aos seus discípulos: "Vamos para o outro lado do lago". Eles entraram num barco e partiram.
23 Ag mũn ki Jesus tóg nũr mũ sir. Kỹ vãhã kóho jũ tóg kraug he mũ sir. Króg ke tóg mũ sir, kóho ti. Kỹ goj tóg canoa kãki krém ke mũ. Ti fãn sór tóg mũ sir. Kỹ tóg ag mỹ ag kãgter ha mẽ tĩ.
23 Enquanto navegavam, ele adormeceu. Abateu-se sobre o lago um forte vendaval, de modo que o barco estava sendo inundado, e eles corriam grande perigo.
24 Kỹ ag tóg ti rĩn mũ mũ. Ti mỹ ag tóg: “Senhor', Senhor',” he mũ. “Ẽg mỹ ẽg kãgter ha mẽ tóg tĩ,” he ag tóg ti mỹ. Kỹ tóg rĩr mũ sir. Kỹ tóg kóho mỹ vĩ mũ, goj mỹ ke gé, goj vóg nén ẽn mỹ. Kỹ tóg krỹg' he mũ sir, kóho ti. Katy' he tóg mũ sir.
24 Os discípulos foram acordá-lo, clamando: "Mestre, Mestre, vamos morrer! " Ele se levantou e repreendeu o vento e a violência das águas; tudo se acalmou e ficou tranqüilo.
25 Kỹ tóg ag mỹ ke mũ. “Ajag tỹ ne jé inh ki ge há han tũ nĩ nẽ?” he tóg. Kỹ ag tóg kanẽ jur nỹtĩ nĩ. Ag mỹ tóg e tĩ, kỹ ag tóg jagnẽ mỹ: “ti jykre tóg ẽg mỹ e tĩ,” he mũ. “Kóho mỹ tóg vĩ mũ, Kỹ tóg ki hã ke mũ, kóho ti, goj ti ke gé,” he ag tóg mũ, jagnẽ mỹ.
25 "Onde está a sua fé? ", perguntou ele aos seus discípulos. Amedrontados e admirados, eles perguntaram uns aos outros: "Quem é este que até aos ventos e às águas dá ordens, e eles lhe obedecem? "
26 Kóho tỹ tũg' hen kỹ ag tóg Gerasa ag jamã tá junjun mũ sir. Goj nig kafã ũ tá tóg nĩ, ga tỹ Galiléia to hã.
26 Navegaram para a região dos gerasenos que fica do outro lado do lago, frente à Galiléia.
27 Kỹ tóg canoa kãki kãkutẽ mũ, Jesus ti. Kỹ ũ tóg ti kato tẽ mũ, cidade tá ke ũ, hã ra tóg jagrẽ kórég tỹ hẽn ri ke nĩ. Si há tóg tĩ ha, ti jagrẽ e nĩ ti. Kỹ tóg kur tũ nĩ. Kato r tóg nĩ. Ĩn tũ ti nĩ gé. Vẽnh kej tá tóg jẽgtĩ, pãró tỹ vẽnh kej tá.
27 Quando Jesus pisou em terra, foi ao encontro dele um endemoninhado daquela cidade. Fazia muito tempo que aquele homem não usava roupas, nem vivia em casa alguma, mas nos sepulcros.
28 Ẽn tóg Jesus kato tẽ mũ. Kỹ tóg ti krẽm mũg ke mũ. Prẽr kỹ tóg: “!..ã isỹ hẽ ri kenh mũ, Jesus'..!” he mũ. “!..Kynhmỹ Topẽ kósin'..!” he tóg. “!..Ã mỹ sóg to vĩnh mũ, ã tỹ inh vóg kónãn tũ nĩ jé..!” he tóg, prẽr kỹ, ũn jagrẽ kórég ẽn ti.
28 Quando viu Jesus, gritou, prostrou-se aos seus pés e disse em alta voz: "Que queres comigo, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? Rogo-te que não me atormentes! "
29 Hã ra Jesus tóg Nén-Kórég mỹ: “ti ki pa jẽg,” he ja nĩ, hã kỹ tóg prẽr mũ. Ti ki vĩrĩn ke', ti ki vĩrĩn ke' tỹ hẽn ri ke han ja ag tóg nĩgtĩ, Nén-Kórég ag. Kỹ ti mré ke ag tóg ti se ja nĩgtĩ gé, ti mrĩnh kỹ, ferro tỹ, ti nĩgé, ti pẽn ke gé. Hã ra tóg ã se ja kykym kãn ja nĩgtĩ. Kỹ Nén-Kórég ag tóg ẽmã tũg ja ra ti tĩn ja nĩgtĩ. Hã kỹ tóg vẽnh kej mĩ tĩgtĩ, ũn jagrẽ kórég ẽn ti.
29 Pois Jesus havia ordenado que o espírito imundo saísse daquele homem. Muitas vezes ele tinha se apoderado dele. Mesmo com os pés e as mãos acorrentados e entregue aos cuidados de guardas, quebrava as correntes, e era levado pelo demônio a lugares solitários.
30 Kỹ Jesus tóg ti mỹ: “ã jiji hẽ ri ke tĩ?” he mũ. Kỹ tóg: “Mil,” he mũ. Nén-Kórég tỹ hẽn ri ke ag tỹ tóg jagrẽ nĩ, hã kỹ tóg: “Mil,” he mũ.
30 Jesus lhe perguntou: "Qual é o seu nome? " "Legião", respondeu ele; porque muitos demônios haviam entrado nele.
31 Kỹ ag tóg Jesus mỹ to vĩ mũ, Nén-Kórég ag, ti tỹ nũgme ra ag jẽgnẽg tũ nĩ jé, inferno ra.
31 E imploravam-lhe que não os mandasse para o abismo.
32 Hã ra porco tỹ hẽn ri ke tóg tá jẽg nỹtĩ nĩ, pãnónh tá. Kỹ Nén-Kórég ag tóg Jesus mỹ to vĩ e han, ti tỹ ag mỹ: “ha porco ki ge jẽg, ge kỹ,” he jé. Kỹ tóg ag mỹ ke mũ.
32 Uma grande manada de porcos estava pastando naquela colina. Os demônios imploraram a Jesus que lhes permitisse entrar neles, e Jesus lhes deu permissão.
33 Kỹ ag tóg ẽn ki kãpa mũ sir, Nén-Kórég ag. Porco ag ki ag tóg ge mũ sir. Kỹ porco ag tóg mer ki re mũ, rán ki, goj nig ra. Goj ki ag tóg vár mũ sir. Nãgnãr kỹ ag tóg tũ' he kãn mũ sir.
33 Saindo do homem, os demônios entraram nos porcos, e toda a manada atirou-se precipício abaixo em direção ao lago e se afogou.
34 Kỹ ũ tỹ porco ki rĩr tĩ ag tóg vég mũ. Kỹ ag tóg pétẽ mũ, cidade ra. Tá ag tóg kãmén mũ, ẽmã kãsir mĩ hã ke gé.
34 Vendo o que acontecera, os que cuidavam dos porcos fugiram e contaram esses fatos, na cidade e nos campos,
35 Kỹ tá ke ag tóg ra mũ kãn mũ, ag vĩ mẽg mũ ag. Ag tỹ nén ẽn ve sór vẽ. Ra mũ kỹ ag tóg Jesus tá junjun mũ. Kỹ ag tóg ti vég mũ sir, ũn jagrẽ kórég ja ti. Nĩ tóg mũ ha, Jesus rã hã. Kur tóg nĩ ha, krĩ há tóg nĩ ha. Kỹ ag fe tóg jũrũn ke mũ sir.
35 e o povo foi ver o que havia acontecido. Quando se aproximaram de Jesus, viram que o homem de quem haviam saído os demônios estava assentado aos pés de Jesus, vestido e em perfeito juízo, e ficaram com medo.
36 Ũ tỹ Jesus tỹ ti tỹ há' he mũ vég mũ ẽn ag tóg kãmén kãn mũ sir, ũ tỹ ũri ti venh kãmũ mũ ẽn ag mỹ. Ũn jagrẽ kórég tó ag tóg mũ, ag mỹ, Jesus tỹ ti han ja ti, porco kãgter ja ti ke gé.
36 Os que o tinham visto contaram ao povo como o endemoninhado fora curado.
37 Kỹ tá ke ag tóg ti mỹ to vĩ mũ, Jesus mỹ, ti tỹ tá kãkutẽ jé. Gerasa tá ke kar ag tóg kanẽ jur nỹtĩ, hã kỹ ag tóg ti mỹ: “ã tĩg kỹ tóg ẽg mỹ há tĩnh mũ,” he mũ. Kỹ tóg canoa kãra rã kỹ tĩg sór mũ, ti mré mũ tĩ ag mré.
37 Então, todo o povo da região dos gerasenos suplicou a Jesus que se retirasse, porque estavam dominados pelo medo. Ele entrou no barco e regressou.
38 Kỹ ũn jagrẽ kórég ja tóg ti mỹ to vĩ e han mũ, “nhỹ ã mré tĩg mũ,” hen kỹ, Jesus mỹ. Hã ra Jesus tóg ti pẽre tĩg jãvãnh nĩ.
38 O homem de quem haviam saído os demônios suplicava-lhe que o deixasse ir com ele; mas Jesus o mandou embora, dizendo:
39 “Ã jamã ra vỹn ké,” he tóg ti mỹ. “Tá ag mỹ kãmén nĩ, Topẽ tỹ ã tỹ há' he ja tag ti,” he tóg, Jesus ti. Kỹ tóg tĩ mũ sir, ũn jagrẽ kórég ja ti. Cidade kar mĩ tóg tĩ mũ. Ag mỹ tóg kãmén mũ sir, Jesus tỹ ti tỹ há' he ja ẽn ti.
39 "Volte para casa e conte o quanto Deus lhe fez". Assim, o homem se foi e anunciou a toda a cidade o quanto Jesus tinha feito por ele.
40 Kỹ Jesus tóg vỹn ke mũ, nig kafã ũ ra. Kỹ tóg vẽnh e ẽn mỹ sér tĩ, ag tỹ ti ven kỹ. Ti jãvãnh ja ag tóg nĩ, hã kỹ tóg ag mỹ sér tĩ, ag tỹ ti ven kỹ.
40 Quando Jesus voltou, uma multidão o recebeu, pois todos o esperavam.
41 Kỹ vãhã ũ tóg ti ki jun mũ, Jesus ki. Israel ag vẽnh kanhrãn jafã to pã'i vẽ, ti jyjyn hã vỹ: Jairo, he mũ. Ẽn tóg Jesus krẽm mũg ke mũ, ã jakrĩ tỹ tóg jẽ mũ, kỹ tóg ti mỹ vĩ mũ, ti tỹ ti ĩn ra tĩg jé, Jesus ti.
41 Então um homem chamado Jairo, dirigente da sinagoga, veio e prostrou-se aos pés de Jesus, implorando-lhe que fosse à sua casa
42 Ti kósin pir fi vỹ kaga tãvĩ nỹ, kỹ fi kaga tãvĩ ẽn vỹ fi tén sór mũ. Kri prỹg tỹ 12 (ke) fi nĩ, Jairo kósin pir ẽn fi. Kỹ tóg ti mré tĩ mũ, Jesus ti.
42 porque sua única filha, de cerca de doze anos, estava à morte. Estando Jesus a caminho, a multidão o comprimia.
43 Kỹ ag kã ũ fi tóg ag pétẽm mũ. Kyvénh krỹg tũ han kỹ fi tóg nĩ, prỹg tỹ 12 (ke) ki. Hã ra ag tóg fi kaga tỹ hẽ ri ke ja tũ nĩ, ag tỹ fi kygtãg mũ ra, médico ag.
43 E estava ali certa mulher que havia doze anos vinha sofrendo de uma hemorragia e gastara tudo o que tinha com os médicos; mas ninguém pudera curá-la.
44 Ẽn fi tóg ti nón ti kur mráj vóg mũ. Kỹ vẽsỹmér fi kyvénh tóg tũ' he mũ.
44 Ela chegou por trás dele, tocou na borda de seu manto, e imediatamente cessou sua hemorragia.
45 Kỹ Jesus tóg: “ũ nỹ inh kur vóg?” he mũ. Hã ra vẽnh kar tóg: “inh hã tũ vẽ, inh hã tũ vẽ,” he mũ. Kỹ Pedro tóg ti mỹ vĩ mũ, Jesus mré mũ tĩ ag kar ke gé. Ti mỹ ag tóg: “ã kur mẽ kãn ẽg tóg, hã ra ã tóg: “ũ nỹ inh kur vóg?” he mũ,” he tóg, Pedro ti, Jesus mỹ.
45 "Quem tocou em mim? ", perguntou Jesus. Como todos negassem, Pedro disse: "Mestre, a multidão se aglomera e te comprime".
46 Hã ra Jesus tóg: “vó,” he mũ. “Ũ tóg inh kur vóg,” he tóg. “Inh kuprĩg tóg inh ki kãtére, hã kỹ sóg ki kanhrãn mũ,” he tóg.
46 Mas Jesus disse: "Alguém tocou em mim; eu sei que de mim saiu poder".
47 Kỹ ũn tỹtá ẽn fi tóg to jykrén mũ sir. “Ti hỹn tóg inh vé,” he fi tóg. Hã kỹ fi tóg jũrũn ke kỹ kãtĩ mũ. Jesus krẽm fi tóg mũg ke mũ. Kỹ fi tóg ti mỹ tó kãn mũ, vẽnh kar rĩnve. Ti mỹ fi tóg ã kaga ja ẽn kãmén kãn mũ, fi tỹ ti kur vóg ja ẽn ti ke gé, fi tỹ há' he ja ti ke gé. “Isỹ ã kur vóg kỹ sóg vẽsỹmér há' hé,” he fi tóg, Jesus mỹ.
47 Então a mulher, vendo que não conseguiria passar despercebida, veio tremendo e prostrou-se aos seus pés. Na presença de todo o povo contou por que tinha tocado nele e como fora instantaneamente curada.
48 Kỹ tóg fi mỹ vĩ há han mũ, Jesus ti. “Inh kósin',” he tóg. “Ã tỹ inh ki rã kỹ ã tóg há' hé. Ha tĩg, jatun mỹ. Há ã tóg nĩ ha,” he tóg fi mỹ, fi han kar kỹ, Jesus ti.
48 Então ele lhe disse: "Filha, a sua fé a curou! Vá em paz".
49 Ti tỹ ver fi mré vẽmén jẽ ra ũ tóg jun mũ, pã'i tỹ Jairo ẽn ĩn tá. “Ã kósin fi hur ter,” he tóg, pã'i mỹ. “Tũg ja fi tóg nĩ ha,” he tóg, Jairon mỹ. “Hã kỹ ti mỹ: kunĩg, he mãn tũg nĩ, ti kutãn mãn tũg nĩ,” he tóg.
49 Enquanto Jesus ainda estava falando, chegou alguém da casa de Jairo, o dirigente da sinagoga, e disse: "Sua filha morreu. Não incomode mais o Mestre".
50 Hã ra Jesus tóg mẽg mũ, kỹ tóg ti mỹ: “mũmẽg tũg nĩ,” he mũ. “Inh vĩ hã kri fimnĩ, kỹ ã kósin fi tóg há' henh mũ,” he tóg.
50 Ouvindo isso, Jesus disse a Jairo: "Não tenha medo; tão-somente creia, e ela será curada".
51 Kỹ ag tóg mũ kỹ ti ĩn tá junjun mũ sir, Jairo ĩn tá. Kỹ Jesus tóg ag tỹ ĩn kãra ge kamẽg mũ. “Pedro vỹ ĩn ra rãnh mũ, inh mré, João ke gé, João kãke tỹ Tiago ke gé, gĩr fi panh ke gé, fi mỹnh fi ke gé,” he tóg, Jesus ti.
51 Quando chegou à casa de Jairo, não deixou ninguém entrar com ele, exceto Pedro, João, Tiago e o pai e a mãe da criança.
52 Hã ra ũn e fag vỹ tá nỹtĩ nĩ gé, kygfỹ fag nỹtĩ nĩ, vẽsỹrénh kỹ, Kỹ Jesus tóg fag mỹ: “kygfỹ tũg ra,” he mũ. “Fi pi(jé) ter mũ'. Fi nũr vẽ,” he tóg.
52 Enquanto isso, todo o povo estava se lamentando e chorando por ela. "Não chorem", disse Jesus. "Ela não está morta, mas dorme".
53 Hã ra fag tóg ti nyg mũ. Fi ter ki kanhró fag tóg nỹtĩ, hã kỹ fag tóg ti nyg mũ. Hã ra Jesus tóg fag mỹ: “ha mũjẽg,” he mũ.
53 Todos começaram a rir dele, pois sabiam que ela estava morta.
54 Fag mũn kar kỹ Jesus tóg fi nĩgé kãgmĩg mũ, kỹ tóg prẽr mũ sir. “!..Nĩ ra, já..!” he tóg, jamã hár(a).
54 Mas ele a tomou pela mão e disse: "Menina, levante-se! "
55 Kỹ fi kuprĩg tóg fi to vỹn ke mũ. Nĩ fi tóg mũ sir, mỹr, ha mẽ, ũn ter mũ ẽn fi. Kỹ Jesus tóg fag mỹ tó mũ, fag tỹ fi mỹ vẽjẽn ven jé.
55 O espírito dela voltou, e ela se levantou imediatamente. Então Jesus lhes ordenou que lhe dessem de comer.
56 Kỹ tóg fi han mũ fag mỹ e tãvĩ tĩ sir. Hã ra Jesus tóg fag mỹ tó mũ, fag tỹ ũ mỹ tó tũg jé, fi rĩr mãn ja tag ti. Hã ra tóg fi ter mũ ra fi rĩn, Jesus ti.
56 Os pais dela ficaram maravilhados, mas ele lhes ordenou que não contassem a ninguém o que tinha acontecido.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.