Lucas 6
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NVT
1 Kejẽn tóg vẽnhkán ke kurã tá krỹg mũ. Kỹ Jesus tóg ẽpỹ mĩ tĩ mũ, trigo jo ẽpỹ mĩ. Ti mré mũ tĩ ag tóg ti mré mũ mũ. Hã ra ag tóg sir trigo mó ẽn tỹ kam ke mũ sir. Ãjag nĩgé tỹ ag tóg rynhranh mũ, ag tỹ ti kanẽ ko jé.
1 Num sábado, enquanto Jesus caminhava pelos campos de cereal, seus discípulos colheram espigas, removeram a casca com as mãos e comeram os grãos.
2 Hã ra Fariseu ũ ag tóg ag vég mũ. Ag mỹ vẽnh rãnhrãj vẽ, ag tỹ trigo rynhranh mũ ti. Hã ki ag tóg ag mỹ Topẽ vĩ mranh mũ, ag tỹ vẽnhkán ke kurã ki rãnhrãj kỹ. Hã kỹ ag tóg ag mỹ: “ãjag ne tóg nén han ke tũ han mũ nĩ', vẽnhkán ke kurã ki',” he mũ. “Vẽnh rãnhrãj vẽ mỹr', ãjag tỹ nén han mũ ti,” he ag tóg, Jesus mré mũ tĩ ag mỹ.
2 Alguns fariseus lhes disseram: “Por que vocês desobedecem à lei colhendo cereal no sábado?”.
3 Hã ra Jesus tóg ag mỹ: “vó,” he mũ. “Ag kókĩnkĩr vẽ mỹr,” he tóg. “Davi to jykrén nĩ, ti mré mũ tĩ ag to ke gé. Ti kókĩr kỹ tóg ã tỹ nén han ke tũ han gé, hã ra Topẽ pi(jé) ti to jũ mũ',” he tóg.
3 Jesus respondeu: “Vocês não leram nas Escrituras o que fez Davi quando ele e seus companheiros tiveram fome?
4 “Topẽ jo ĩn kã ra tóg rã, Davi ti. Tá tóg Topẽ jamĩ ẽn kó. Ti tỹ konh ke tũ vẽ vẽ, Topẽ tũ ki rĩr tĩ ag hã tỹ konh ke vẽ vẽ. Hã ra tóg kó, ã mrẽ mũ tĩ ag mỹ tóg vẽnh kãpópãm gé, Davi ti. Rán kỹ tóg nĩ nĩ mỹr,” he tóg, Jesus ti.
4 Ele entrou na casa de Deus, comeu os pães sagrados que só os sacerdotes tinham permissão de comer e os deu também a seus companheiros”.
5 Kỹ tóg ag mỹ: “tỹ sóg vẽnhkán ke kurã to pã'i nĩ mỹr,” he mũ. “Tỹ sóg ẽprã ke fi kósin nĩ,” he tóg ag mỹ, Jesus ti.
5 E acrescentou: “O Filho do Homem é senhor até mesmo do sábado”.
6 Vẽnhkán ke kurã ũ kã Jesus tóg Israel ag tỹ vẽnh kanhrãn jafã kãra rã mũ, ag kanhrãn jé. Tá ũ tóg jẽ nĩ. Ti nĩgé vỹ tóg ja nĩ.
6 Em outro sábado, enquanto Jesus ensinava na sinagoga, estava ali um homem cuja mão direita era deformada.
7 Kỹ Topẽ vĩ to professor ag tóg Jesus tugnỹm mũ, Fariseu ag ke gé, ag tỹ ti tỹ há' he mũ ẽn ven jé. “Ti mỹ ti tỹ há' he sór tũ, tỹ ẽg vẽnhkán ke kurã (hã) ra'?” he ag tóg. “Ti tỹ ti tỹ há' he kỹ ẽg tóg ti kãmén mũ, pã'i ag mỹ, ti tỹ vẽnhkán ke kurã kã rãnhrãj mũ ti,” he ag tóg. Hã kỹ ag tóg ti tugnỹm mũ.
7 Os mestres da lei e os fariseus observavam Jesus atentamente. Se ele curasse aquele homem, eles o acusariam, pois era sábado.
8 Hã ra Jesus tóg ag tỹ nén to jykrén vég jẽ nĩ. Kỹ tóg ũn nĩgé tóg ẽn mỹ: “kunĩg,” he mũ. “Tag kã jẽnh nĩ,” he tóg ti mỹ. Kỹ tóg kãtĩg kỹ kã jẽ mũ sir.
8 Jesus, porém, sabia o que planejavam e disse ao homem com a mão deformada: “Venha e fique aqui, diante de todos”, e o homem foi à frente.
9 Kỹ tóg ag mỹ: “sỹ ãjag ki jẽmẽnh há tóg tĩ,” he mũ. “Vẽnhkán ke kurã ki ẽg hỹn ne han mũ'?” he tóg, “ẽg tỹ Topẽ vĩ ki króm jé?” he tóg. “Ẽg mỹ nén ũ há han mũ'? Ẽg tỹ ũ tũ kókén kỹn mỹ kórég tũ nỹnh mũ hỹn'?” he tóg. “Ẽg mỹ ũ kren han mũ hỹn'? Ẽg tỹ ũ tén kỹn mỹ kórég tũ nĩnh mũ hỹn'?” he tóg. Hã ra ag tóg ti mỹ nén ũ tó tũ nĩ.
9 Então Jesus lhes disse: “Tenho uma pergunta para vocês: O que a lei permite fazer no sábado? O bem ou o mal? Salvar uma vida ou destruí-la?”.
10 Kỹ tóg ag ki ẽvãnh kãn kỹ ũn nĩgé tóg ẽn mỹ: “ã nĩgé tỹ krỹg hé,” he mũ. Kỹ tóg tỹ krỹg he mũ sir. Ti tỹ tỹ krỹg he kỹ tóg há' he mũ, ti nĩgé tóg ẽn ti.
10 Depois, olhando para cada um ao redor, disse ao homem: “Estenda a mão”. O homem estendeu a mão, e ela foi restaurada.
11 Kỹ tóg vẽnh kar mỹ e tĩ. Ag fe tóg gỹm ke mũ, kỹ ag tóg jagnẽ mré vẽmén mũ. “Ẽg hỹn ti tỹ hẽ ri kenh mũ hỹn', ti kãgmĩnh mũ vó?” he ag tóg, Jesus to. Hã ra tóg ũn nĩgé tóg ẽn tỹ há' he ja nĩ sir.
11 Com isso, os inimigos de Jesus ficaram furiosos e começaram a discutir o que fazer contra ele.
12 Ẽn kã Jesus tóg kejẽn pãnónh ra tĩ mũ, ti tỹ Topẽ mré vẽmén jé. Kuty ẽn kã tóg Topẽ mré vĩ nĩ ki kurãg mũ.
12 Certo dia, pouco depois, Jesus subiu a um monte para orar e passou a noite orando a Deus.
13 Tỹ vaj kỹ tóg ã mré mũ tĩ ag jé prẽr kãn mũ, kỹ tóg ag kãmĩ ũ tỹ 12 (ke) ẽn ag kuprẽg mũ. Ag to tóg: “sỹ ũn vin mũ ẽn ag,” he mũ, hã vỹ: apóstolo, he mũ.
13 Quando amanheceu, reuniu seus discípulos e escolheu doze para serem apóstolos. Estes são seus nomes:
14 Ag hã vẽ, ha mẽ: Simão, Jesus tỹ ti jyjy ũ hã vỹ: Pedro, he mũ, ti jãvy tỹ André ke gé, Tiago ke gé, ti jãvy tỹ João mré, Filipe ke gé, Bartolomeu ke gé,
14 Simão, a quem ele chamou Pedro, André, irmão de Pedro, Tiago, João, Filipe, Bartolomeu,
15 Mateus ke gé, Tomé ke gé, Tiago ke gé, Alfeu kósin tag ti, Simão ke gé, ag tỹ ũ to: Zelote, he mũ tag ti,
15 Mateus, Tomé, Tiago, filho de Alfeu, Simão, apelidado de zelote,
16 Judas ke gé, Tiago kósin tag ti, Judas Iscariotes ke gé, ũ tỹ Jesus vatánh tá pã'i ag mỹ ti kãmén ke tag ti.
16 Judas, filho de Tiago, Judas Iscariotes, que se tornou o traidor.
17 Kỹ Jesus tóg ag mré pãnónh ẽn to tére mũ sir, kỹ tóg kyjer tá jẽ nĩ. Kỹ ti mré mũ tỹ hẽn ri ke ag vỹ tá nỹtĩ gé. Ũ tỹ hẽn ri ke ag vỹ ti ki junjun ja nĩgtĩ, ga tỹ Judéia tá kãmũ kỹ, cidade tỹ Jerusalém tá ke gé, goj kafã tũ fyr tá ke gé, hã vỹ: cidade tỹ Tiro, he mũ, cidade tỹ Sidom, he mũ gé. Ẽn kar vỹ ti ki junjun ja nĩgtĩ, ti tỹ ag tỹ há' he jé. Kỹ tóg fór pẽ nĩ, tá, ag tỹ e pẽ tãvĩ nỹtĩn kỹ.
17 Quando Jesus e os discípulos desceram do monte, pararam numa região plana e ampla. Havia ali muitos de seus seguidores e uma grande multidão vinda de todas as partes da Judeia, de Jerusalém e de lugares distantes ao norte, como o litoral de Tiro e Sidom.
18 Ũn jagrẽ kórég ag tỹ tóg há' he mũ gé, ag jagrẽ pan tóg mũ, Jesus ti, fag mré hã.
18 Tinham vindo para ouvi-lo e para ser curados de suas enfermidades, e os que eram atormentados por espíritos impuros eram curados.
19 Kỹ vẽnh kar vỹ ti kã krỹ' he sór mũ sir, hã jé ag tóg ti ki junjun mũ. Kỹ ũ tỹ ti kã krỹ' he mũ ẽn ag vỹ há' he kãn mũ, ti tỹ ã jykre tar tỹ ag tỹ hághá' hen kỹ. Hã jé ag tóg vẽnh mãn ja nĩ. Hã kỹ ag tóg ti pénĩn e tĩ sir.
19 Todos procuravam tocar em Jesus, pois dele saía poder, e ele curava a todos.
20 Kỹ tóg ã mré mũ tĩ ag ki ẽvãnh mũ, kỹ tóg ag mỹ kãmén mũ, Jesus ti, kỹ tóg: “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ: “kórég eg tóg nỹtĩ,” hen kỹ,” he mũ. “Kỹ ãjag tóg Topẽ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ venh ke mũ,” he tóg.
20 Então Jesus se voltou para seus discípulos e disse: “Felizes são vocês, pobres, pois o reino de Deus lhes pertence.
21 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag tỹ: “inh kókĩr ri ke tóg tĩ, sỹ vẽnh jykre kuryj ve sór tĩ ẽn ti,” hen kỹ. Kỹ ãjag tóg venh ke mũ,” he tóg. “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ãjag vẽsỹrénh mũn kỹ, ẽprã. Ãjag mỹ sér nĩ jé tóg ke mũ, tá,” he tóg.
21 Felizes são vocês que agora estão famintos, pois serão saciados. Felizes são vocês que agora choram, pois no devido tempo rirão.
22 “Topẽ vỹ ãjag ve há han mũ, ag tỹ ãjag to kórég nỹtĩn kỹ isugnĩn, ag tỹ ãjag mỹ: “ha mũ jẽg,” hen kỹ, isugrĩn. Ag tỹ isugnĩn ãjag mỹ vĩ kónãn kỹ tóg há tĩ, ag tỹ ón kỹ ãjag jykre kórég tó kỹ. Tỹ sóg ẽprã ke fi kósin nĩ mỹr,” he tóg, Jesus ti.
22 Felizes são vocês quando os odiarem e os excluírem, quando zombarem de vocês e os caluniarem como se fossem maus porque seguem o Filho do Homem.
23 “Mỹ sér nỹtĩmnĩ, ãjag fe tỹ mrin kemnĩ, ag tỹ isugrĩn ãjag vóg kónãn mũ ra. Kỹ ãjag tóg kanhkã tá nén ũ há kar venh ke mũ, vẽnh kaja jé, isugnĩn. Ge ja ag tóg nỹtĩ ja nĩgtĩ, ũ tỹ ãjag vóg mũ ag jóg'jóg ag, vãsỹ Topẽ vĩ tó tĩ ag mỹ. Ag vóg kónãn ja ag tóg nĩ gé. Vãsỹ Topẽ vĩ tó tĩ ẽn ag ri ke ãjag tóg nỹtĩ, ag krẽ'krẽ tỹ ãjag vóg kónãn kỹ,” he tóg, Jesus ti.
23 Quando isso acontecer, alegrem-se e exultem, porque uma grande recompensa os espera no céu. E lembrem-se de que os antepassados deles trataram os profetas da mesma forma.
24 “Hã ra Topẽ vỹ ãjag ve kónãn mũ, ãjag tỹ: “há ẽg tóg nỹtĩ,” hen kỹ. Ga kri mũn kỹ ãjag tóg nén ũ há vég tĩ, kỹ ãjag tóg kanhkã tá jun ke tũ nĩ,” he tóg.
24 “Que aflição espera vocês, ricos, pois já receberam sua consolação!
25 “Topẽ vỹ ãjag ve kónãn mũ, ãjag tỹ vẽnh jykre kuryj ve sór tũ nỹtĩn kỹ, ti tỹ ãjag mỹ ãjag kókĩnkĩr ri ke tũ nĩn kỹ, ẽprã. Kỹ ãjag tóg venh ke tũ nĩ. Kỹ tóg ãjag kókĩnkĩr ri ke tĩnh mũ, tá,” he tóg. “Topẽ vỹ ãjag ve kónãn mũ, ti tỹ ãjag mỹ sér tĩn kỹ, ẽprã. Vẽsỹrénh jé ãjag tóg ke mũ, kygfỹ jé ãjag tóg ke mũ, tá,” he tóg.
25 Que aflição espera vocês que agora têm fartura, pois um terrível tempo de fome os espera! Que aflição espera vocês que agora riem, pois em breve seu riso se transformará em lamento e tristeza!
26 “Topẽ vỹ ãjag ve kónãn mũ, vẽnh kar tỹ ãjag to vĩ há han mũn kỹ. Ãjag mỹ ti há tĩ, vẽnh kar tỹ ãjag to vĩ há han mũn kỹ, hã ra tóg Topẽ mỹ kórég nĩ. Ge ja ag tóg nỹtĩgtĩ, ũ tỹ ãjag mỹ vĩ há han mũ ẽn jóg'jóg ag, ón kỹ Topẽ vĩ tó (ka)mẽ ẽn ag mỹ, vãsỹ. Ag mỹ ag tóg vĩ há han ja nĩ gé. Ag ri ke ãjag tóg nỹtĩ, ón kỹ Topẽ vĩ tó (ka)mẽ ẽn ri ke ãjag tóg nỹtĩ, vẽnh kar tỹ ãjag mỹ vĩ há han kỹ. Hã kỹ tóg ãjag ve kónãn mũ, Topẽ ti,” he tóg, Jesus ti, ag mỹ.
26 Que aflição espera vocês que são elogiados por todos, pois os antepassados deles também elogiaram falsos profetas!”
27 “Ãjag jyvẽn sóg mũ, ãjag tỹ inh vĩ jẽmẽn kỹ, ha mẽ. Ũ tỹ ãjag kato vãsãnsãn mũ ẽn ag to fe nỹtĩmnĩ jãvo. Ũ tỹ ãjag to jũ mũ ag mỹ nén ũ há han nĩ jãvo.
27 “Mas a vocês que me ouvem, eu digo: amem os seus inimigos, façam o bem a quem os odeia,
28 Ũ tỹ ãjag mỹ vĩ kónãn mũ ag mỹ vĩ há han nĩ gé. Ũ tỹ ãjag mỹ féfén mũ ag to Topẽ mré vĩmnĩ gé.
28 abençoem quem os amaldiçoa, orem por quem os maltratam.
29 Ũ ag tỹ ãjag jamẽ ki tãnh kỹ ag mỹ ãjag jamẽ ũ ti ven nĩ gé, ag tỹ ãjag mỹ ki tãnh jé gé. Ũ ag tỹ ãjag capa mãn sór mũ ẽn ag mỹ ãjag camisa nĩm nĩ gé.
29 Se alguém lhe der um tapa numa face, ofereça também a outra. Se alguém exigir de você a roupa do corpo, deixe que leve também a capa.
30 Ũ ag tỹ ãjag mỹ nén ũ to: “inh mỹ nĩm,” he kỹ ag mỹ nĩmnĩ. Ũ ag tỹ ãjag tỹ nén ũ mãn kỹ ag mỹ: “inh mỹ isũ nĩm,” he tũg nĩ.
30 Dê a quem pedir e, quando tomarem suas coisas, não tente recuperá-las.
31 Ãjag tỹ ãjag mré ke ũ to: “ti tỹ ẽg mỹ tag han há tóg tĩ vẽ,” he mũ ra ẽg hã tóg ti mỹ han ke mũ,” he tóg.
31 Façam aos outros o que vocês desejam que eles lhes façam.
32 “Ũ ag tóg ãjag to há nỹtĩ. Ãjag tỹ tag ag hã to há nỹtĩn kỹ tóg tỹ nén ũ tũ tĩ ver. Vẽnh kar ag vỹ ge nỹtĩ gé. Ũ tỹ ãjag to há nỹtĩ ẽn ag to ag tóg há nỹtĩ gé, vẽnh kato, ũ tỹ Topẽ vĩ mranh mũ ag vỹ tag han tĩ. Tag vỹ há nĩ, hã ra tóg tỹ nén ũ tũ nĩ ver.
32 “Se vocês amam apenas aqueles que os amam, que mérito têm? Até os pecadores amam quem os ama.
33 Ũ ag tóg ãjag mỹ vĩ há han tĩ. Ãjag tỹ ẽn ag hã mỹ vĩ há han kỹ tóg tỹ nén ũ tũ nĩ ver. Ge ag tóg nỹtĩ gé, Topẽ vĩ mranh tĩ ag. Ãjag tỹ ag mỹ vĩ há han kỹ ag tóg ãjag mỹ vĩ há han mũ gé, vẽnh kato. Há ti nĩ, hã ra tóg tỹ nén ũ tũ nĩ ver.
33 E, se fazem o bem apenas aos que fazem o bem a vocês, que mérito têm? Até os pecadores agem desse modo.
34 Ũ ag vỹ, ãjag tỹ ag mỹ prestar hen kỹ ag tóg ãjag mỹ nĩm mãn mũ, ãjag tũ ti. Ãjag tỹ ag hã mỹ prestar he mãn kỹ tóg tỹ nén ũ tũ nĩ ver. Topẽ vĩ mranh tĩ ag vỹ ge nỹtĩ gé. Ãjag tỹ ag mỹ nĩm mãn kỹ ag tóg ãjag mỹ prestar he mãn mũ sir, ãjag tũ ti. Há ti nĩ, hã ra tóg tỹ nén ũ tũ nĩ ver.
34 E, se emprestam dinheiro apenas aos que podem devolver, que mérito têm? Até os pecadores emprestam a outros pecadores, na expectativa de receber tudo de volta.
35 Ag jãvo ũ tỹ ãjag kato vãsãnsãn mũ ag to há nỹtĩmnĩ, ha mẽ. Vẽnh kar mỹ vĩ há han kãn nĩ. Vẽnh kar mỹ prestar he kãn nĩ, ag tỹ ãjag mỹ ãjag tũ nĩm tũ (hã) ra. Kỹ ãjag tóg kanhkã tá venh ke mũ, ãjag tỹ ũri nén han mũ tag ri ke ti. Hã ki ãjag tóg tỹ ũ tỹ kynhmỹ nĩ ẽn krẽ nỹtĩ, ãjag tỹ ti ri ke han kỹ. Ti hã ne vẽnh kar mỹ vĩ há han kãn tĩ ver', ũn jykre kórég kar ag mré hã, ag tỹ ti mỹ: “ẽg mỹ tóg há tĩ,” he tũ (hã) ra, ag tỹ vẽnh hã ki rĩr há han mũ (hã) ra tóg ag mỹ vĩ há han tĩ ver, Topẽ ti.
35 “Portanto, amem os seus inimigos, façam-lhes o bem e emprestem a eles sem esperar nada de volta. Então a recompensa que receberão do céu será grande e estarão agindo, de fato, como filhos do Altíssimo, pois ele é bondoso até mesmo com os ingratos e perversos.
36 Vẽnh kar jagãgtãn kãn nĩ, ẽg jóg ri ke. Ẽg jóg tỹ vẽnh kar jagãgtãn kóm vẽnh kar jagãgtãn nĩ gé,” he tóg, Jesus ti.
36 Sejam misericordiosos, assim como seu Pai é misericordioso.”
37 “Kãnhmar ũ to vĩ kónãn tũg nĩ, kỹ Topẽ vỹ ãjag to vĩ kónãn ke tũ nĩ gé. Kãnhmar ũ to: “kórég ti nĩ,” he tũg nĩ, kỹ Topẽ vỹ ãjag to: “kórég ti nĩ,” henh ke tũ nĩ gé. Vẽnh kar mỹ vẽnh pãte fón nĩ, ke tũ nĩ mũ ra Topẽ vỹ ãjag mỹ vẽnh pãte fón ke tũ nĩ gé.
37 “Não julguem e não serão julgados. Não condenem e não serão condenados. Perdoem e serão perdoados.
38 Ag mỹ nén ũ há kar nĩmnĩ, kỹ Topẽ vỹ ãjag mỹ nén ũ há kar nĩm ke mũ gé sir, hã ra tóg ãjag mỹ ẽn kãfór nĩm ke mũ. Ãjag mỹ nĩm mág han jé tóg ke mũ, Topẽ ti. Nĩm mág pẽ han jé tóg ke mũ, nén ũ há kar tỹ. Hỹ, ge ti nĩ. Ãjag tỹ ag mỹ nén ũ há han kỹ Topẽ vỹ ãjag mỹ nén ũ há han ke mũ gé. Ãjag tỹ ag mỹ nén ũ kórég han kỹ tóg ãjag mỹ hã ri ke han ke mũ gé,” he tóg, Jesus ti.
38 Deem e receberão. Sua dádiva lhes retornará em boa medida, compactada, sacudida para caber mais, transbordante e derramada sobre vocês. O padrão de medida que adotarem será usado para medi-los”.
39 Kỹ tóg ag mỹ: “ũ tỹ ki kagtĩg ra tỹ ãjag pã'i nỹtĩ sór mũ tag vỹ ge nỹnh mũ, ha mẽ,” he mũ gé. Kỹ tóg: “ũn kyvó tỹ ũn kyvó ũ mỹ: “sỹ ã pére tĩg ke vẽ,” hen kỹ ag tóg ag mũn kỹ kãgnó ki vár kãn ke mũ. Ge ag tóg tĩ, ãjag pã'i ag. Ãjag tỹ ũn ki kagtĩg ag mré mũn kỹ ãjag tóg mũ kónãn kãn ke mũ.
39 Jesus deu ainda a seguinte ilustração: “É possível um cego guiar outro cego? Não cairão os dois num buraco?
40 Aluno pi(jé) ã professor kãfór nĩnh mũ'. Ti tỹ kanhrãn há han kỹ tóg kejẽn ã professor ri ke nĩnh mũ, hã ra ti pi(jé) ti kãfór nĩnh mũ'.
40 Os discípulos não são maiores que seu mestre. Mas o aluno bem instruído será como o mestre.
41 Jykre kórég mág ãjag tóg nỹtĩ, hã ra ãjag régre jykre pãno sĩ ẽn ãjag mỹ kórég nỹ'.
41 “Por que você se preocupa com o cisco no olho de seu amigo enquanto há um tronco em seu próprio olho?
42 Kỹ ãjag hã ne tóg ãjag régre ag mỹ: “sỹ ã mỹ ã jykre kórég kurynh há tóg tĩ,” he tĩ', ãjag tỹ ãjag jykre pãno tãvĩ ẽn kurynh jãvãnh (hã) ra. Ke tũg ra mỹr, ke tũ nĩ mũ ra ãjag tóg jykre régre nỹtĩ. Ãjag jykre kurynh vén nĩ, kar ãjag tóg ãjag régre ag jykre kurynh há han mũ,” he tóg, Jesus ti.
42 Como pode dizer: ‘Amigo, deixe-me ajudá-lo a tirar o cisco de seu olho’, se não consegue ver o tronco em seu próprio olho? Hipócrita! Primeiro, livre-se do tronco em seu olho; então você verá o suficiente para tirar o cisco do olho de seu amigo.”
43 “Ha vé, ka há pi(jé) kanẽ kórég han tĩ'. Kỹ ka kórég pi(jé) kanẽ há han tĩ gé'.
43 “Uma árvore boa não produz frutos ruins, e uma árvore ruim não produz frutos bons.
44 Ẽg tỹ ti kanẽ ve kỹ ẽg tóg: “ũn kanẽ ko há ja vẽ,” henh ke mũ, ke tũ nĩn kỹ ẽg tóg: “ũn kanẽ ko vãnh ja vẽ,” henh ke mũ. Sónh to ẽg tóg pẽnva vég tũ nĩgtĩ mỹr', kar ẽg tóg vãnh tỹ jóhó to uva vég tũ nĩgtĩ gé, ha mẽ.
44 Uma árvore é identificada por seus frutos. Ninguém colhe figos de espinheiros, nem uvas de arbustos espinhosos.
45 Ge tóg nỹgtĩ, ẽprã ke ag jykre ti. Ũn jykre há vỹ nén ũ há kar to jykrén tĩ, ti jykre kuryj nĩn kỹ. Kỹ tóg ẽg mỹ tó há han tĩ gé sir. Kỹ ũn jykre kórég vỹ ũ kórég kar to jykrén tĩ, ti jykre pãno nĩn kỹ. Kỹ tóg ẽg mỹ tó kónãn tĩ gé sir. Hỹ, ge ti nỹgtĩ. Ẽg tỹ nén to jykrén tĩ ẽn kãmén ẽg tóg tĩ mỹr,” he tóg, Jesus ti.
45 A pessoa boa tira coisas boas do tesouro de um coração bom, e a pessoa má tira coisas más do tesouro de um coração mau. Pois a boca fala do que o coração está cheio.”
46 “Ãjag ne tóg inh mỹ: “Senhor', Senhor',” he tĩ'. Hã ra ãjag tóg isỹ ãjag mỹ nén tó mũ ẽn han vãnh nỹtĩgtĩ. Kỹ tóg vẽnhmỹ nỹ.
46 “Por que vocês me chamam ‘Senhor! Senhor!’, se não fazem o que eu digo?
47 Inh ki ge kỹ ãjag nỹtĩ. Inh vĩ ki kanhró ãjag tóg nỹtĩ. Ãjag tỹ ki króm kỹ ãjag tóg sir tag ri ke nỹtĩnh mũ, ha mẽ.
47 Eu lhes mostrarei como é aquele que vem a mim, ouve as minhas palavras e as pratica.
48 Ĩn han mũ ri ke vẽ. Ũ tóg, ti tỹ ĩn han jé tóg kũm tĩ, kã há tá. Kũm kỹ tóg pãró kri ĩn han mũ sir, pãró kri tóg ti nũna gunhgunh mũ sir. Kỹ vãhã goj tóg var mũ, kỹ tóg ĩn kri rũm ke mũ, goj var ti. Hã ra ĩn tóg jẽ nĩ. Ti kókég tũ tóg nĩ, goj var ti. Ti tỹ pãró kri jẽ hã kỹ tóg tar jẽ. Ge ti nĩ, ãjag tỹ inh vĩ ki króm kỹ.
48 Ele é como a pessoa que está construindo uma casa e que cava fundo e coloca os alicerces em rocha firme. Quando a água das enchentes sobe e bate contra essa casa, ela permanece firme, pois foi bem construída.
49 Ãjag tỹ inh vĩ ki króm tũ nĩn kỹ ãjag tóg sir tag ri ke nỹtĩnh mũ, ha mẽ. Ũ tóg ĩn han mũ gé, hã ra tóg jo kũm tũ nĩ, ti nũna vỹ jãvo krĩgmỹ nỹtĩ. Kỹ vãhã goj var vỹ ĩn kri rũm ke mũ sir, kỹ tóg kutẽ mũ sir, ĩn ti. Kỹ tóg mráj mũ sir, ha mẽ, ti nũna tỹ krĩgmỹ nỹtĩn kỹ. Ge ti nĩ, ũ tỹ inh vĩ jẽmẽ jãvãnh ẽn ti,” he tóg, Jesus ti.
49 Mas quem ouve e não obedece é como a pessoa que constrói uma casa sobre o chão, sem alicerces. Quando a água bater nessa casa, ela cairá, deixando uma pilha de ruínas”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.