Lucas 5
Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs NTLH
1 Kejẽn Jesus tóg goj nig tỹ Genesaré fyr tá jẽ nĩ, Topẽ vĩ kãmén kỹ. Kỹ vẽnh kar vỹ ti pénĩn nỹtĩ nĩ, kỹ ag tóg ti kutãn mũ sir, ag e tãvĩ nỹtĩn kỹ, ag tỹ Topẽ vĩ mẽ sór kỹ.
1 Certo dia Jesus estava na praia do lago da Galileia, e a multidão se apertava em volta dele para ouvir a mensagem de Deus.
2 Ag tỹ ti kutãn kỹ tóg canoa régre vigvég mũ, nig fyr tá. Pirã kugmĩg tĩ ag vỹ tá kãpa kỹ nỹtĩ nĩ. Goj kãki jẽgjẽg kỹ ag tóg pirã kugmĩ jafã kunũnh kỹ kupég nỹtĩ nĩ.
2 Ele viu dois barcos no lago, perto da praia. Os pescadores tinham saído deles e estavam lavando as redes.
3 Kỹ Jesus tóg canoa kãra rã mũ. Simão tũ vẽ, canoa ẽn ti. Kỹ tóg Simão mỹ: “tĩg sĩ han ra, canoa kãmĩ, goj kuju ra,” he mũ. Kỹ Simão tóg tĩ mũ. Hã ra Jesus tóg canoa kãkã nĩ nĩ, ti mré. Kãkã nĩ kỹ tóg ag kanhrãn mũ sir, vẽnh kar ẽn ag, ũ tỹ ti kutãn ja ẽn ag. Goj fyr tá ag tóg nỹtĩ.
3 Jesus entrou num dos barcos, o de Simão, e pediu que ele o afastasse um pouco da praia. Então sentou-se e começou a ensinar a multidão.
4 Ti tỹ ag kanhrãn kãn kỹ tóg Simão mỹ: “goj kuju ra tĩg, ti nig ja ra,” he mũ. “Tá ã rede tỹ goj kãki fón, ã tỹ pirã kugmĩ jé,” he tóg.
4 Quando acabou de falar, Jesus disse a Simão:
5 Kỹ Simão tóg ẽg Senhor mỹ: “hã ra ẽg tóg kuty tag kã goj ki ti fón', fón' he ja nĩgtĩ, fagrĩnh mỹ,” he mũ. “Nén ũ kãgmĩg tũ ẽg tóg nĩ mỹr,” he tóg. “Hã ra sóg ã vĩ tugrĩn ki fón sór mũ ha,” he tóg, Simão ti.
5 Simão respondeu: — Mestre, nós trabalhamos a noite toda e não pescamos nada. Mas, já que o senhor está mandando jogar as redes, eu vou obedecer.
6 Kỹ tóg ke mũ sir. Kỹ tóg kugmĩ mág mũ. Fór tóg nĩ, rede ti, kỹ tóg jaran ke mũ, ti kufy jagy tãvĩ nĩn kỹ, pirã e tugnĩn.
6 Quando eles jogaram as redes na água, pescaram tanto peixe, que as redes estavam se rebentando.
7 Kỹ ag tóg ãjag régre ag mỹ ven mũ, ag tỹ canoa ũ kãki kãmũ jé. Ag tỹ tá junjun kỹ ag tóg canoa régre ẽn fãn mũ, pirã tỹ. Funfór ti nỹtĩ, hã kỹ tóg ki punpun ke kren mũ sir, canoa régre ẽn ti.
7 Então fizeram um sinal para os companheiros que estavam no outro barco a fim de que viessem ajudá-los. Eles foram e encheram os dois barcos com tanto peixe, que os barcos quase afundaram.
8 Kỹ Simão tóg Jesus krẽm grĩnh ke mũ. Ti mỹ tóg e tĩ, pirã e ẽn to, kỹ tóg Jesus krẽm grĩnh ke mũ. Kỹ tóg ti mỹ: “Senhor',” he mũ. “Ã hỹn inh ré kỹ tĩg mũ ha. Topẽ vĩ mranh ja inh nĩgtĩ, kỹ inh hỹn ã mỹ kórég nĩ ha,” he tóg, Simão ti, Jesus mỹ.
8 Quando Simão Pedro viu o que havia acontecido, ajoelhou-se diante de Jesus e disse: — Senhor, afaste-se de mim, pois eu sou um pecador!
9 Ti mỹ tóg e pẽ tãvĩ tĩ, ti tỹ pirã e ẽn ven kỹ, ti tỹ Jesus jykre ven kỹ. Ti mré ke ag mỹ tóg e tĩ gé,
9 Simão e os outros que estavam com ele ficaram admirados com a quantidade de peixes que haviam apanhado.
10 Tiago mỹ ke gé, João mỹ ke gé, Zebedeu krẽ tag ag mỹ. Simão régre ag vẽ, Zebedeu krẽ tag ag, ti companheiro ag vẽ.
10 Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram companheiros de Simão, também ficaram muito admirados. Então Jesus disse a Simão:
11 Kỹ ag tóg ãjag canoa vóg mũ, goj fyr ra. Tá junjun kỹ ag tóg ãjag tũ kar ré kỹ mũ mũ sir, Jesus mré.
11 Eles arrastaram os barcos para a praia, deixaram tudo e seguiram Jesus.
12 Kỹ tóg kejẽn cidade ũ tá nĩ nĩ. Kỹ ũ tóg ti tá jun mũ, ũ tỹ vẽnh kaga kren vãnh han kỹ nĩ ti, vẽnh kaga tỹ lepra he mũ ẽn. Ti kri tóg rũm ke kãn ja nĩ, vẽnh kaga ti. Ẽn tóg Jesus tá jun kỹ ti krẽm mũg ke mũ, kỹ tóg ti mỹ: “Senhor',” he mũ. “Ã mỹ isỹ há' he sór tũ nĩ'?” he tóg. “Ã hã tóg isỹ há' henh mũ, ã tỹ isỹ há' he sór kỹ,” he tóg ti mỹ.
12 Certa vez Jesus estava numa cidade onde havia um homem que tinha o corpo todo coberto de lepra. Quando viu Jesus, o leproso se ajoelhou diante dele, encostou o rosto no chão e pediu: — Senhor, eu sei que o senhor pode me curar se quiser!
13 Kỹ Jesus tóg ã nĩgé tỹ ti mẽg mũ, kỹ tóg ti mỹ: “hej,” he mũ. “To sóg há nĩ, há' he ja há ã tóg nĩ,” he tóg ti mỹ. Kỹ tóg ti kaga kren vãnh tỹ há' he mũ sir vẽsỹmér. Jãnhkri' he tóg mũ, ti fár ti.
13 Jesus estendeu a mão, tocou nele e disse: No mesmo instante a lepra desapareceu.
14 Kỹ Jesus tóg ti mỹ ke mũ, ti tỹ ũ mỹ tó tũg jé, ti tỹ há' he tag ti. “Ha tĩg,” he tóg. “Topẽ tũ ki rĩr tĩ to tĩg. Ti hã mỹ tómnĩ, kỹ ti mỹ nén ũ nĩm nĩ, ti tỹ Topẽ mỹ pũn jé, Moisés tỹ vãsỹ ẽg mỹ nén tó ja ẽn ti, ã jãnhkri to. Hã tugrĩn vẽnh kar vỹ ã tỹ há' he mũ tag ki kanhrãn mũ,” he tóg ti mỹ, Jesus ti.
14 Então Jesus lhe deu esta ordem:
15 Ge ra ti kãme tóg vẽnh kar kri rũm ke mũ, kỹ ũ tỹ hẽn ri ke ag tóg vẽnh mãn mũ sir. Ag tỹ ti vĩ mẽ sór vẽ, ag tỹ ãjag tỹ há' he ẽn ve sór vẽ gé. Hã jé ag tóg sir vẽnh mãn mũ.
15 Mas as notícias a respeito de Jesus se espalhavam ainda mais, e muita gente vinha para ouvi-lo e para ser curada das suas doenças.
16 Hã ra Jesus tóg ẽmã tũg ja ra tĩ mũ, Topẽ mré vẽmén jé.
16 Porém Jesus ia para lugares desertos e orava.
17 Kejẽn tóg ag kanhrãnrãn mãn mũ. Kỹ Fariseu ũ ag tóg ti vĩ mẽgmẽg mũ gé sir, Topẽ vĩ to professor ag mré hã. Kór há tá ag tóg kãmũ ja nĩ, ga tỹ Galiléia tá, ga tỹ Judéia tá ke gé, cidade tỹ Jerusalém tá ke gé. Jesus pénĩn ag tóg nĩgnĩ kỹ nỹtĩ nĩ. Hã ra Topẽ tóg ti tar han ja nĩ, hã kỹ tóg ũ tỹ hẽn ri ke ag tỹ há' he mũ, ũn kagyga ag tỹ, Jesus ti.
17 Um dia Jesus estava ensinando, e alguns fariseus e alguns mestres da Lei estavam sentados perto dele. Eles tinham vindo de todas as cidades da Galileia e da Judeia e também de Jerusalém. O poder do Senhor estava com Jesus para que ele curasse os doentes.
18 Kỹ vãhã ũ ag tóg tá junjun mũ gé. Ũ va ag tóg kãmũ jẽg, kur kã, ũn kãnhgrĩ, ũn kónhgrĩ. Ag tỹ Jesus mỹ ti ven sór vẽ, ag tỹ ti krẽm ti fi sór vẽ.
18 Alguns homens trouxeram um paralítico deitado numa cama e estavam querendo entrar na casa e colocá-lo diante de Jesus.
19 Hã ra tóg fór tãvĩ nĩ, tá, kỹ ag tóg ti tá junjun tũ nĩ sir, Jesus tá. Kỹ ag tóg ĩn to jãpry kỹ ti kri ĩn kunũg mũ. Ti nor ẽn ki ag tóg ti térem mũ, Jesus jẽ ẽn kukãm.
19 Porém, por causa da multidão, não conseguiram entrar com o paralítico. Então o carregaram para cima do telhado. Fizeram uma abertura nas telhas e o desceram na sua cama em frente de Jesus, no meio das pessoas que estavam ali.
20 Kỹ Jesus tóg ag tỹ ti ki ge kỹ nỹtĩ tag vég mũ. Hã kỹ tóg ũn kãnhgrĩ mỹ: “ã tỹ Topẽ vĩ mranh ja ẽn tỹ tũ' he vẽ ha, vỹ,” he mũ.
20 Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
21 Hã ra ti vĩ tag tóg Topẽ vĩ to professor ag mỹ e tĩ, Fariseu ag mỹ ke gé. Kỹ ag tóg ti vĩ tag to jykrén kónãn mũ. “Ti tỹ ne tó nẽ hỹn'?” he ag tóg mũ. “Topẽ to vĩ kónãn vẽ mỹr, ti vĩ tag to,” he ag tóg. “Topẽ hã ne ã pin kỹ Topẽ vĩ mranh ẽn tỹ tũg' he há nĩnh mũ', kỹ ti tỹ vẽsỹ tỹ Topẽ han vẽ sir, ti mỹ vẽnh pãte fón sór kỹ,” he ag tóg mũ, to jykrén kónãn kỹ.
21 Os mestres da Lei e os fariseus começaram a pensar: — Quem é este homem que
22 Hã ra Jesus tóg ag tỹ nén to jykrén mũ vég mũ. Kỹ tóg ag mỹ: “ãjag tỹ ne jé to jykrén kónãn nẽ?” he mũ.
22 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
23 “Ne nỹ ãjag mỹ vẽnhmỹ nỹ?” he tóg. “Ũn tĩg vãnh mỹ sóg: “ã tỹ Topẽ vĩ mranh ja ẽn tỹ tũ' he vẽ ha,” hé. Kỹn mỹ ãjag mỹ vẽnhmỹ?” he tóg. “Sỹ ti mỹ: “nĩ ra, tĩg ra,” henh ke vẽ gé. Kỹn mỹ ãjag mỹ vẽnhmỹ ke gé?” he tóg, tag to.
23 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
24 “Hã ra sỹ ãjag mỹ inh jykre ven sór vẽ ha. Tỹ sóg ẽprã ke fi kósin nĩ. Tá sóg krỹg ke mũ, Topẽ vĩ mranh tỹ vẽnh pãte fón ke tá. Sỹ tá krỹg mũ ven jé sóg ke mũ ãjag mỹ,” he tóg. Hã kỹ tóg ũn kónhgrĩ mỹ: “nĩ ra, ã kur gég tĩg, ã ĩn ra,” he mũ, Jesus ti.
24 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
25 Kỹ tóg vẽsỹmér jẽgnẽ mũ sir. Ã kur gég tóg mũ vãhã, ag rĩnve. Ã ĩn ra tóg tĩ mũ, Topẽ mỹ vĩ há han kỹ, ũn kãnhgrĩ ja ẽn ti.
25 No mesmo instante o homem se levantou diante de todos, pegou a cama e foi para casa, louvando a Deus.
26 Kỹ tóg vẽnh kar mỹ e tãvĩ tĩ. Topẽ mỹ ag tóg vĩ há han mũ gé, ti to: “ẽg kãfór ti nĩ,” hen kỹ. “Ge ve ja tũ ẽg nỹtĩ, kỹ ẽg tỹ ne to jykrén ke tóg tũ tĩ,” he ag tóg mũ sir, Jesus tỹ ũn kãnhgrĩ ja ẽn tỹ há' hen kỹ.
26 Todos ficaram muito admirados; e, cheios de medo, louvaram a Deus, dizendo: — Que coisa maravilhosa nós vimos hoje!
27 Kar kỹ Jesus tóg tĩg mãn mũ. Kỹ tóg ũ tỹ governo mỹ jãnkamy mãg tĩ ũ vég mũ, imposto mãg tĩ ẽn ti. Ti jijin hã vỹ: Levi, he mũ. Ã rãnhrãj han kỹ tóg nĩ nĩ, ti rãnhrãj jafã krẽm, Jesus tỹ ti ve kỹ. Kỹ tóg ti mỹ: “inh mré kãtĩg,” he mũ.
27 Depois disso Jesus saiu e viu um cobrador de impostos, chamado Levi , sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse:
28 Kỹ tóg jẽgnẽ mũ sir. Ti mré tóg tĩ mũ sir, ã tũ kar ré kỹ.
28 Levi se levantou, deixou tudo e seguiu Jesus.
29 Kỹ Levi tóg ti mỹ festa mág han mũ, ti ĩn tá. Kỹ ti tỹ festa to ũn jé prẽr mũ ag vỹ tỹ ũ tỹ hẽn ri ke nỹtĩ, festa venh kãmũ mũ ẽn ag. Governo mỹ jãnkamy mãg tĩ ũ ag vẽ, ag mré ke ũ ag mré hã. Jesus mré ag tóg jẽg mũ.
29 Então Levi fez para Jesus uma grande festa na sua casa. Havia ali muitos cobradores de impostos, e outras pessoas estavam sentadas com eles.
30 Kỹ Fariseu ag tóg vég mũ, Topẽ vĩ to professor ag ke gé, kỹ tóg ag mỹ kórég tĩ. Kỹ ag tóg ũ tỹ Jesus mré mũ tĩ ag to vĩ mũ gé. Ag mỹ ag tóg: “ãjag hã ne tóg governo mỹ jãnkamy mãg tĩ ag mré jẽg mũ',” he mũ. “Topẽ vĩ mranh tĩ ag mré ãjag tóg jẽg mũ',” he ag tóg, ũ tỹ Jesus mré mũ tĩ ag mỹ.
30 Os fariseus e os mestres da Lei, que eram do partido dos fariseus, ficaram zangados com os discípulos de Jesus e perguntaram: — Por que vocês comem e bebem com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
31 Hã ra Jesus tóg ag mỹ kãmén mũ. “Hỹ, ag mré sóg jẽg mũ,” he tóg. “Hã ra ũn kagyga tũ ag vỹ médico venh mũ tũ nĩgtĩ,” he tóg mũ. “Ũn kagyga ag hã vỹ ti venh mũ tĩ,” he tóg.
31 Jesus respondeu:
32 “Inh pi(jé) ũ tỹ vẽnh jykre kuryj han mũ ag mỹ: “ãjag jykre tovãnh ra,” he sór tĩ'. Ũ tỹ Topẽ vĩ mranh ja ẽn ag hã mỹ sóg: “ãjag jykre kórég tovãnh ra,” he sór tĩ. Hã jé sóg ãjag mỹ vẽnh ven,” he tóg, Jesus ti.
32 Eu não vim para
33 Kỹ Fariseu ag tóg ti mỹ ke mãn mũ. “João mré mũ tĩ ag vỹ vãkre (ka)mẽ nỹtĩgtĩ, vẽjẽn ki, kỹ ag tóg Topẽ mré vĩ (ka)mẽ han tĩ gé, ag vãkre kỹ. Kỹ Fariseu mré ke ag tóg ge nỹtĩgtĩ gé. Hã ra ã mré mũ tĩ ag tóg ge tũ nỹtĩ. Jẽg ag tóg mũgtĩ, kurã kar ki. Vãkre vãnh ag nỹtĩ, ẽg vãkre kurã ki,” he ag tóg mũ sir, Jesus mỹ.
33 Algumas pessoas disseram a Jesus: — Os discípulos de João Batista jejuam muitas vezes e fazem orações, e os discípulos dos
34 Kỹ tóg ag mỹ: “hỹ,” he mũ. “Hã ra vẽnh prũg tỹ festa to kãmũ ag pi(jé) vãkrég tĩ',” he tóg. “Festa vẽ mỹr, vẽnh prũg ti, kỹ ti mré ke ag tóg ũn prũg mũ ẽn venh kãmũ tĩ. Hã ra sóg tỹ ũn prũg mũ ẽn ri ke nĩ, hã kỹ tóg inh mré mũ tĩ ag mỹ sér tĩ,” he tóg.
34 Jesus respondeu:
35 “Vãhã tóg jun mũ, inh kurã ti. Ẽn kã ag tóg inh pére mũnh mũ. Ẽn kã hã ag tóg ãjag vãkrenh ke venh mũ, kurã ẽn kã, inh mré mũ tĩ ag,” he tóg, Jesus ti.
35 Mas chegará o tempo em que o noivo será tirado do meio deles; então sim eles vão jejuar!
36 Kỹ tóg ag mỹ comparação han mũ, kỹ tóg: “inh jykre tãg vỹ ge nỹnh mũ,” he mũ. “Ẽg pi(jé) ẽg kur tãg kókég tĩ', ẽg tỹ ẽg kur si jar kã nĩm jé,” he tóg. “Ke tũ nĩ mũ ra ẽg tóg ẽg kur há ẽn kókég mũ, hã ra tóg ẽg kur si ẽn ki par tũ nĩgtĩ gé, ũn há ti. Kỹ ẽg kur tóg kórég kar nỹtĩ nĩ sir,” he tóg. Ti tỹ ã jykre tãg tó vẽ, hã ra tóg kur tãg ri ke nĩ.
36 Jesus fez também esta comparação:
37 Kỹ tóg ag mỹ: “vinho vỹ ge nĩgtĩ gé,” he mũ gé. “Ẽg pi(jé) vinho kajãg mũ tỹ ti fár si tỹ saco ki kujẽg tĩ', vinho tãg ẽn ti'. Ke tũ nĩ mũ ra tóg kunãnh kỹ jar mũ. Kỹ vinho ẽn tóg tũ' he mũ, bolsa ke gé sir.
37 Ninguém põe vinho novo em
38 Vinho kajãg mũ tỹ ti fár tãg tỹ bolsa ki kujẽn ke vẽ mỹr,” he tóg. Ti tỹ ã jykre tãg tó vẽ, hã ra tóg vinho kajãg mũ ri ke nĩ.
38 Não. Vinho novo deve ser posto em odres novos.
39 Kỹ tóg ag mỹ: “ẽg pi(jé) vinho si kron kỹ ũn kajãg kron sór tĩ', ũn tãg ẽn ti',” he mũ gé. “Ti si hã tóg ẽg mỹ há nĩ,” he ẽg tóg tĩ,” he tóg, Jesus ti. Ti tỹ ã jykre tãg tó vẽ, hã ra ag jykre si tóg ag mỹ há tĩ, ũ tỹ ti vĩ mẽg mũ ag mỹ.
39 E ninguém quer vinho novo depois de beber vinho velho, pois diz: “O vinho velho é melhor.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.