Lucas 22

Topẽ vĩ rá (KGPNT) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Ẽn kã festa tóg kakó tĩ sir. Festa ẽn ki ag tóg pão ũ ko tĩ, hã ra tóg jãgja tũ ja nĩgtĩ. Festa ẽn jijin hã vỹ: Páscoa, he mũ.
1 Estava, pois, perto a festa dos pães ázimos, chamada a páscoa.
2 Kỹ Topẽ tũ ki rĩr tĩ to pã'i ag vỹ Jesus to jykrén mũ. Ag tỹ ti tén sór vẽ. Topẽ vĩ to professor ag vỹ ti tén sór mũ gé. Hã ra ag tóg povo kamẽg mũ, kỹ ag tóg to jykrén kỹ nỹtĩ nĩ.
2 E os principais dos sacerdotes, e os escribas, andavam procurando como o matariam; porque temiam o povo.
3 Ẽn kã Judas ẽn, ũ tỹ Iscariotes he mũ ẽn vỹ jagrẽ vég mũ sir, Satanás tỹ. Hã ra tóg tỹ ũ tỹ 12 (ke) ag kã ũ nĩ, Jesus tỹ ũn vin mũ ag kã ũ vỹ tỹ ti nĩ.
3 Entrou, porém, Satanás em Judas, que tinha por sobrenome Iscariotes, o qual era do número dos doze.
4 Ti tỹ Satanás tỹ jagrẽ nĩn kỹ tóg Topẽ tũ ki rĩr tĩ to pã'i ag venh tĩ mũ sir, soldado to pã'i ag ke gé. Ti tỹ ag mỹ Jesus ven sór vẽ, ag tỹ ti se jé.
4 E foi, e falou com os principais dos sacerdotes, e com os capitães, de como lho entregaria;
5 Kỹ tóg ag mỹ sér pẽ tĩ sir. Kỹ ag tóg ti mỹ jãnkamy tó mũ. Ag tỹ ti mỹ vin sór vẽ, ti tỹ ag mỹ Jesus ven kar kỹ.
5 Os quais se alegraram, e convieram em lhe dar dinheiro.
6 Kỹ tóg ag mỹ: “hej,” he mũ sir. Kỹ tóg to jykrén mũ, ti tỹ ã mỹ ki króm ke to, ag mỹ: “ha ti kãgmĩ ha,” he jé, Judas ti. Ag tỹ vẽnh kar vatánh tá ti se sór vẽ. Hã kỹ Judas tóg ti tó sór mũ.
6 E ele concordou; e buscava oportunidade para lho entregar sem alvoroço.
7 Kỹ tóg pão jãgja tũ ẽn konh ke kurã tá krỹg mũ sir. Kurã ẽn ki ag tóg mé tãg tãnh tĩ, ovelha tãg ẽn, ag tỹ kurã tỹ Páscoa kã ko tĩ ẽn.
7 Chegou, porém, o dia dos ázimos, em que importava sacrificar a páscoa.
8 Kỹ Jesus tóg Pedro jẽnẽg mũ sir, João mré. Kỹ tóg ag mỹ: “ha mũjẽg, mé tãnh jé, ovelha ẽn, ẽg tỹ kon jé,” he mũ.
8 E mandou a Pedro e a João, dizendo: Ide, preparai-nos a páscoa, para que a comamos.
9 Kỹ ag tóg ti mỹ: “ẽg hẽ tá ti tãnh mũ hỹn'?” he mũ.
9 E eles lhe perguntaram: Onde queres que a preparemos?
10 Kỹ tóg ag mỹ: “ha vé,” he mũ. “Ẽmã mág tag ra mũjẽg. Tá ãjag tóg ũ venh mũ. Goj vyn kỹ tóg tĩ mũ. Ẽn nón mũmnĩ. Kỹ ti ĩn tá junjun kỹ ti nón gemnĩ.
10 E ele lhes disse: Eis que, quando entrardes na cidade, encontrareis um homem, levando um cântaro de água; segui-o até à casa em que ele entrar.
11 Kỹ ĩn ki rĩr tĩ mỹ: “ẽg Senhor vỹ ã mỹ vẽnh vĩ jẽnẽg mũ,” hemnĩ. “Inh hỹn hẽ tá ovelha konh ke mũ, inh mré mũ tĩ ag mré?” he ti, ẽg Senhor ti,” hemnĩ. “Mỹ ki vẽnh kánkán jafã tũ?” hemnĩ.
11 E direis ao pai de família da casa: O Mestre te diz: Onde está o aposento em que hei de comer a páscoa com os meus discípulos?
12 Kỹ tóg ãjag mỹ ven ke mũ sir, kroggrog tỹ kynhmỹ nỹ ẽn ti, assoalho tỹ kynhmỹ nỹ ẽn ti. Éhé ti nĩ, kỹ mesa to nỹtĩ jafã vỹ tá nỹtĩ gé. Ẽn tá ti kãn nĩ ẽg mỹ,” he tóg, Jesus ti.
12 Então ele vos mostrará um grande cenáculo mobilado; aí fazei preparativos.
13 Kỹ ag tóg mũ mũ sir. Jesus tỹ ag mỹ tó ja ẽn ve kãn ag tóg mũ, kỹ ag tóg mé tãnh mũ sir, tá.
13 E, indo eles, acharam como lhes havia sido dito; e prepararam a páscoa.
14 Kỹ tóg ag tỹ konh ke hora tá krỹg mũ sir. Kỹ Jesus tóg tá nĩ nĩ, ti tỹ ũn vin ja ag mré hã, apóstolo ẽn ag.
14 E, chegada a hora, pôs-se à mesa, e com ele os doze apóstolos.
15 Kỹ tóg ag mỹ vẽmén mũ sir. “Sỹ ovelha tag konh ha pẽ tóg tĩ vẽ ãjag mré,” he tóg. “Sỹ inh vẽsỹrénh ke to hã ãjag mré ko sór ja vẽ,” he tóg, Jesus ti, ã mré mũ tĩ ag mỹ.
15 E disse-lhes: Desejei muito comer convosco esta páscoa, antes que padeça;
16 “Ti ko mãn ke tũ inh nĩ ha, ha vemnĩ. Topẽ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ vỹ vẽnh ven ke mũ. Ti tỹ vẽnh ven ja ẽn kã sóg ko mãn ke mũ, kejẽn,” he tóg.
16 Porque vos digo que não a comerei mais até que ela se cumpra no reino de Deus.
17 Kỹ tóg copa mãg mũ sir. To tóg Topẽ mré vĩ mũ, kỹ tóg ag mỹ: “ha kron,” he mũ. “Ha vẽnh kãpãm,” he tóg.
17 E, tomando o cálice, e havendo dado graças, disse: Tomai-o, e reparti-o entre vós;
18 “Tag kron mãn ke tũ inh nĩ ha, ke gé, ha vemnĩ. Topẽ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩnh ken kỹ sóg kejẽn kron mãn ke mũ, ha vemnĩ,” he tóg.
18 Porque vos digo que já não beberei do fruto da vide, até que venha o reino de Deus.
19 Kỹ tóg ẽmĩ mãg mũ sir. To tóg Topẽ mré vĩ mũ. Kupãn kỹ tóg ag mỹ vẽnh pipin mũ. Kỹ tóg ag mỹ: “inh hã vẽ,” he mũ. “Ãjag jagfy sóg vẽnh fẽg ke mũ. Kỹ inh mĩ ẽkrén nĩ, ãjag tỹ pão tag konh ken kỹ,” he tóg, Jesus ti.
19 E, tomando o pão, e havendo dado graças, partiu-o, e deu-lho, dizendo: Isto é o meu corpo, que por vós é dado; fazei isto em memória de mim.
20 Ag tỹ ko kar kỹ tóg copa mãg mũ gé. Kỹ tóg ag mỹ: “copa ki jẽ tag vỹ inh kyvénh ri ke nĩ,” he mũ. “Ãjag jagfy tóg inh ki kãkutẽnh mũ, inh kyvénh ti. Inh jykre tãg to ken hã vẽ, isỹ inh kyvénh tugrĩn ãjag mỹ vẽnh pãte fón jé,” he tóg.
20 Semelhantemente, tomou o cálice, depois da ceia, dizendo: Este cálice é o novo testamento no meu sangue, que é derramado por vós.
21 “Hã ra ãjag kãmĩ ũ tóg inh vatánh tá isónh ke mũ, inh kato tẽ ag mỹ. Inh mré tóg mesa tag to nĩ nĩ.
21 Mas eis que a mão do que me trai está comigo à mesa.
22 Tĩg jé sóg ke mũ, sỹ tỹ ẽprã ke fi kósin nĩn kỹ. Vãsỹ Topẽ tóg to jykrén ja nĩ, hã kỹ sóg tĩ mũ. Hã ra ũ tỹ isónh ke ẽn mỹ tóg vĩ kónãn tãvĩ han ke mũ, Topẽ ti,” he tóg.
22 E, na verdade, o Filho do homem vai segundo o que está determinado; mas ai daquele homem por quem é traído!
23 Kỹ ag tóg jagnẽ mỹ ke mũ. “Ẽg kãmĩ ũ tỹ hẽ nẽ hỹn'?” he ag tóg mũ sir jagnẽ mỹ, ũ tỹ ti tónh ke ẽn to.
23 E começaram a perguntar entre si qual deles seria o que havia de fazer isto.
24 Ẽn kã ag tóg jagnẽ kãfór nĩ sór mũ. Hã kỹ ag tóg jagnẽ to jũ mũ.
24 E houve também entre eles contenda, sobre qual deles parecia ser o maior.
25 Kỹ Jesus tóg ag mỹ ke mũ. “Fóg ag pã'i ag vỹ ãjag krẽm ke ag mỹ vĩ tar han tĩ, kỹ ag tóg ag kri ke ag mỹ: “ẽg jóg,” he tĩ, ag tỹ ag mỹ vĩ tar han mũ ra.
25 E ele lhes disse: Os reis dos gentios dominam sobre eles, e os que têm autoridade sobre eles são chamados benfeitores.
26 Ag ri ke han tũg nĩ. Ãjag mỹ tỹ ũn mág nỹtĩ sór mũ'? Kỹ tỹ ũn kãsir ri ke nỹtĩmnĩ jagnẽ mré,” he tóg, Jesus ti. “Ũ tỹ inh jykre ki tỹ pã'i nĩn kỹ tóg ã krẽm ke ag camarada ri ke nĩnh ke mũ, ag ki rĩr kỹ.
26 Mas não sereis vós assim; antes o maior entre vós seja como o menor; e quem governa como quem serve.
27 Kejẽn ẽg tóg mesa to nỹtĩ, kỹ ũ tóg mesa ki rĩr tĩgtĩ. Ũ tỹ hẽ nỹ hỹn mesa ki rĩr tĩ'? Ag patrão mỹ', ti camarada mỹ vó? Ti camarada vỹ ki rĩr tĩgtĩ. Jo sóg ãjag ki rĩr tĩgtĩ, ãjag camarada ri ke.
27 Pois qual é maior: quem está à mesa, ou quem serve? Porventura não é quem está à mesa? Eu, porém, entre vós sou como aquele que serve.
28 Ãjag hã ne inh mré mũgtĩ'. Isovãnh ja tũ pẽ ãjag tóg nỹtĩ. Isỹ nén ũ jagy vég mũ ẽn ve kãn ãjag tóg tĩ, inh mré.
28 E vós sois os que tendes permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Inh panh vỹ isỹ pã'i han ke mũ, kỹ sóg ãjag tỹ pã'i han ke mũ gé, ti tỹ isỹ pã'i han kóm,
29 E eu vos destino o reino, como meu Pai mo destinou,
30 ãjag tỹ inh mré jẽn jé tá, inh mré kron jé tá, isỹ tỹ pã'i nĩn kỹ. Kỹ ãjag tóg ãjag nĩgja kri nĩgnĩ kỹ nỹtĩnh mũ, ãjag tỹ povo tỹ Israel ag jykre vigve jé, povo tỹ 12 (ke) ẽn ag,” he tóg, Jesus ti.
30 Para que comais e bebais à minha mesa no meu reino, e vos assenteis sobre tronos, julgando as doze tribos de Israel.
31 Kỹ ẽg Senhor vỹ Pedro mỹ: “Simão', Simão',” he mũ. “Ha vé, Satanás vỹ ãjag to vĩ, Topẽ mỹ. Ti tỹ ãjag jykre ve sór vẽ. Trigo tỹ ẽg tóg gren ki kãkag tĩ, ẽg tỹ ti fár pan jé. Ẽn ri ke han jé tóg ke mũ, ãjag tỹ, Satanás ti.
31 Disse também o Senhor: Simão, Simão, eis que Satanás vos pediu para vos cirandar como trigo;
32 Hã ra sóg hur ã jagfy vĩ, ã tỹ inh ki rã tovãnh pẽ han tũ nĩ jé. Kỹ ã tóg kejẽn ã jykre to jykrén mãn ke mũ, ã tỹ inh jykre hã han jé. Ẽn kã ã tóg ã mré ke ag jyvẽn kỹ ag tỹ tar' he mũ.
32 Mas eu roguei por ti, para que a tua fé não desfaleça; e tu, quando te converteres, confirma teus irmãos.
33 Hã ra Pedro tóg ti mỹ: “Senhor',” he mũ. “Ã mré sóg se kỹ jẽnh mũ, ã mré sóg ter ke mũ gé,” he tóg.
33 E ele lhe disse: Senhor, estou pronto a ir contigo até à prisão e à morte.
34 Hã ra Jesus tóg Pedro mỹ: “vó,” he mũ. “Ha vé, ũri ã tóg iso: “ti ki kagtĩg sóg nĩ,” he tãgtũ han ke mũ, galo kyr to hã, ha vemnĩ,” he tóg mũ, Jesus ti.
34 Mas ele disse: Digo-te, Pedro, que não cantará hoje o galo antes que três vezes negues que me conheces.
35 Kỹ tóg ag kar mỹ: “ãjag jẽgnẽ ja inh nĩ, vãsỹ,” he mũ. “Kỹ ãjag tóg nén ũ ma mũ ja tũ nĩgtĩ, saco tũ, bolsa tũ, pẽn né tũ, pẽn to ró ẽn. Ẽn kã ãjag mỹ jagãgtar ja nỹtĩgtĩ'?” he tóg. Kỹ ag tóg ti mỹ: “vó,” he mũ.
35 E disse-lhes: Quando vos mandei sem bolsa, alforje, ou alparcas, faltou-vos porventura alguma coisa? Eles responderam: Nada.
36 Kỹ tóg ag mỹ: “hã ra tóg ũri ke tũ nĩgtĩ,” he mũ. “Hã kỹ ãjag jãnkamy ma mũjẽg, ãjag sacon ma mũjẽg, ãjag bolsa ma mũjẽg. Ãjag tỹ nén ũ tũ nỹtĩn kỹ ãjag kur vender hemnĩ, rógro kajãm jé sir.
36 Disse-lhes pois: Mas agora, aquele que tiver bolsa, tome-a, como também o alforje; e, o que não tem espada, venda a sua capa e compre-a;
37 Nén ũ tóg iso rán kỹ nĩ, hã vỹ: ag mỹ tóg tỹ ũn jykre pãno nĩ, he mũ. Sỹ vãhã tag venh ke vẽ ha. Isỹ iso nén rán kỹ nĩ ẽn ve kãn ke vẽ ha, vãhã,” he tóg, Jesus ti.
37 Porquanto vos digo que importa que em mim se cumpra aquilo que está escrito: E com os malfeitores foi contado. Porque o que está escrito de mim terá cumprimento.
38 Kỹ ag tóg ti mỹ: “Senhor',” he mũ. “Rógro régre vỹ ki nỹtĩ,” he ag tóg mũ. Hã ra tóg ag mỹ: “gen kỹ,” he mũ.
38 E eles disseram: Senhor, eis aqui duas espadas. E ele lhes disse: Basta.
39 Kỹ tóg ã tỹ tĩ jafã ra tĩ mũ sir, hã vỹ: pãnónh tỹ Oliveira, he mũ ẽn ra. Ti mré mũ tĩ ag vỹ ti nón mũ mũ sir.
39 E, saindo, foi, como costumava, para o Monte das Oliveiras; e também os seus discípulos o seguiram.
40 Tá jun kỹ tóg ag mỹ: “Topẽ mré vĩ, ãjag tỹ ti vĩ mranh tũ nĩ jé, ãjag tỹ nén ũ jagy ve kỹ,” he mũ, Jesus ti, ã mré mũ tĩ ag mỹ.
40 E quando chegou àquele lugar, disse-lhes: Orai, para que não entreis em tentação.
41 Kỹ tóg tĩg sĩ han mũ, kỹ tóg ã jakrĩ tỹ jẽg mũ. Kỹ tóg Topẽ mré vĩ mũ sir.
41 E apartou-se deles cerca de um tiro de pedra; e, pondo-se de joelhos, orava,
42 Kỹ tóg: “panh',” he mũ. “Mỹ ã tỹ inh vẽsỹrenh ke tag tỹ tũ' he mũ jãvãnh? Hã ra isỹ ã mỹ nén to vĩ mũ tag han tũg nĩ. Ã tỹ nén han ke mũ ẽn hã han nĩ,” he tóg, Jesus ti, Topẽ mỹ.
42 Dizendo: Pai, se queres, passa de mim este cálice; todavia não se faça a minha vontade, mas a tua.
43 Kỹ Topẽ tỹ jẽnẽ jafã ũ vỹ ti mỹ vẽnh ven mũ sir, kanhkã tá, kỹ tóg ti tar han mũ.
43 E apareceu-lhe um anjo do céu, que o fortalecia.
44 Hã ra tóg ã ter ke to kanẽ jur mũ, kỹ tóg Topẽ mré vĩ mãn', vĩ mãn', he mũ. Kỹ ti kãrãn vỹ kyvénh nĩ sir, kỹ tóg ga kri vẽnh kugjẽg mũ.
44 E, posto em agonia, orava mais intensamente. E o seu suor tornou-se como grandes gotas de sangue, que corriam até ao chão.
45 Kỹ tóg Topẽ mré vĩ kar ã mré mũ tĩ ag to kãtĩ mũ. Hã ra ag tóg nũgnũr nỹtĩ nĩ. Krónh' krónh' he ja ag tóg nĩ, ag fe kaj tugrĩn.
45 E, levantando-se da oração, veio para os seus discípulos, e achou-os dormindo de tristeza.
46 Kỹ tóg ag mỹ: “ãjag ne tóg nũgnũr nỹtĩ nĩ',” he mũ. “Nĩgnĩ ra, Topẽ mré vĩ, ãjag tỹ ti vĩ mranh tũ nĩ jé, ãjag tỹ nén ũ jagy ve kỹ,” he tóg, ti mré mũ tĩ ag mỹ.
46 E disse-lhes: Por que estais dormindo? Levantai-vos, e orai, para que não entreis em tentação.
47 Ti tỹ ver tỹ vẽmén jẽ ra ag tóg junjun mũ sir, Judas mré hã, ũ tỹ 12 (ke) ag kã ũ ẽn ti. Ti tỹ ag tatĩn kãtĩg hã vẽ, ũ tỹ ti senh ke mũ ag. Ũ tỹ ag jo tĩ mũ ẽn tóg sir Jesus to grẽn ke kỹ ti ki nhun ke mũ.
47 E, estando ele ainda a falar, surgiu uma multidão; e um dos doze, que se chamava Judas, ia adiante dela, e chegou-se a Jesus para o beijar.
48 Kỹ Jesus tóg ti mỹ: “Judas',” he mũ. “Ã ne tóg inh ki nhun ke kỹ iso: “ti hã vẽ,” he mũ', inh kato tẽ ag mỹ, inh, hã vỹ: ẽprã ke fi kósin, he mũ,” he tóg, Jesus ti.
48 E Jesus lhe disse: Judas, com um beijo trais o Filho do homem?
49 Kỹ ti mré mũ ag tóg ag tỹ ti senh ke vég mũ. Kỹ ag tóg ti mỹ: “Senhor',” he mũ. “Ẽg mỹ rógro tỹ ag fynh ke tũ'?” he ag tóg.
49 E, vendo os que estavam com ele o que ia suceder, disseram-lhe: Senhor, feriremos à espada?
50 Kỹ ag kã ũ tóg polícia ũ fynh mũ, ti nĩgrẽg tỹ rãm ke tóg mũ, ti pẽgja tá. Topẽ tũ ki rĩr tĩ to pã'i krẽm ke ũ vẽ, polícia ẽn ti.
50 E um deles feriu o servo do sumo sacerdote, e cortou-lhe a orelha direita.
51 Hã ra Jesus tóg ag mỹ: “ag vóg tũg ra, há ti nĩ,” he mũ. Kỹ tóg ti nĩgrẽg mãn kỹ to tỹ grẽn ke mũ sir.
51 E, respondendo Jesus, disse: Deixai-os; basta. E, tocando-lhe a orelha, o curou.
52 Kỹ Jesus vỹ pã'i ag mré vẽmén mũ, Topẽ tũ ki rĩr tĩ to pã'i ag mré, Topẽ jo ĩn ki rĩr tĩ to pã'i ag mré ke gé, kófa ag mré ke gé. Ag kar vỹ ti se kãmũ mũ. Kỹ tóg ag mỹ: “ãjag ne tóg rógro génh kỹ iso kãmũ mũ', ka kyv génh kỹ ke gé,” he mũ. “Inh pi(jé) tỹ bandido nĩ',” he tóg.
52 E disse Jesus aos principais dos sacerdotes, e capitães do templo, e anciãos, que tinham ido contra ele: Saístes, como a um salteador, com espadas e varapaus?
53 “Kurã kar ki sóg Topẽ jo ĩn krẽm ãjag mré nĩ ja nĩgtĩ, hã ra ãjag tóg tá ise sór ja tũ nĩ, ãjag tỹ ag kamẽg kỹ,” he tóg. “Hã ra tóg ũri jun, ãjag kurã ti, Japo tỹ ã tỹ nén han sór tĩ ẽn han jé, ãjag tỹ. Jykre ki kuty ti nĩ, Japo ti,” he tóg, Jesus ti.
53 Tenho estado todos os dias convosco no templo, e não estendestes as mãos contra mim, mas esta é a vossa hora e o poder das trevas.
54 Kỹ ag tóg ti ség mũ sir. Ag tỹ ti pére mũ kỹ ag tóg Topẽ tũ ki rĩr tĩ to pã'i mág ĩn tá junjun mũ sir.
54 Então, prendendo-o, o levaram, e o puseram em casa do sumo sacerdote. E Pedro seguia-o de longe.
55 Ĩn vãso tá ag tóg pĩ grug mũ, soldado ag, kỹ ag tóg tugtón nỹtĩ nĩ. Kỹ Pedro vỹ ag mré tón nĩ nĩ sir.
55 E, havendo-se acendido fogo no meio do pátio, estando todos sentados, assentou-se Pedro entre eles.
56 Kỹ pã'i camarada ũ fi vỹ tá ti vég mũ, pĩ grun ki. Kỹ fi tóg ti tugnỹm mũ. Kỹ fi tóg ag mỹ: “ti mré tĩ ũ vẽ inh mỹ',” he mũ.
56 E como certa criada, vendo-o estar assentado ao fogo, pusesse os olhos nele, disse: Este também estava com ele.
57 Hã ra Pedro tóg: “vó,” he mũ. “Ti ki kagtĩg sóg nĩ, jỹ,” he tóg.
57 Porém, ele negou-o, dizendo: Mulher, não o conheço.
58 Kar kỹ ũ tóg ti tugnỹm mũ gé, kỹ tóg ti mỹ: “ag kã ũ vỹ tỹ ã nĩ,” he mũ. Hã ra Pedro tóg ti mỹ: “inh hã tũ vẽ, vỹ,” he mũ gé.
58 E, um pouco depois, vendo-o outro, disse: Tu és também deles. Mas Pedro disse: Homem, não sou.
59 Tag kar kỹ, hora pir tũg kỹ hẽn ri ke mũn ũ tóg ti tugnỹm mũ gé. Kỹ tóg tá nỹtĩ ag mỹ: “ha vé, Galiléia tá ke vỹ tỹ ti nĩ,” he mũ. “Inh mỹ tóg tỹ ti mré ke nĩ,” he tóg mũ gé sir.
59 E, passada quase uma hora, um outro afirmava, dizendo: Também este verdadeiramente estava com ele, pois também é galileu.
60 Hã ra Pedro tóg ti mỹ: “inh pi(jé) ti ki kanhró nĩ, vỹ',” he mũ. “Ã tỹ ne tó nẽ?” he tóg mũ sir. Ti tỹ ver tó nĩ ra galo vỹ kyr mũ.
60 E Pedro disse: Homem, não sei o que dizes. E logo, estando ele ainda a falar, cantou o galo.
61 Kỹ ẽg Senhor vỹ vẽsỹjãm ẽvãnh kỹ Pedro tugnỹm mũ. Kỹ Pedro vỹ to jykrén mũ sir, ẽg Senhor tỹ ti mỹ nén tó ja to, hã vỹ: “iso ã tóg: “ti ki kagtĩg sóg nĩ,” he tãgtũ han ke mũ, galo kyr to hã,” he ja ẽn mĩ.
61 E, virando-se o Senhor, olhou para Pedro, e Pedro lembrou-se da palavra do Senhor, como lhe havia dito: Antes que o galo cante hoje, me negarás três vezes.
62 Kỹ Pedro vỹ tá kãkutẽ mũ, kỹ tóg fỹ mág han mũ sir.
62 E, saindo Pedro para fora, chorou amargamente.
63 Kỹ ũ tỹ Jesus ség mũ ag vỹ ti to é he mũ sir. Ti tãnh ag tóg mũ gé sir.
63 E os homens que detinham Jesus zombavam dele, ferindo-o.
64 Ti kanẽ pãg kỹ ag tóg ti kakã ki tãnh kỹ ti mỹ: “ũ nỹ ã tãnh?” he mũ. “Ã tỹ nén kar ki kanhró nĩn kỹ ã hỹn ki kanhró nĩ,” he ag tóg ti mỹ.
64 E, vendando-lhe os olhos, feriam-no no rosto, e perguntavam-lhe, dizendo: Profetiza, quem é que te feriu?
65 Gen kỹ ag tóg ti mỹ vĩ kónãn tỹ hẽn ri ke han mũ, ti to é he kỹ.
65 E outras muitas coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 Tỹ vaj kỹ kófa kar ag tóg vẽnh mãn mũ, Topẽ tũ ki rĩr tĩ to pã'i ag mré hã, Topẽ vĩ to professor ag mré hã. Ag vẽnh mãn kỹ ag tóg ti jé prẽr kỹ ag rĩnja tá ti fẽg mũ sir, ag tỹ ón kỹ ti jykre ve jé. Ag tỹ ti tén sór vẽ, hã ra ag tóg ón kỹ ti jykre ve vén sór mũ.
66 E logo que foi dia ajuntaram-se os anciãos do povo, e os principais dos sacerdotes e os escribas, e o conduziram ao seu concílio, e lhe perguntaram:
67 Hã kỹ ag tóg ti mỹ: “ã mỹ tỹ Cristo nĩ?” he mũ. “Ha ẽg mỹ tó,” he ag tóg. Kỹ tóg ag mỹ: “ãjag pi(jé) inh vĩ kri fig tĩ', isỹ ãjag mỹ tó tĩ (hã) ra',” he mũ.
67 És tu o Cristo? Dize-no-lo. Ele replicou: Se vo-lo disser, não o crereis;
68 “Isỹ ãjag ki jẽmẽ sór mũ ra ãjag tóg inh mỹ tó tũ nĩ gé. Kỹ ãjag tóg isovãnh tũ nĩ gé,” he tóg.
68 E também, se vos perguntar, não me respondereis, nem me soltareis.
69 “Hã kỹ ẽprã ke fi kósin vỹ Topẽ pẽgja tá nĩnh ke mũ ha. Topẽ vỹ tar nĩ. Sỹ ti pẽgja tá nĩnh ken vẽ ha,” he tóg.
69 Desde agora o Filho do homem se assentará à direita do poder de Deus.
70 Kỹ ag tóg ti mỹ ke kãn mũ. “Kỹ ã mỹ tỹ Topẽ kósin nĩ?” he ag tóg mũ ti mỹ. Kỹ tóg ag mỹ: “ki hã ãjag tóg tó mũ,” he mũ. “Inh hã vẽ,” he tóg ag mỹ, Jesus ti.
70 E disseram todos: Logo, és tu o Filho de Deus? E ele lhes disse: Vós dizeis que eu sou.
71 Kỹ ag tóg: “ti kato vĩ ũ jẽmẽ mãn ke tũ ẽg nĩ ha,” he mũ, jagnẽ mỹ. “Ti jẽnky ki kutẽ mẽ ẽg tóg huri. Topẽ to vĩ kónãn ti huri. Ti ter ke vẽ,” he ag tóg mũ sir, pã'i ag, Jesus to.
71 Então disseram: De que mais testemunho necessitamos? pois nós mesmos o ouvimos da sua boca.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.