Mateus 27
Ɛkáti Nku Nkɔ (KENNT) vs AAI
1 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk báchɔ́kɔ betí betí báká ɛyɔŋ ɛ́mɔt ɛnyǔ bábhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ bɛ mángwáy Yesu.
1 Maraumanika Firis ukwarih etei naatu regaregah ai’in bairi Jesu morob isan hio hiyabunai sawar.
2 Báchyɛ́ ɛyɔŋ bɛ mángwɔ́t yi. Bafyɛ́ yi ngɛm amɔ, básɔ́t bárɔ́k ntá Páílet, mmu Rom anɛ achí nyaka gɔ́bhanɔ atú Judɛ́ya mpok yɔ.
2 Basit uman hifatum hibai hitit Roman hai gawan Pilate umanamaim hiyai.
3 Júdas mmu átí Yesu ághók nɔ́kɔ́ bɛ́ bábhɔŋ bɛway Yesu nɛdǐ kɛbhɔ nɛ́jwí yi antɨ ɛ̌ti ɛpɔ̌ndak ɛnɛ yi ákʉ́. Asɔt nkáp silbha bɛbhɔ́k ɛsa nsɛm byo anɛ báchyɛ́ yí antí Yesu arɔk bɛ́kɛ́mɛ ntá bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk.
3 Judas, yanuwayan Jesu kakafinamaim hiya’iyai i’itin ana veya dogoron rusib, kabay 30 bai matabir na Firis ukwarih naatu regaregah ai’in nahimaim tit, eo
4 Ágháká nɔ́kɔ́ bɛsí ɛbhap arɛm bɛ, “Nkʉ-bɛbʉ́ ndu ntí mmu anɛ ábhɨ́kɨ́ kʉ yɛ̌nyɨŋ, kpatɛ bátwɔ̀ way yi.” Bákɛ́mɛ yí bɛ, “Ɛyɔ ɛ́yɨ́ŋɨ́ bhɛsɛ́ ná? Ɛsɔŋɔri ɛyɛ kɛ ɛ́chí.”
4 “Ayu asinaf kakaf orot gewasin baban ao emomorob.” Hiya’afut hio, “Nati o a yababan, o akisimo ina’itin inayabunai.”
5 Júdas aták nkáp wu amɨk amɛm ɛkɛrákap Mandɛm, afú arɔk asuri.
5 Judas kabay nati Tafaror Bar kabay teya’aya’amaim itaiy re naatu ihamiyih tit in sikan warasa yai morob. Judas kabay bai na rouw ere’er|alt="Judas throwing money down" src="cn01832b.tif" size="col" loc="Mat 27.5" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="27.5"
6 Bǒbati bachiǎkap Mandɛm bárɔ́k bábwɔ́pti nkáp wu, bárɛ́m bɛ, “Nkáp anɛ chí nkáp manoŋ nɛ ɛbhé ɛyɛsɛ ɛ́bhɨ́kɨ́ ka bɛ mánchɛ́m nkáp manoŋ nɛ anɛ́ ɛkɛrákap Mandɛm.”
6 Firis ukwarih kabay hibai hio, “Iti i rara ana kabay, ata ofafar men ebibasit boro Tafaror Bar ana kabay ya’aya’amaim tanayai na’in.”
7 Báká nɔ́kɔ́ ɛyɔŋ ɛ́mɔ́t, básɔt nkáp wu bárɔ́k bákú nɛbhʉɛ́rɛ́mɨk ntá ngoko bɛte ndu bɛ́bhɛ́mɛ nɔkɔ mankɔ.
7 Etei’imak hio hibibasit ufunamaim, kabay hibai noukwat bu’urayan ana kamar hitubun, saise nah touman sabuw hai rah ana efan namatar.
8 Ɛ̌ti ɛyɔ kɛ̌ bó bábhʉɛ́t bɛ́bhɨ́ŋɨ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́mɨk wu bɛ́ Mmɨkɨ́ Manoŋ kpátɛ̌ ɛchɔŋ.
8 Ana’an nati isan kamar wabin “Rara ana Kamar” hibiwab in na iti boun ana veya tit.
9 Ɛ́fákárí nɔ́kɔ́ ɛnyu ɛyɔ, ɛnyɨŋ ɛnɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm Jeremáya árɛ́mɛ́ nyaka ɛ́fú tɛtɛp. Jeremáya arɛm nyaka bɛ, “Básɔ́t bɛbhɔ́kɔ́ nkáp ɛsa nsɛm byo, manyǔ nkáp anɛ mbɔk bo Israɛl bághɔ́ bɛ ákway bɛ́chyɛ́ ntá mmu anɛ ati yi.
9 Naatu abistan dinab orot Jeremiah eo ina iturobe.
10 Bákú mmɨk ntá ngoko-bɛte nɛ nkáp ɛ́rɛ, nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu Mandɛm ághátí nyaka mɛ nkʉ.”
10 Noukwat bu’urayan ana kamar hitubun Regah ayu iu’uwu na’atube.”
11 Bárɔ́ŋ nɔ́kɔ́ ntá Páílet nɛ Yesu, ate bɛsí bhi. Páílet abhɛ́p yi bɛ, “Wɔ kɛ ɔ́chí nɛ́ Mfɔ bo Israɛl?” Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Ɛ́chí mbɔ ɛnyu ɔ́rɛ́mɛ́.”
11 Jesu Roman gawan nanamaim bat, naatu gawan Jesu ibatiy, “O Jews sabuw hai aiwob?” Jesu iya’afut eo. “Nati kuo, ayu boro abi tur anao.”
12 Bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk bábhó bɛ́bhát yí barak amʉɛt, kɛ abhɨ́kɨ́ kɛmɛ yɛ̌ ɛyɔŋ.
12 Firis ukwarih naatu regaregah ai’in Jesu ubar hitin tur kakafin isan hio men kafa’imo iyafutimih.
13 Ɛ́kʉ́ Páílet arɛm ntá yi bɛ, “Ɔpú ghók nɔ́ bɛyǎ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bárɛ̀m bɛ́ ɔkʉ?”
13 Basit Pilate Jesu iu, “Sabuw kakafih isan ubar hit teo’orereb kunonowar?”
14 Kɛ Yesu akɛrɛm yɛ̌nyɨŋ. Ɛ́kʉ́ gɔbhánɔ abhak maknkay tontó.
14 Baise Jesu men kafa’imo awanamaim tur ta tit, naatu Gawan orot ana kasiy ra’at ifofofor men kafaita.
15 Gɔ́bhanɔ abhɔ̌ŋ nyaka ɛpɨŋ bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmíɛ́, ndǔ mpok Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ, ǎfɛrɛ mǔkɛnɔŋ amɔt anɛ bo báyàŋ yí ámfɛ́rɛ́.
15 Tar Nowaten hiyuw ana veya, gawan hai binanakwar eo na’atube, mar etei dibur barane sabuw hai kok orot menatan tirurubin i ebobotait.
16 Mpok yɔ, mǔkɛnɔŋ amɔt anɛ bo báré rɨŋɨ ɛ̌ti barak anɛ yí áré kʉ, abhak ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ. Aka nnyɛ́n bɛ́ Barábas.
16 Nati ana veya orot wabin gagamin Jesu Barabas dibur ma’am.
17 Bɛyǎ bhó báchɛ́mɛ nɔ́kɔ́ ɛkɛt Páílet betí ɛbhɔ, abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Agha bǎyáŋ mɛndɔ́ ándɔ́k, Barábas kɛ chí Yesu, anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ́ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò?”
17 Naatu sabuw hiru’ay sawar, basit Pilate ibatiyih, “Orot menatan kwakokok diburune anabotait, Jesu Barabas o Jesu Keriso?”
18 Páílet arɨ́ŋɨ́ nyaka sayri bɛ́ bǒbati bo Israɛl bákɛm Yesu bárɔ̌ŋ ntá yi nɛ yi chi ɛ̌ti mpabhamɨ́k.
18 Anayabin sabuw bobowenamaim Jesu hibai Pilate umanamaim hiya’iyai i so’ob.
19 Ɛ́fákárí nkwɔ́ bɛ, ɛnɛ́ Páílet áchɔ́kɔ́ bɛ́táŋ Yesu, ngɔrɛ́ ywi ató mmu ntá yi nɛ ɛyɔŋ bɛ, “Dɔ̌ mmu wu ándɔ́k. Achi chak. Ngɔ kɛnɔ́ ɛkɛ́n kɛ́re sɔŋɔri mɛ ɛ̌ti yi ndǔ bɛti ɛbhɛ́n bɛ́fʉɛ́rɛ́.”
19 Pilate baibabatiyen ana efanamaim ma’am, aawan tur iyafar na eo, “Orot nati gewasin isan men abisa ta inasinaf, anayabin fai ayu mim fokarin maiyow isan amim au not ekakasiy”
20 Mpok yɔ nɔ, bǒbati bachiǎkap nɛ bǒbati ɛtɔk báré ghati bɛyǎ bhó abhɛn báchí arɛ́ bɛ́ bákɛ́ rɔ bɛbhɛp Páílet ándɔ́ chí Barábas ándɔ́k, anchyɛ bɛtaŋ bɛ mángwáy Yesu.
20 Baise firis ukwarih naatu regaregah ai’in sabuw tafah fair hiyai, Barabas botaitin naatu Jesu asabunin isan Pilate hiokikin.
21 Ɛ́kʉ́ Páílet apɛt abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Ndǔ bǒbhɛn bati apay, anɛ bǎyáŋ ndɔ́ ándɔ́k chí agha?” Bábɨ́k bɛ, “Barábas!”
21 Pilate sabuw ibatiyih, “Orot i rou’ab, imih orot menatan kwakokok ana botait?” Etei’imak hiya’afut hio, “Barabas!”
22 “Nkʉ́ yi nɛ Yesu mmu bábhɨ̀ŋɨ bɛ́ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò?” Bɔ́ mankɛm bábhó bɛ́bɨ́k bɛ, “Dɛm mángó yi ndǔ ɛkotákátí!”
22 Pilate sabuw ibatiyih, “Bo Jesu wabin Keriso isan boro mi’itube anasinaf?” Etei’imak hiya’afut hio, “Ku’onaf!”
23 Kɛ Páílet abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Ntɨkɨ ɛbɛ́ptí ndak yi ákʉ́?” Bɔ́ mankɛm bápɛ́t bábhó bɛ́bɨ́k bɛ, “Dɛm mángó yi ndǔ ɛkotákátí!”
23 Pilate ibatiyih, “Abisa kakafin sinaf?” Baise sabuw hitar koukuw hio, “Ku’onaf!” Sabuw rou’ay gagamin nahimaim Pilate Jesu ibatiy|alt="Jesus placed before crowd" src="CN01822b.tif" size="col" loc="Mat 27.23" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="27.23"
24 Páílet ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ yí ǎchɔŋti chí mpok nɛ bɛ́ ɛbyɔk ɛ́bho bɛ́kwɛ́n, arɛm mántwɔ́ yí nɛ manyiɛp ndǔ ɛnyɨŋ. Asɔt manyiɛp amɔ aso amɔ amɛm bɛsí bɛyǎ bǒbhɔ andɛm nɔkɔ bɛ, “Mɛ mbɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ amɔ ndǔ nɛwú mmu nɛ. Nɛwú ɛni nɛ́yɨ́ŋɨ́ chí bhé!”
24 Pilate naniyan bai men karam boro ef ta tasinaf, naatu sabuw auman kougeyagey hibusuruf, imih harew bai sabuw etei nahimaim uman sauwen eo, “Ayu iti orot namomorob isan men ana ubar anabaimih. Nati i kwa akis a ubar.”
25 Bɔ́ mankɛm bákɛ́mɛ bɛ, “Dɔ manoŋ ami ámbák bhɛsɛ́ antí, nɛ bɔ̌ bhɛsɛ́!”
25 Sabuw etei hiya’afut hio, “I namomorob ana ubar i aki anab naatu natunatu auman ana ubar hinab.”
26 Páílet afɛrɛ yɛ Barábas mmǔ bo Israɛl nɛ bǒbati bhap báyàŋ yi amfɛrɛ. Achyɛ ɛyɔŋ bɛ́ batɛmɛ́ nɛnu mándɛn Yesu nɛ ɛ́kpá, mánsɔt yí, mándɔk, mángó ndǔ ɛkotákátí.
26 Imaibo Pilate Barabas botait, naatu Jesu wabir ana baiyowayah iuwih, onafin isan hibai hin.
27 Batɛmɛ́ nɛnu Páílet básɔ́t Yesu bárɔ́k amɛm áchá ywi nɛ yí, batɛmɛ́ nɛnu báchák mankɛm ndǔ ɛká batɛmɛ́ nɛnu ɛyap bátwɔ́ nkwɔ́ bákáp Yesu.
27 Imaibo Pilate ana baiyowayah Jesu hibai hin gawan ana bar hitit, nati’imaim baiyowayah etei hiru’ay hibebera’uh.
28 Báyók nkú yi amʉɛt, básɔ́t nkú chu báfyɛ́ yí amʉɛt.
28 Ana faifuw hi’oromen, faifuw namar hibai hi’us,
29 Básɔ́t bɔ̌batábhɛ́nɔk nsɛ̌nsé mánɨ́ mbɔ ntá kɛfɔ báfyɛ́ yí antí, básɔ́t ɛnɔkɔfú báfyɛ́ awɔ́nɛm aywi. Bábhó bɛ́tɛ́p mánɛ́n bɛsí ɛbhi máŋɔkɔ nɔkɔ yí bɛ, “Acha mfɔ bo Israɛl, kɛnókó kɛ́chí ɛkɛ ɛta!”
29 kokor hififin ukwarin ana raramamih hiyara’ah, uman ana asukwafune tu hitin, nanamaim suh hiyowen hi’i’iyab hio, “Jews hai aiwob tanabora’ara’ah.”
30 Bákʉ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, bápáti yí batiɛ́ amʉɛt, báfɔ́ŋɔ ɛnɔk ɛyɔ yi awɔ bákɛ́bhɛ bɛdɛpti yi anti nɛ yɔ.
30 Yumatan hikwaitututur, uman tu hibosair ukwarinamaim hiborabirab.
31 Bápɔbhɛ nɔkɔ bɛyɔkɔ yi, báfɛ́rɛ nkú chu yi amʉɛt, básɔ́t ayi yímbɔŋ bákɛ́mɛ yi amʉɛt. Básɔ́t yɛ yi bárɔ́k bɛgo ndǔ ɛkotákátí.
31 Hibi’i’iyab ufunamaim, faifuw hi’us ma’am hibosair ana faifuw hibow hina hi’us, imaibo hibai hin onafin isan.
32 Ɛnɛ́ báfú ɛkɛt Páílet bárɔ̀ŋ, bátɛ́mɛri mmu ɛtɔk Sírene fú ambi anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Símun. Bájirɛ yí ápɔ́kɔ́ ɛkotákátí Yesu.
32 Hitit hinan efamaim Sairini orot wabin Simon bairi hitar naatu baiyowayah hi’ukikin Jesu ana onaf bai e’abar.
33 Bárɔ́k ɛbhak ɛnɛ́ bábhɨ̀ŋɨ bɛ́ Golgóta, nɔ́ chi “Nɛbhʉɛt Ɛnkɔ́nti.”
33 Hina efan wabin Golgotha imaim hitit, nati efan hibiwab yabin efan ana itinin i orot ukwarin ana gifow na’atube.
34 Arɛ́, batɛmɛ́ nɛnu básɔ́t ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́nɛn mbɔ mbʉ̌nya, báfyɛ́ ndǔ mmɛm báchyɛ́ yí ányú. Ághókótí nɔ́kɔ́ mɔ́, akɛ ka mɛ́nyú yɛ̌ ndu báyàŋ nyaka bɛ yi anyu mɔ.
34 Nati’imaim wine harew tenakuyakuy auman hisartabir Jesu tomanih hitin bai kakartubun ufunamaim kwahir.
35 Básɔ́t Yesu bágó ndǔ ɛkotákátí. Batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bágó yi ndǔ ɛkotákátí, bágʉɛ́p ɛbháŋá bɛ́rɨ́ŋɨ ɛnyǔ bábhɔ́ŋ bɛ́kɔ́rɛ ndɛn ɛyi bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ambɔŋ amɔt.
35 Naatu hi’o’onaf ana veya arowamaim ana faifuw hikusib hifaram hibow.
36 Báchɔ́kɔ yɛ amɨk mámbabhɛri nɔkɔ yí.
36 Imaibo nati’imaim himarir Jesu hima’uh hima.
37 Básɨŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu ákʉ́ kɛ bágò yí ndǔ ɛkotákátí, ndǔ ɛbhɔ́k ɛnɔk. Bágó ɛbhɔ́k ɛnɔk ɛyɔ ndǔ ɛko amfay ntí aywi. Ɛnyɨŋ básɨ́ŋ arɛ́ ɛ́bhák bɛ, “Nɛ́ chí Yesu, Mfɔ bo Israɛl.”
37 Naatu tafanamaim ubar hibitin ana tur hikirum hikubar, “ITI I JESU, JEW SABUW HAI AIWOB.”
38 Bágó ngɛ́bhɛ́ ntantaŋ amɔt ndǔ ɛyi ɛkotákátí ɛbhe awɔ́nɛm Yesu. Bákʉ́ ɛnyu ɛ́mɔ́t nɛ achák ɛbhe awɔghɔ yi.
38 Naatu bainowan orot rou’ab Jesu bairi hi’onafih, ta ana beyawane ta ana asukwafune.
39 Bo abhɛn báfʉɛrɛ fʉɛt, bághaka nyaka arɛ mánte, mámɔk nɛ bati, mánsɔkɔti yi nɛ mándɛmɛ nɔkɔ bɛ,
39 Sabuw nanane hinan ukwarih hita’asi’asiy ubar hitin tur kakafih maiyow Jesu hi’i’iyab hio,
40 “Wɔ mmu ɔ́kway mɛmokoti ɛkɛrákap Mandɛm, nɛ ɔ́nte yɔ́ ndǔ manywɔp arat! Pɛmɛ́ mmʉɛt ɛyɛ mbák ɔchí Mmɔ Mandɛm! Fú ndǔ ɛkotákátí sɛp amɨk sɛ́ngɔ́!”
40 “Tafaror bar tarabounin veya tounu wanawananamaim wowabin sawaramih io! Bo o God Natun na’at kwiyawasi cross afe’enane kure’eban a’it?”
41 Bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk báré way nkwɔ yi, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ,
41 Ef ta’imon firis ukwarih, Ofafar Bai’obaiyenayah naatu regaregah ai’in auman Jesu hi’i’iyab hio,
42 “Ápɛ̀mɛ nyaka bo báchák, kɛ apú kway bɛpɛmɛ mmʉɛt yi! Pú yí achi Mfɔ bo Israɛl? Ámfá ndǔ ɛkotákátí ansɛp amɨk, chɔŋ sɛ́noko yi.
42 “Sabuw afa iyawasih, baise i taiyuwin men karam boro niyawas, Israel sabuw hai aiwob! Bo cross afe’enane boun nare tana itin boro tanitumitum.
43 Asɨ́kɨ́ ntɨ nɛ Mandɛm. Mandɛm ampɛmɛ yi nɛ́nɛ mbák ǎyaŋ bɛpɛmɛ yi, mbɔnyunɛ arɛm bɛ achi Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm.”
43 God i bitumitum, bo God boun iyawasiban ta’itin, anayabin i taiyuwin i God Natun rouw eo.”
44 Baghɛ́p abhɛn bágó ndǔ ɛbhap bɛko mbɔ yí, báré so yí nkwɔ́ nɛ nsɔk ɛnyu ɛ́mɔ́t.
44 Ef ta’imon bainowah orot rou’ab Jesu bairi hi’onafih hi’inu’in ubar hitin tur kakafih hi’u.
45 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ nkárɛ́nká byo nɛ ɛpay nɛ ngósí, ɛjuri ɛ́kwɛ́n ɛtɔk ɛnkɛm. Ɛbhák kpátɛ nkárɛ́nká ɛ́rát nɛ ngósí.
45 Veya yen tafat yan tafaram etei gugum inu’in veya botabir re 3 korok bai.
46 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ mbɔ nkárɛ́nká ɛyɔ ɛ́rát nɛ ngósí, Yesu abɨk arɛm bɛ, “Ɛli, Ɛli, lama sabatani?” Nɔ́ chi, “Mandɛm wa, Mandɛm wa, ndaká yí ɔ́fɛ́rɛ́ ntí nɛ mɛ?”
46 Veya 3 korok na’atube, Jesu fanan aumetawat rerey eo, “Eloi, Eloi Lema Sabachthani?” Anayabin, “Au God, au God, aisim ihamiyu?”
47 Mbɔk bo abhɛn báté kɛ́kwɔ́t báyɨ̀ŋɨ, bághók nɔ́kɔ́ ndǔ Yesu ábɨ́kɨ́ ɛnyu ɛyɔ, báré rɛm nɛ batɨ bɛ, “Ǎbhɨ̀ŋɨ Ɛláija!”
47 Sabuw afa nati’imaim hibatabat hinowar hio, “Elijah isan eafa’af kwanowar.”
48 Ntɛmɛ́ nɛnu amɔt ajɛt tɛ́mté arɔk asɔt ɛkuchá fofok asɛbhɛ ndǔ ɛchyɛ́ mmɛ́m, asɔt akpaŋ anti mɔ́nɔk, asá amfay ntá Yesu, bɛchyɛ yi anyu.
48 Naatu orot ta nunuw in sawar ta biyan sou’usau bai, wine tenakuyakuy butu’ub, eot ra’ah Jesu awanamaim yai tomamih.
49 Kɛ abhɛ́nɛ́fú báré rɛm bɛ, “Dɔ̌ yi sɛ́ngɔ́ mbák Ɛláija ǎtwɔ̀ bɛpɛmɛ yi!”
49 Baise sabuw afa hio, “Kubat, Elijah nan nabiyawas tana’itin!”
50 Yesu abɨk ndɔŋ achak, arɔ ɛfóŋó yi awɔ́ Mandɛm.
50 Jesu iban maiye fanan aumetawat rerey, naatu ayubin tabaratait.
51 Nkúbhɛ́ mpok yɔ, ɛkát ɛnɛ ɛchi amɛm ɛkɛrákap Mandɛm ɛ́ghárɛ bɛbhɔk bɛpay bɛfu amfay bɛghaka amɨk. Mmɨk anyɨkɨsi, kɛtárábhɛ́ kɛ́rákáti.
51 Faifuw Tafaror Bar wanawanan hita’iy re efan kakafiyin hirafut inu’in yate rusib re in uran tit rou’ab himatar, iriyoy tit kabay hitaseseb.
52 Manɛm ánɛ́nɛ, Mandɛm akʉ bɛyǎ bo Mandɛm abhɛn mǎnáŋ bágú nyaka bapɛtsɛm ndǔ nɛpɛ́m.
52 Rah awah hiha’e, sabuw kakafiyih moumurih na’in marasika himorob hi’inu’in etei hiyawas himisir.
53 Báfú amɛm manɛm ayap, nɛ Yesu ápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nsɛm ndǔ nɛpɛ́m, bo Mandɛm bhɔ bárɔ́k Yerúsalɛm. Bɛyǎ bho bághɔ́ bhɔ.
53 Hai rah hitumaren hitit, Jesu morobone mimisir ufunamaim, murumurubih etei hitit hin Jerusalem hitit, sabuw moumurih na’in hi’itih.
54 Mǔngo batɛmɛ́ nɛnu nɛ batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bachi nɛ yi bábhàbhɛri Yesu bághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ mmɨk ányɨ́kɨ́sí, bághɔ́ mɛnyɨŋ bɛ́chák ɛbhɛn bɛ́fákárí. Bɛchay bɛ́kɛ́m bhɔ tontó. Bábhó bɛrɛm bɛ, “Achí mbʉ Mmɔ Mandɛm tɛtɛp!”
54 Baiyowayah hai orot ukwarih naatu baiyowayah afa bairi nati’imaim Jesu hima’uh hima’am iriyoy hitatam, naatu abisa’awat himamatar hi’itah hai bir ra’at hio, “Turobe iti orot i anababatun God Natun!”
55 Bɛyǎ baghɔrɛ́ bábhák arɛ nkwɔ. Abhɛn bákòŋo nyaka Yesu bɛfu tɛ atú Gálili mánkwak nɔkɔ yi, babhak téé, nɛkɔ nɛsiɛ, mámkpɔkɔ nɔkɔ.
55 Nati’imaim baibin moumurih na’in hina ef yokaika hibat abisa’awat himamatar hi’itah. Iti baibin i Galilee’ine Jesu hi’ufunun bairi hina hibibais.
56 Mbɔk baghɔrɛ́ bhɔ bábhák María mmɔ̌ ɛtɔk Mágdala, nɛ María nnɔ Jems nɛ Josɛ́f, nɛ María ngɔrɛ́ Sɛbɛdi, nnɔ Jems nɛ Jɔ̌n.
56 Baibin wanawanahimaim i Mary Magdalene, Mary, James, Joseph hairi hinah naatu Zebedee aawan.
57 Mmǔ nkáp amɔt afǔ nyaka ɛtɔk Arimátia. Aka nnyɛ́n bɛ Josɛ́f. Abhak nkoŋo Yesu amɔt. Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ beku,
57 Birabirab auman orot sawar wairafin, wabin Joseph ana tafaram Arimathea’ane na tit. Iti orot i Jesu ana bai’ufununayan ta, baise wa’iwa’iramaim bi’ufununun. Tafaror bar wanawanan faifuw taseb ro’ab himatar|alt="temple veil being torn down" src="CN01843B.TIF" size="col" loc="Mat 27.57" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="27.57"
58 arɔk ntá Páílet bɛ anchyɛ bɛtaŋ amfɛrɛ ɛrɛnɛ Yesu ndǔ ɛkotákátí. Páílet achyɛ ɛyɔŋ bɛ́ mámfɛ́rɛ́ Yesu ndǔ ɛkotákátí manchyɛ yi.
58 Joseph na Pilate nanamaim tit, Jesu biyan bai na ya’in isan fefeyan, naatu Pilate ana baiyowayah uwih Jesu biyan hibai hitin.
59 Josɛ́f asɔt yɛ Yesu anɛ́p nɛ ɛ́síɛndɛn nkɔ.
59 Joseph, Jesu biyan bai faifuw boubunamaim sum
60 Josɛ́f abhɔ̌ŋ nyaka nnɛm nɛkɔ ɛnɛ́n yi átɛ́mɛ́ ndǔ sɛtárɛ́bhɛ́. Arɔk abhɛmɛ Yesu ndǔ nnɛm ɛni nɔ. Abɨŋɨri yɛ ɛrɛm ntay áchók nnyǔ nnɛm, agurɛ.
60 bai in hub boubun i isan iti boro’omo to naiwanamaim bai inu’in, imaim Jesu yai naatu kabay ifururuw na sou hir naatu ana ubar in.
61 María, mmɔ̌ ɛtɔk Mágdala nɛ María achák, bábhák kɛ́kwɔ́t chɔ́kɔ́ mánjɨŋɨ nɔkɔ nnɛm.
61 Mary Magdalene naatu Mary, James, Joseph hairi hinah i rah rewan rounane himare hima hi’itin.
62 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl, bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒnkwɔ Fárisi bárɔ́k bátɛ́mɛri Páílet.
62 Mar natot i boro Sabbath ana veya, imih Firis ukwarih naatu Pharisee hina Pilate nanamaim hitit
63 Bárɛm bɛ, “Ɛta, sɛ́bhɨ́kɨ́ re ghɔkɔntɨk bɛ mmǔ nsé wu arɛm nyaka bɛ ndǔ manywɔp arat yi ǎpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.
63 hio, “Regah ni’i orot baifufuwenayan yawasin ma’am eo, ‘Ayu boro veya tounu ufunamaim morobone anamisir.’ Iti na’atube eo i aki anotanot.
64 Ɛ́rɨ yɛ bɛ ɔ́nchyɛ́ ɛyɔŋ bo mandɔk mambabhɛri nɔkɔ nnɛm ɛni kpátɛ manywɔp arat amfʉɛt. Bakoŋo bhi bákway bɛrɔŋ mángɛp yi mámpɔkɔ, mándɔk, mámbo yɛ bɛghati bho bɛ yi apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. Nɛ mbák ɛ́mfákárí nɔ́, nsé yap yɔ ǎchɔŋti mɛnyɨŋ ancha nsé anɛ mbɨ.”
64 Isan imih akokok baiyowayah afa iniyafarih hinan rah hinama’uh hinama veya tounu, saise ana bai’ufununayah boro men hinan biyan hinabain hinabihir, naatu morobone misir maiye hinarouw hinao sabuw hinifuwihimih. Anayabin baifuwen iti boun natitit boro kakafin anababatun men wan anabifuwen na’atube’emih.”
65 Páílet arɛm bɛ, “Yɨŋɨ batɛmɛ́ nɛnu nɔ. Sɔt ka bhɔ́ mándɔ́k mámbábhɛ́rí nɔ́kɔ́ nnɛm mbɔ ɛnyǔ bǎyaŋ.”
65 Pilate iyafutih eo, “Ma’utenayah orot kwa aso’obamaim kwanabuwih naatu kwana’uwih matah toniwa’an rah hinama’uh gewas hinama.”
66 Bárɔ́ yɛ barɔk báfyɛ́ ɛrɨŋ ndǔ ntay, nɛ bárɔ bɔ arɛ bɛ mambabhɛri nɔkɔ nnɛm.
66 Basit hitit hin rah ana etawan kabay tafanamaim kwah hiyai, naatu ma’utenayah orot nati’imaim rah hima’uh hima. Mautenayah rah awan hibat firis bairi teo|alt="soldiers guarding tomb" src="cn01849b.tif" size="col" loc="Mat 27.66" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="27.66"
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.