João 4

Ɛkáti Nku Nkɔ (KENNT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Yesu arɨŋɨ bɛ bǒnkwɔ Fárisi bághók bɛ bɛyǎ bo bárɔbhɛ koŋo chi yi nɛ yí anjwiti nɔkɔ bhɔ, nɛ bɛ́ bakoŋo bhi báyá máncha nɔkɔ abhɛn Jɔ̌n.
1 Quando Jesus soube que os fariseus tinham ouvido dizer que ele fazia e batizava mais discípulos do que João
2 Sayri sayri, puyɛ̌ Yesu kɛ ájwìti nyaka bho, chí bakoŋo bhi.
2 — se bem que Jesus mesmo não batizava, e sim os seus discípulos —,
3 Yesu árɨ́ŋɨ́ nɔkɔ nɔ, afa atú Judɛ́ya apɛt atú Gálili.
3 deixou a Judeia, retirando-se outra vez para a Galileia.
4 Abhɔ̌ŋ nyaka bɛ́fʉɛ́t atú Samária ndu bɛrɔŋ Gálili.
4 E era-lhe necessário passar pela região da Samaria.
5 Ɛ́kʉ, akɔ aghaka ɛtɔk Samária ɛnɛ bábhɨŋɨ bɛ́ Síka, kɛ́kwɔ́t nɛ nɛbhʉɛ́rɛ́mɨk anɛ Jekɔ́p áchyɛ tɛntɛp ntá mɔ́ywi Josɛ́f.
5 Assim, Jesus chegou a uma cidade samaritana, chamada Sicar, perto das terras que Jacó tinha dado a seu filho José.
6 Mbokó manyiɛp anɛ Jekɔ́p ábhák arɛ. Yesu ágháká nɔkɔ arɛ́, ndǔ yi ánáŋ ápɔ́bhɛ́, achɔkɔ nɛpaká mbokó manyiɛp wu. Nywɔp nɛ́bhák mbɔ nkárɛ́nká byo nɛ ɛpay.
6 Ali ficava o poço de Jacó. Cansado da viagem, Jesus sentou-se junto ao poço. Era por volta do meio-dia.
7 Ngɔrɛ́ Samária amɔt atwɔ́ ndu bɛya manyiɛp arɛ́. Yesu aghati yi bɛ, “Mma, chyɛ mɛ manyiɛp nnyú.”
7 Nisso veio uma mulher samaritana tirar água. Jesus lhe disse:
8 Mpok ɛyɔ, bakoŋo Yesu bárɔŋ nyaka ɛtɔk ndu bɛ́kú nɛnyíɛ́.
8 Pois os seus discípulos tinham ido à cidade comprar alimentos.
9 Ngɔrɛ́ Samária wu akɛmɛ Yesu bɛ, “Wɔ, ɔchí mmu Ju, atú Judɛ́ya, mɛ mbák ngɔrɛ́ atú Samária, ɛkɔ ná kɛ ɔ̌rɛm bɛ nchyɛ́ wɔ manyiɛp ɔ́nyú. Bǒ Judeya bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ bɛkʉ nɛ bhɛsɛ bo Samaria!”
9 Então a mulher samaritana perguntou a Jesus: — Como, sendo o senhor um judeu, pede água a mim, que sou mulher samaritana? Ela disse isso porque os judeus não se dão com os samaritanos.
10 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Mbɔ ɔrɨ́ŋɨ́ akap anɛ Mandɛm áchyɛ̀ bho, nɛ mmu anɛ árɛ́mɛ́ nɔ́ bɛ, ‘Chiɛ mɛ manyiɛp’, mbʉ ɔrɛm mɛ nchyɛ́ wɔ manyiɛp amɛn áchyɛ̀ nɛpɛ́m.”
10 Jesus respondeu:
11 Ngɔrɛ́ wu arɛm bɛ, “Ɛta, ɔbhɨ́kɨ́ bhɔŋ ɛnyɨŋ ndu bɛ́yǎ manyiɛp nɛ yɔ, nɛ mbokó manyiɛp áchwe, ɔ̌bhɔŋ manyiɛp amɛn áchyɛ̀ nɛpɛ́m fá?
11 Ao que a mulher respondeu: — O senhor não tem balde e o poço é fundo. De onde vai conseguir essa água viva?
12 Ɔchá ɛtayɛsɛ Jekɔ́p mmu átɛ́mɛ́ nyaka mbokó manyiɛp anɛ arɔ ntá yɛsɛ? Ná ɔ́kway bɛchyɛ mmu manyiɛp amɛn áchá amɛn yímbɔŋ ányu nyaka, nɛ bɔ̌bhi mányú, mpɔŋ ɛyi ɛ́nyú?”
12 Por acaso o senhor é maior do que Jacó, o nosso pai, que nos deu o poço, do qual ele mesmo bebeu, assim como os seus filhos e o seu gado?
13 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Yɛ̌ agha anɛ ányù manyiɛp amɛn, apú rɔ bɛ́bhɔŋ ɛkwaká manyiɛp.
13 Jesus respondeu:
14 Kɛ mmu anɛ ányù manyiɛp amɛn mɛ̌chyɛ̀, apú pɛrɛ bhɔŋ ɛkwaká manyiɛp wáwák. Manyiɛp amɛn mɛ̌chyɛ̀ yi, ǎbhák ntá yi mbɔ ntí mɔ́nyɛn anɛ́ manyiɛp ányày arɛ, anchyɛ nɔkɔ yi nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti.”
14 mas aquele que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede. Pelo contrário, a água que eu lhe der será nele uma fonte a jorrar para a vida eterna.
15 Ngɔrɛ́ wu arɛm ntá yi bɛ, “Ɛta, chyɛ mɛ manyiɛbhɛ́ mɔ, bɛ́ manyiɛp ákɛ́ pɛrɛ kwak mɛ, nɛ bɛ nkɛ́pɛrɛ twɔ fá ndu bɛya manyiɛp.”
15 A mulher lhe disse: — Senhor, quero que me dê essa água para que eu não mais tenha sede, nem precise vir aqui buscá-la.
16 Yesu aghati yi bɛ, “Dɔ́k bhɨŋɨ nnɛ́m aywɛ, twɔ́ nɛ yí.”
16 Jesus disse:
17 Ngɔrɛ́ wu akɛmɛ yi bɛ, “Mbɨ́kɨ́ bhɔ́ŋ nnɛ́m.” Yesu arɛm bɛ, “Ɔrɛm tɛtɛp bɛ́ ɔbhɨkɨ bhɔŋ nnɛ́m.
17 Ao que a mulher respondeu: — Não tenho marido. Então Jesus disse:
18 Ɔnáŋ ɔbhɔ̌ŋ manɛ́m batay, nɛ mmǔ anɛ ɔ́chí nɛ yi nɛ́nɛ, abhɨkɨ bhay wɔ. Ɔrɛm tɛtɛp!”
18 Porque já teve cinco, e esse que agora tem não é seu marido. O que você disse é verdade.
19 Ngɔrɛ́ wu arɛm ntá yi bɛ, “Ɛta, ngɔ nɛ́nɛ bɛ ɔchí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm.
19 A mulher então lhe disse: — Agora eu sei que o senhor é um profeta!
20 Bɔtayɛsɛ bátwɔ̀ nyaka fá ndǔ njiɛ nɛ mánchyɛ nɔkɔ Mandɛm kɛnókó, kɛ be bǒ Judeya bǎrɛ̀m bɛ Yerúsalɛm kɛ áchi ɛbhak ɛnɛ bo bábhɔ́ŋɔ́ bɛchyɛ Mandɛm kɛnókó arɛ.”
20 Nossos pais adoravam neste monte, mas vocês dizem que em Jerusalém é o lugar onde se deve adorar.
21 Yesu arɛm bɛ, “Mmá, nokó ɛnyɨŋ ɛnɛ́ mɛ̌ghàti wɔ. Mpok ǎtwɔ̀ anɛ bo bápú pɛrɛ bhɔŋ bɛchyɛ Ɛta Mandɛm kɛnókó yɛ̌ chi fá ndǔ njiɛ nɛ, yɛ̌ chi Yerúsalɛm.
21 Jesus respondeu:
22 Bě bo Samaria, bǎchyɛ̀ kɛnókó ntá ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɨ́kí rɨŋɨ. Bɛsɛ bo Judeya sɛ́rɨ́ŋɨ́ mmu anɛ sɛ́chyɛ̀ kɛnókó mbɔnyunɛ Mandɛm ǎfʉɛt chí ntá bo Judeya bɛ́pɛ́mɛ bho.
22 Vocês adoram o que não conhecem; nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 Mpok ǎtwɔ̀, nɛ mpok ɛyɔ anáŋ aghaka anɛ bo abhɛn báchyɛ̀ Ɛta Mandɛm kɛnókó, bákʉ̀ nɔ ɛnyu ɛnɛ́ ɛ́chí tɛtɛp bɛ Ɛfóŋó Mandɛm ǎtɔ̀ŋ bhɔ mbi. Mɛnyǔ bo bhɔ kɛ̌ Mandɛm áyàŋ mánchyɛ́ yi kɛnókó.
23 Mas vem a hora — e já chegou — em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade. Porque são esses que o Pai procura para seus adoradores.
24 Mandɛm achi Ɛfóŋó, nɛ bǒ abhɛn báchyɛ̀ yi kɛnókó, bábhɔŋ bɛchyɛ yi kɛnókó nɛ ntɨ nɛmɔt ndǔ bɛtaŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ.”
24 Deus é Espírito, e é necessário que os seus adoradores o adorem em espírito e em verdade.
25 Mɔ́ngɔrɛ́ wu arɛm bɛ, “Ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, yi mmu bábhɨ̀ŋɨ bɛ Kristo átwɔ̀. Ánáŋ ántwɔ́, chɔŋ angati bhɛsɛ barak ankɛm.”
25 A mulher respondeu: — Eu sei que virá o Messias, chamado Cristo. Quando ele vier, nos anunciará todas as coisas.
26 Yesu aghati yi bɛ, “Mɛ, mmu nchí rɛm nɛ́ kɛpɨ nɛ wɔ, kɛ nchí Mpɛmɛ.”
26 Então Jesus disse:
27 Nkúbhɛ́ mpok yɔ, bakoŋo Yesu báfú ɛbhak ɛnɛ́ bárɔ́ŋɔ́ bɛku nɛnyíɛ́ bápɛtnsɛm. Bábhák maknkay bɛghɔ bɛ Yesu ǎrɛ̀m kɛpɨ nɛ ngɔrɛ́, kɛ yɛ̌ mmǔ wap kɛbhɛ́p ngɔrɛ́ wu bɛ, “Ɔ̌yàŋ yi?” Nɛ yɛ̌ amɔt kɛbhɛ́p Yesu bɛ, “Ndaká yí ɔ́rɛ̀m kɛpɨ nɛ yi?”
27 Naquele momento, chegaram os discípulos de Jesus e se admiraram ao vê-lo falando com uma mulher. Mas nenhum deles perguntou: “O que você está querendo?” Ou: “Por que o senhor está falando com ela?”
28 Ngɔrɛ́ wu arɔ ɛtě manyiɛp ɛyi, arɔk ɛtɔk téé, abho bɛ́gháti bho bɛ,
28 Quanto à mulher, deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse ao povo:
29 “Twɔ́ ká ghɔ mmǔ anɛ ághátí mɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ nkʉ́ ndǔ nɛpɛ́m ɛna. Chí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò kɛ?”
29 — Venham comigo e vejam um homem que me disse tudo o que eu já fiz. Não seria ele, por acaso, o Cristo?
30 Ɛ́kʉ́ ɛtɔk ɛnkɛm ɛ́móko, bábhó bɛ́rɔŋ ntá Yesu.
30 Então saíram da cidade e foram até onde Jesus estava.
31 Mpok anɛ ngɔrɛ́ wu árɔ́ árɔ́ŋɔ́ ɛtɔk, bakoŋo Yesu báré nɨk yí mmʉɛt bɛ́ “Ntɔŋ, nnyiɛ́ mbɔ nɛnyíɛ́.”
31 Enquanto isso, os discípulos pediam a Jesus, dizendo: — Mestre, coma!
32 Kɛ yí aghati bhɔ bɛ, “Mbɔ̌ŋ nɛnyíɛ́ mɛ́nyiɛ ɛnɛ́n bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ.”
32 Mas ele lhes disse:
33 Ɛ́kʉ́, bábho bɛbhɛp batɨ bɛ, “Mmǔfú atwɔ yi nɛ nɛnyíɛ́ kɛ́?”
33 Então os discípulos começaram a dizer entre si: — Será que alguém lhe trouxe algo para comer?
34 Yesu aghati bhɔ bɛ, “Nɛnyiɛ́ ɛna chi bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ mmu anɛ átó mɛ áyàŋ nkʉ́, nɛ mɛnáŋá bɛtɨk ɛbhi.
34 Jesus lhes declarou:
35 Pú bǎrɛ̀m bɛ, ‘Mbák ɛ́ngáká bataŋ anwi, chɔŋ mámfɛrɛ mbwɔt ɛbhɨ?’ Kɛ nchí ghati bhe bɛ mǎnjoŋ amɨ́k mǎnjɨŋɨ nkɨ, mǎngɔ́ ndǔ mbwɔt ánáŋ ágháká bɛ́fɛ́rɛ ɛbhɨ.
35 Vocês não dizem que ainda faltam quatro meses até a colheita? Eu, porém, lhes digo: Levantem os olhos e vejam os campos, pois estão maduros para a colheita.
36 Mmu anɛ áfɛ̀rɛ mbwɔt ɛbhɨ, ǎbhɔŋ akap ndǔ bɛtɨk ɛbhi. Nɛ ǎnyokoti mbwɔt anɛ áchí chí bo abhɛn bábhɔ̀ŋ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti, bɛ mmu anɛ ápɨ̀ mbwɔt nɛ anɛ áfɛ̀rɛ yɔ ɛbhɨ, bɔ́ mankɛm mámbɔ́ŋ maŋák.
36 Quem colhe recebe desde já a recompensa e ajunta o seu fruto para a vida eterna, para que se alegrem ao mesmo tempo o que semeia e o que colhe.
37 Ɛchí tɛtɛp mbɔ ɛnyu bárɛ̀m bɛ, ‘Mmu bɛ́pɨ ǎpɨ, anɛ bɛghɛm angɛm.’
37 Pois, no caso, é verdadeiro o ditado: “Um é o que semeia, outro é o que colhe.”
38 Ntǒ be bɛ mǎndɔk mǎmfɛrɛ mbwɔt anɛ bǎbhɨkɨ pɨ. Bo bachak bápɨ, be bǎghɛ̀m mbwɔt anɛ bɔ bapɨ.”
38 Eu os enviei a colher o que vocês não semearam; outros trabalharam, e vocês aproveitaram o trabalho deles.
39 Bɛyǎ bo Samaria abhɛn báfú ɛtɔk mánóko Yesu ɛ̌ti nɛrɛm anɛ ngɔrɛ́ wu arɛmɛ bɛ, “Aghátí mɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ nkʉ́ ndǔ nɛpɛ́m ɛna.”
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram em Jesus, por causa do testemunho da mulher, que tinha dito: “Ele me disse tudo o que eu já fiz.”
40 Mpok bátɛ́mɛ́rí Yesu, mánɨ́k yi mmʉɛt bɛ ámbák nɛ bhɔ, nɛ abhak nɛ bhɔ́ ndǔ manywɔp apay.
40 Quando, pois, os samaritanos foram até Jesus, pediram-lhe que permanecesse com eles; e Jesus ficou ali dois dias.
41 Nɛ bɛyǎ bo báchák mánóko ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn Yesu aghati bhɔ.
41 Muitos outros creram nele, por causa da palavra de Jesus.
42 Ɛ́kʉ bárɛ́m ntá ngɔrɛ́ wu bɛ, “Ɛpɛ́t ɛpu bɛ́ ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn ɔ́rɛ́mɛ́ kɛ sɛ́nókó. Bɛsɛ́ babhɔŋ sɛ́ghok nɛ batú bɛyɔŋ ɛbhɛn bɛ́fú yi anyu, nɛ sɛ́rɨŋɨ bɛ nɛ́ chí Mpɛmɛ bǒ mmɨk tɛtɛp.”
42 E diziam à mulher: — Agora não é mais por causa do que você falou que nós cremos, mas porque nós mesmos ouvimos, e sabemos que este é verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Manywɔp apay anɛ Yesu achi nɛ bo Samária áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, afa bɛrɔŋ atú Gálili.
43 Passados dois dias, Jesus saiu dali e foi para a Galileia.
44 Yímbɔŋ arɛm nyaka bɛ, “Bápú chyɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ kɛnókó amɛm ɛtɔk ɛyi.”
44 Porque o próprio Jesus testemunhou que um profeta não tem honra na sua própria terra.
45 Mpok Yesu áchwɔ́bhɛ́ Gálili, bǒ Galili básɔt yi nɛ maŋák ndu bághɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́ Yerúsalɛm mpok bárɔ́ŋɔ́ arɛ ndǔ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ. Bɔ́ nkwɔ bárɔŋ nyaka ndǔ ɛpǎ yɔ.
45 Assim, quando chegou à Galileia, os galileus o receberam, porque viram todas as coisas que Jesus tinha feito em Jerusalém, por ocasião da festa, à qual eles também tinham comparecido.
46 Yesu apɛt arɔk ɛtɔk Kána, atú Gálili, ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yi ákú nyaka manyiɛp áyíbhírí mmɛ́m. Mǔnti amɔt abhak Kapɛ̌naum anɛ mɔ́ywi áme.
46 Jesus foi outra vez a Caná da Galileia, onde tinha transformado água em vinho. E havia ali um oficial do rei, cujo filho estava doente em Cafarnaum.
47 Ághókó nɔ́kɔ́ bɛ́ Yesu afǔ atú Judɛ́ya átwɔ̀ Gálili, arɔk are nɨk yi mmʉɛt bɛ ándɔ́k Kapɛ̌naum ámbú mɔ́ywi. Mɔ́wu arɔp nyaka chi kɛ́kwɔ́t bɛ́gu.
47 Quando ouviu dizer que Jesus tinha vindo da Judeia para a Galileia, foi até ele e pediu-lhe que fosse curar o seu filho, que estava morrendo.
48 Yesu aghati mǔngo wu bɛ, “Bǎpú ka mɛnoko mɛ mbák bǎbhɨ́kɨ́ ghɔ́ bɛrɨŋɨ́ maknkay.”
48 Então Jesus lhe disse:
49 Mǔngo wu arɛm bɛ, “Ɛta, twɔ́ sɛ́ndɔ́k bɛ mɔ́wa ákɛ́ sɛbhɛ.”
49 O oficial pediu mais uma vez: — Senhor, venha, antes que o meu filho morra!
50 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Pɛtnsɛm anywɔ́p, mɔ́ywɛ apú gú.” Mǔngo wu anoko ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu árɛ́mɛ́, afa, are gurɛ.
50 Jesus respondeu: O homem creu na palavra de Jesus e partiu.
51 Ɛnɛ́ yi ásɛ̀p árɔ̀ŋ, bǒ bɛtok bhi bátɛ́mɛ́ri yi ambi, baghati yi bɛ, “Mɔ́ywɛ achí nɛpɛ́m.”
51 Quando já estava a caminho, os seus servos vieram ao encontro dele, anunciando-lhe que o seu filho estava vivo.
52 Abhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Ntɨkɨ mpok yi ábhó bɛ́chɔkɔ sayri?” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Ɛ́yu ndu nkárɛ́nká amɔt nɛ ngósí.”
52 Então perguntou a que horas o seu filho havia se sentido melhor. Informaram: — Ontem, à uma hora da tarde a febre o deixou.
53 Chi mɔ́wu atɨk bɛ́ ndǔ nkúbhɛ́ nɛŋɔkɔ́ nywɔp ɛnɔ kɛ̌ Yesu ághati yi bɛ, “Mɔ́ywɛ apú gú.” Ɛ́kʉ́ mǔngo wu nɛ *ɛfo ɛyi ɛnkɛm mánóko Yesu.
53 Com isso, o pai reconheceu que aquela era precisamente a hora em que Jesus tinha dito a ele: “O seu filho vai viver.” E ele e toda a sua casa creram.
54 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́bhák ɛrɨŋ ɛnɛ́ ɛ́jwí bɛpay ndǔ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛbhɛn Yesu ákʉ́ mpok yi áfú atú Judɛ́ya arɔŋɔ atú Gálili.
54 Este foi o segundo sinal que Jesus fez, depois de ir da Judeia para a Galileia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.