Atos 12
Tawúratɩ na Injiila dɛ́ɛ fɔɔlɩ́nɩ (KDH) vs NVT
1 Bɩdɛ́ɛ sáátɩ kɩḿ, wúro Eróodi waabáázɩ Krísto-dɛ́ɛ Koduuziya-daá ńba nɛbɛ́rɛ fúkúḿsi fáa.
1 Por essa época, o rei Herodes Agripa começou a perseguir violentamente algumas pessoas da igreja.
2 Weeyéle bakʊ Yaakúbu Yʊháánɩ igoobú.
2 Mandou matar à espada Tiago, irmão de João.
3 Ngɛ waana sɩsɩ ɩdɛ́ɛ yáásɩ́ kɩḿ kɩmɔɔ́ɔ Yahúúɖuwá nɛ́, weedéyelí bakpa Pétro bɔtɔ sáráka kpɔ́nɔ́ badaɖʊ kɩ faadɩ́nɩ nɛ́-dɛ́ɛ jíńgáárɩ́ sáátɩ.
3 Quando Herodes viu quanto isso agradava os judeus, também prendeu Pedro durante a celebração da Festa dos Pães sem Fermento.
4 Weeyéle bakpa Pétro bɔtɔ sáráka nɛ́, ngɛ wɔɔdɔ́ sɔ́ɔ́jawá bɔwá nánásá bénveríi ɩrɔ: bɔwʊ́ɖɛ báa wenɖé-daá, ɩráa nɔɔ́náázá; bɩka ilomaazɛ́-daá sɩsɩ a beeɖi Fɛlɛ nɖɛ́ɛ-dɛ́ɛ jíńgáárɩ́ bɩtɛ́, ɩfʊʊná yɩ zamɔ́ɔ ɩzá-daá.
4 Depois, lançou-o na cadeia, sob a guarda de quatro escoltas, cada uma com quatro soldados. A intenção de Herodes era apresentar Pedro aos judeus para julgamento público depois da Páscoa.
5 Bɩlɛ́ gɛ sɔ́ɔ́jawá feráa Pétro-rɔ sáráka-daá. Amá, Krísto-dɛ́ɛ Koduuziya-daá ńba bɛlɛ́ babá bɔwɛ sʊlʊ́ńdɩ-daá bánzʊlʊ́ʊ Ɩsɔ́ɔ ɩrɔ.
5 Enquanto Pedro estava no cárcere, a igreja orava fervorosamente a Deus por ele.
6 Nuvoowú sɩ kifé na Eróodi iyéle bafʊʊná Pétro nɛ́, Pétro fɩ́nɛ́ɛ sɔ́ɔ́jawá nɔɔ́lɛ lɔwʊtáá wónɖóm; bɔɔvɔkɩná yɩ na agbarangbárawá natɩ́lɛ, bɩka fereɖáa sɩ́ŋɛ́ɛ sáráka wɔnɔɔ́ beveráa.
6 Na noite antes de Pedro ser levado a julgamento, ele dormia, preso com duas correntes entre dois soldados, e outros montavam guarda na porta da prisão.
7 Ńna‑ńna gɛ Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ malááyɩ́ka waaɖʊ ɩlɩ́ɩ, ngɛ ɖɛnyɛm woozuná ɖaḿyɔ́ɔ wenká kadaá Pétro tɔ́ɔ nɛ́. Ngɛ malááyɩ́ka waamá Pétro-rɔ iféézi yɩ, ɩtɔ́ yɩ sɩsɩ: «Kʊrʊ́ ɖasam!» Ngɛ agbarangbárawá waalɩ́ɩ ɩnʊ́ʊ́zɩ-daá tɩsála.
7 De repente, uma luz intensa brilhou na cela, e um anjo do Senhor apareceu. Tocou no lado de Pedro para acordá-lo e disse: “Depressa! Levante-se!”, e as correntes caíram dos pulsos de Pedro.
8 Ngɛ malááyɩ́ka wɔɔdɔ́ yɩ sɩsɩ: «Nyaarɩ nyɛ́dɛ́ɛ ɖanbára bɩka nɖʊ nyádákaḿwá.» Ngɛ Pétro woovu ɩlá bɩlɛ́. Ńna gɛ malááyɩ́ka sɩsɩ: «Kpɔɔ nyɛ́dɛ́ɛ kpáyɩ nzúu bɩka ngóvú ma.»
8 Então o anjo lhe disse: “Vista-se e calce as sandálias”, e Pedro obedeceu. “Agora vista a capa e siga-me”, ordenou o anjo.
9 Ngɛ Pétro waagálɩɩ igovóo malááyɩ́ka. Waasɩ sɩsɩ wentí tɩwɛ tɩ́nlám bɩlɛ́ nɛ́ kɛ́ɛ toovonúm; ɩjɔɔ́ɔ sɩsɩ ɖoozire-daá gɛ ɩwɛ.
9 Pedro deixou a cela, seguindo o anjo. O tempo todo, porém, pensava que era uma visão, sem entender que era real o que ocorria.
10 Bɛɛgɛ́ɖɛɛ bɩlɛ́ hálɩ bɛkɛ́jɛ́zɩ́ sɔ́ɔ́jawá fereɖáa kaɖaa ńba na sɩɩlɛ ńba, bɔkɔ́nɩ batála wɔnɔɔ́ baalá kɛdɛ́ɛ tará na nyɩɩrʊʊ́ bɩka kaazá fáa na tɛ́ɛ́dɩ nɛ́. Tará amʊ́ aadʊlʊ́ adɩ baazá-daá, ngɛ baalɩ́ɩ, bofu nɩ́bááwʊ nakɩ́rɩ bɛɖɛ́ɛ. Ngɛ malááyɩ́ka waajáŋ ɩtɛlɛ́ŋ iyéle Pétro.
10 Passaram o primeiro e o segundo postos de guarda e, quando chegaram ao portão de ferro que dava para a cidade, o portão se abriu sozinho para eles. Os dois passaram e foram caminhando ao longo da rua até que, subitamente, o anjo o deixou.
11 Ńna gɛ Pétro ɩzá-ɖɔ weevé, ngɛ sɩsɩ: «Lɛlɛɛɖɔ́, mááná sɩsɩ toovonúm gɛ, Ɖádʊ́ʊ weegédíri ná ɩdɛ́ɛ malááyɩ́ka ɩkɔ́nɩ ɩlɩzɩ́ ma Eróodi nʊ́ʊ́zɩ-daá na nbusú wenkí kɩrɩ́ŋa Yahúúɖuwá fʊnɖamáa na ma nɛ́ kɩdaá.»
11 Por fim, Pedro caiu em si. “É verdade mesmo!”, disse ele. “O Senhor enviou seu anjo para me salvar daquilo que Herodes e os judeus planejavam me fazer!”
12 Pétro wooyuú ɩnɩ́ɩ wenbí bɩdaá ɩwɛ nɛ́, ngɛ wɛɛɖɛ́ɛ Yʊháánɩ bánÿaá yɩ ɖʊɖɔ sɩsɩ Maárɩkɩ nɛ́ ɩgɔɔ Marɩyáma-dɛ́ɛ ɖaána. Ɩráa ɖabata fʊnduuzée ńna bánzʊlʊ́ʊ.
12 Quando Pedro se deu conta disso, foi à casa de Maria, mãe de João Marcos, onde muitos estavam reunidos para orar.
13 Waadála ɩkɔ́tɩ tará nɛ́, ngɛ aléeré bɔwʊtá-dʊ́ʊ bánÿaá yɩ Róodɩ nɛ́ wɔɔgɔ́nɩ sɩ ɩbɛ́ɛ sɩsɩ weení wɔ́ngɔtɩ kʊ bɩlɛ́.
13 Ele bateu à porta da frente, e uma serva chamada Rode foi atender.
14 Waadɩlɩ́ Pétro lowú nɛ́, bɩɩbá bɩlá yɩ niíni páá hálɩ wenbí na ɩtʊlʊ́ yɩ tará nɛ́, woogúti gɛ ise ɩbɩ́sɩ ikéveeri baaganáa sɩsɩ Pétro wɔ́ngɔtɩ kʊ.
14 Ao reconhecer a voz de Pedro, ficou tão contente que, em vez de abrir a porta, correu de volta para dentro dizendo a todos: “Pedro está à porta!”.
15 Ńna gɛ bɛlɛ́ sɩsɩ: «Nyɛ́vɛ́yɩ́na kʊjʊʊ́ gɛ?» Amá, waabá ɩzɩ́ŋɛ́ɛ bɩjaarɛ́ɛ sɩsɩ Pétro gɛ. Ngɛ bɛlɛ́ sɩsɩ: «A bɩlɛ́, ɩdɛ́ɛ malááyɩ́ka gɛ.»
15 Eles, porém, disseram: “Você está fora de si!”. Diante da insistência dela, concluíram: “Deve ser o anjo dele”.
16 Bɩdɛ́ɛ sáátɩ, Pétro ɩlɛ́ ɩbá ɩwɛ ɩbamáa tará kɔtɩ́. Baawɩ́ɩ batʊlʊ́ tará ngɛ baana yɩ nɛ́, bɩɩbá bɩlá wɛ bítí.
16 Enquanto isso, Pedro continuava a bater. Quando, por fim, abriram a porta e o viram, ficaram admirados.
17 Amá, Pétro waaŋmatɩná wɛ na nʊ́ʊ́nɩ sɩsɩ bósu tɔ́m. Ngɛ wɛɛgɛ́ɛ́zɩ wɛ nŋɩ́nɩ́ Ɖádʊ́ʊ waalá ɩkálɩ́zɩ́ yɩ sáráka-daá nɛ́. Ngɛ wɔɔdɔ́ wɛ sɩsɩ béfeeri tɩ Yaakúbu na koobíya baaganáa. Ngɛ waalɩ́ɩ ɩɖɛ́ɛ fáráńdɩ́ nakɩ́rɩ-daá.
17 Ele fez um sinal para se acalmarem e lhes contou como o Senhor o havia tirado da prisão. “Contem a Tiago e aos outros irmãos o que aconteceu”, disse ele. Então foi para outro lugar.
18 Kiivé tɛ́ɛrɛ́ nɛ́, bɩɩbá bitulúsi sɔ́ɔ́jawá lɔwʊtáá bánzʊʊ́ bánlɩɩ́ ɖamá táá, bɩka bɔ́nbɔɔzɩ́ ɖamá sɩsɩ: «Pétro-dɛ́ɛ tɔ́m nɛ́, nŋɩ́nɩ́ gɛ tɩ ye?»
18 Ao amanhecer, houve grande alvoroço entre os soldados a respeito do que tinha acontecido a Pedro.
19 Eróodi weedíri sɩ bɔkɔ́gbɔ́ɔ yɩ nɛ́, badakáná yɩ. Ngɛ weeyéle bɔbɔ́ɔ́zɩ sɔ́ɔ́jawá tɔ́m bɩtɛ́ nɛ́, ngɛ waava wɛ́ɖɛ sɩsɩ bákʊ́ wɛ. Bɩlɛ́ bʊwɔ́rɔ́ nɛ́, ngɛ waalɩ́ɩ Yudée ití Sezarée tɛ́ɛ́dɩ-daá ɩkɔ́jɔ́ɔ ńna.
19 Herodes ordenou que fosse feita uma busca completa por ele. Não conseguindo encontrá-lo, interrogou os guardas e mandou executá-los. Depois disso, Herodes partiu da Judeia e foi passar algum tempo em Cesareia.
20 Eróodi fʊnbá ɩjɔɔ́na Tíiri na Sidɔ́ɔnɩ tɛ́ɛ́dɩwá-dɛ́ɛ ɩráa baaná gɛ páá. Ngɛ bɛlɛ́ baaŋmátɩ banɩ́ɩ ɖamá sɩsɩ bónboɖé bana yɩ. Naanɩ́ na sɩ bobó bana yɩ nɛ́, baana ɩdɛ́ɛ sɔ́ɔ́ja kʊ́bɔnɩ́ Bɩlasɩtúusi weení wɛ́nbɛɛŋ́ ɩdɛ́ɛ ɖaána-rɔ nɛ́ bɔyɔɔ́rɩ ɩlɛ́ ɩsɩná wɛ. Ngɛ boobó bana yɩ sɩsɩ bána yɩ bɔ́nyɔɔzɩ banɩ́ɩ ɖamá, káma, ɩdɛ́ɛ laadɔ́ɔ-daá gɛ bɛlɛ́ bɛdɛ́ɛ kíɖíídi rɩ́ŋa wángalɩɩnáa.
20 O rei Herodes estava muito irado com o povo de Tiro e Sidom. Assim, as duas cidades se uniram na tentativa de se reconciliar com o rei, pois dependiam de suas terras para obter alimento. Então, tendo conquistado o apoio de Blasto, assistente pessoal do rei,
21 Bɛdɛ́ɛ ɖamá náa-dɛ́ɛ wɩ́rɛ waadála nɛ́, Eróodi woozúu ɩdɛ́ɛ kowuro-gbɩná ibó ɩkɔ́jɔ́ɔ igowuro-gbelé-rɔ ɩbáázɩ zamɔ́ɔ faawɩ́ɩ lám.
21 conseguiram uma audiência. No dia marcado, Herodes, vestindo seus trajes reais, sentou-se em seu trono e fez um discurso para eles.
22 Ɩwɛ wánlám zamɔ́ɔ faawɩ́ɩ nɛ́, ngɛ kɩlɛ́ kʊwɛ kɩ́ngbɛlɩ́ɩ yɩ ndalá kɩ́ndɔ́m sɩsɩ: «Bɩdɛkɛ́ɛ ɩrʊ́ wánŋmatɩ kʊ, ɩsɔ́ɔ gɛ!»
22 O povo o ovacionava, gritando: “É a voz de um deus, e não de um homem!”.
23 Ńna‑ńna gɛ Ɖádʊ́ʊ-dɛ́ɛ malááyɩ́ka naárʊ waajáŋ ɩmá yɩ, káma, ɖɔɔzɩ́tɩ sɩ bɔɖɔ́ɔ́zɩ Ɩsɔ́ɔ nɛ́ gɛ waamʊ ɩsɩɩná ɩdɩ. Ngɛ siizeeyá wɔɔdɔ́ɔ yɩ ɩsɩ́.
23 No mesmo instante, um anjo do Senhor feriu Herodes com uma enfermidade, pois ele não ofereceu a glória a Deus. Foi comido por vermes e morreu.
24 Ɩsɔ́ɔ-dɛ́ɛ tɔ́m waabá tɩwɛ tínzunáa tɛ́ɛ́dɩ, bɩka ɩráa wenbá bɔwɛ bánváa tɩ toovonúm nɛ́ baabá bɔwɛ babamáa ɖɔɔmɩ́nɩ ɖʊɖɔ.
24 Enquanto isso, a palavra de Deus continuava a se espalhar, e havia muitos novos convertidos.
25 Barɩnabáasɩ na Sawúuli bɛɛdɛ́ badɩmɛ́rɛ Ɩsɔ́ɔ waaɖʊ wɛ ɖɛ Yerusalɛ́ɛm tɛ́ɛ́dɩ-daá nɛ́, ngɛ bɔɔgbɔ́ɔ Yʊháánɩ weení bánÿaá yɩ ɖʊɖɔ sɩsɩ Maárɩkɩ nɛ́, bána yɩ babɩ́sɩ.
25 Quando Barnabé e Saulo terminaram sua missão em Jerusalém, voltaram levando consigo João Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.