Apocalipse 10

Tawúratɩ na Injiila dɛ́ɛ fɔɔlɩ́nɩ (KDH) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Bɩlɛ́ bʊwɔ́rɔ́ nɛ́, ngɛ máádánáa malááyɩ́ka naárʊ ɩbá ɩjɔɔ́ɔ ɖóni nɛ́ waagálɩ́ɩ́ná ɩsɔ́ɔ́dáá wéngedím. Ŋmɩ́ńdɩ fóo ɩrɔ nyazɩ tóko bɩlɛ́, bɩka kééwúré fóo ɩgʊjʊʊ́-rɔ. Waazá-daá ɩbá bínɖée nyazɩ wɩ́sɩ bɩka ɩnʊvɔ́ cɔɔ́ɔ nyazɩ nimíni nzʊlʊmɩ́nɩ wénɖée ɖɛ́nɩ izuwáa nɛ́.
1 Vi outro anjo forte descendo do céu, envolto em nuvem, com o arco-íris por cima de sua cabeça; o rosto era como o sol, e as pernas, como colunas de fogo;
2 Ɩɖɔ́kɩná tákaraɖáyɔ́ɔ ɩnʊ́ʊ́zɩ-daá kovuláa. Malááyɩ́ka ɩmʊ́ ɩzɩ́ŋɛ́ɛ ɩnʊvɔ́rɛ kíɖiiwú wɛ tenkú-rɔ bɩka ɩnʊvɔ́rɛ nɩbɩɩwʊ́ wɛ adɛ laadɔ́ɔ-rɔ.
2 e tinha na mão um livrinho aberto. Pôs o pé direito sobre o mar e o esquerdo, sobre a terra,
3 Ngɛ woogóo na ɖóni nyazɩ gúúní bɩlɛ́. Woogóo nɛ́, ngɛ kpálálayáawá lʊbɛ wɔɔvɔ.
3 e bradou em grande voz, como ruge um leão, e, quando bradou, desferiram os sete trovões as suas próprias vozes.
4 Sɩɩvɔ bɩlɛ́ nɛ́ gɛ mɔ́ɔ́zɔ́ɔ́lɩ sɩ maŋmáa sɩdɛ́ɛ fɔ́ɔ bɩḿ bugutoluú nɛ́, ngɛ máánɩ́ɩ lowú nakɩ́rɩ waagálɩ́ɩ́ná ɩsɔ́ɔ́dáá kɩtɔ́ ma sɩsɩ mékeyélé batɩlɩ́ wentí kpálálayáawá lʊbɛ sɩḿ sɩɩvɔ nɛ́ waaŋmátɩ nɛ́. Sɩsɩ mákáŋmáa tɩ.
4 Logo que falaram os sete trovões, eu ia escrever, mas ouvi uma voz do céu, dizendo: Guarda em segredo as coisas que os sete trovões falaram e não as escrevas.
5 Ńna gɛ malááyɩ́ka mááná yɩ ɩzɩ́ŋɛ́ɛ tenkú na adɛ laadɔ́ɔ bɔrɔ nɛ́ waagbáázɩ ɩnʊ́ʊ́nɩ kíɖiiwú ɩsɔ́ɔ́dáá,
5 Então, o anjo que vi em pé sobre o mar e sobre a terra levantou a mão direita para o céu
6 ngɛ waamʊná Ɩsɔ́ɔ weení ɩwɛ báa ngbeére nɛ́; Ɩsɔ́ɔ ɩmʊ́ weení waalá adɛ na wenbí bɩrɩ́ŋa bʊwɛ kɩdaá nɛ́, ɩlá ɩsɔ́ɔ́dáá na wenbí bɩrɩ́ŋa bʊwɛ kɩdaá nɛ́, na tenkú na wenbí bɩrɩ́ŋa bʊwɛ kɩdaá ɖʊɖɔ nɛ́. Ngɛ waamʊná sɩsɩ bídéndeleeri ɖʊɖɔ.
6 e jurou por aquele que vive pelos séculos dos séculos, o mesmo que criou o céu, a terra, o mar e tudo quanto neles existe: Já não haverá demora,
7 Amá, sɩsɩ alɩwáátɩ wenkí kɩdaá malááyɩ́ka lʊbɛ ńnɩ́ wánbaazɩ́ ɩdɛ́ɛ ɖɩgandɩ́rɛ fʊlʊ́ʊ nɛ́, ńna gɛ Ɩsɔ́ɔ sɩ ifu ɩlá wenbí waavʊ́ńɖʊ́ʊ sɩ wánlám gɛ bɩmʊ́sɛ́ɛ ɩráa waasɩ bʊrɔ nɛ́ ńŋɩnáa waavʊ́ńveeri ɩdɛ́ɛ bɔwʊtá-dɩnáa anɖébiwá nɛ́.
7 mas, nos dias da voz do sétimo anjo, quando ele estiver para tocar a trombeta, cumprir-se-á, então, o mistério de Deus, segundo ele anunciou aos seus servos, os profetas.
8 Ngɛ lowú kɩɩgálɩ́ɩ́ná ɩsɔ́ɔ́dáá kɩŋmatɩná ma nɛ́ waadásɩ kɩtɔ́ ma sɩsɩ: «Bo ngámʊ́ tákaraɖáyɔ́ɔ kovuláa nɛ́ malááyɩ́ka ɩzɩ́ŋɛ́ɛ tenkú na adɛ laadɔ́ɔ bɔrɔ nɛ́ wɛndɛ́.»
8 A voz que ouvi, vinda do céu, estava de novo falando comigo e dizendo: Vai e toma o livro que se acha aberto na mão do anjo em pé sobre o mar e sobre a terra.
9 Ngɛ móóbó malááyɩ́ka ɩmʊ́ ɩjɔ́ mɔdɔ́ yɩ sɩsɩ ícéle ma tákaraɖáyɔ́ɔ kɛḿ. Ńna gɛ wɔɔdɔ́ ma sɩsɩ: «Mʊ kɛ ndɔ́ɔ. Kánlám nyɛ́nɩ nyádáá; amá, nyɔ́nɔ́ɔ́-daá kánlám niíni nyazɩ tʊ́ʊ́nɩ bɩlɛ́.»
9 Fui, pois, ao anjo, dizendo-lhe que me desse o livrinho. Ele, então, me falou: Toma-o e devora-o; certamente, ele será amargo ao teu estômago, mas, na tua boca, doce como mel.
10 Ngɛ máámʊ́ kɛ malááyɩ́ka ndɛ́, ngɛ mɔ́ɔ́dɔ́ɔ. Mɔ́ɔ́dɔ́ɔ kɛ nɛ́, kaalá niíni mɔ́nɔ́ɔ́-daá nyazɩ tʊ́ʊ́nɩ bɩlɛ́. Amá, méélí nɛ́, mádáá rɩ́ŋa waabá bɩlá nyɛ́nɩ.
10 Tomei o livrinho da mão do anjo e o devorei, e, na minha boca, era doce como mel; quando, porém, o comi, o meu estômago ficou amargo.
11 Ńna gɛ beevééri ma sɩsɩ bɩɩbɔ́ɔ́zɩ madásɩ mevééri laadásɩ ɖabata-dɛ́ɛ ɩráa, yíriwá ɖabata, kʊnʊmɩ́nɩ ɖabata-dɛ́ɛ ɩráa, na wúrowá ɖabata wentí Ɩsɔ́ɔ sɩ ifééri wɛ nɛ́.
11 Então, me disseram: É necessário que ainda profetizes a respeito de muitos povos, nações, línguas e reis.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.